Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Už sa mi zdalo že spí akosi dlho. Začínal som si myslieť či vôbec žije. Začal som rozmýšľať čo spravím ak sa nezobudí. Našťastie sa po chvíľke zobudil a ja som sa potešil. Konečne.
"Dobré ráno." Pozdravil som ho a usmial som sa. Vlk sa opýtal či niečo nepotrebuje jem. Pokrútil som hlavou že nie. "Nie ja nepotrebujem ale čo vy? Ste v poriadku?" Opýtal som sa vlka a poobzeral som si ho. Vyzeral že je v poriadku ale zdanie môže klamať. "Inak ja som Echo." Predstavil som sa mu a usmial som sa.

//Bašta

Prišiel som na lúku a zastavil som sa. Pomaly ale isto to tu spoznávam a viem kde čo je. Zachvilu sa tu už nestratím. Čo ma tešilo lebo už nebudem musieť potrebovať sprievodcu. Veľmi ma to tešilo.
Po chviľke som sa znova vydal a sledoval som okolie. Vdiaľke som uvidel nejaký obrys a tak som sa pomaličky vydal tam. Ako som sa približoval uvidel som nejakého vlka. Vyzeral že spí a tak som ho nechcel rušiť. A tak som si sadol kúsok od neho a čakal som kedy sa zobudi.

Keď som ostal sám tak som sa zamyslel nad tým kam pôjdem. Potom ma napadlo že by som mohol ísť nájsť Raziela alebo Luciho. Lenže to by som sa musel vrátiť do tej zimy. Ale ako vidím tak zima bude už aj tu takže to je za jedno kam pôjdem.
Povzdychnem si a potom som sa poriadne ponaťahoval a potom som sa pomalým krokom vydal v pred. Išiel som rovno za nosom a nechal som sa nakoniec niesť labami.
Bol som zvedavý kam ma to zavedie. A hlavne som bol zvedavý či niečo zažijem alebo nie.

//Zubria pláň

//Tichá zátoka

Hovoril mi ako to vyzerá a ja som si to snažil zapamätať. "Dobre ďakujem za informácie hádam to nezabudnem." Pousmejem sa a potom som počúval o portáli. "Čože? To sa aj takéto veci dejú? Tak som šokovaný." Na jeden strane to znelo úžasne zachraňovať niečo. A na druhej strane zase nebezpečne lebo nikto nevie či sa vráti späť.
Povzdychnem si a prikývnem. "Jasné chápem. Takže je čas sa rozlúčiť. Ďakujem za všetko a dúfam že sa ešte niekedy uvidime." Pousmial som sa a kývol som mu na pozdrav.

Ďalšie informácie ktoré sa mi zídu. "Ďakujem skúsim si to zapamätať. A ako to vypadá?" Opýtam sa aby som vedel o čo sa jedná lebo takto neviem.
Ostal som v šoku keď to povedala. "Čo sa dialo? Povieš mi to?" Opýtam sa. Rád by som to vedel aby som bol v obraze že čo sato tu deje. Ako chcel som dobrodružstvo ale toto nie. Nechcem aby unierali nevinný.
"Ja nemám domov a ano svorku. Som stále túlák. Nemám to komu povedať." Poviem a mal som pocit ako keby mi nepriamo naznačoval aby som odišiel. Povzdychnem si a rozmýšľal som nad tým čo spravím.

//Tichá zátoka

Zo zátoky sme sa presunuli na lúku. Zase nové miesto ktoré som ešte nikdy nevidel. Keď som bol pri ňom tak to vyzeralo ako keby ma nevnímal a ako keby o mne nevedel. Našťastie netrvalo dlho a všimol si ma.
Začal hovoriť a ja som ho počúval. Boli to veľmi zaujímavé."O muchotrávke som to vedel ale že to platí aj na kvety to som nevedel. To je novinka pre mňa." A snažil som sa to zapamätať. A to som si myslel že na kvety to neplatí ale ako vidím mýlil som sa.
"A nevieš kto ich daroval? Lebo čo ja viem tak bohovia to neboli. Ty sú zlý ževraj. Tak si myslím či aj toto nespravili oni." Zamyslel som sa nad tým a vôbec by ma to neprekvapovalo ak by to bola ich práca. "Dobre budem si všímať všetko."
Ani mne sa to nepáčilo a nechápal som prečo to bohovia rovia.
Potom som ho pozorne sledoval a pri otázke či to má zjesť som mykol plecami. "Neviem ale neriskoval by som." Poviem a netrvalo dlho a tiež to nechal tak.

Viac menej som sa s tým vyrovnal. Za tie roky ma to už nie jak neťaží. Ale som rád Cerumu že mi chcel pomôcť. "V pohode. Nemusíš ale keby niečo budem si to pamätať. Jasné chápem ale na oplátku by som rád pomohol ja tebe teda ak budem vedieť." Pousmejem sa a bola by to pre mňa dobrá skúsenosť sa naučiť o liečení. Jeden nikdy nevie kedy to budem potrebovať.
"Rád by som išiel stebou aspoň sa niečo naučím. Teda ak ti to nebude vadiť." Poviem ale v tom sa vydal preč a ja som sa rozbehol za ním aby som ho nestratil. Keď som ho dobehol tak som išiel vedľa neho.

//Bašta

Rozmýšľal som nad tým aký to má význam. A napadla ma iba jedna vec. "Možno rád pomáha druhým." Myknem plecami a možno toto je ta jeho pretvárka. Tvári sa ako blb a pritom pomáha. To je veľmi zaujímavé. Síce je pravda že ho nepoznám dokonale takže toto všetko sú len moje domienky.
V tomto mal pravdu. Tá skúsenosť spravila zo mňa silného vlka ktorý sa málo kedy zľakne. Skôr je pripravený sa vrhnúť do všetkého. "To si dobre povedal. A ak by som sa s toho neponaučil tak by som tu teraz nebol. Musel som sám prežiť. Aj keď je pravda že niektoré veci som sa naučil až tu. Napríklad lov a všetko okolo toho. Dokonca som sa naučil liezť po skalách." Zasmial som sa nad tým.

Zamyslel som sa nad tým ako môže maličkosť pomôcť ale na nič som neprišiel. "Ak ti tá maličkosť pomôže tak budem rád." Pousmejem sa.
Ked som počul že neni práskač tak som sa upokojil a usmial som sa. Bol by som nerád ak by na mňa ich alfa zaútočil. "Tak to je super. Takže vieš udržať tajomstvo? Takých vlkov je málo. Čo viem tak väčšina z nich všetko povie." Povzdychnem si ale taký sú vlci. Niektorí sú klebetný. Čo nevedia nepovedia.
"Nemalo ale stalo a už sa to nedá vrátiť." Poviem smutne lebo nerád som na to spomínal. Preto som začal rozmýšľať nad tým či mu to poviem alebo nie. Je pravda že keď na to nemyslím tak je dobre. Ale zase ak to vypustím von tak sa s tým už nebudem trápiť. "Ja neviem. Moc si toho nepamätám. Mal som mesiac. Pamätám si len časť ako rodičia bojovali s nejakými vlkmi a snažili sa nás chrániť. Počul som jen vrčanie a zavýjanie a cítil som pach krvi. Zrazu ostalo ticho. Vykukol som som a videl som ich bez života."

Prikývnem lebo miesta ktoré som navštívil boli rôzne. Žiadne nebolo rovnaké. "Asi máš pravdu. A neďakuj. Vôbec som ti nepomohol." Pousmejem sa a od teraz sa budem musieť viac zaujímať o okolie.
Ostal som šoku. Pretože som si nedával pozor na jazyk a teraz to môže povedať tomu alfovi. Radšej by som mal najskôr premýšľať čo poviem a potom hovoriť. "Dúfam ze mu to nepovieš. A možno nie. Čo ty vieš. Možno je vážne dobrý len to maskuje." O čom som pochyboval ale to som mu nepovedal.
Povzdychnem si a mal som čo robiť aby som na neho nevyletel. "Keď tak moja rodina je mŕtva. Iba ja som prežil." Poviem trochu nahnevane. Ako môže súdiť keď nepozná pravdu. A navyše ja mam rodinu aj keď adoptývnu ale to mu nebudem vešať na nos. "Noir? Toho nepoznám. A to neviem. Ako napríklad keď jedna skupina surovo zavraždí druhú skupinu vlkov aj s vĺčatami." Povzdychnem si.

Povzdychnem si a prikývnem. Nikdy som nekontroloval listy ani rastliny a nikdy som neriešil farbu. "To ano všimol som si ten fialový les aj som tam bol ale nikdy som sa nepýtal druhých či to je liečivé alebo nie a na kvety už vôbec nie." Povzdychnem si a potom som ho počúval a hneď som vedel o akej svorke hovorí. "Tam som bol a chcel som sa k vám pridať ale potom som si to rozmyslel." Myknem plecami a nebyť tohto vlka tak som na tú svorku úplne zabudol.
Na jeho otázku či som tu nový a či som ďalšie vĺča necháne osudu prikývnem. "Až taký nový tu nie som. Už som tu asi rok alebo dva? Tak nejak. Ale máš pravdu. Bol som mláďa a musel som sa o seba starať sám. To vážne? A vadí ti to?" Opýtal som sa ale na moje predstavenie nereágoval. Asi nechcel aby som vedel jeho meno a tak som len nad tým mykol plecami a ďalej som to neriešil.

Bol som vážne zvedavý čo sa chce opýtať a keď začal hovoriť tak som ho počúval. A na moje sklamanie sa opýtal to čo som zrovna nevedel. Ako vedel som aké zvieratá tu žijú ale čo sa týka rastlín tak to bolo nula bodov. A neviem či dokáže vyriešiť tie mŕtve zvieratá. "A čo konkrétne? Pretože o rastlinách moc neviem a zvieratá niektoré poznám. A vy ste liečiteľ?" Opýtam sa a hneď ma napadlo že by mi mohol pomôcť ale to až potom. "Tak to bude asi ťažký oriešok. Pretože čo som počul a videl tak mam pocit ako keby toto miesto bolo prekliaté." Poviem a potom som si uvedomil že som sa vôbec nepredstavil. "Inak ja som Echo." Predstavl som sa mu.

Ani neviem ako dlho som spal. Ale keď som sa zobudil tak som sa cítil omnoho lepšie a bol som pripravený na všetko. Poriadne som sa ponaťahoval a bol som odhodlaný nájsť svojich priateľov. Rozmýšľal som že sa vydam na miesta kde som ich videl na posledy a od tadial pôjdem podľa pachu.
Keď som sa rozhodol že vyrazím na cestu v tom ku mne prišiel nejaký vlk a pýtal sa ma či sa ma môže opýtať na pár otázok. Sám som nevedel či mu budem vedieť odpovedať ale môžeme to vyskúšať. "Zdravím. Ak budem vedieť odpovedať tak sa pýtajte." Poviem vlkovi a poobzerám si ho. Bol to biely vlk s jazvami na oku. Hneď ma napadlo č to je bitkár alebo či to ma z nejakého boja. Potom som to prestal riešiť a pozornosť som presunul na vlka.

//Púšť

Z púšte som sa dostal k jazeru kde som sa zastavil. Naklonil som sa k vode a napil som sa. Po takej dlhej ceste som bol dosť vyčerpaný a tak som si potom ľahol a chcel som si na chvíľu odpočinúť. A tak som zatvoril oči a odpočíval som. Ani som netušil čo sa okolo mňa deje. Pokojne som odpočíval a pritom som rozmýšľal čo budem robiť ďalej. Napadlo ma že buď nájdem Raziela alebo Luciho. Dúfal som že sú obaja v poriadku a že ich čoskoro uvidím. Bol by som šťastný keby že ich stretnem. Keď si odpočiniem tak ich pôjdem hľadať.

//Hraničné pohorie

Úspešne sme zdolali hory a boli sme na lúke. Teraz som mal tušenie že púšť je blízko. "Ako vieš že by ťa nezabila? Veď bola dva krát tak veľká ako ty. A ono tam zomrelo vĺča?" Opýtam sa šokovane. Tak toto som teda nevedel. Chúďa malé. Jeho rodičia musia byť smutný. Povzdychnem si. "Neboj sa za chvíľku sme tam a potom sa ošetrýš. Ak sa ti to podarí získať od nich život tak mi to oznám lebo budem zvedavý." Zasmial som sa nad tým.
Potom keď sa opýtal či už nebudem po jeho boku tak som pokrútil hlavou. "Jasné že budem po tvojom boku. Len teraz pôjdem niečo uloviť. A keďže si zranený nechcem aby si sa namáhal. Tak ty ma počkaš na púšti a ja pôjdem niečo uloviť a potom ti to prinesiem." Pousmejem sa a keď sme prišli na púšť tak som sa poobzeral okolo seba a potom som sa vydal k jazeru aby som sa napil.

//Tichá zátoka