Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Veď to nikto nevedel koľko ich prejdeme či všetky alebo ostaneme pri tej jednej. Ale najviac sa mi páčilo to že tá jedna je blízo môjho úkrytu takže by som mohol byť aj s Stray. To by bolo super."To je super už teraz ma to tam láka. Len či ma oni budú chcieť tak to je otázne." Zamyslel som sa nad tým alebo skončím niekde inde a Stray budem navštevovať. Predsa obaja sme dospelý a každý z nám má už svoj vlastný život. Ale rád by som ju stretol a povedal jej čo som zažil. A isto aj ona toho veľa zažila.
Jasné treba všetko zistiť. "Ano zistíme to." Súhlasil som s ňou a potom som sa otrepal od vody. Už mi bolo omnoho lepšie ako pred tým. Bol som pripravený na všetko. "Tak čo ideme alebo tu ešte chvíľu ostaneme?" Opýtal som sa jej a zvedavo som čakal na to čo povie.

"To som rád a ani by som o tom nehovoril. To dúfam a keby tak povie že o tom nechcem hovoriť a hotovo." Viac menej som sa už na budúcnosť tešil. Teraz som sa ešte na budúcnosť netešil ale teraz sa začínalo všetko meniť a ja som mal dôvod na radosť. Prikývnem. "Chápem a takto prejdeme všetky svorky a potom si vyberiem do ktorej sa pridám." Pousmejem sa a už som sa tešil ako poviem Stray že som sa osamostatnil a že som si našiel svorku.
Za ten čas som už toho zažil čo som nezažil za celú dobu čo som tu. Teda nerátam to že som spal dosť dlho a fakticky som prespal celý vývoj. Zamyslel som sa nad tým a mykol som plecami. "Ja neviem ale asi ano." Možno vĺčatá majú výnimku ťažko povedať. Hlavne nech to Scall vynde a aby bola šťastná.

"Jaj tak." Tak teraz mi to už dávalo zmysel. Potom mi začala hovoriť o všetkom čo sa bude diať a tak som ju pozorne počúval. "Ale nemusím im povedať všetko či?" Lebo o smrti by som im nerád hovoril. "Takže si musím pripraviť nejaké otázky ktoré sa budem ja pýtať ich." A hneď som začal rozmýšľať nad tým čo sa budem pýtať. Keď to takto hovorila tak to nevyzeralo až tak hrozne skôr naopak vyzeralo to celkom ľahké a to by som mohol zvládnuť aj sám. Prikývnem. "Dobre ďakujem za radu a za pomoc. Budem sa snažiť urobiť dojem." Pousmejem sa a potom som sa len pozrel prekvapene na ňu. "Jaj tak a nebojíš sa že by jeho mama mohla tomu brániť?" Opýtal som sa lebo vlci boli všelijaký a ona vyzerala že sa toho vôbec nebála.

"Odkadiaľ by si to vedela ak by si tam nebola?" Opýtam sa a zedavo sa na ňu pozriem. V tomto ma neocigáni. Teraz som si bol 100% istý že tam bola. "Ano to bude asi najlepšie a potom čo keď niekto príde? To im len tak povieme že chcem do svorky?" Opýtam sa zamyslene lebo to mi prišlo dosť jednoduché ale to sa mi moc veriť nechcelo. Lenže v tom povedala že má lepší nápad a tak som ju počúval. "Počkaj čo? Ty ma v tom necháš samého? A čo keď niečo pokazím? Čo keď ma vyhodia len pri prvom stretnutí?" Tento plán sa mi nepáčil a navyše som mal milión otázok. S ňou som sa cítil istejší ale bez nej neviem či to dokážem."Akú hru?"
Preháňať? Tak to sa mi moc nezdalo. "A čo keď prídu na to že preháňam a že to neni pravda?" Opýtal som sa a poobzeral som ju. Teda ona mala viac odvahy ako ja.

Keď to takto povedala tak mi to došlo. "Ty si bola v mojom sne že?" Opýtal som sa a pozrel som sa na ňu. a to som si myslel že to nespraví ale ako vidím mýlil som sa. Tak dúfam že teraz to už robiť nebude. Potom navrhla aby sme otočili list. "Dobrý nápad." Pousmejem sa a potom som sa prekvapene pozrel na ňu. Domov? "Myslíš svorku že?" Jedine to mohla myslieť a presne tak. Začala hovoriť o tom. "to je mi jasné že nemajú radi cudzích. Tak potom ako sa tam dostať?" Ona mala výhodu bola vĺča a tak by ju podľa mňa zobrali hneď. "Tak to zahráme tak že sme spolu. Sme kamaráti a chodíme všade spolu." Zasmial som sa nad tým. "Ako sa budem chovať? Normálne budem sám sebou a poviem im čo som sa naučil a v čom sa chcem zlepšovať a čo hľadám. Môže byť?"

Prekvapilo ma že to vie a preto som sa pozrel na ňu. "Počkaj odkadiaľ to vieš?" Opýtal som sa prekvapene. Nepovedal som jej predsa to čo sa mi snívalo tak ako to mohla vedieť? Ale zase mala pravdu. Bol som malý a proti veľkým vlkom som nemal šancu.
"Máš pravdu." Prikývol som a pousmial som sa. Mal by som si Scalline slová zobrať k srdcu a začať žiť. A robiť im radosť. "Nepremárnim a ďakujem Scall." Pomohla mi aj keď bola malá ale mala dosť rozumu a to som si myslel že to len nejako okomentuje a že to potom prestane riešiť ale ona nie. Dala mi rady a pomohla mi. Preto som sa postavil a prišiel som k nej bližšie a objal som ju. Neviem čo by som bez nej robil. Bol som jej vďačný za všetko čo spravila.

Pozrel som sa na ňu. V čom môže byť zabitie rodiny dobré? Ano mohol som začať od začiatku ale bolo to ťažké a veľmi. Keď prišla za mnou a opýtala sa na to že či som s minulosťou vyrovnaný tak som sa len pozrel na ňu. "Asi som sa mýlil. Nie som vyrovnaný. Je to moja vina. Mal som niečo spraviť a nie sa len dívať. Ale ja som sa len díval. Nikdy si to neodpustím." Poviem smutne a potom som sa znova pozrel na neho. Nevadilo mi že prší na mňa. Keby sa dal vrátiť čas tak by som to spravil inak a rodina by možno žila. Lenže čas sa vrátiť nedá a tak som tu bol sám. Nikdy som o tom nehovoril ale Scall bola prvá čo sa dozvedala o mojej minulosti a rodine. Nevedel som či robím dobre alebo nie. Ona mi asi nedokáže pomôcť ale možno ak to dostanem von tak sa už možno nebudem trápiť a uľaví sa mi. Tak dlho som to držal v sebe.

Keby sa tak dala pamäť vymazať tak by som si nemusel pamätať túto hrôzu ale na nešťastie sa to nedalo a mne sa vždy sníval tento sen. Keď sa ma Scall opýtala čo sa stalo tak som rýchlo zažmurkal očami a otriasol som sa. Nechcel som jej to povedať. "Ale nič. Všetko je v poriadku." Nerád som jej klamal ale vážne som o tom nechcel hovoriť. Bol to najhorší zážitok aký som kedy zažil a nechcem ho prežívať znova. Povzdychnem si. "Asi nevieš mazať pamäť čo?" Opýtal som sa jej len tak od veci. Aj keď som vedel že to nevie ale za opýtanie nič nedám.
Potom som sa postavil a bez slova som vyšiel von. Sadol som si na kameň a zadíval som sa na oblohu.Dážď padal na mňa a ja som sa takto snažil zakryť slzy ktoré mi tiekli po tvári. Nechcel som aby si o mne Scall myslela že som nejaký slaboch alebo citlivka. Preto som to schovával pred ňou.

Ja som spal tvrdo. Nič ma nedokázalo zobudiť. Takže som ani nevnímal že sa Scall zobudila a skúšala na mne svoju mágiu. vlk by si myslel že po takom dlhom spánku čo som mal tak ani nezaspím ale to dobrodružstvo s medveďom a používanie mágií ma vyčerpalo dostatočne. Len som dúfal že nebudem spať tak dlho ako pred tým. To by sa Scall asi na mňa nahnevala alebo by ma opustila alebo boh vie čo by spravila. V spánku som si povzdychol a prevalil som sa na druhý bok a nevyzeral som že by som sa mal v najbližšej dobe zobudiť.

Ocitol som sa sa uprostred nejakej lúky. Ležal som v tráve. Bol som zase malé šteňa. Mal som pár mesiacov. Keď som sa postavil na okolí niekto nebol. Opatrne som sa pohol dopredu a hľadal som niekoho. Lenže nikoho som nevidel. Zrazu sa zotmelo a začalo sa blízkať a hrmelo. V diaľke sa ozvali divné zvuky. Hneď som sa tam rozbehol. Dobehol som na miesto odkadiaľ išli zvuky. Videl som skupinu vlkov ako medzi sebou bojujú. Keď som sa pozrel lepšie uvidel som svojich rodičov ako bojovali s vlkmi a pritom chránili svoje vĺčatá. Vykríkol som na rodičov a bežal som k ním lenže v tom sa vrhli na mojich rodičov a zabili ich. Potom zabili aj vĺčatá.

"NIE!" Vykríkol som a hneď som sa zobudil. Vystrašene som sa poobzeral okolo seba a videl som len Scall.

Len som prikývol ako poďakovanie a potom som sa zadíval pre seba a povzdychnem si. Boh vie čo si teraz myslí ale mne to bolo jedno. Nechcel som myslieť na minulosť ktorá bola zlá a smutná. Treba sa dívať dopredu a do budúcnosti.
"Ďakujem že môžem." Pousmejem sa a tiež ma to zaujímalo aký sú tam vlci. "Tak to sme dvaja. Aj mňa to zaujíma." Túto vec máme spoločnú čo sa týka svoriek a vlkov. Len radšej som si nerobil žiadne nádeje aby som potom nebol prekvapený. Veď nakoniec to uvidíme na vlastné oči keď tam budeme a potom môžem hovoriť. Po očku som sa pozrel na Scall ktorá zaspala. A tak som aj ja zatvoril oči a tiež som zaspal.

Zamyslel som sa nad tým. "Po pravde ani nie. chcem začať od znova bez minulosti a bez všetkého." Poviem jej po pravde. Rodinu budem mať stále v srdci ale zisťovať pôvod tak to radšej nie. Ešte by som zistil niečo čo nechcem. Preto sa v tom nebudem vŕtať. Potom ale povedala rozumnú vec že si odpočinieme a potom pôjdeme. "Dobrý nápad lebo neviem ako ty ale ja som unavený." Zívnem od únavy.
Opýtala sa ma potom na svorku a zamyslel som sa nad tým a potom som súhlasil. "Ak by ti to nevadilo tak by som šiel s tebou. Ale ak nechceš tak mi to povec a ja sa prispôsobím." Nerád by som sa jej pchal do riti ak to nechce. Ale ak bude súhlasiť tak s ňou pôjdem veľmi rád sa pozrieť do svorky. Aspoň zistím ako to tam vlastne chodí a budem sa môcť rozhodnúť čo a ako.

Uľavilo sa mi keď povedala že je v poriadku. "To som rád ani nevieš ako." Usmejem sa a keď sa opýtala na mňa tak som prikývol. "Aj ja som v poriadku." Obaja sme boli v poriadku čo bolo super. Teraz sme mohli pokojne odpočívať.
Potom sa ma Scall začala vypytovať na rodinu a odkadiaľ pochádzam. Povzdychnem si. "Už som ti povedal že moja rodina zomrela. A odkadiaľ pochádzam?" Tak nad tým som sa musel poriadne zamyslieť lebo som si to moc dobre nepamätal. Bol som dosť malý keď sa toto všetko stalo. Takže povedať presne odkadiaľ pochádzam bolo náročné. "Úprimne ani neviem." Povzdychnem si.

Nakoniec sa to podarilo od radosti som vyskočil a potom som len prikývol a hneď som sa rozbehol preč z jaskyne. Bol som rád že sme vyviazli s tohto dobrodružstva živý a zdravý. Keby sme ho dokázali uloviť tak by sme malo jedlo na niekoľko mesiacov. Lenže pre nás dvoch to bolo nebezpečné. Možno taká svorka by ho dokázala uloviť ale čo my dvaja?
Keď sa nám podarilo vybehnúť z jaskyne tak som si vydýchol a pozrel som sa na Scall či je v poriadku. "Nič sa ti nestalo?" Opýtal som sa jej a potom som sa zastavil a vydýchaval som sa. Toto už nechcem nikdy zažiť. Od teraz si budem musieť dávať pozor na medvede a budem sa im radšej vyhýbať. Toto mi bohato stačilo. Potom Scall našla nejaký úkryt do ktorého vošla a tak som aj ja vošiel dnu a tiež som si ľahol a odpočíval som.

Podarilo sa to a Scall vybehla von z diery ale mesto toho aby bežala preč tak išla mne na pomoc. Pokrútil som len hlavou ale medveď sa potom sústredil na ňu a nie na mňa. Vydýchol som si a potom som hneď bežal za nimi. Videl som čo spravila Scall a tak som bežal za medveďom a chňapal som mu po nohách aby som ho nahnal tam kde bola Scall a aby sme sa toho medveď zbavili. Medveď bol asi taký hlúpy že robil presne to čo sme chceli. Musel som sa nad tým zasmiať.
Medveď dobehol na miesto kde stála Scall a keďže to bola úzka cesta tak mal problém sa tam udržať. Posledný krát som mu zahryzol do nohy aby stratil rovnováhu a aby spadol. Chvíľu sa držal a snažil ma odkopnúť. Čo sa mu aj podarilo ja som spadol na cestu ale on tým stratil rovnováhu a začal sa kývať nad priepasťou. S napätím som sa díval či spadne alebo nie. Ale pre každý prípad som bol pripravený na to ho zhodiť dole.

Musel som sa nad tým zasmiať čo povedala. "Nevedel som že potrebuješ pri čúraní svetlo." Poviem so smiechom. Nechcel som aby bola nahnevaná. Povzdychnem si a keď sme uvideli medveďa tak mi nebolo všetko jedno. On by nás bol schopný roztrhať na márne kúsky. Preto musíme vymyslieť ako sa dostať von bez toho aby na nás zaútočil. "To veru nebude. Mali by sme ujsť." Poviem a stál som vedľa Scall a díval som sa na medveďa.
Našťastie to bolo vypočuté a my sme so Scall bežali preč z jaskyne. Lenže v tom som videl ako Scall spadla do diery a medveď sa postavil pred ňu. Scall sa nemohla dostať von. zhlboka som sa nadýchol a potom som zavrčal. "Vydrž Scall pokúsim sa ho odlákať aby si mohla újsť." Zavolal som na ňu a potom som skočil medveďovi na chrbát a začal som ho hrýzť a škrábať pazúrmi. Medveď sa prestal zaujímať o dieru kde bola Scall a snažil sa ma zhodiť z chrbta. Čo sa mu aj podarilo a ja som spadol. Medveď sa na mňa pozrel a začal sa oháňať labami po mne. Mal som čo robiť aby som sa mu uhýbal a aby ma nezasiahol. Teraz mala Scall šancu ujsť.