Příspěvky uživatele

< návrat zpět

16

Prišli sme na lúku ktorá sa mi veľmi páčila. Bolo tu veľa miesta a dalo sa tu robiť čo som len chcel. Než som stihol čokoľvek povedať tak sa Stray za niečim rozbehla. Najskôr som nevedel čo to je ale potom som uvidel že je to nejaké zviera. A tak som ju pozorne sledoval ako sa má správne loviť. Ani neviem ako dlho to trvalo ale mne to dalo veľa. Aj keď to zviera jej utieklo. Teraz som pochopil ako to myslela že sa podarí iba 1 z 10. Potom prišla ku mne a začala hovoriť o tom že som to videl v praxi a nie vždy sa dá vyhrať. Prikývol som. "Tak teraz už tomu chápem ako si to myslela že sa podarí iba 1 z 10. Ale musím povedať že si bola dobrá. Nebyť toho že to zviera utieklo do nory tak by si ho pokojne chytila. Musím povedať že si skvelá lovkyňa." Pochválil som ju a už sa nevedel dočkať kedy si to vyskúšam aj ja. Teraz keď som to videl ako sa to má správne robiť tak by to nemal byť problém.

15

Keď mi to povedala tak ma to potešilo. Pretože som nečakal že budem jej druhá šanca. "Za málo rád ti pomôžem ak budem vedieť." Poviem a pousmial som sa na ňu. Bol som rád že ju mám a že je moja druhá mama. Keď som sa k nej túlil a ona ma jazykom lízať medzi ušami tak som sa musel usmiať bolo to veľmi príjemné a páčilo sa mi to. Potom ale prestala a tak som sa pozrel čo sa deje. Videl som ako ide ku skale a tak som išiel za ňou. Potom som sa zastavil a sledoval som ju. Po chvíľke zliezla zo skaly a prišla ku mne a povedala že našla potok že sa napijem. Po týchto slovách som sa hneď zaradoval. Konečne sa napijem. "Super už sa neviem dočkať." Poviem a potom som celý natešený šiel s ňou a nevedel som sa dočkať kedy tam budeme a ja sa budem môcť napiť. Z hôr sme prišli na lúku. Keď som to miesto uvidel ostal som úplne očarený s toho. Toto je nádherné miesto.

//Kvitnúca lúka

14

Dosť dlho bolo ticho a nevedel som prečo. Prečo zrazu Stray ostala ticho? Čo som niečo spravil zlé alebo som niečo zlé povedal alebo čo sa stalo prečo mlčí? Behali mi po hlave rôzne myšlienky. Možno nebol dobrý nápad jej to hovoriť. Možno ma teraz odsúdi a už ma nebude mať rada. Ale keď konečne prehovorila tak sa mi uľavilo a padol mi veľký kameň so srdca. A ostal som prekvapený keď povedala že ďakuje ona mne. Najviac ma ale potešilo keď povedala že je na mňa hrdá už teraz. "Prečo mi ďakuješ? To ja by som ti mal ďakovať. Myslíš to vážne že si na mňa hrdá? To som veľmi rád a ďakujem. Ja tiež tomu verím že to spolu zvládneme." Pousmejem sa a teraz som už o tom nepochyboval. Lenže keď som chcel vedieť čo si myslela tak na to mi povedala že je to jedno a že to bola hlúposť a že sa ospravedlňuje že ma podcenila. ""No dobre ako povieš teda. A nemusíš sa ospravedlňovať. To je v pohode mne to nevadí." Usmejem sa a pritúlil som sa k nej.

13

Bolo dosť dlho ticho a ja som nevedel či ma počula alebo či sa so mnou nerozpráva. Preto som s napätím čakala či niečo povie. A keď konečne prehovorila tak som sa pousmial a musím povedať že sa mi uľavilo keď prehovorila. A najviac ma potešilo keď povedala že sa nehnevá a že sa ona ospravedlňuje a že si myslela ale to nedopovedala. "To neni jedno. Čo si si myslela?" Opýtal som sa jej a keď sa ku mne sklonila a nosom prešla po mojej hlave tak som sa pousmial. "Prepáč mi to." Ospravedlním sa jej a potom sa ma opýtal či by som jej nepovedal niečo o sebe odkadiaľ som a čo sa stalo. Trochu som si povzdychol ale prikývol som. "Narodil som sa na jednom krásnom mieste. Bol to nádherný les kde bolo všetko po čom vlk môže túžiť. Lenže nič netrvá večne. Keď som mal 3 - 4 mesiace tak nás lovci. Rodičia sa mňa a mojich súrodencov snažili ochrániť lenže márne. Lovci zabili rodičov a mojich súrodencov a ja som ostal sám. Nemal som nikoho kto by sa o mňa staral. A nechcel som ostávať na mieste kde mi zabili rodinu a tak som išiel preč. Putoval som po lese a vždy keď mi hrozilo nejaké nebezpečenstvo tak som utiekol a schoval sa. Lenže problém bol v tom že som nevedel ako nájsť jedlo. Bol som niekoľko dní bez jedla keď som našiel mršinu srnky. A tak som neváhal a hneď som sa do nej pustil. Bolo mi jedno že bola pokazená hlad bol hlad a aspoň na chvíľu som sa nasýtil a potom som pokračoval v putovaní a živil som sa mršinami ktoré som našiel. Až jedného dňa som sa objavil tu a ďalej to už poznáš." Povedal som jej v skratke čo sa stalo. Potom ma trochu potešilo keď povedala že nie som neschopný len som iný ako ostatné vĺčatá ktoré poznala. "Ďakujem a som si toho vedomí že som iný. Ale máš moje slovo že sa všetko naučím a budeš na mňa hrdá." Pousmial som sa a pritúlil som sa k nej.

12

Počúval som ju lebo zase začala hovoriť. Potom som si povzdychol. "Nejde o to aký si dala príklad. Ide o to že som asi neschopný a nedokážem nič vymyslieť a nie som vôbec kreatívny a neviem asi nič vyhodnocovať. Aha dobre teda." Poviem jej a povzdychnem si. Potom som sa trochu upokojil keď povedala že neumrie a že sa hladovalo aj niekoľko týždňov a nikto s toho nerobil drámu."Dobre prepáč. S týmto nemám skúsenosti tak sa nehnevaj na mňa že som to nevedel." Poviem trochu sklamane pretože ma to zamrzelo že sa na mňa hnevá. "Vieš ja som sa do teraz živil iba mŕtvolami takže s týmto nemám skúsenosti." Poviem smutne a nechcem aby ma prestala učiť. Potom mi povedala aby som ho zabil a zjedol aby sme išli ďalej. Po tomto ma prešla chuť na všetko. Preto som to zviera pustil. V tom som si všimol že niečo hľadá takže si ani nevšimla že som to zviera pustil. "Mami prosím nehnevaj sa na mňa." Prídem k nej a obtriem sa jej o ňu.

11

Začala mi to všetko vysvetľovať a mal som pocit že lov neni taký ľahký ako som si myslel. Veď pokiaľ vymyslím stratégiu tak do vtedy mi korisť ujde a ja budem hladný. A ešte keď povedala že musím niečo pred neho hodiť. Ako hodiť? Veď nemám ruky a labami pochybujem že dokážem niečo chytiť. A zubami? Pochybujem že by som mal toľko sily aby som dokázala zahodiť kameň alebo konár. Takže toto čo hovorila mi príde ako zbytočné. "Tak mi prosím ťa povec ako si predstavuješ že ba som mal niečo po ňom hodiť keď labami nič nechytím a v ústach to je nebezpečné. A to sa podarí iba tak málo? Iba 1 z 10? Tak to potom nemusím ani nič loviť keď sa to aj tak nepodarí. ako to myslíš že je toto miesto raj?" Poviem a myknem plecami. "Pretože mi to príde zbytočné sa trápiť ak sa nepodarí každý lov ale podarí sa iba jeden to mám byť akože celé dni len o hlade alebo čo?" Opýtal som sa jej. Vyzerá to tak že sa vrátim k jedeniu mŕtvol a to bude najlepšie. "Vážne to vydržíš?" Opýtal som sa jej pretože mi to prišlo divné pred ňou jesť. "A čo ak sa ti nepodarí nič uloviť to budeš hladná? Sama si povedala že je úspešný iba 1 z 10. Takže to chceš umrieť od hladu alebo čo?" Pozrel som sa na ňu a vôbec sa mi toto nepáčilo. Ako si to vôbec predstavuje? Ona bude hladná a potom zomrie od hladu a mňa tu nechá samého alebo čo?

10

Keď začala hovoriť že je vždy možnosť vyhrať len stačí urobiť ten správny ťah. Stačí uzatvoriť vchod alebo odrezať cestu. Tak tomu som nechápal. "Prepáč že sa tak blbo pýtam ale na čo to bude dobré keď sa k nemu nedostanem? Veď oni majú pod zemou milión chodieb takže on môže újsť kam chce takže si myslím že odrezať cestu alebo uzatvoriť vchod je zbytočné." Poviem svoj názor lebo som si myslel že je toto hlúposť. Na čo to robiť keď aj tak by som sa k nemu vôbec nedostal. Ja som skôr čakal že povie vyhrabať jamu a tak sa k nemu dostať. Ale toto? No neviem hádam mi vysvetlí ako to myslela. Potom sa začala venovať tomu že je na svišťovi málo mäsa ale pokiaľ nájdeme potok tak by to malo stačiť. "To máš asi pravdu ale čo ty? Tebe nič neostane." Poviem jej a pozriem sa na svišťa ktorého som stále držal. Toto zviera stačilo tak pre mňa a nie aj pre ňu. A ja nechcem aby bola hladná. Zase nechcem aby sa kvôli mne takto obetovala. Nechcem stratiť aj ju. Potom by som už nikoho nemal.

9

Potom ma Stray opýtala čo by som spravil ak by mi utiekol niekam do nory kde má vchod. Tak nad tým som mykol plecami. "Tak to netuším asi by som to nechal tak a šiel by som hľadať niečo iné. Pretože pochybujem že by som sa do tej diery vopchal." Povedal som jej a inú možnosť som nevidel. ak má Stray nápad ako to spraviť tak budem rád ak by mi to povedala a ukázala. Pretože ja si to neviem predstaviť. Medzi tým som stále držal toho svišťa a díval som sa na ňu. Potom ale pokračovala ďalej a tak som ju počúval. Povedala že ak ho nechcem naháňať tak ho môžem zabiť a povedala akým spôsob by sa dal zabiť. Tak nad týmto som sa musel zamyslieť. Sám som nevedel čo spraviť. Predsa to naháňanie sa mi páčilo ale bol som aj hladný ale pochybujem že by som sa dokázal najesť s tohto malého svišťa. "Ja sám neviem čo mám spraviť. Čo by si odporúčila ty? Na jednej strane ma to baví naháňať ho ale na druhej som už hladný tak neviem čo mám spraviť." Povedal som jej a sledoval som ju a čakal som čo povie.

8

Veľmi ma potešilo keď ma pochválila. Cítil som sa veľmi dobre a pyšne že som to dokázal. A ešte keď ona ma chválila. "Ďakujem." Poviem jej a usmejem sa. Potom sa ma opýtala či to chcem skúsiť znovu. Či ho chcem naháňať alebo zabiť. Na zabíjanie som sa ešte necítil aj keď som vedel že to príde ale teraz ma viac bavilo naháňanie. "Ešte by som ho chcel naháňať. To ma veľmi baví." Poviem natešene a už som to zviera chcel pustiť ale potom začala hovoriť a tak som ju počúval. hovorila o tom že nabudúce mam skúsiť utekať a skákať mám len keď to bude nevyhnutné a budem dosť blízko. Toto bola veľmi dobrá rada. "Dobre skúsim to tak spraviť ako hovoríš.". Poviem a nakoniec som toho svišťa pustila. Ten sa dal do úteku a tak som ho začal naháňať. Tá naháňačka ma veľmi bavila. Musel som byť ale rýchli aby mi neutiekol a navyše som sa nechcel moc vzdialiť od Stray. Po chvíľke naháňania som bol dosť blízko na to aby som skúsil po ňom skočiť. A tak som sa pripravil a skočil som po svišťovi a teraz sa mi ho podarilo chytiť na prvý pokus. Zase som bol šťastný že sa mi to podarilo. Znova som sa pozrel na Stray a usmial som sa na ňu.

7

Už som sa na to veľmi tešil. Keďže toto bol môj prvý lov tak som bol aj trochu nervózny s toho že či sa mi to podarí alebo nie. Veď ak by sa mi to nepodarilo tak sa nič nestane veď sa to ešte len učím takže aká je pravdepodobnosť že sa mi to podarí na prvý pokus? Potom mi Stray povedala aby som sa pripravil a tak som prikývol. "Dobre." Poviem a potom som sa už sústredil na to. Stray sa postavila a jednou labou svišťa pridržiavala. Ja som sa len zhlboka nadýchol a bol som pripravený zaútočiť na to zviera. Potom ho pustila a ja som sa hneď po ňom vrhol. Jasné že sa mi to nepodarilo na prvý pokus. S tým sa dalo rátať že to takto dopadne. Ale m§a to veľmi bavilo a keď som videl ako sa svišť snaží utiecť tak som sa musel nad tým aj zasmiať ale potom som sa znova sústredil a začal som niekoľko krát po sebe po ňom skákať. Neviem koľko pokusov som mal kým sa mi ho podarilo chytiť labami a pritlačiť ho k zemi. Pyšne som sa pozrel na Stray. "Dokázal som to." Poviem výťazne a pozriem sa na zviera ktoré som držal labami.

6

Začala mi vysvetľovať ako zistiť ktorým smerom sa zver nachádza. Pri tom pokračovala ďalej a povedala ako určiť o aký druh zvery ide a povedala že muflónov by nelovila sama a povedala aj prečo. Preto som ju len počúval a prikývol som. "Aha takže ak tomu dobre rozumiem tak smer pachu stačí zistiť tak že zistím ktorým smerom fúka vietor?" Opýtal som sa jej pre istotu aby som to mal potvrdene. "Dobre takže muflóni sú nebezpečný tým sa vyhneme." Povedal som jej a prikývol som. Bol by som nerád ak by sa mne alebo Stray niečo stalo. Potom bolo ticho a ja som videl ako Stray rozmýšľa. Chcel som sa jej opýtať nad čím rozmýšľa ale nechal som to tak. Hádam mi to povie. Medzi tým sme pokračovali v ceste. Odišli sme so skál a ocitli sme sa na lúke. Bolo tu pekne. Pri tom som pozorne sledoval Stray čo robí. Keď sa prikrčila k zemi tak som sa prekvapene na nu pozrel. Potom mi povedala aby som sa díval. "Dobre." Prikývol som a díval som sa čo sa bude diať. Stray zrazu vyskočila a vyštartovala. Ja som ostal na mieste a díval som sa kam beží. V tom skočila po nejakom zvierati. Takto to vyzeralo veľmi jednoducho ale zdanie môže klamať. Potom ho chytila do úst a doniesla ho ku mne. Potom sa ma opýtala čo by som povedal na to že by mi ho omráčila a ja by som ho skúsil chytiť. "Dobre." Prikývol som a už som sa veľmi tešil na to ako si to vyskúšam.

5

Bol som rád že sa na mňa nehnevala že som tomu nepochopil ale tak musí pochopiť že som to ešte nikdy nevidel. Takže si to neviem ani predstaviť ako sa to robí. Potom začala znova hovoriť a tak som ju počúval. Našťastie jej to nevadilo. Potom som len prikývol. Jasné že ukážka bude lepšia ako hovorenie. "Som rád že je to v pohode. Dobre budem to tak brať a budem rád ak mi to potom znova vysvetlíš. Jasné chápem že v skupine alebo vo dvojici je to vždy lepšie ako keď je vlk sám. A to myslíš vážne že nejaká vlčica dokázala uloviť bizona úplne sama?" OpýtalOpýtal som sa prekvapene. Pretože som si to nevedel predstaviť aby niekto dokázal uloviť bizona a to úplne sám. Tak to musela byť riadna vlčica keď to dokázala sama. Potom som už mlčal a pokračoval som s ňou v ceste. Keď som ale uvidel že zmenila smer tak som sa prekvapene na ňu pozrel. Nepýtal som sa nič ona hádam vie čo robí. Potom mi ale povedala či dokážem niečo ucítiť. Čo a kde je od nás najbližšie za zver. Prekvapene som sa na ňu pozrel. "Dobre skúsim to." Potom som si ale spomenul ako to hovorila. A tak som nosom začal čuchať. Trvalo mi to dosť dlho ale stále sa mi nepodarilo. Už som to chcel vzdať keď v tom som niečo ucítil ale nevedel som čo to je. "Niečo mám ale neviem čo to je a ktorým smerom to je." Povedal som jej.

4

Jej nápad na to aby som sa najskôr pozrel ako sa to robí mi prišlo ako dobrý nápad. "Súhlasím s tebou. Asi by bolo dobré aby som sa najskôr na to pozrel." Poviem jej a potom som sa s ňou vydal. Nevedel som kam ideme ale ona to hádam vedela kam ideme a kam sa dostaneme. Keď sa zastavila tak som sa aj ja zastavil a pozrel som sa na ňu a ona začala hovoriť a vysvetľovať mi ako to vlastne všetko funguje. a tak som ju pozorne počúval. Celú dobu som bol ticho a počúval som ju ale toto mi prišlo veľmi náročné. Veď to sa nedá spraviť tak ako to hovorí a navyše vlk by to nikdy sám nedokázal. Keď skončila tak som sa len pousmial a potom keď sa ma opýtala či mám nejaké otázky tak som prikývol. "Ano mohla by si mi to vysvetliť ešte raz? Vôbec som tomu nepochopil čo si hovorila." Poviem jej po pravde a dúfal som že sa nenahnevá na to že som tomu nepochopil.

3

Stray sa ma začala vypytovať či by som sa najskôr chcel napiť a potom loviť. Podstate mi to bolo jedno čo bude prvé hlavne že to bude. A preto som len mykol plecami. "Je mi to jedno čo bude prvé. Tak poďme na to miesto o ktorom hovoríš a potom môžeme nájsť niečo na pitie." Poviem pretože mi to bolo vážne jedno kam pôjdeme. Potom sa ma ale opýtala či som už niekedy videl niekoho loviť a či chápem teórií lovu. Tak na toto som musel pokrútiť hlavou. "Po pravde som ešte nikoho nevidel loviť a po pravde ani nechápem teórií lovu. Prepáč." Ospravedlním sa jej pretože som nevedel či sa teraz na to nahnevá alebo nie. Ale keď som sa tak nad tým zamyslel tak som si nespomenul na nič čo sa týkalo lovu. Preto som dúfal že ma to Stray naučí. Spoliehal som sa na ňu že ma naučí všetko čo budem potrebovať do budúcnosti. Aj keď som ju moc nechcel otravovať ale asi iná možnosť nebola. A Stray nevyzerala taká že by ma nič nenaučila.

2

Neviem ako dlho som tam ležal. Preto som aj pomaly zaspával. Toto sa mi ani trochu nepáčilo. Chcel som niečo robiť. Lenže na mňa všetci kašlú. Luc sa na mňa vykašľal a teraz už aj Stray sa venovala niekomu inému a nie mne. Keby som sa vedel o seba postarať tak som tu už neni lenže som nevedel nič. A nebol tu nikto kto by ma to naučil. Tak asi tu umriem od hladu a bude pokoj. V tom som započul nejaký hlas a tak som sa pozrel kto to bol. Uvidel som Stray a nejakú vlčicu. Stray sa mi začala ospravedlňovať že ma tu nechala a potom sa ma opýtala či by som s ním nechcel ísť za pokladmi tohto ostrova a za nebezpečenstvom. Musel som sa nad tým zamyslieť pretože ak si ma nebudú všímať tak potom načo tam ísť. Nakoniec som ale len mykol plecami. "Mne je to jedno. Ale potreboval by som sa naučiť ako loviť pretože nič neviem a som hladný a smädný." Povedal som Stray po pravde aby si bola vedomá toho že ešte nič neviem a že mám hlad a veľký. Ak by to bolo na mne tak už dávno niečo ulovím.