Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Myknem plecami pretože nikto nevedel čo pre neho osud chystá. "To je zaujimavé. Netušil som že máš rada hory. Možno sa ti to splní a dostaneš sa tam. Hory sa mi páčia ale nemusím ich. Sú dosť nebezpečné. Takže si neviem predstaviť že by som tam žil." Ako úkryty sú tam dobré ale čo lovenie to musí byť náročné preto som sa im vyhýbal.
Ja som sa len usmial nad tým. "Nikdy nehovor nikdy. Situácia by ťa donútila ak by nebolo nič iné." Vysvetlím jej. Ona mala o jedlo postarané a vedela loviť tak preto si to nev3dela predstaviť. Ale ak by bola v situácií ako ja tak b6 možno hovorila inak.
Keď bolo po love tak som sa len usmial. Bol som pyšný sám na seba že som to dokázal. "Ďakujem. A nebolo to ťažké ale to bol zajac ten sa dá ľahko uloviť ale myslím si že takú srnku by som neulovil." Ale teraz som už vedel ako na to tak to musím len zdokonalovať a možno sa mi tá srnka podarí uloviť. Už som sa nebál toho že by som nič neulovil. Teraz môžem mať čerstvé mäso skoro stále.

Chápal som prečo to hovorí ale tešilo ma že ich nechce opustiť a že ich chce mať na blízku. "Rozumiem a možno vybavujú vstup do svorky ktorá je tu a chcu ti to dať ako darček." Usmejem sa. Ja neviem či by sa mi to podarilo ale mať sny je krásna vec posúva nás to ďalej.
Zasmial som sa nad tým. "Zdochliny a ovocie a čo som našiel po ceste." Povzdychnem si lebo som sa za to hanbil ale bola to minulosť a s tým sa nedalo nič robiť. Teraz je čas sa dívať do predu a do budúcnosti.
Sledoval som Scall čo robí a snažil som si zapamätať čo najviac aby som to v budúcnosti vedel aj ja. Schoval som sa ako povedala a potom som sa díval ako hnala zajaca ku mne. Zajac bežal ku mne a tak som sa pripravil na skok. Keď bol dosť blízko tak som vyskočil z úkrytu a snažil som sa na neho skočiť. Na moje prekvapenie sa mi podarilo skočiť na zajaca a držal som ho labami pri zemi. Potom som sa zajacovi zahryzol do krku. Usmial som sa že sa mi to podarilo. Potom som zajaca pustil na zem mŕtveho.

"Jasné podľa mňa ťa svorka prijme aj keď si malá ale čo sa týka rodičov tak to neviem. To budeš musieť zistiť sama." Myknem plecami a nevedel som čo na to povedať. Ja som rodinu nemal tak neviem. Ale prißlo mi to divné že chce opustiť rodinu. Ja na jej mieste by som s ňou bol. "Prečo chceš vlastne opustiť rodinu?" Opýtal som sa jej.
Pokrútim hlavou že nie. "Ja som vtedy potreboval mať niekoho pri sebe a lov ma nezaujímal." Povzdychnem si. A potom som sa pousmial keď povedala že vie o troch. "Tak to je super. Mám z čoho vyberať." Bol som s toho natešený.
Lenže keď prišlo na lov tak som ostal vážny a dával som pozor. Nechcel som Scall spraviť hanbu. Preto som ju pozorne počúval a prikyvoval som. "Dobre." Poviem a bol som pripravený na všetko. Spravil som to čo povedala Scall.

Prikývnem. "Jasne chápem a verím že čoskoro sa ti to splní a ty sa dostaneš do svorky." Pousmejem sa a keď povedala že ju nepozná tak som len prikývol. "Aj som si to myslel ale to nevadí. A ona bola j3diná ktorá sa ma ujala. Bol tu jeden vlk ale ten sa moc o mňa nezaujímal. Takže som rád aspoň za Stray." Spomenul som si na Luciana či ako sa volal ale toho som nevidel ani nepamätám a boh vie čo je s ním.
Potom hovorila o ostrovoch a ja som počúval. "Takže koľko je tu vlastne ostrovov?" Opýtam sa jej a pozriem sa zvedavo na ňu. "Neviem moc to tu nepoznám tak neviem. To je dobrý nápad len musím vymysliť kam ísť. Nepoznáš nejaké pekné miesto?" Opýtal som sa jej zvedavo. Potom keď začala loviť pozorne som ju sledoval. Na zajaca sa opýtala či by šiel. Prikývol som. "Ano a nebude to ťažké? Predsa zajac je rýchli." Poznamenám.

Viem nebol som nijak náročný. Vždy som sa vedel prispôsobiť a to mi pomáhalo prežiť. "Ja viem. Ale to je ešte vzdialená budúcnosť." Zasmejem sa nad tým lebo boh vie kedy ja sa pridám do svorky ak sa vôbec pridám. Všetko je to vo hviezdach.
Ostal som prekvapený. "Vážne? Tak to chcem potom vidieť." Z jej slov to vyzeralo tak že lov je super tak prečo som sa tomu vyhýbal? Prikývnem. "Ano mám jednu vlčicu ktorá sa ma ujala keď som bol asi v tvojom veku. Blúdil som po ostrove a ona sa o mňa starala až sme sa dosť zblížili a stala sa mojou náhradnou mamou. Ona mi nosila jedlo. Volá sa Stray nepočula si o nej?" Opýtal som sa jej. Aj keď som si nebol istý ale za opýtanie predsa nič nedám.
Keď povedala že nepokazím tak som sa usmial. "Ďakujem."Žmurknem na ňu. No ta sa ešte uvidí ako to dopadne.
"Vážne? A nie nepýtam len tak celkovo a počkaj ostrovy? Ja som si vždy myslel že je len jeden." Zasmial som sa nad tým.

Zamyslel som sa nad tým. "Aký tam budú vlci. Či ma prijmu a budú priateľský ale nesmú byť zlý to by ma odradilo." Poviem jej a pousmejem sa. Keď ale prišla reč na lov tak som sa za to hanbil ale tak čo už narobím? "Väčinou mi jeden vlk doniesol jedlo alebo v úkryte mi vždy nechal niečo najedenie. Vždy som sa chcel naučiť loviť ale n8kdy na to nebol čas." Povzdychnem si. Viem bolo to na hanbu že vlk ako ja nevie loviť. Preto to musím napraviť. A Scall vyzerala že nemá problém s tým ma to naučiť. "Ďakujem si veľmi zlatá a milá. A sľub7jem že sa pokúsim nepokaziť lov." Pousmejem sa a bol som rád že som stretol práve ju a neodišla odo mňa ako tá pred tým.
"A poznáš tento ostrov?" Opýtal som sa jej a ak by mi ukázala ostrov tak by to bolo dokonalé. Len som nevedel či tak malé vĺča môže chodiť samé po ostrove. Ak nie tak nevadí prejdem si ho potom sám.

Všetko to znelo tak úžasne len či to bude aj pravda to je ťažko povedať. "To by bolo nádherné ak by to tak bolo a ja by som už nikdy nebol sám." Usmejem sa lebo to bola krásna predstava. Len na to si budem musieť počkať ale rád si počkám. Potom myknem plecami a zamyslím sa nad tým. "Uvidíme ale bolo by to super." Ach prečo som sa nedal do svorky skôr? Hmm to už teraz je zbytočné riešiť.
Pokrútil som hlavou. "Tak to isto neni. Neboj sa. Uvidíš že budeš s nimi." Chcel som ju nejako utešiť aby sa nebála že ostane sama ako ja. A keby niečo tak môžeme byť spolu aby ani jeden z nás nebol sám. A môžem ju potom zoznámiť s Stray. "To by bolo super byť v jednej svorke." Usmejem sa.
Potom sa ale opýtala na lov a ja som sklonil hlavu. "Pravda je že ma nikto loviť nenaučil. Neviem to." Poviem zahanbene.

Pousmial som sa. Mal som pocit ako keby som jej dokázal že som dobrý a nie zlý. Tešilo ma to a veľmi. "Zmeniť to? To znie zaujímavo. Možno uvidíme čo bude za pár dní. Aj keď neviem ako by som reagoval na to ak by mi niekto rozkazoval a tak." Zamyslel som sa nad tým. Musím sa opýtať Stray ale kde je?
"Neviem aké je to tu veľké takže ti nepomôžem ale musíš veriť že sa vrátia k tebe. Predsa by nenechali tak krásnu vlčicu samú doma." Žmurkol som na ňu a usmial som sa. Už teraz som vedel že z nej bude krásna vlčica až bude dospelá.
Potom mi hovorila o chaose a tak som ju počúval. Boli to veľmi ďôležité informácie ktoré som si musel zapamätať. "Dobre budem si to pamätať a dávať si pozor." Teraz som už chäpal prečo po mne hádzal šišky. Potom čo zažila som sa nedivil že mi neverila a bála sa ale teraz mi už verila či?

Povzdychnem si. "Rodičia aj súrodenci mi zomreli a tak sa túlam po svete a hľadám nejakých známich. Zatiaľ som nad tým nerozmýšľal a dosť dlho som spal a zobudil som sa až pred pár dňami. A nikto mi o svorkách nepovedal." Ani Stray mi o nic nepovedala. Až teraz Scall mi povedala o nich. "Všetky ale najskôr by som chcel zistiť čo najviac a potom sa rozhodnem." Pousmejem sa.
"Asi ano. Musí tam byť dobre či?" Opýtam sa a potom som sa zvedavo pozrel na ňu. Potom mi ona povedala svoj príbeh a keď spomenula rodičov tak si povzdychnem. Aké má šťastie že má rodičov. "Čože? To je hrozné ako môže niekto unášať vĺčatá? A možno ťa šli hľadať. Preto tu niesu. Možno sa čoskoro vátia." Žmurknem na ňu a usmejem sa. "Takže na ten chaos si musím dávať pozor čo? Ale ako zistím že sú to vlci z chaosu?" Opýtal som sa jej.

Zastavil som sa a otočil som sa k nej. Čo chce keď ma vyháňajú. "Prečo nemám ísť? A ku komu by som asi tak patril? Ja nemám nikoho." Povzdychnem si. Potom som ale začala počúvať keď hovorila o svorkách. Vyzerá to tak že svoriek je tu veľa. Sranda že som o tom nevedel. "Takže si môžem vybrať ku ktorej sa dám? Tak to je super. A to nevadí že to ešte nevieš." Pousmejem sa a prikývnem. Takže na jednu svorku si musím dávať pozor ale ako zistím ktorá to je? Zamyslel som sa nad tým.
Prikývnem. "Ano som tulák a ty asi tiež čo? A úkryt mám v blizskosti hôr ale ešte to je tu v lese." Poviem jej a pozriem sa na Franka ktorý konečne prestal po mne hádzať šišky. "Ďakujem že si prestal." Pousmejem sa a otrepem sa. Potom som si sadol na zem a pozrel som sa na nich. Ona aspoň mala Franka ale čo ja?

Toto vĺča nevyzeralo že by sa chcelo hrať. Povzdychnem si smutne. Ale možno má na to dôvod. Možno sa mu niečo stalo ťažko povedať. Opýtala sa ma či vo vedlajšej svorke. Pokrútil som hlavou. "Nie som tulák a mám tu v horách len úkryt inak nič. Ani neviem že je tu nejaká svorka." Stray mi o svorkách nikdy nič nehovorila. Ak by som o tom vedel tak by som sa k ním isto pridal. "Aká je to svorka? A sú tu aj iné svorky?" Opýtal som sa jej.
Potom mi jej spoločník hodil na hlavu šišku. Zatrepal som hlavou lebo to zabolelo. "Au to bolelo." Nechápal som prečo to robil. Ak chceli aby som odišiel tak stačilo povedať. "Ak chcete aby som šiel preč stačí povedať a nemúsíte po mne hádzať šišky." Poviem smutne ale potom ma potešilo to keď sa predstavila a aj toho jej spoločníka. "Rád vás spoznávam." Poviem a potom som sa otočil na odchod.

Podľa všetkého to bola vlčica. Pousmial som sa a na moje prekvapenie sa nepredstavila. Asi ju to nikto nenaučil ale nijako som to neriešil. Možno ju to naučím ja. Aj ja som sa veľa vecí musel učiť sám. Opýtala sa ma čo tu robím ja. Usmial som sa. "Idem domov. Neďaleko mám úkryt." Poviem jej a poobzerám si ju.
"Rád by som vedel tvoje meno. Ale ak mi ho nechceš povedať tak nevadí nebudem ťa nútiť. Možno mi ho povieš sama po čase." Usmial som sa na ňu. Nechcel som aby sa bála. Preto som stál kúsok od nej a nerobil som žiadné prudké pohyby. Nechcel som aby sa vystrašila a utiekla do nory.
Pretože po pravde nechcem byť sám. Tá vlčica pred tým sa na mňa vykašlala a nechala ma samého a Stray je boh vie kde. Nechcel som byť sám a vĺča vyzeralo ako skvelý spoločnýk na hry. Teda ak vie čo sú to hry.

//Najvyšia hora

Z rokliny som prebehol do lesa kde som mal domov Bol som rád že som tu a môžem si odpočinúť a potom sa pôjdem najesť. Keď som prišiel do lesa cítil som tu veľa pachov ale Stray medzi nimi nebola. Možno príde neskôr. Mykol som plecami nad tým a išiel som do úkrytu.
Po ceste k úkrytu som si vßimol malé vĺča a tak som išiel k nemu. Nevyzeralo že by sa bálo ako ja keď som bol v jej veku. Pousmejem sa a prišiel som k nemu. Všimol som si že nikto s ním neni. Možno je tiež samé ako ja. Uvidíme čo povie. "Ahoj. Ja som Echo. Prečo si tu tak samé?" Opýtal som sa ho a poobzeral som si ho. Vyzeral len na pár mesiacov. Viac isto nemalo.

//Snežné tesáky

Bol som na horách a pred sebou som videl roklinu. Potešil som sa lebo som vedel že za chvílu budem už doma. Pousmejem sa a zrýchlil som krok aby som bol čo najrýchlejšie dole. Musel som si ale dávať pozor aby sa mi niečo nestalo. Nechcel som sa tesne pred cieľom zabiť. To by bolo smutné a tak som si dával pozor a díval som sa pod nohy. Hory som zdolal a ocitol som sa v rokline. Tu som sa rozbehol lebo som vedel že za rohom je domov. Tešil som sa ako malé vĺča že konečne budem doma.

//Les Alf

//Zubria pláň

V horách som sa n8jak nezastavoval a šiel som rovno k poltáru. Ale aj tak by ma zaujímalo prečo ma opustila tá vlčica a nič mi nepovedala? Ak ju stretnem tak sa jej to opýtam lebo toto by sa robiť nemalo. Keď som prekonal hory ocitol som sa pri poltáry. Zastavil som sa a poobzeral som sa okolo či ju neuvidím ale bol som tu sám a tak som rovnonvošiel do poltára.
Z poltára som vyšiel na lúku z ktorej som pokračoval zase do hôr. Zase hory. Na každom kroku samé hory. Povzdychnem sina prekonäval som ich.

//Najvyšia hora