Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Neviem ako dlho som odpočíval. Ale veľmi mi to pomohlo. Nabral som potrebnú energiu ktorú stratil v boji s tými zvieratami. Takže som ani netušil ako dlho bola Stray preč. Zobudil ma až jej hlas. Otvoril som oči a pozrel som sa na ňu. "Ano?" Opýtal som sa jej a čakal som čo povie. A povedala že doniesla jedlo. Čo ma potešilo a pozrel som sa na ten úlovok čo doniesla. Hneď sa mi začali zbiehať sliny. Potom všetkom čo sa stalo som mal obrovský hlad a Stray ako keby to tušila tak mi to doniesla. Len som nevedela či aj ona jedla a tak som sa opýtal. "Ty si sa už najedla?" Opýtal som sa jej aby som vedel či jej mám kúsok nechať alebo nie. Potom som sa konečne pustil do jedla. Keďže som bol hladný tak som to hltal ako keby som mesiac nejedol. A pritom to tak ani nebolo ale bol som veľmi hladný. Keď som sa poriadne najedol tak zbytok čo ostal som nechal Stray aby sa aj ona najedla. "Ďakujem. Teraz sa napapaj ty." Poviem a posuniem jej zbytok jedla a pousmejem sa a poriadne sa oliznem. Po celú tu dobu som stále ležal a ani som sa nepohol.

//Jaskyňa Law

Strácal som dosť veľa krvi a rýchlo ma to vyčerpávalo a tak som si musel ľahnúť a vôbec som neriešil či mi Stray odpovedala alebo nie. Teraz som skôr rozmýšľal nad tým či tu zomriem alebo nie. Možno by to bolo aj dobré a možno ani nie. Medzi tým som si všimol že Stray zbierala nejaké byliny. Nechápal som prečo to robí ale hádam sa to čoskoro dozviem. A našťastie to netrvalo dlho a prišla ku mne a olizla mi ranu a potom som len ucítil ako mi tie byliny dávala na tú ranu. Pozrel som sa na ňu a pousmial som sa. "Ďakujem." Poviem potichu a nechal som ju aby mi ošetrila ranu na krku. Preto som zatvoril oči a odpočíval som. Takže som ani netušil čo robí. Pri tom som zaspal. Neviem ako dlho som spal ale keď som sa zobudil tak Stray bola preč. Povzdychnem si a keďže som bol unavený tak som ostal ležať a odpočíval som.

Celú tu dobu som mal čo robiť aby som sa im ubránil a pri tom som sledoval ako sa Stray dostáva ku mne. Potešilo ma to a bol som rád že sa na mňa nevykašlala. Aj keď potom všetkom čo sa stalo mala právo sa na mňa vykašlať ale neurobila to a to som bol rád. Nakoniec ani neviem ako sa mi podarilo ale to zvera som dostal z môjho krku. Aj keď som tam mal ranu ktorá krvácala tak som si toho nevšímal a ďalej som s nimi bojoval. V tom sa ku mne dostala Stray nič nepovedala len si razila cestu preč. Neváhal som ani sekundu a hneď som sa rozbehol za ňou. Teraz som sa jej držal ako kliešť a uhýbal sa zvieratám. Lenže na moje prekvapenie to zvieratá vzdali a nakoniec nás vyhnali von z jaskyne. Pousmial som sa a bol som rád že som sa dostal von. Hneď ako sme vybehli von z jaskyne tak sa Stray zvalila na zem. Hneď som ju začal kontrolovať či je v poriadku. Ale tiež som si musel sadnúť. Krku mi stále tiekla krv a ja som zrazu cítil veľkú únavu a vyčerpanosť. Preto som sa len pozrel na Stray a povedal som jej. "Prepáč mi to. Nemal som sa od teba oddeliť. Mrzí ma že si kvôli mne riskovala ale som ti nesmierne vďačný za to že si mi pomohla. Bez teba by som to asi nedal." Vzdychnem si a potom som sa tiež zvalil na zem.

//Snežné tesáky

Musel uznať že proti ním sám nemám šancu. Bolo ich veľa a ja som mal čo robiť aby som im vôbec ubránil. Ale nevzdával som sa lebo som nechcel byť za zbabelca. Chcel som aby o mne hovorili ako o hrdinovi a nie ako zbabelcovi. Ale keď som už začínal mať na mále keď v tom sa objavila Stray a povedala že ich mala radšej keď boli vyhynuté. Pousmial som sa a vydýchol som si. "MAMI!" Zvolal som natešene a teraz som už vedel že ich porazíme. Musíme lebo ak nie tak potom vážne neviem čo sa stane. Lenže problém bol v tom že ku sa dostať bol problém ale vedel som že to dokáže. A navyše mi dodala ešte vyše odvahy a tak som znova zavrčal a začal som s nimi bojovať hlava nehlava. Kúsal som ich škriabal som ich. Proste som robil všetko preto aby zomreli alebo keď nie zomrieť tak aspoň aby boli zranený a mali problém s nami bojovať. Proste mi išlo o to ich nejako spomaliť. Lenže som si nevšimol že jeden sa zo zadu na mňa chystal. Skočil po mne a dopadol na môj chrbát. Zavrčal som a snažil som sa ho dostať dole ale on sa držal ako kliešť. A navyše sa mi potom zahryzol do krku. Zakňučal som a ešte vyše som sa mykal a hádzal som sebou aby som ho zo seba dostal.

Zatiaľ bolo všetko v pohode a ja som stále rozmýšľal ako tie netopiere môžu takto žiť. Veľmi rád by som sa o nich naučil viac pretože ma to veľmi fascinovalo a navyše sa mi tie zvieratá páčili. Lenže moje pozorovanie netopierov netrvalo dlho lebo lebo som po chvíľke ucítil nejaké divné pachy. A tak som svoju pozornosť presunul z netopierov na ten pach. A na moje prekvapenie ten pach patril tým zvieratám ktoré sme stretli vonku. Povzdychol som si a nehápal som ako nás mohli nájsť tak rýchlo a až keď som sa poriadne poobzeral tak som si všimol že sme v ich hniezde. Hneď sa mi toto prestalo páčiť. Vonku to bolo lepšie pretože sme mali kam újsť ale tu sa nedalo kam. A tak som sa postavil a pozrel som sa na nich. Zatiaľ som sa len díval na nich ale potom jeden z nich na mňa zaútočil. Zavrčal som a pripravil som sa k boji. Keď som videl ako sa ku mne blíži tak som sa mu len tak tak stihol uhnúť. Vydýchol som si a hneď som na neho zaútočil a podarilo sa mi zahryznúť do jeho nohy. Lenže to som nemal robiť. V tom na mňa zaútočili ostatný. Hneď som ho pustil a pripravil som sa na boj. Aj keď teraz som vedel že toto asi nedám. Tie zvieratá ma obkľúčil. Bol som v pasci ale bol som odhodlaný sa s nimi pobiť na život a na smrť. V tom na mňa zaútočili a ja som mal čo robiť aby som sa im ubránil lenže ich bolo dosť na mňa.

//Snežné Tesáky

Pokračoval som v ceste ale spomalil som kroky a díval som sa po okolí. Ani som si nevšimol že som stratil Stray. Keďže som sa díval okolo seba tak som nemal o tom ani poňatia. Veď keby niečo tak by ma hádam zavolala no nie? Aspoň si poobzerám toto miesto kde som ešte nebol. Na jednej strane som bol rád že je tu niečo nové čo som ešte nevidel ale mohlo toho tu byť viac. Ale aspoň niečo keď už nič iné. Pokračoval som v ceste a obzeral som si zvieratá ktoré tu boli. Niektoré som videl prvý krát. Napríklad netopiere tie som ešte nevidel a celkom ma to fascinovalo. A tak som sa zastavil a zadíval som sa na tie zvieratá. Nechápal som ako dokážu vysieť hlavou dole a pritom sa dokážu udržať na skalách. Pokrútil som hlavou. A potom som sa pozrel okolo seba aby som našiel Stray a opýtal sa jej prečo je to tak. Lenže Stray nikde nebola a tak som si len povzdychol a začal som rozmýšľať čím to asi tak je že dokážu vysieť dole hlavou.

Sedel som tam a rozmýšľal som kedy toto skončí aby sme sa mohli konečne pohnúť ďalej. Lenže to vyzeralo tak že sa dlho nikam nepohneme. A tak som sa len díval čo sa deje. Uvidel som len hlavu toho zvieraťa a len som pokrútil hlavou a bol som pripravený na boj. Ani neviem ako dlho to trvalo než začali spolu bojovať. Chcel som jej pomôcť ale v tom sa do nášho úkrytu dostávali ďalšie zvieratá. Chcel som sa na nich vrhnúť ale videl som že Stray sa dala na útek. Pokrútil som hlavou a len som išiel za ňou. Nechápal som prečo je taka zbabelá a len pred všetkým uteká? To sa bojí každého zvieraťa alebo čo? Potom sa ma len opýtala či som v poriadku. "Ano som." Poviem trochu nahnevane a išiel som za ňou a potom som už len mlčal. Potom sme sa dostali do nejakej jaskyne o ktorej Stray povedala že je to nádherné. Ja som si to len poobzeral a len som mykol plecami. Mne to prišlo ako obyčajná jaskyňa.

//Jaskyňa Law

Bežal som za Stray a všetko som videl ako sa pokúšajú na ňu útočiť. Stray mala šťastie že sa im vždy dokázala uhnúť. Pousmial som sa nad tým ale vedel som že len utekanie pred nimi nepomôže. Musíme s nimi bojovať a zastaviť ich. Veď oni si začali nie my takže oni by nám mali dať pokoj a nie my. A tak som sa zastavil a pozrel som sa na tie zvieratá. Zavrčal som na nich. "My sme vám nič nespravili tak nám dajte pokoj. Vy ste na nás bez dôvodu zaútočili tak vás prosím prestaňte!" Zakričal som na nich a sledoval som ich či prestanú. Pretože toto nikam neviedlo. V tom sa jedno zviera na mňa vrhlo a ja som sa mu uhol a potom keď som videl ako dopadlo na zem tak som skočil po ňom a celou silou som sa mu zahryzol do krku a pevne som držal. To zviera sa mykalo a snažilo sa mi vytrhnúť ale ja som ho držal. Keď som videl že má dosť tak som ho pustil a rozbehol som sa preč. V tom som si ale všimol že Stray nikde neni. Začal som sa báť aby sa jej niečo nestalo. Našťastie som ale zachytil jej pach a tak som sa čo najrýchlejšie rozbehol za ňou. Pach viedol do nejakej diery a tak som tam v behol a keď som ju uvidel uľavilo sa mi že je v poriadku. A tak som si sadol k nej a dával som pozor a dúfal som že tie zvieratá odídu.

"Prečo si to myslíš?" Opýtam sa jej a stále som sa díval na tie zvieratá a bol som pripravený na to s nimi bojovať. A bolo mi jedno že ona nechce. Ja som z nich strach nemal aj keď vyzerali veľký ale ja sa bez boja nezdám ani neviem čo bolo. Lenže keď som sa pozrel na Stray videl som ako sa pomalým krokom vydala preč. Nechápal som prečo ide preč. Veď tie zvieratá nerobia nič. Lenže ako som sa díval na Stray tak som si ani nevšimol že to jedno zviera chcelo na mňa zaútočiť lenže Stray mu v tom zabránila. Pozrel som sa na ňu prekvapene. Na jednej strane som bol rád že tomu zabránila ale na druhej strane som zase bol sklamaný že mi zabránila k boji. Ale čo už narobím. V tom som ale počul ako zavolala preč a bežala preč. Nechápavo som sa pozrel na to čo sa deje a videl som ako sa tie zvieratá rozbehli k nám. A tak som to hrdinstvo nechal tak a radšej som sa rozbehol za Stray.

Keď Stray začala hovoriť o tom že to neni lovná zver a že je to dravé a že je ich veľa a že je to ako keby sme chceli loviť medveďa tak si len povzdychnem a prekrútim očami. "Ale no tak veď je to menšie ako mi takže čoho sa báť?" Opýtal som sa jej a nechápal som čoho sa vôbec bojí. Potom som ostal ticho a len som sa díval a čakal na to čo sa bude diať. Lenže pokoj netrval dlho. To zviera ktoré bolo pri mne a čuchalo ma a ktoré som do teraz ignoroval lebo nerobil nič zlé tak teraz ma zahryzol do chvosta. Pozrel som sa na neho a tiež som zavrčal rovnako ako Stray. Ako sa ten mali opovažuje ma bez dôvodu zahryznúť do chvosta? Ja som mu nič nespravil. "On si začal!" Poviem naštvane a pozrel som sa na tie zvieratá ktoré sa už tiež chystali k boji. Ja som sa zamračil a postavil som sa proti ním. Ja som sa ich rozhodne nebál a bol som pripravený na všetko. Nech ukazujú svoje zuby. Ja som ich mal lepšie a bol som silnejší ako oni. A tak som spravil krok k ním a vrčal som pri tom.

Počul som ako Stray hovorila aby som sa pozrel. A tak som sa teda Postavil a lenivým krokom som prišiel k nej. Keď som bol pri nej tak som sa postavil vedľa nej a pozrel som sa na zvieratá. "A čo mám vidieť?" Opýtal som sa jej a díval som sa na zvieratá ktoré ma po pravde vôbec nezaujímali. Toto bolo pre mňa nudné. Chcel som niečo iné ako tu len stáť a dívať sa na nejaké zvieratá. "Ideme ich loviť?" Opýtal som sa jej a pozrel som sa na ňu a potom znova na zvieratá. Pretože ak by sme šli loviť tak to by ma bavilo viac ako tu len stáť a dívať sa na zvieratá. A preto som dúfal že Stray povie že ideme loviť a nebudeme sa len na ne dívať. Pretože čo viem je to že všetko lovíme a jeme. Tak prečo by sme nemali uloviť tieto zvieratá a zjesť ich? Veď sú predsa na to no nie? A tak som len stále vedľa Stray a díval som sa a čakal som čo budeme robiť. Ak to takto bude pokračovať ďalej tak asi sa pôjdem niekam prejsť a Stray tu nechám nech sa díva na zvieratá.

Pokračoval som v ceste a mlčal som. Keď Stray nič nehovorila tak načo hovoriť. A tak som len mlčal a díval som sa pred seba a išiel som. Sem tam som sa pozrel na Stray. Začínal som byť celkom znudený lebo toto chodenie bola nuda a ja to o čom hovorila som si pomaly začínal myslieť že si to len vymyslela a nakoniec to nič nebolo. Stále som pokračoval v ceste. Keď som začínal byť unavený tak som si len sadol a len som sa díval. Toto všetko bolo nudné a vôbec ma to nebavilo. Myslel som si že nás čaká nejaké vzrušenie ale toto nebolo nič a tak som len sedel a rozmýšľal som čo bude Stray robiť a či sa niekam pohneme a či spoznáme niekoho nového. Takto nespoznáme nikoho. Nakoniec som si len ľahol a hlavu som si položil na laby a odpočíval som a pri tom som sledoval Stray.

Keď som prišiel k nej tak začala hovoriť o tom že videla nejaké zviera ktoré nepoznala a celkom by ju zaujímalo čo to je a že to utieklo pred ňou že je to plaché. Pozrel som sa na ňu trochu prekvapene. "Tak to potom aby sme zistili čo to vlastne je. Teda ak chceš." Poviem a nechal som to na nej či pôjdeme zistiť čo to je alebo nie. Aj keď ja by som bol rád ak by sme šli zistiť čo to vlastne je. Keď som videl že ide dole tak som šiel za ňou. Už som nechce byť bez nej ani minútu. Opatrne som šiel za ňou a dával som pozor kam stúpem aby sa mi niečo nestalo. V tom som ale započul nejaký zvuk a hneď som sa pozrel na ňu či to tiež počula a bolo vidno že to aj ona počula. Potom sa ma opýtala či som to videl. Pokrútil som hlavou. "Nie nevidel ale počul som nejaký zvuk." Poviem jej po pravde som nič nevidel lebo som sa díval na ňu a neregistroval som okolie takže ak ona niečo videla tak možno bude vedieť povedať čo videla. Ale bol som celý vzrušený od toho aby som zistil čo to vlastne bolo.

Po niekoľkých minútach som ju stratil úplne. Vzdychol som si a dúfal som že je v poriadku a že sa jej nič nestalo. Bol som celý napätý a nevedel som čo si mám o tom všetkom myslieť. Bál som sa o ňu nechcel som ju stratiť. Keď som ale počul zavytie tak som si vydýchol a so srdca mi spadol obrovsky kameň. Vďaka tomuto som vedel že je v poriadku a že sa jej nič nestalo. Potom som aj počul jej hlas a to už ma upokojilo úplne. Dokonca mi hovorila aby som šiel za ňou že našla cestu. Pousmial som sa a hneď som sa chcel rozbehnúť dole ale našťastie som to nespravil. Potom ako som videl padať Stray som nemal odvahu bežať dole. A tak som sa pomalým a opatrným krokom vydal za ňou. Neviem ako dlho mi trvala cesta k nej. Pretože som musel dávať pozor na každý jeden krok ale nakoniec sa mi to podarilo a ja som sa dostal k nej. "Už som tu." Povedal som jej a obtrel som sa o ňu lebo som bol šťastný že sme obaja v poriadku a že sme to zvládli bez vážneho zranenia. A potom som sa len díva a dával som pozor aby som vedel kadiaľ pôjdeme dole lebo ešte to nebolo za nami a stať sa mohlo všetko.

Po ceste dole za ňou som z hrôzou sledoval ako padá na zem. V hlave som ju už videl mŕtvu. Čo som rozhodne nechcel aby zomrela. V tom sa ale našťastie zastavila a zavolala na mňa že je v poriadku a aby som tu počkal. A tak som sa zastavil a vydýchol som si. Bol som rád že je v poriadku a nič sa jej nestalo. S veľkou úľavou som si sadol na kameň a sledoval som ju ako ide dole. Aj keď som bol rád že je v poriadku a nič sa jej nestalo aj tak som sa bál že sa jej niečo stalo. "Buď opatrná prosím." Zavolám na ňu a keď som videl že zišla dole tak som s napätím čakal čo sa bude diať. Dole som už tak dobre nevidel čo sa tam deje. Takže som ani nevedel čo tam vidí alebo či tam neni nejaké zviera ktoré by jej ublížilo. Najhoršie na tomto všetkom bolo to že som tu musel čakať a nemohol som byť s ňou a pomáhať jej. Vedel som že som ešte malý ale zato ma nemusela takto chrániť. Veď s ňou mi predsa nič nehrozí tak prečo ma tu nechala? A po skalách viem chodiť. Aj keď je pravda že tu sa môže stať všetko a môžeme si dávať pozor ako len chceme. Tak asi ostanem tu a budem čakať na Stray.