Příspěvky uživatele

< návrat zpět

1

Len som tak tam stál a sledoval som situáciu. Najradšej by som bol niekde inde a zabával sa a nie tu. Ale čo iné mi ostávalo? Nechcel som odísť a stratiť Stray ona jediná sa o mňa stará a kebyže odídem tak by som bol sám a možno by som aj zomrel od hladu keďže neviem ešte ani loviť. Takže by som si nedokázal uloviť ani malú myš. A tak som si ľahol na zem a díval som sa. Stray vošla do jaskyne a ja som ostal vonku. Načo tam pôjdem akurát to bude také isté ako to bolo vonku. Tak ostanem tu a budem čakať na to ako toto všetko dopadne.

Len som tam tak stál a sledoval som situáciu. Keďže som nevedel čo sa deje tak som mlčal a len som sa díval. Stray mi povedala že Dail je smutná. Nechápal som prečo je smutná ale teraz nebol čas na to aby mi to vysvetľovali. Potom som už len počul ako niekto kričí na Stray a tak som sa pozrel kto to je a bola to nejaká vlčica. Zrejme to bola tá Dail o ktorej hovorila Stray. A asi som mal pravdu pretože Stray na nu čakala. Táto situácia nebola nič pre mňa ale neostávalo mi nič iné ako tu len stáť a dívať sa na to ako to všetko dopadne. Pretože toto bolo medzi dospelými a ja som rozhodne dospelý nebol a tak som si len sadol a díval som sa na to čo sa tu okolo mňa deje.

Išiel som mlčky ňou a dával som pozor aby sa niečo nestalo. Aj keď ma zaujímalo kam ideme pretože sme stúpali vyššie do hôr čo sa mi nepáčilo. Pretože v tomto počasí je to nebezpečné ale veril som že Stray vie čo robí. Keď povedala aby som šiel pred ňou tak som len prikývol a šiel som pred ňou a díval som sa pod nohy a dával som pozor aby sa niečo nestalo. Keď sme konečne prišli na miesto videl som nových vlkov čo ma potešilo pretože som sa s nimi mohol zoznámiť. Lenže ako som sa tak na nich díval nevyzerali na to že by sa chceli zoznamovať so mnou a tak som len zakňučal a pozrel som sa na Stray čo robí. Tá vopchala hlavu do jaskyne. Nemala ju tam dlho ale keď ju vytiahla tak vyzerala smutne. A tak som k nej pribehol a obtrel som sa o ňu. "Čo sa stalo mami?" Opýtal som sa jej smutne a túlil som sa k nej aby vedela že som s ňou že tu neni sama.

"Neďakuj rád sa podelím." Poviem a pousmejem sa so Stray sa podelím veľmi rád. Ak by to bol niekto iný tak by som nad tým rozmýšľal ale so Stray nemám problém tal prečo sa s ňou nepodeliť? A tak som sa díval ako dojedla a nechala len pár kostí ktoré potom zobrala a šla ich odniesť von. Ja som ostal v jaskyni a čakal som na ňu kedy sa vráti. Keď sa vrátila tak som sa pozrel na ňu a čakal som čo povie. Keď sa ma opýtala či sa chcem zoznámiť s najekou vlčicou tak som prikývla. Ak bude iná ako Lucova sestra tak potom ano. "Ano veľmi rád sa zoznámim s niekym novým." Poviem a vyskočil som hneď na nohy. Keď som videl ako vyšla von tak som hneď bežal za ňou. Nechcel som ju stratiť. Čo by som bez nej robil keby som ju stratil? Na to som nechcel ani pomyslieť a tak som bežal za ňou. Keď som ju dobehol tak som sa postavil vedľa nej a šiel som pri jej nohách aby som ju nestratil. Pritom som sa tešil na tú novú vlčicu.

Potešilo ma keď ma pozdravila. S ňou som sa cítil veľmi dobre a preto som ju nechcel stratiť. Bola pre mňa ako mama o ktorú som prišiel. S ňou som sa cítil bezpečne a príjemne. Keď sa ma opýtala či tu ostanem chvíľu tak som prikývol. "Ano počkám tu." Poviem jej a pousmejem sa. Potom som sa len díval ako sa postavila a oputila jaskyňu. Povzdychnem si a schúlil som sa do klbka a čakal som kedy sa Stray vráti. Neviem ako dlho bola preč ale keď sa vrátila tak som videl že pre do mňa položila zajaca. Pousmial som sa. "Ďakujem veľmi pekne." Poviem natešene a pustil som sa do zajaca. Zajac bol malý a ja som chcel aby niečo ostalo aj pre Stray a tak som zjedol iba trochu z neho aby sa aj ona najedla. Nechcel som aby bola o hlade a tak keď som bol najedený som zajaca posunul smerom k Stray. "Najec sa aj ty. Nechcem aby si bola hladná." Poviem a pousmial som sa na ňu.

Spal som dosť dlho a mal som tvrdý spánok takže ma nič nezobudilo a ani som necítil nič s toho čo robila Stray. Pokojne som spinkal. Zobudil som sa až ráno. Otvoril som oči a poobzeral som sa okolo seba a uvidel som Stray ktorá bola u mňa. To ma veľmi potešilo. Konečne som mal niekoho kto sa o mňa postará a kto ma má rád. A tak som sa obtrel o Stray. "Dobré ráno." Pozdravil som ju a potom som sa postavil na nohy a trochu som sa ponaťahoval a otrepal som sa. Potom som ale znova ľahol ku Stray pretože pri nej bolo tak teplo a príjemné že som túto polohu nechcel opúšťať. Aj keď som vedel že budeme musieť ísť nájsť niečo na jedenie. Pretože budem za chvíľu hladný a myslím si že aj Stray bude hladná takže si na toto pohodlie nemôžem zvykať. Ale pokiaľ sme takto tak si to budem užívať. Pretože ako som videl ani Stray sa nemala k tomu aby šla von s jaskyne a to ma tešilo. A tak som sa k nej pritúlil a zatvoril som oči a pokojne som odpočíval.

//Laica Mar

Keď mi Stray povedala kam ideme tak som sa len pozrel na ňu a prikývol som. Tam som ešte nebol a isto to bude niečo nové. A isto tu zažijem veľa dobrodružstiev a možno aj spoznám nových vlkov ktorý budú lepši ako Luc a jeho sestra. Lebo kto to kedy videl sa takto vykašľať na vĺča? Povzdychol som si a len som pokrútil hlavou nad tým pretože už som na to nechcel myslieť. A tak som sa sústredil na Stray a na cestu a bol som zvedavý kam ma zavedie. Keď som uvidel rieku tak som sa pozrel na Stray ale ta nezastavovala a pokračovala ďalej. A tak som išiel aj ja. Potom mi Stray povedala aby som sa jej držal. Prikývol som. "Dobre." Povie a postavil som sa vedľa nej tak blízko že som sa do týkal jej laby. A pokračoval som v ceste. Celú cestu som sa jej držal ako kliešť. Nechcel som aby sa mi niečo stalo. Keďže to tu vyzeralo dosť nebezpečne. Už som sa pomaly tešil kedy tam už konečne budeme. Keď sme sa konečne dostali k jaskyni tak som sa potešil. Konečne sa poriadne vyspím a zorejem sa. Stray vošla dnu a ja som ju nasledoval. Keď som bol už v jaskyni tak som si ľahol na zem a za pár sekúnd som bol v ríši snov.

Išiel som s ňou a bol som rád že ona dáva na mňa pozor. Bola veľmi zodpovedná. To nie ako Luc a tá jeho sestra. Ale toto som už nechal tak a pokračoval som v ceste. Sám som bol zvedavý kam ideme. Keďže som toto miesto nepoznal tak som sa teraz držal pri Stray aby som sa nestratil. Bol by som nerád ak by som sa tu stratil. Pretože tu by ma bolo asi ťažké nájsť. A preto som dával pozor kam ideme. Ako sme tak išli ďalej začali sa pre do mnou objavovať skaly. Zaujalo ma to a pokračoval som v ceste. A hlavne som si teraz musel dávať pozor kam dám laby a tak som radšej spomalil krok ale stále som sa držal pri Stray ale predsa mi to nedalo a musel som sa jej opýtať. "Kam ideme?" Opýtal som sa jej a díval som sa po okolí. Všade boli len kopce a samí sneh. Veľmi nebezpečné miesto.

//Pityas

Bol som rád že sa Stray na mňa nehnevá. Pretože som to nepsravil naschvál. Nemal som v pláne sa stratiť. Ale keď ja som už tak unavený a je mi zima že si chcem čím skôr ľahnúť a poriadne sa zohriať a vyspať. Ale najskôr musíme nájsť nejaký úkryt kde by sa to dalo uskutočniť. A tak som išiel so Stray hľadať úkryt. Šla troch popredu ale potom zastavila a povedala aby som šiel pred ňou aby ma znova nestratila. Čo ma potešilo pretože už sa nechcem stratiť. "Dobre." Poviem a potom som videl ako zastavila a počkala kým som prešiel okolo nej a postavil som sa pred ňu. Keď som bol pred ňou mohli sme sa obaja vydať hľadať nejaké miesto. Išiel som pomaly aby som videl na Stray a aby som vedel ktorým smerom ideme. Ale najviac so všetkého ma tešilo to že ako jediná ma išla hľadať. Luc a ani jeho sestra sa ani len nenamáhali aby ma našli. Ak by som bol na nich závislí tak asi umriem od zimy. Našťastie tu ale bola Stray ktorá sa o mňa starala. Preto by som bol rád ak by ona bola moja mama. Mám ju rád a vie sa o mňa postarať. Nie ako Luc alebo jeho sestra. Tým dvom som očividne ukradnutý ale Stray nie a to ma tešilo.

Našťastie moje hľadanie netrvalo dlho. Po chvíľke ma našla Stray a povedala aby som sa nebál že je tu. Hneď som si vydýchol a keď do mňa štuchla nosom tak som sa k nej pritúlil. "Bál som sa že ma nenájdete a ja ostanem zase sám." Poviem smutne ale pomaly som sa začal upokojovať. Potom som sa pozrel na ňu a videl som ako má zodvyhnutú hlavu a vyzerala že niečo hľadá. Aj ona sa stratila? Pretože keď som sa pozrel nevidel som Luca a tak som si len povzdychol. Ale nevadilo mi že som so Stray. Skôr na opak bol som rád že som s ňou. Ju som mal rád. Potom sa ma opýtala či úkryt pôjdeme hľadať spolu. Hneď som prikývol. "Ano poďme spolu. Už je mi zima a som unavený." Poviem a zívnem. Potom ale povedala že nevie či majú v pláne nás nasledovať alebo či budú hľadať inde. Na to som len mykol plecami. "Mne je to jedno. Ja som rád že som s tebou." Poviem a znova sa potom obtriem o ňu a počkám na ňu kým sa vydáme na cestu. Už nepôjdem sám. Pôjdem so Stray ona sa o mňa isto postará.

Ja som potom už bol ticho a radšej som išiel nájsť nejaký úkryt alebo niečo kde by som sa mohol schovať pretože mi bola zima a bol som unavený. A preto som sa vydal niečo hľadať. Ani som si pri tom nevšimol či oni idú za mnou alebo nie. Ale bol som v tom že idú hádam by ma nenechali samého. A tak som pokračoval v hľadaní. Bol som tak zaujatý hľadaním že som si ani nevšimol že som sa stratil. Uvedomil som si to až vtedy keď som nepočul žiadne hlasy. Vtedy som sa zastavil a poobzeral som sa okolo seba. Nikoho som nevidel. Hneď som spanikáril. To som stratil aj Luca a Stray? To nemôže byť pravda. Zakňučal som. "Stray! Luc! Kde ste?!" Zavolal som zúfalo ale nikto sa neozýval. To nemôže byť pravda. Nemôžem stratiť aj ich. Najhoršie bolo že som ani nevedel kde som vlastne bol. Toto územie bolo tak veľké a vyzeralo rovnako hlavne teraz cez zimu. Preto som sa rozbehol a začal som ich hľadať. Pritom som smutne kňučal a zavýjal aby ma počuli a mohli ma nájsť.

Zapamätať si meno tej vlčice bude ťažké lebo Lucian povedal iné meno a ona zase iné. Tak potom ktoré meno mám používať? Zatiaľ to nechám tak ale ako som videl tak Stray aj Lucian chceli aby tu ostala aj keď ona sama povedala že tu nebude a že odíde. Ako mne to bolo jedno či tu bude alebo nie. Mne šlo o to aby sa nedotkla môjho jedla. Lenže na to ako som si ho chránil mi Lucian nadal. Moja teta? Rodina? Ja hádam rozhodnem či bude moja rodina alebo nie. Ju nepoznám a neviem čoho je schopná. Čo ak ma zabije? Aspoň by som bol s mojou rodinou Pomyslím si a zakňučím. Ja sa jej nebojím len nechcem aby sa pustila do môjho jedla. Veď tu bol ešte zajac takže to im muselo stačiť no nie? "Ja a báť sa? Ja sa nebojím ničoho a nikoho. A prečo by som mal? Ju nepoznám na rozdiel od teba. A ja len nechcem aby mi zjedla moje jedlo. Máte tu predsa zajaca. A ja som veľmi hladný. Ten malý kúsok čo som zjedol ma nenasýtil." Poviem po pravde. Vážne som bol ešte hladný. Lenže ak ho budú chcieť tak im ho budem musieť dať. Povzdychnem si a potom keď príde reč na úkryt tak prikývnem. Vážne by sa niečo zišlo. Aj keď som bol hladný tak ma chytala únava a chcel som sa vyspať. "Ano poďme." Poviem a prikývnem.

Moc sa mi to nepáčilo čo hovoril ohľadne čakania ale tak čo mi iné ostáva? A tak som len prikývol. "Dobre teda." A už som to chcel nechať tak. Teraz bolo podstatné jedlo a nič iné. Lebo môj žalúdok mi dával dosť jasne najavo že chce jesť. Lenže ako môžem niečo tak studené a zmrznuté jesť? V tom ale Luciam povedal aby som počkal že niečo skúsi. A tak som sa so zvedavosťou díval na neho a čakal som čo vymyslí. Prikrčil sa k lasici a začal niečo robiť. S veľkým záujmom som ho sledoval. Nevedel som to vysvetliť čo to bolo ale Lucian dokázal zohriať malú časť mäsa. Potom bolo na ňom vidno že je unavený a aj to povedal že viac už nezvládne a že potrebuje oheň. Ja som bol rád aspoň za tú trochu čo spravil. A aspoň trochu sa môžem najesť. Keď som sa chystal pustiť do jedla Stray prehovorila že niekoho vidí a opýtala sa Luciana či by to nemohla byť jeho sestra. On miesto odpovede hneď išiel za tým vlkom. Toto sa mi nepáčilo. Čo ak bude chcieť zjesť moju lasicu? To nesmiem dopustiť. A tak som sa pustil do jedla aby som ho čím skôr zjedol. Nechcel som aby moje jedlo zjedol niekto iný. A to že sa Lucian vzďaľoval odo mňa mi bolo jedno teraz bolo pre mňa dôležité jedlo a nič iné. Takže ani neviem ako dlho bol preč. Iba som počul ako nás predstavuje niekomu. A tak som zodvihol hlavu a uvidel som vlčicu a hneď som na ňu zavrčal a postavil som sa pred lasicu aby som dal najavo že toto je moje jedlo a nikomu ho nedám. Ale to to meno mala ťažké ani som si ho poriadne nezapamätal. Ale to bolo jedno. Potom som sa vrátil k svojmu jedlo. A zjedol som tú časť ktorá bola ako tak zohriatá a konečne som už nebol taký hľaddný. Ostatné časti lasice som si strážil a sledoval som tú novú vlčicu.

Na moje otázky som nedostal odpovede čo ma nahnevalo. Prečo mi na to neodpovedali? Veď na to neni nič také prečo by nemohli odpovedať a tak som to musel nechať tak. Všimol som si Lucianov pohľad a hneď som stiahol uši do zadu a zakňučal som. Potom mi povedal že rozhodnutie príde ale nie teraz a preto sa musím naučiť byť trpezlivý a že teraz to necháme tak. Chcel som niečo povedať. "Ale ja nechcem čakať. Ja to chcem teraz hneď." Poviem urazene. Lenže keď začala hovoriť Stray o tom že ulovila kamzíka tak som hneď spozornel a pozrel som sa na ňu a hneď som vyskočil od radosti. Konečne sa poriadne najem. Veď už som jedlo nemal ani nepamätám. "Kamzíka? Kde je?" Opýtal som sa a bol som odhodlaný ho nájsť al zjesť. Luciam povedal že ma niečo bližšie a tak som svoju pozornosť presunul na neho. A preto keď sa vydal za jedlom tak som ho nasledoval. V tom snehu sa mi išlo ťažko sem tam sa stalo ze som sa do neho celý zaboril. Ale vždy som sa z neho vyškriabal a pokračoval som v ceste. Keď sme prišli na miesto. Uvidel som skalu kde Lucian začal hrabať. S napätím som čakal čo vybrabe. Po chvíľke hrabania som uvidel zajaca a lasicu. V tú chvíľu sa mi ozval žalúdok. Olizol som si ústa a hneď som sa chcel do toho pustiť. Lucian mi podal tu lasicu ktorú ešte očistil od snehu. "Ďakujem." Pousmejem sa ale videl som že je zmrznutá a tak som si sadol a skúsil som aj tak do nej zahryznúť. Lenže hneď ako som to spravil ma začali oziabať ústa a rozboleli ma zuby a tak som to nechal tak. Zakňučal som a smutne som sa pozrel na Stray a Luciana aby s tým niečo spravili.

Stále som urazene sedel vo snehu. A keď Stray povedala že už jedného adoptívneho rodiča mám tak som sa na ňu trochu zamračil. "A to vadí? Prečo nemôžem mať dvoch?" Opýtal som sa a potom mi to došlo. Asi ma nechcú. Potom mi ale začala odpovedať na moje otázky a nie len ona ale aj Lucian. A tak som ich oboch počúval a snažil som sa zapamätať čo najviac informácií. Lebo sa mi to niekedy môže hodiť. "A čo by sa stalo ak by on nesúhlasil? Mne by to nevadilo." Poviem veselo a vyskočím na nohy. Už som sa prestal urážať. Potom mi Lucian začal hovoriť o tom chvoste a tak som svoju pozornosť presunul na neho. "To mi chceš povedať že tvoj chvost je nebezpečný? Tomu sa mi nechce veriť." Zasmejem sa ako môže byť niečo tak krásne tak nebezpečné? Tomu sa mi veriť nechcelo. Potom začal vysvetľovať o mame. "A prečo by nechcela? Veď si veľký a silný vlk tak by bola hanba keby odmietla. Ona sa ti nepáči?" Opýtal som sa a pozrel som sa na oboch. "Prečo? A čo je na tom že sa vidíte prvý krát?" Opýtam sa nechápavo ale keď sa Lucian opýtal či nemáme hlad tak som hneď prikývol. "Ano a veľký." Poviem a ozve sa môj žalúdok. Ani neviem kedy som na posledy jedol. Ale muselo to byť veľmi dávno keď si to už ani nepamätám.