Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Dračí priesmyk (cez Severnú horu)

Pokračovali sme v ceste a už ma začínali bolieť aj nohy a chcel som už odpočívať. Lenže Stray stále pokračovala v ceste aj keď nebola na to zdravotne zle a vyzerala ako keby mala každú chvíľu dopadnúť ale zase sa mi páčilo že sa nevzdávala a pokračovala a preto by som mal byť aj ja taky nevzdávať sa a pokračovať v ceste. A tak som sa nadýchol a pokračoval som v ceste. V tom Stray ukazala na jeden les ktorý bol pred nami a ja som len prikývol. "Dobre." Poviem a pridal som do kroku aby sme tam uz boli.

//Les Alf

//Lúka

Pokračovali sme v ceste a na moje prekvapenie Stray bola ticho a tak som to nechal tak a pokračoval som v ceste. Nevedel som kam vlastne ideme ale chcel som už konečne ukončiť túto cestu. Jednak som bol unavený a jednak som bola aj hladný ale musel som to nejako vydržať. Ale keď ale povedala že cez tie hory budeme musieť prejsť tak som si len povzdychol a len som prikývol a pokračoval som v ceste.

//Sokolí zrak (cez Sverné hory.)

Vzdychnem si a len prikývnem. Aj keď som nechápal čo sa to vlastne okolo nás deje ale dúfal som že to čoskoro prejde. A chápal som že si Stray potrebuje odpočinúť. "Neboj sa nájdeme úkryt a potom môžeš odpočívať koľko len chceš." Poviem a trochu som sa pousmial a pokračoval som v ceste. Tak veľmi som chcel nájsť úkryt. Nielen kvôli Stray ale aj kvôli mne. Obaja sme potrebovali odpočinok. A tak som pokračoval v ceste a išiel som vedľa nej a dával som na ňu pozor. Keď Stray povedala že pôjdeme tadiaľto tak som sa len pozrel tým smerom. Ten priesmyk vyzeral bezpečne ako tie hory čo boli okolo. "Dobre poďme." Poviem a prikývol som. Hlavne nech je všetko v poriadku a nech už nájdeme úkryt. Potom som sa vydal tým priesmykom.

//Dračí priesmyk

//Les pri moste

Pokračoval som ďalej v ceste a pomaly som začínal byť unavený a táto cesta sa mi zdala nekonečná. Už som chcel si konečne odpočinúť a najesť sa konečne. Ale ako som videl tak táto cesta nemala konca. Keď som počul ako sa Stray zasmiala tak som sa pozrel na ňu. „Čo sa deje?“ Opýtal som sa jej a sledoval som ju. Pretože jej chovanie sa mi ani trochu nepáčilo a vážne som sa o ňu začínal báť. „Stray čo je s tebou? Bojím sa o teba že zomieraš alebo niečo také.“ Poviem jej trochu smutným hlasom a ďalej som ju sledoval a stál som celú dobu pri nej a dával som pozor pretože som o ňu nechcel prísť. Ale nevedel som ako jej mám pomôcť. Čo by som veľmi rád pomohol jej ale nevedel som ako a to ma štvalo zo všetkého najviac.

Keď povedala že sa cíti malátne a bolí ju hlava tak som dostal strach. Aj keď ona ma ubezpečila že je všetko v poriadku a že sa nemám báť. A tak som dal na jej slová. „Dobre ako povieš.“ Poviem jej a len si povzdychnem a nechám to teda tak. Ale aj tak som dával pozor aby sa jej niečo nestalo. Potom len skríkla preč a ja som len videl ako sa zem hýbala a stromy padali. A tak som sa aj ja rozbehol preč. Už som si vážne želal aby sme boli niekde v úkryte a mali konečne pokoj. A Stray si mohla konečne odpočinúť. Z lesa sme sa dostali na lúku a tak som si trochu vydýchol ale bežal som ďalej a dával som pozor na Stray.

//Lúka

//Most

Bol som rád že sme na pevnej zemi ale toto počasie sa mi ani trochu nepáčilo. Kedy to už konečne skončí? Už chcem nájsť úkryt a mať konečne pokoj a nie sa stále túlať po svete. Ale keď Stray povedala že je jej divne tak som sa začal báť. Dúfam že nezomrie to by som nechcel. "Ako divne? Bojím sa o teba. Ale tento les môže byť." Poviem jej lebo som chcel aby si odpočinula a netrápila sa zbytočne. Potom ale povedala že ma pocit ako keby sa celý svet rútil. "Možno je to len pocit a nič vážne to neni." Poviem hrdinsky a tváril som sa že je všetko v poriadku. Nechcel som aby si o mne myslela že som padavka alebo niečo také podobné.

Vážne som sa už tešil kedy už budeme preč s tohto prekliateho mostu. Bol veľmi nebezpečný a stať sa mohlo všetko ako práve teraz sa stalo Stray. Povzdychnem si ale videl som že je v poriadku tak som sa pousmial a pokračoval som v ceste. Stray povedala aby som sa jej držal a tak som len prikývol a prišiel som k nej bližšie a potom som už len pokračoval v ceste a modlil sa aby tento most skončil. A na moje potešenie som v diaľke uvidel koniec mostu. Potešil som sa a hneď som zrýchlil krok aby som už bol konečne na pevnej zemi. Po chvíľke sme sa dostali na koniec mostu. Vydýchol som si a rovno som skočil na pevnú zem. Potešil som sa keď sme sa ocitli v lese. Tu bolo omnoho lepšie ako na tom moste.

//Les pri moste

S lesa sme sa dostali na most na ktorom som ešte nebol. Zdal sa byť nebezpečný a vôbec nevyzeral na to že by sa po ňom dalo chodiť. Lenže Stray pokračovala v ceste a tak som aj ja pokračoval v ceste až som sa dostal na most. Trochu sa začal hýbať a ja som mal čo robiť aby som sa na ňom udržal. Teda táto cesta sa mi ani trochu nepáčila. V tom som započul ako Stray na mňa volá či som v poriadku. "Ano som neboj sa." Poviem jej a pokračoval som ďalej v ceste. A do toho ten vietor tak to teda vôbec neni dobré. Radšej by som bol niekde schovaný. Ale čo ma aspoň trochu tešilo že bolo teplo. Aspoň sme nemrzli. Len ja som sa už tešil kedy konečne prejdeme tento prekliaty most.

//Pityas

Pokračoval v ceste a chcel som aby už táto cesta skončila lebo bola vážne nebezpečná. A ako keby som to privolal tak som videl ako Stray spadla na zem. Hneď som k nej pribehol a začal som si ju obzerať. „Si v poriadku?“ Opýtal som sa jej ale ako som ju sledoval tak vyzerala že je v poriadku. Čo som bola rád. A najviac sa mi uľavilo keď som videl ako sa postavila. Aj keď som vedel že ju teraz asi bolí celé telo ale nedala to na sebe poznať. Trochu som sa pousmial. Odteraz som sa jej držal ako kliešť a dával som pozor na ňu aby sa jej niečo nestalo. Našťastie sa ale cesta začala zlepšovať a ja som si mohol vydýchnuť ale vedel som že aj pri normálnej ceste sa môže niečo stať takže musíme byť v strehu a dávať si pozor. Keď sme konečne prekonali kopce tak som bol rád že sme sa toho zbavili a teraz sme mohli pokojne a hlavne rýchlo pokračovať v hľadaní úkrytu. Počas cesty som sa pozrel na Stray a čakal som či povie kam ideme ale nič nepovedala a len pokračovala v ceste a tak som pokračoval aj ja za ňou.

//Most

Stray sa zrazu zastavila a povedala že si musíme pohnúť. Prikývol som len a vedel som prečo. Zima sa blížila a my sme stále nemali úkryt a potom začala hovoriť o tom ako sa dni skracujú. "Dobre len sa ponáhľajme aby sme to všetko stihli." Poviem jej a potom som len pokračoval som v ceste a bol som pripravený na všetko aj keď na tú zimu sa nedá pripraviť. To sa musí len pretrpieť. A ešte k to mu som si musel dávať pozor na to kde stupím aby sa mi niečo nestalo pretože teraz chodiť po horách v tomto období je dosť nebezpečné. Už aby sme našli ten úkryt a boli v teple a v bezpečí.

//Temný les

Pokojne som spinkal až som ucítil že niekto do mňa vrazil. Trochu som sa zamrvil a niečo som zavrčal. Potom som otvoril oči a pozrel som sa na Stray ktorá sa mi ospravedlňovala. Len som sa pousmial. „Nič sa nestalo.“ Poviem jej a trochu sa znova zamrvím. Lenže v tom som videl ako ide preč. Hneď som si pomyslel že ma chce opustiť a tak som hneď vyskočila na nohy a bežal som za ňou. „Mami kam ideš?“ Opýtal som sa jej a keď som ju dobehol tak som sa pozrel trochu smutne na ňu. Lenže potom som pochopil o čo ide. Ucítil som aká ja zima. Hneď mi došlo že asi pôjdeme hľadať nový lepší a hlavne teplejší úkryt. Čo by som bol rád lebo neviem ako jej ale mne bola riadna zima

Ja som mal spokojný spánok a vôbec som netušil čo sa okolo mňa deje. Toto bol vlastne môj prvý poriadný spánok. Lebo pred tým som sa nemohol poriadne vyspať len kvôli tomu že som nebol Stray. Proste už som bol zvyknutý na ňu a aj spať s ňou a keď bola preč tak som nemohol poriadne spať. Ale teraz keď tu bola tak bolo všetko iné. Zohrievali sme sa navzájom a ja som mal taký spánok ako ešte nikdy pred tým a to vďaka Stray. Aký som bol len rád že je pri mne a že sa mám o koho oprieť a že už nie som sám. Dúfam že už sám nikdy nebudem. A ak Stray niekam pôjde od teraz pôjdem všade s ňou aj keď mi povie aby som ostal tak pôjdem s ňou nech sa deje čokoľvek. Už ju nenechám samú. Budem s ňou stále. Za celú tu dobu som sa ani nepohol len som pokojne oddychoval a spinkal som.

Jasné že v tom Stray nenechám samú a pomôžem jej. Veď keby to robila sama tak bohvie ako dlho by jej to trvalo a keď to budeme robiť spolu tak to bude rýchlejšie spravené. A keď som videla aká je rada že pomáham tak som aj ja bol rád. Práca nám netrvala dlho a za pár minút sme mali všetko hotové. Pousmial som sa že sme všetko stihli a že teraz máme kde prespať. A presne akurát sme to stihli lebo už prišla noc. Čo ma potešilo. Keď som videla ako Stray zaliezla do pelechu a stočila sa do klbka tak som to aj ja šiel spraviť. A ľahol som si na miesto ktoré bolo voľné. Ale ľahol som si dostatočne blízko na to aby sme sa dotýkali a aby sme sa zohrievali navzájom aby nám nebola zima a potom som už len pokojne zatvoril oči a išiel som spinkať.

"Jasne chápem. Aj keď jeden nikdy nevie." Poviem a pousmejem sa. Pri tom som pokračoval za ňou a dával som si pozor. Potom Stray objavila nejaký strom do ktorého vliezla a ja som sa zastavil a čakal som vonku na ňu. Zatiaľ som si nebol istý či tam mám ísť alebo nie. Potom som už len videl a počul ako začala hrabať. Takže tu asi ostaneme cez noc a ráno sa potom uvidí. Ale videl som že jej to trvá dlho a tak som vošiel za ňou a keď som videl ako upravuje úkryt tak som jej začal pomáhať aby to bolo čím skôr hotové.

//Small (cez Kvitnúcu lúku)

Prešli sme lúku a pokračovali sme v ceste. Počas celej cesty sme mlčali a vôbec sme sa nerozprávali ale to mi nevadilo len som pokračoval v ceste. Lúku sme prešli a ocitli sme sa v horách. Tu by som si mal teraz dávať pozor aby sa mi niečo nestalo ale aj Stray by si mala dávať pozor. Keď sme boli v horách tak Stray konečne prehovorila o tom že sa dni začali skracovať a že si neni istá či stihneme prejsť hory a či by sme si teda nenašli úkryt. Pozrel som sa na ňu a prikývol som. „Ano to je dobrý nápad nájsť si nejaký úkryt. Pretože neviem ako tebe ale mne začína byť zima.“ Poviem jej a pozriem sa na ňu. Zimu som nemal rád pretože som ju vždy prečkal vonku. Ale teraz možno budem v úkryte a v teple a to ma tešilo najviac. Preto som sa už nevedel dočkať kedy nájdeme úkryt. A ako som si všimol nebol som sám komu bola zima. Aj Stray bola zima preto by sme ho mali nájsť čo najskôr.