Příspěvky uživatele
< návrat zpět
Nechápal som prečo ma tak nazvala. "Prečo si to povedala? Opýtal som sa jej. Keď sa ma opýtala či mám mágiu svetla tak som prikývol. "Ano mám a čo tým chceš ako povedať? Jaj tak to skúsim." Pokúsil som sa rozsvietil v jaskyni aby sme videli čo vydáva ten zvuk.
Keď sa mi podarilo rozsvietiť tak sme mohli vidieť jaskyňu. "Tak hotovo a čo teraz?" Opýtam sa jej lebo to svetlo neudržím dlho a chcel som ten čas využiť. Preto som ju naháňal aby si pohla. Teraz to už bolo na nej čo budeme robiť.Vrčanie tam stále bolo. Už aj mňa začínalo zaujímať čo to je. Čím skôr to zistíme tým lepšie pre nás.
Aspoň to malo jednú výhodu boli sme v suchu a schovaný pred dažďom.
Čo sa týkalo toho Wua tak to som už nechal tak. Najlepšie bude sa s ním stretnúť a všetko zistiť. A tak som sa teraz venoval jaskyni či čo to bolo.Boli sme v suchu a to bolo hlavné. Nič viac ma nezaujímalo. Lenže vtom sa ozval zvuk a Scall to hneď začala riešiť. To si nemôžem ani na chvíľu odpočinúť alebo čo? "Neviem a neni to jedno čo to je?" Opýtal som sa jej a povzdychnem si. Lenže ona stále chcela zistiť čo to je. Dokonca chcela aby som šiel s ňou to zistiť. "A nemôžeš ísť sama?" Opýtam sa ale Scall ako keby nečakala na moju odpoveď a šla sama.
Rozmýšľal som či mám ísť s ňou alebo nie. Lenže moc sa mi nechcelo tak čo iné som mal robiť? Lenže ak sa jej niečo stane tak to bude na mňa a tak som sa poriadne ponaťahoval a poriadne som si zývol. Potom som sa postavil a rozbehol som sa za ňou. Keď som ju dobehol tak som sa postavil vedľa nej a zisťovali sme čo to je.
Vypočul som si to a prikývol som. "Jaj tak. Asi bude najlepšie ak to uvidím že?" Prečo ma to a tak moc lákalo? Asi preto že som to ešte nevidel a Scall mala od neho oči a toho Franka ktorý bol stále s ňou a ktorý ma chcel ukameňovať šiškami. "Keď s ním budem tak sa ho na to opýtam." Poviem a potom som len pokračoval v ceste a čakal som len na to kedy budeme v suchu a v teple. Aj keď som pochyboval o tom že by v jaskyni bolo teplo ale tak čo už? Aspoň že budeme v suchu a ja konečne uschnem.
Keď som uvidel vchod do úkrytu tiež som sa potešil ako Scall. "Konečne." Zvolal som od radosti a rýchlo som vbehol dnu. Keď som bol vo vnútry tak som sa otrepal od vody. Už som na sebe nechcel mať ani kvapku vody. Potom som si len ľahol na zem a podpočíval som.
"To by som bol rád a veľmi. Aspoň mám čas si rozmyslieť čo chcem." Usmejem sa a potom mi navrhla rozvíjať mágie. Bol to dobrý nápad lebo takto ju asi stratím ak ju nebudem používať. "Ďakujem isto ho poprosím ho rozvoj mágie. A čarovné predmety?" Opýtal som sa prekvapene. Tak teraz som ho chcel stretnúť ešte vyše. "Asi nevieš aké predmety?" Opýtal som sa jej zvedavo. Možno som teraz až moc vyzvedal ale keď mňa to veľmi zaujímalo.
"To vidím ako keby si sa v horách narodila." Zasmial som sa nad tým. Ona bola hotový horolezec. Vôbec nemala problém s tým. Potom povedala že je tu nejaká cesta ktorá možno vedie do jaskyne a tak som prikývol. "Dobre poďme." Poviem a potom som sa už len štveral za ňou a dával som pozor aby sa nám niečo nestalo. Hlavne sám na seba som si dával pozor. Scall bola skúsená ale aj jej sa mohlo niečo stať.
//Irisin ráj
S pláže sme prešli do hôr kde som hneď začal hľadať nejaký úkryt kde by sme sa mohli schovať. Potom mi Scall vysvetlila toho Wu a aj to čo si o neho môže vlk kúpiť. "Páni tak to by som chcel aj ja. Len sa bojím že ho nikdy nestretnem. A ani neviem čo by som si od neho vlastne kúpil. Čo by si mi odporúčila?" Opýtam sa jej a bol som zvedavý na to čo mi povie. "Tak to musím potom asi prehľadávať celé ostrovy aby som na neho natrafil." Povzdychnem si a už teraz ma to veľmi zaujímalo a tešil som sa na to.
Keď som videl ako sa Scall škrábala hore tak som len pokrútil hlavou nad tým. Teraz boli mokré šmykľavé. Bolo to nebezpečné. Mohlo sa jej niečo stať a nechcel som ju mať na svedomí. "Dávaj si pozor!" Zavolal som na ňu a liezol som za ňou.
"Hej ja nie som žiadne citlivka." Zasmial som sa a štuchol som do nej nosom. Potom mi povedala od koho má tie oči a ostal som prekvapený. O tom som ešte nepočul. "A kto to je? A kde ho môžem vidieť? Počkaj ty si mala pred tým modré a teraz rúžové? To sa da zmeniť farba oči?" Opýtal som sa prekvapene. Dúfal som že sa mi niekedy podarí stretnúť toho Wua a niečo si od neho kúpim.
Potom mi povedala že ako chcem čo sa týkalo toho mäsa a tak som ho teda nechal tak. Teraz som bol najedený a keby niečo tak v ovocnom lese ostalo trochu mäsa schovaného tak keby tak sa môžem ísť tam najesť. "Dobre." Poviem a potom som sa vydal so Scall do hôr.
//severné hory
Stal sa presný opak toho čo som chcel. Scall sa ma opýtala či mám ja nejaký návrh. "Nemám preto som sa pýtal teba." Zasmial som sa nad tým. Ale potom povedala rozumnú vec aby sme sa schovali v horách. "Ano poďme lebo ten dážď mi ide na nervy." Poviem a bol by som rád ak by sme to počasie prečkali v horách kde sú jaskyne a kde je sucho.
"Poďme." Poviem a keď som uvidel jej rúžové očká tak som ostal v rozpakoch. Nič také krásne som ešte nevidel. "Až teraz som si všimol aké máš nádherné očká." Pochválim jej očka a potom sa pozriem na mäso. "Ale čo spravíme s jedlom?" Opýtal som sa a bolo mi ľúto tu nechať jedlo len tak. Horko ťažko sme to ulovili a preto mi to bolo ľúto tu nechať len tak.
Teda musím uznať že otec Scall je skvelý. Môže byť rada že má takého otca. Čo by som ja dal za to ak by som mal tiež takého otca. Ale bohužiaľ nemám. Povzdychnem si. "Ďakujem za všetko." Poďakoval som mu a potom keď sme ostali samý tak som sa pozrel na Scall a pousmial som sa. "A čo teraz budeme robiť?" Opýtal som sa a položil som mäso na zem a poobzeral som sa okolo seba.
Už by konečne mohlo prestať pršať a vyčasiť sa. Lebo takto akurát nachladneme a budeme chorý a to by isto nikto nechcel a preto by sme mali byť radšej schovaný ako takto behať po ostrove. Ale ako som poznal Scall tak tá radšej bude behať ako by mala byť schovaná a chrániť sa pred dažďom ale tak čo už. Teraz som čakal čo vymyslí.
Prikývnem. "Jasné chápem." Poviem jej a už som tomu chápal. Všetko treba trénovať a je pravda že ja som to zanedbal. Bol som rád že som ešte teraz žil.
Čo sa týkalo toho vetru tak som sa hanbil že som to nedokázal viac. "Ano už som si toho vedomí a chápem. Dobre už stačí a hanbím sa za to stačí?" Poviem sklamane a skloním hlavu. Povzdychnem si. Scall mi dobre vyčistila žalúdok. Od teraz sa to zmení a ja som si vstúpil do svedomia a bude trénovať aby som bol silný a pripravený na všetko.
Potom mi povedala aby som skočila a aby som sa skúsil nejakú chytiť. "Dobre skúsim to." Poviem a potom som skočil do vody a rýchlo som sa obzeral a hľadal ryby. Jednu som uvidel a tak som chvíľu rozmýšľal ako ju chytiť keď to bolo vo vode. A tak som sa pokúsil priplávať bližšie k nej a hňapol som po nej. Podarilo sa mi ju chytiť do úst. Držal som ju v zuboch ale ona sa metala tak som dostal pár rán plutvou do tváre. Hneď som ju pustil a ona odplávala. Povzdychnem si a potom som vyšiel hore a pozrel som sa na Scall ktorá si toto užívala.
Ostal som prekvapený keď povedala že to tak nefunguje. "Prečo by to tak fungovaťvnemalo?" Opýtam sa jej. Chvíľu som si pripadal ako keby som bol ja vĺča a ona skúsený dospelý vlk. A pritom to bolo naopak. Povzdychnem si. "Ja viem ale nebola príležitosť." Poviem jej a potom mi povedala čo mám spraviť. "Dobre skúsim to." Poviem a sústredil som sa.
Bolo to dosť náročné a začįnal som si myslieť že nemám žadnú mágiu. Dosť ma to vyčerpávalo ale nevzdával som sa. Ani neviem po akom dlhom čase sa mi podarilo vytvoriť slabý vietor a na chvíľu odkloniť dážd tak aby sa Scall mohla pozrieť na vodu. "Rýchlo sa pozri neviem ako dlho to udržím." Oznámil som jej a cítil som ako zo mňa uniká všetká energia. Po tomto bude chvíľu trvať kým ju naberem späť. Potom som to už nevydržal a vietor zmizol a dážď sa vrátil na pôvodné miesto. Hádam to Scal stihla. Ja som si ľahol do mokrého piesku.
//Furijské hory
Prišli sme na pláž kde som už bol. Toto miesto sa mi páčilo. Bol tu pokoj a kľud. Len tak si ľahnúť do piesku a odpočívať. Len teraz sa to nedalo keď bola búrka. Myknem plecami. "Neviem ale keď ju mám tak by mala poslúchať nie?" Opýtam sa a ja som bol v tom že to tak bude. Ani raz ma nenapadlo že by to tak nemalo byť. "Asi máš pravdu. Tréning neni zlý nápad. Ano som si toho vedomí asi by som to mal zmeniť." Scall mala pravdu. Môže prísť situácia keď ju budem potrebovať a nebudem vedieť ako. Mal by som trénovať.
Pokrútim hlavou a zasmejem sa. "Je to pravda." Bolo vidno že je za každú srandu a to bolo super aspoň s ňou neni nuda. "Dobre ako povieš ty si šéf." Žmurknem na ňu. Isto mala viac skúseností ako ja.
//Les Alf
"Vyskúšam to až vtedy keď to budem potrebovať." Zasmial som sa nad tým a
ešte uvidím či budem používať mágiu alebo nie. Zatiaļ nebola potreba to skúšať.
Potom som pokrútil hlavou. "Nie nebojím sa. Čo si o mne myslíš?" Opýtam sa jej. Nechcel som aby ma Scall mala za nejakého zbabelca alebo niečo také. Musím jej ukázať že sa ničoho a nikoho nebojím. Čo by som to bol za vlka aknby som sa bál? To by som bol všetkým na smiech a to nechcem.
"Máš zaujimavé schopnosti. Jasne chápem ale ako ťa poznám tak budeš dokonalá v tom ako vo všetkom." Žmurkol som na ňu a usmejem sa. Możno bude lepšia ako som ja a možno ma aj porazí ak bude chcieť.
Pokračovali sme v ceste cez hory až na lúku a od tadial na pláž kde som už bol.
//Irisin ráj
"Po pravde ani neviem ešte som ho neskúšal ale myslím si že to bude niečo také aby som svietil v tme alebo oslepil protivníka." Mal by som začať používať mágie a element.
Prikývnem a potom som šiel s ňou. "Kam vlastne ideme?" Opýtal som sa jej lebo isto poznala ostrov lepšie ako ja. "Učím sa. Ešte som v tom začiatočník a ty si na tom ako?"Opýtal som sa zo zvedavosti. Lebo tak malé vĺča by to ešte nemalo vedieť alebo sa mýlim a vie to ovládať. Možno mi to ukáže a tak zistím ako je na tom.
Teraz som ju nasledoval išli sme cez hory. Mohlo ma napadnúť že pôjde cez hory ale pokračovala ďalej. Vážne som bol v šoku že kam ideme.
//Furijské hory
Len prikývnem a potom som počúval ako sa loví ryba a potom ako ju pečie. Povzdychnem si lebo som na to dostal chut ale nebol tu nikto kto by to spravil. "Ja mám len vzduch a sveto. Takže asi budeme bez ryby." Poviem trochu sklamane ale našťastie sme mali zajaca. A tak som si trochu z neho odhryzol aby som aspoň trochu zahnal hlad. Chcelo by to niečo väčšie aby sme sa poriadne najedli ale ja som si ešte netrúfal na to.
Ani som si nevšimol že je búrka stromy kryli dážď a to že sa blízkalo a hrmelo som si nevšímal. "Môžeme to skusiť. Možno budeme mať šťastie." Pousmejem sa a bol som zvedavý či ostaneme tu v lese alebo pôjdeme niekam kde som ešte neb9l. Aj keď som si nebol istý či môže chodiť preč.
Mala pravdu v tom čo hovorila ale aj tak som ich nemusel. "Niekedy ich môžeme prejsť spolu ak budeš chcieť." Žmurknem na ňu a pousmejem sa. Aspoň uvidím či to tak malé vĺča dokáže. Potom sa prekvapene pozriem na ňu. "To je ako možné?" Opýtam sa jej prekvapene. Vážne ma to zaujimalo. Ako je vôbec možné? Hádam mi to vysvetlí.
"Ryby som ešte nejedol ale rád by som to vyskúšal. To môže byť dobré jedlo. Ty asi nevieš chytať ryby alebo ano?" Opýtam sa a pozriem sa na ňu. Ak by aj to vedela tak sa prepadnem pod zem od hanbi. Potom mi vysvetlila aj lov srnky a ja som prikývol. "Aha tak to mám čo robiť aby som nabral silu." Zasmial som sa nad tým.
Potom sa ma opýtala čo mám v pláne a ja som mykol plecami. "Nemám nič v pláne a čo ty? Ak máš tak navrhni niečo." Bol by som rád ak by niečo navrhla lebo ja som nič nevedel.