Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Bol som tak zaujatý s vypravaním že som aj zabudol čo sa ma pýtala ale ako som videl tak jej to nevadilo a asi pochopila že ostrovy ako také som nevidel pretože navrhla aby sme vyrazili čo najskôr. "Dobre tak poďme. Aspoň uvidím celé ostrovy. Zatiaľ poznám len túto časť ostrova od červenej lúky až po ten čarovný les ale ďalej neviem. Tak to máme niečo spoločné. Budeme to spoločne zisťovať." Pousmejem sa aj keď ma tešilo že Liss mi ukáže ostrovy trochu ma mrzelo že Scall s nami nejde.
Potom som sa zamyslel nad tým či mám nejakú túžbu. "Asi to bude znieť trochu prehnane ale chcem byť najlepší lovec na svete a chcem ovládať všetky mágie čo existujú. Ale asi najviac túžim po tom niekam patriť a nebyť sám konečne." Poviem a to by už malo byť asi tak všetko. Teda zatiaľ možno sa to ešte zmení. Jeden nikdy nevie čo sa môže stať. Ale už som sa nevedel dočkať kedy vyrazíme. Zdalo sa mi ako večnosť že sme stále na jednom mieste.

Rozmýšľal som či jej to mám povedať alebo nie. Bolo to ťažké ale ak by to vedela možno by inak reagovala. Povzdychnem si a potom som sa zhlboka nadýchol a potom vydýchol. "Keď som mal 4-5 mesiacov tak som prišiel o rodičov a súrodencov. Nejaký vlci ich pozabíjali a od vtedy som žil sám. Takže ma nemal kto učiť. Všetko som sa musel učiť sám." Poviem jej a potom som sa na chvíľu odmlčal. Po chvíľke som pokračoval. "Prišiel som na tento ostrov a jediná vlčica ktorá sa ma ujala bola Stray. Ona sa o mňa starala. Nebyť jej tak by som zomrel od hladu. Len potom zmizla a ja neviem kde je. Preto sa túlam po ostrovoch a učím sa prežiť sám. Mal som ale šťastie na Scall a Daleho ktorý ma naučili loviť. Nebyť ich tak si do teraz neviem uloviť nič na jedenie. Preto im za to ďakujem." Pousmial som sa trochu. "A keďže nechcem byť sám rozhodol som sa preskúmať svorky a zistiť do ktorej by som sa hodil. Scall povedala a o vás a tak sme sem prišli. A ostatné už vieš." A preto som dúfal že konečne nájdem miesto kde by som mohol patriť a kde už nebudem sám.

Musel som si povzdychnúť nad tým lebo teraz Scall v mojich očiach klesla. A to som si o nej myslel že aj keď je vĺča že má dosť rozumu a vie ako sa chovať ale ako vidím mýlil som sa a to ma mrzelo. Ale dúfal som že sa to zmení a Scall bude mať viac rozumu ako teraz.
Potom som svoju pozornosť presunul na Liss ktorá hovorila o tom že si nemyslí že by Scall dokázala naučiť mágiu len som sa pousmial. Už mi to vysvetlila a povedala čo mám robiť tak možno by aj dokázala. "Len problém je v tom že ty si prvá dospelá vlčica ktorú po niekoľkých mesiacoch vidím. Scall som stretol ako prvého vlka po dlhej dobe." Trochu som sa hanbil za to ale tak čo už narobím. Potom sa ma opýtala ako som prežíval. "Keď som bol vĺča tak sa o mňa starala Stray ale tá niekam zmizla a tak som sa staral sám o seba až kým som nestretol Scall a jej otca Daleho ktorý ma naučil loviť takže už si viem uloviť jedlo." Vysvetlil som jej to.

Pozrel som sa na Scall a pokrútil som hlavou. Veď sa chcela dať do svorky tak prečo sa takto chová? Presne ako povedala tá vlčica takýmto chovaním ju nikde nezoberú. "Scall nemôžeš sa chovať trochu slušnejšie aspoň kvôli mne." Poprosím ju ale nebol som si istý či ma poslúchne alebo nie. Potom som si vypočul čo povedala vlčica. Presne tak musia to mať nejako zariadené lebo ani ja si neviem predstaviť ako tam žiť. "To možno zistíme až na mieste činu. Takto môžeme len špekulovať a dohadovať sa." Poviem a myknem plecami. Potom keď povedala o vĺčatách a o tom že ich treba vychovávať tak si povzdychnem. "Mňa nikto nevychovával a som tu." Zamrmlem si pre seba a skloním hlavu.
Potom som sa ale pozrel na Scall. "Budem si dávať pozor ale bol by som rád ak by si bola s nami. Až taký šikovný nie som. Ešte neviem veľa vecí. Kto ma naučí ovládať mágie?" Žmurknem na ňu a pousmejem sa. Ona bola dobrá učiteľka a preto som chcel aby bola so mnou.

Vypočul som si čo vlčica povedala a zamyslel som sa nad tým. Má dosť informácií o svorkách takže si môžem spraviť aký taký obraz o nich. "Jaj tak. Ale keď sa tak nad tým zamyslím to tam potom asi nemajú dostatok jedla či?" Keď hovorila o tej čo je v zasnežených pláňach. Tam by som asi nešiel. Neviem si predstaviť že by som celý rok žil v zime. "Takže tá na púšti ma prístup aj k vode aj k jedlu?" Lebo ta na pláni má asi málo jedla ale tá na púšti by mohla mať dosť jedla keď je pri oázy a pri lúke. "Dobre takže hovoríš že do zlatej aby som radšej nešiel čo?" Boli to veľmi užitočné informácie ktoré som mohol využiť.
Potom som len pokrútil hlavou nad tým ako sa Scall chovala. Nechápal som prečo bola taká drzá. Veď aj ona chcela do svorky ale takýmto chovaním sa tam isto nedostane. Preto som jemne štuchol do Scall. "Scall nechoď domov. Potrebujem ťa." Nechcel som aby šla domov. S ňou som sa cítil istejší. A keby odišla tak neviem či by som to zvládol bez nej. Ona mi dávala odvahu ktorú som potreboval pri tomto.

Na jednej strane ma tešilo že ma pochválila ale na druhej ma to trochu sklamalo ale čo už. S tým sa nedá nič robiť. "Dobre ďakujem." Poviem jej a pousmejem sa trochu. Ale zase ma potešilo aj to keď povedala že by ma mohla zaviesť do nejakej novej svorky a dokonca s jednou ktorá je v púšti ma aj rande. "Dobre a prečo sú vlastne na púšti?" Prikývnem a potom som sa pozrel na Scall a usmial som sa. Inokedy sa jej ústa nezatvoria a teraz mlčala. Vlčica sa jej opýtala odkadiaľ sa poznajú. Spozornel som pretože Scall mi povedala že nikoho nepozná ale asi to tak nebolo. Lenže Scall jej to nepovedala miesto toho sa jej opýtala že odkadiaľ je ona. Povzdychol som si takto sa to asi nedozvieme ak sa budú takto vyprávať.
Myknem plecami. "Čo už nevadí." Povzdychnem si a zamyslel som sa. "Ani sám neviem." Poviem a zamyslel som sa nad tým ako môže byť svorka na púšti o ktorej hovorila vlčica. Veď na púšti je len piesok a nič iné. Tak ako tam vlastne môžu byť?

Keď začala hovoriť o rodičoch a že nás to mali naučiť tak som si len povzdychol. Ono by ma to aj naučili keby nezomreli tak preto som neskúsený. Ale tá vlčica to nemohla vedieť tak preto to asi povedala. Povzdychnem si. "Keby nejaký boli možno by naučili." Zamrmlem si po pod nos.
Vlčica potom začala hovoriť o svorke a tak som nastržil uši a pozorne som počúval. Ani by ma nenapadlo že to je tak zložité. Myslel som si že to bude jednoduchšie. Ale teraz som začínal mať trochu pochybnosti o tom či to vôbec zvládnem. Vlčica sa ma opýtala čo som mohol ponúknuť tejto svorke. Aj Scall sa ma opýtala tak čo. Pozrel som sa na obe vlčice a zamyslel som sa. Neviem ako dlho som bol ticho než ma niečo napadlo. Potom som začal hovoriť. "Rád sa učím nové veci a som veľmi prispôsobilý.Viem ešte som mladý a nemám také skúsenosti ako starší vlk ale mohol by som svorke ponúknuť nové spôsoby lovu a chcem sa v love zdokonalovať aby som bol najlepší. Mágie sa učím postupne ovládať." To bolo zatiaľ všetko čo ma napadlo. Vedel som že to neni nič moc ale takto rýchlo sa to nedá vymyslieť. Pokúsim sa ešte niečo vymyslieť čím by som zaujal vlčicu.

Asi to nebude také ľahké ako som si myslel. A mal som pocit ako keby moje otázky boli nevypočuté pretože tá vlčica sa zaujímala iba o Scall a tak som si povzdychol a sadol som si. Vlčica povedala iba to čo patrí svorke ale to čo som ja chcel vedieť to mi nepovedala a tak som len prikývol a potom sa vlčica opýtala či máme nejaké skúsenosti ohľadom fungovanie svoriek. Pokrútil som hlavou. "Ja bohužiaľ nemám žiadne skúsenosti so svorkou." Poviem na rovinu. "Ale rád by som to zistil ako to vlastne všetko funguje." A potom so ostal ticho lebo začala hovoriť Scall. Pozrel som sa na ňu a pousmial som sa. Scall bola na tom lepšie ako ja tá aspoň čo to o svorkách vedela ale ja som nevedel nič. Potom sa Scall opýtala na to aký život je vo svorke. Hneď som nastražil uši lebo toto ma veľmi zaujímalo a tak som s napätím čakal čo povie.

Vlastne mi odpovedala na to čo som si aj myslel. A to som zrovna nechcel. Preto som dúfal že čím skôr príde nejaký vlk a všetko sa vybavý a my budeme môcť odísť. Povzdychnem si a len som stál na mieste a čakal. Zdalo sa mi to nekonečné čakanie. Už som sa chystal že odídem ale v tom prišla nejaká vlčica a hneď sa venovala Scall. Ani som sa nečudoval a tak som mlčal a počúval som čo hovoria. Scall odpovedala vlčici čo tu chcem. A v duchu som sa musel zasmiať nad tým keď sa opýtala či je toto svorka.
"Ak ano radi by sme získali nejaké informácie o svorke. A potom ak by to šlo tak by sme radi prebrali aj prijatie do svorky." Vysvetlím vlčici a dúfal som že sa nenahnevá a bude taká ochotná a povie nám všetko čo budeme potrebovať. A ak nie no tak potom neviem čo spravíme. Ale vlčica vyzerala celkom milo a priateľsky tak potom by nemala mať problém povedať čo chceme vedieť.

//Les alf

Prišli sme na územie svorky a keď som sa poobzeral nevyzeralo to tu nijak zvláštne. Jediný rozdiel bol asi to že tu bolo veľa pachov ktoré som nepoznal. Takže toto bolo prvé znamenie ako spoznať územie svorky. Pachy. To si musím zapamätať aby som náhodou nevošiel na cudzie územie. Lenže čo teraz? "Ano a čo teraz?" Opýtam sa jej a len som sa poobzeral okolo seba a zatiaľ tu nikto nebol. Boli tu vôbec nejaký vlci? Teda členovia alebo alfa? Nikto taký tu nebol tak tu asi budeme len čakať. Povzdychnem si lebo čakať sa mi nechcelo. Chcel som radšej skúmať ostrov ako tu len stáť a čakať kým niekto príde.

//Nemé údolie

Keď sme prešli hory tak sme sa ocitli v lese ktorý som dobre poznal. Ale ani vo sne by ma nenapadlo že tu je nejaká svorka. Stray mi o svorke nehovorila. Takže boh vie či tu boli pred tým alebo prišli v tedy keď som ja spal. Hlavné teraz bolo to zistiť aká je to svorka a akých ma členov. A podľa toho sa rozhodnúť či tam pôjdem alebo nie.
Scall povedala že len o nej počula a nikoho nevidela že to bude premiera pre nás oboch. Usmial som sa. "Dobre tak to sa mám na čo tešiť. Žiadne informácie o svorke tak to bude vzrušujúce." Povzdychnem si a pokračoval som na územie svorky.

//Daén

Počkal som kým sa Scall napila a potom sme pokračovali v ceste. Už to chcem mať všetko za sebou. "Ano poďme." Prikývnem a potom som už len išiel a už som mal nachystaných pár otázok ktoré sa opýtam keď budeme na mieste činu a budeme s alfou alebo s nejakým členom so svorky.
Potom som sa pozrela na Scall. "Neviem či si to už hovorila alebo nie ale poznáš tam nejakých vlkov? Možno by si mi mohla povedať aký sú." Nebol som si istý či to hovorila ak ano tak mi to pripomenie a ak nie tak mi to povie.
Dostali sme sa k horám a zase sme sa museli škrábať cez hory. Jedny hory sme prešli a teraz nás čakajú druhé hory. Len som si povzdychol a pokračoval som v ceste.

//Les alf (cez Južné hory)

//Severné hory

To mi bolo jasné že sa tam musím cítiť dobre. Inak by to asi nebolo to pravé. "Ja viem toho som si vedomí." Poviem jej a povzdychnem si. Až taký blbý som nebol ako si možno o mne myslela. Potom som ale pokrútil hlavou. "V pohode môžeme tam ísť. Som pripravený na to a po pravde už to chcem mať za sebou." Pousmejem sa. Pretože ak by sme to odložili tak by som bol ešte vyše nervózny a takto keď to absolvujem tak už budem mať pokoj a budem vedieť čo ma čaká.
"Ukáž mi to svorku o ktorej si hovorila že je v lese v ktorom bývame všetci." Poviem jej a potom som sa otočil smerom k lesu. Možno to vyzeralo že to nechcem ale ja som to chcel len som mal milión otázok a pripomienok. Na to si Scall musí zvyknúť.

Prikývnem. "Dobre ako povieš. Dobre to si musím zapamätať aby som vedel povedať čo ja chcem a aby rešpektovali oni mňa že?" Opýtal som sa a pozrel som sa na ňu. Za ten čas ako sme sa vydali na cestu rozmýšľal nad tým ako to vlastne bude a či to hlavne dopadne dobre.
"Dúfam že to zvládnem. Nechcem tebe alebo sám sebe urobiť hanbu. To by som sa asi prepadol pod zem a už by som asi nevyliezol nikdy von." Zasmial som sa nad tým lebo v mojom prípade to bolo možné. Takže si treba dávať pozor aby som tam vážne neskončil a aby som už konečne začal žiť. "Teraz ideme do svorky alebo kam ideme?" Opýtal som sa aby som mal istotu a mohol som sa pripraviť na všetko.

//Sokolí zrak

Nechám sa prekvapiť ako to všetko dopadne. Potom sa ma Scall opýtala či chcem ísť. Prikývol som."Ano ale ako chceš ty." Nechal som rozhodnutie na nej. Nerád by som rozhodoval za ňu. Potom sa ma Scall opýtala na meno. "Meno mi dali rodičia lebo som všetko opakoval tak preto echo ako ozvena ktorá sa stále opakuje." Zasmial som sa nad tým. Toto bola jedná krásna chvíľka s rodinou ktorú som mal.
Scall sa pohla z miesta a tak som ju nasledoval. a po ceste som stále rozmýšľal nad otázkami ktoré sa opýtam keď budeme vo svorke. V tom sa ma Scall opýtala či som nervózny. "Zatiaľ nie som ale keď budeme na mieste činu tak isto budem nervózny." Pousmial som sa nad tým. Pokiaľ nezačnem koktať tak bude všetko v poriadku. Hlavne musím vymyslieť otázky ktoré sa opýtam. A tak som po ceste stále rozmýšľal nad tým čo sa opýtam.