Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ja som bol najedený ale mal som obavy o Stray tá nič nejedla a ja som sa bál či vydrží hľadanie úkrytu. Ale na moje prekvapenie Stray na moju otázku odpovedala že ideme a tak som len prikývol. Chvíľu som ju sledoval ako sleduje okolie a čakal som čo spraví alebo kam sa vydá. Keď sa rozišla po lúke tak som išiel za ňou. A keďže nepovedala kam ideme tak som šiel len za ňou a bol som zvedavý kam sa vlastne dostaneme.

//Pytias (cez Kvitnúcu lúku)

Čakal som či Stray niečo povie ale bola dosť dlho ticho a tak som nevedel čo si mám o tom všetkom myslieť. Namiesto toho aby niečo povedala tak sa vydala k vode. Len som sa na ňu díval a čakal som čo sa bude diať. A na moje prekvapenie ona začala loviť. Prekvapene som sa na ňu díval. Vlci vedia loviť ryby? Pomyslel som si a len som sa na ňu díval ako lovila ryby. A tak som tam len tak stál a díval som sa na ňu. Možno sa mi to niekedy bude hodiť. Jeden nikdy nevie. Keď už som si myslel že nič nebude tak Stray po niečom chňapla a už mala v ústach rybu. Páni tak to som nečakal že sa jej niečo podarí uloviť. Keď mi ju potom priniesla tak som sa len na ňu pozrel. Toto bolo moje prvé čerstvé jedlo po dlhej dobe. A preto netrvalo dlho a hneď som sa pustil do ryby. Jasné že to bolo niečo iné ako zdochliny ktoré som jedol. Preto som rybu mal zjedenú za par sekúnd. A než som sa stihol opýtať či nechce už lovila ďalej a tak som sa najedol a sledoval som ju. Stray ale mala smolu a nič neulovila a tak som si povzdychol že som jej nič nenechal. Možno sa jej podarí uloviť niečo neskôr. "Ideme?" Opýtal som sa jej a čakal som čo povie a kam sa vydá.

Na moje prekvapenie povedala že môžem. Po pravde som čakal že povie nie že sa tam nehodím alebo že je to nebezpečné pre mňa ale nič také nepovedala a to som bol rád. "Super som rád že môžem ísť." Poviem a usmial som sa. Konečne budeme spolu a už nás nič nerozdelí. Teda dúfam aj keď stať sa môže všetko a jedného dňa sa isto rozdelíme. Potom keď začala hovoriť o tom úkryte tak som ju počúval a rozmýšľal som nad tým. Potom keď ukázala ktorým smerom sa nachádza temný les tak som sa pozrel tým smerom a prikývol som lenže ona potom hovorila o inom lese a tak tak som pozrel tým smerom ktorým ukazovala a znova som prikývol. Ale potom povedala jednu vec ktorá sa mi páčila a to že by sme to tu preskúmali a potom by sme si vybrali miesto. "To je super nápad. Súhlasím s tebou aby sme to tu preskúmali a spoločne vybrali miesto. Tak ktorým smerom sa vyberieme?" Opýtal som sa jej a potom som sa poobzeral okolo seba a čakal som ktorým smerom sa vyberieme.

Začala hovoriť o tom čo zažila a tak som ju počúval. Páni ona teda zažila riadne dobrodružstvo. Až som jej závidel že toho toľko zažila a ja nič. „Tak to som prekvapený ale aj rád že sa ti nič nestalo a že si v poriadku.“ Pousmejem sa ale najviac ma ale prekvapilo to keď podala že je členkou chaosu a že niektorý členovia majú tiež adoptované vĺčatá. „Tak to potom znamená že tam môžem ísť s tebou či?“ Opýtal som sa jej ale ona medzi tým začala hovoriť o tom úkryte a ako som ju tak počúval tak mala pravdu. „Dobre ale kam teda pôjdeme? Ja to tu moc nepoznám.“ Poviem ale zase som videl šancu v tom že aspoň spoznám toto územie.

Zdal sa mi to ako sen s ktorého som sa nechcel zobudiť. Bol som tak šťastný že je mama pri mne že som zabudol na svoje vychovanie ale čo tam po vychovaní teraz mám na to právo. Stray sa začala ospravedlňovať a hovorila o nejakom labyrinte ale najviac ma potešilo to keď povedala že ma nikdy takto neopustí. "Nemusíš sa ospravedlňovať. A o akom labyrinte hovoríš? A to dúfam už nechcem byť bez teba ani sekundu. Ani si nevieš predstaviť ako moc si mi chýbala." Poviem trochu smutne ale hneď ma to prešlo. Keď začala hovoriť o tom že by sme si našli spoločný úkryt. Úkryt len pre nás dvoch? Tak to by som brala. "Ano to by bolo super ak by sme si našli úkryt." Poviem natešene a od radosti poskočím. Dúfal som že moju radosť mi nikto a nič nepokazí. Aj keď úprimne by ma zaujímalo kde bola Stray a čo robila. Ale nechcel som kaziť túto chvíľu. Veď keď bude chcieť tak mi to hádam povie aj sama. "A kde ho budeme hľadať? Tu alebo pôjdeme niekam inam?" Opýtal som sa jej a počkal som čo na to povie.

Už ani neviem ako dlho som bol bez Stray ale už som si začínal myslieť že už sa nikdy nevráti. A tak som si pomaly začínal zvykať na samotu. Najhoršie ale bolo to že som ešte nevedel poriadne loviť. Takže uloviť si niečo na jedenie bolo veľmi ťažké a tak som sa živil len zdochlinami. Aj keď som vedel že sa Stray nevráti stále som sa vracal na miesto kde ma nechala. Toto miesto mi ju pripomínalo a ja som mohol aspoň na ňu spomínať.
Jedného dňa som sa bol len tak prejsť po okolí ale keďže som to tu už poznal po slepiačky tak som sa len tak prechádzal a rozmýšľal som. Keď v tom som ale započul zavýjanie. Hneď som zastavil a počúval som ho. Bol mi veľmi povedomí. Znel ako Stray ale to predsa nemohla byť ona či ano? A tak som sa rozbehol za tým zvukom. A ako som sa tak približoval tak som počul ako niekto volá moje meno a teraz som si už bol na sto percent istý že je to Stray. „Mami!“ Zavolal som a bežal som za ňou. Keď som k nej dobehol tak som od samej radosti skočil na ňu. „Mami už som si myslel že neprídeš.“ Poviem natešene a začnem sa o ňu obtierať. Už nikdy nechcem aby odišla a nechala ma samého.

//Small (cez Kvitnúcu lúku)

Prešli sme cez lúku až sme sa dostali až k jazeru ktoré bolo krásne a moc sa mi to tu páčilo. Tiež by sme tu mohli ostať ale vedel som že Stray potrebuje nájsť tú svorku. A tak som len pokračoval mlčky ďalej a obzeral som sa po krajine. Radšej som sa na nič nepýtal a len som išiel ďalej. V tom ale Stray prehovorila a tak som sa pozrel na ňu a počúval som ju. Ale to čo povedala sa mi ani trochu nepáčilo. Čože? To hádam nemyslí vážne? "Nie nerob to. Ešte chcem byť s tebou. Nenechávaj ma tu samého." Poviem ale ona už ma len olizla a pokračovala ďalej v ceste. A tak som si len povzdychol a ľahol som si pod najbližší strom a rozmýšľal som čo budem robiť keď tu som tak sám a nikto tu neni.

//Snežné tesáky (cez Hmlisté pláne)

Stray po ceste ostala ticho a tak som bol ticho aj ja. Pokračoval som v ceste a pri tom som si obzeral tento krásny les. Ak by som sa mal niekde stratiť tak dúfam že to bude tu. Už teraz by som najradšej ostal v tomto lese lenže Stray pokračovala v ceste. Po ceste ma ale napadlo prečo to Stray spravila. Prečo sa pridala do svorky ktorá je takáto a nemá rada vĺčatá? Prečo? Veď ak chcela ísť do tejto svorky tak mi to mala povedať a ja by som ostal s Lucom ktorý si ma síce nevšímal ale aspoň bol so mnou. Povzdychnem si a pokračoval som ďalej v ceste a stále som rozmýšľal prečo to spravila. Prečo sa ma chce zbaviť? Bol som tak zahĺbený do myšlienok že som si ani nevšimol že sme opustili les a ocitli sme sa na lúke a potom sme pokračovali ďalej.

//Small (cez Kvitnúcu lúku)

Prikývnem a pousmejem sa. "Dobre." Poviem a potom som sa už tešil kedy konečne vyrazíme. Keď som sa už chystal že vyrazím tak som ucítila ako ma Stray začala lizať na rane. Prekvapene som sa pozrel na ňu že čo to robí. Asi chcela mať len istotu že rana sa zahojí úplne. "Ďakujem ti veľmi pekne." Usmejem sa a potom som šiel opatrne dole aby sa mi ešte nestalo. Tieto hory boli dosť nebezpečné a preto si každý vlk musel dávať pozor. Keď som sa konečne dostal dole tak som si vydýchol že sme obaja prišli bezpečne dole a nič sa nám nestalo. Potom som si všimol ako sa Stray dívala po mne. "Som hneď za tebou." Poviem jej a usmial som sa a pokračoval som v ceste. Konečne sme sa dostali na hmlisté pláne. Toto miesto nebolo ničím zaujimavé pretože tu nebolo nič a tak som pokračoval v ceste až kým sme sa nedostali do lesa. Tento les bol nádherný a kúzelný. Netušil som že tu môže byť aj niečo tak krásne ako je tento les.

//Zauberwald (cez Hmlisté pláne)

Počúval som ju a prikývol som. "Dobre ako povieš." Súhlasil som s ňou lebo som vedela že chce pre mňa len to najlepšie a nedovolí nikomu aby mi ublížil. Preto som ju mal tak rád a bral som ju ako svoju mamu. "Ešte viem že ma to nikde naťahá. Ešte chcem byť s tebou." Poviem pretože som sa ešte necítil na to aby som odišiel. Predsa len nedávno som mal rok takže som sa ešte na to necítil. Ale bol som rád že to Stray nevadí a že chce aby som bol s ňou a dokonca spraví všetko aby som mohol byť s ňou v chaose. Keď sa ma opýtala či sa cítim dobre tak môžeme vyraziť. "Ano už je mi omnoho lepšie. A už sa neviem dočkať kedy vyrazíme. Úprimne už sa aj celkom nudím že sme na jednom mieste. A neboj sa nič ma nebolí všetko je v poriadku." Usmial som sa a páčilo sa mi aké starosti si Stray o mňa robí. "Ale dobre vedieť že keby niečo vieš mi pomôcť." Usmial som sa a bol som pripravený vyraziť.

Začala mi vysvetľovať o tom chaose. Ja som pozorne počúval a pomaly som tomu začal chápať. Takže ak by som tam prišiel tak by mi mohli niečo spraviť. Povzdychnem si a prikývnem. "Jasné chápem. A myslíš si že keď tam budeš už oficiálne patriť tak potom by mi nič nespravili?" Opýtal som sa jej. Pretože akú ma istotu že mi nič nespravia aj keď tam bude oficiálne. Čo ak celá svorka nemá rada vĺčatá? Povzdychnem si a chvíľu som sa nad tým musel zamyslieť či to vôbec budem chcieť alebo nie. Potom mi ale začala vysvetľovať kedy je najlepšie sa osamostatniť. A tak som ju počúval. Takže podľa tohto je ideálny čas v 3 rokoch. Ale najviac sa mi páčilo to keď povedala že to zistím sám kedy bude čas odísť. Ale keď povedala že mi začne liesť na nervy tak sa začnem smiať. "Tak toho sa báť nemusíš. Ty my liesť na nervy nikdy nebudeš. Takže ak som to dobre pochopil tak to zistím sám kedy bude časť odísť že?" Opýtal som sa jej a potom som sa usmial a už som sa celkom aj na to tešil.

Na moje prekvapenie povedala že môžeme ísť spolu ale že nemusím ísť až k ním že keď ma neuvidia tak mi nič nespravia. "Počkaj takže nemôžem ísť s tebou do tej svorky či to vôbec je?" Opýtal som sa a postavil som sa a ponaťahoval som sa. Aj keď som vedel že už by som sa mal pomaly osamostatňovať. Ale keď mne je so Stray tak dobre tak to bude trochu ťažšie ju opustiť.Ale som si úplne vedomí toho že jedného dňa musím byť sám. A tak si len povzdychnem a prikývnem. "Mami chcem sa opýtať kedy je najlepší čas sa osamostatniť?" Opýtal som sa jej aby som vedel aby som sa mohol na to pripraviť. Aj keď ma už teraz nechala pár krát samého a ja som to zvládol v poriadku a nič sa mi nestalo. Lenže to som neputoval sám. To som len ležal na jednom mieste a nehýbal som sa. Ale zase ak by som putoval tak by som možno spoznal nových vlkov. Čo by som bol veľmi rád kebyže stretnem niekoho nového. Takže mi toto prišlo ako dobrý nápad. Pôjdem s ňou a keď budem sám tak sa pokúsim stretnúť niekoho nového.

Na Stray sa nedalo hnevať. Ja som bol rád že je v poriadku a že je pri mne. "To je v poriadku nemusíš sa ospravedlňovať. Nič sa nestalo. Hlavné je že už si tu." Usmial som sa a už som sa tešil kam pôjdeme lebo už som sa cítil omnoho lepšie a už by som chcel aj niekam ísť. Lenže v tom začala Stray hovoriť. A tak som ju počúval čo hovorí. A úprimne sa mi to ani trochu nepáčilo. Takže už prišiel čas aby som sa osamostatnil? Ale čo viem tak až v 3 rokoch sa opúšťa rodina. "Jasne chápem takže odchádzaš?" Opýtal som sa jej trochu sklamane lebo sa mi toto nepáčilo. Keby som sa vedel o seba postarať tak by som nepovedal ani slovo ale ešte sa toho musím veľa naučiť aby som bol samostatný. Keby som aspoň vedel kde je Luc tak by som šla za ním ale bohužiaľ som to nevedel a ani som nevedel či o mňa vôbec stojí keď si ma nevšímal. Potom ma ale niečo napadlo. "Čo keby som šiel s tebou? Aspoň budem s tebou a keď tak ťa niekde počkám." Poviem a bol som zvedavý ako na to Stray zareaguje. Bol som zvedavý či bude súhlasiť aby som šiel s ňou alebo nie.

Neviem ako dlho som tal ležal ale už som si pomaly ale isto začínal myslieť že na mňa Stray zabudla alebo že ma tu nechala samého. Ale to by mi predsa nehovorila aby som tu ostal. Alebo čo ak sa jej niečo stalo? Už som sa chystal že ju idem hľadať. Keď som sa už chystal že vstanem a idem hľadať Stray tak v tom som ucítil jej pach. V tú chvíľu som sa potešil pretože som vedel že je v poriadku a nič sa jej nestalo. Keď prišla ku mne a položila predo mňa nejakú nádobu s nejakou tekutinou tak som sa prekvapene pozrel na ňu a potom na tú divnú nádobu. Chcel som sa jej opýtať čo to je ale ona ma predbehla a začala mi vysvetľovať čo to je. Povedala aby som to vypil ale tie rastliny nemusím. Potom hovorila o nejakých látkach. Tak som najskôr tomu trochu pričuchol ale nevoňalo to zrovna najlepšie. Ale keď hovorí že to je liečivé tak čo už. "Dobre." Poviem jej a potom som to začal piť. Aj keď to nechutilo zrovna najlepšie ale veril som Stray že to pomôže. Nakoniec som všetko vypil a tie byliny som tam nechal. Potom som sa pozrel na Stray. "Ďakujem že sa tak o mňa staráš." Poviem jej a usmejem sa.

"Prečo si nejedla? Mala by si sa najesť aby si nebola hladná." Vzdychnem si a len som nad tým pokrútil hlavou. Nechápal som prečo je taká tvrdohlavá a nedá si povedať? "Neďakuj. Pre teba rád. A neboj sa isto mi to nebude chýbať. To nevadí že mám za sebou náročný výkon. Už je mi omnoho lepšie a to vďaka tebe." Pousmejem sa a olizol som ju. "Cítim sa už lepšie nemusíš sa báť." Žmurknem na ňu a pousmejem sa. Potom ma ale prekvapilo to keď povedala aby som ostal tu a odpočíval som že si ide niečo zohnať. Prečo nechcela aby som šiel s ňou? To už nechce aby som s ňou chodil alebo čo? A tak som tam teda ostal aj keď moc nerád. "Dobre ostanem tu." Poviem jej a potom som sa len díval ako ide preč. Povzdychnem si a ostal som ležal a odpočíval som presne tak ako mi povedala Stray.