Příspěvky uživatele

Lucian mi vysvetlil kedy bude hrdina ale pre mňa aj tak bol hrdina veď kto by šiel len tak zachraňovať iný svet? To robia predsa hrdinovia no nie? "Dobre ale pre mňa aj tak budeš hrdina." Pousmejem sa a potom mi začal vysvetľovať silu toho chvosta. Tak som ho pozorne počúval aby mi nič neuniklo. "Zbraň proti zvedavosti? Tak to by nemal tak svietiť pretože ma priťahuje. Toho sa nebojím. Ja to zvládnem. Ani teraz ho ešte neviem poriadne vysloviť takže to by nebolo až také zlé." Nevinne sa usmejem a potom som pokračoval v tom skákaní. Veľmi ma to bavilo. Stray sa predstavila a potom som čakal čo povie na moju otázku. Povedala že rada by bola ale... "Aké ale?" Opýtal som sa a keď som ucítil ako Lucian do mňa štuchol tak som prestal skákať a pozrel som sa na neho. Začal hovoriť o tom či osud dovolí aby som mal mamu alebo nie. "Tak prečo ju nemôžem mať? Prečo o tom musí rozhodovať nejaký osud? A kto to vôbec je ten osud? Prečo musí o všetkom rozhodovať? Neni na nás ako sa rozhodneme?" Opýtal som sa ho a díval som sa na neho. Viem asi som mal veľa otázok na ktoré možno ani nebude vedieť odpovedať ale mňa to aj tak zaujímalo. Potom som sa pozrel na Stray. "Prepáč." Poviem trochu urazene a sadol som si do snehu.

Potešilo ma keď Lucian povedal že už bude dobre a že ma neopustí. "To som rád. Stále som ťa hľadal ale nemohol som ťa nikde nájsť. Ale konečne som ťa našiel." Pousmejem sa a potom prikývnem. "To je dobre lebo už nechcem byť sám. Ano chcem byť s tebou. Keďže ty si jediný kto mi ostal. Už sa nebojím keď som s tebou." Pousmejem sa a obtrel som sa o jeho srsť. A potom som ho pozorne počúval keď začal hovoriť o tom ako ho získal. Bol to veľmi zaujímavý príbeh. "Takže ty si niečo ako hrdina?" Opýtam sa a pyšne som sa na neho pozrel. Nečakal som že bude hrdina a že bude zachraňovať iné svety. Ale predsa mi to nedalo keď povedal aby som si dával pozor na ten chvost. "Prečo si mám dávať naň pozor? Veď vyzerá tak krásne až mám chuť sa s ním hrať." Poviem a vážne ma ten chvost fascinoval. A keď povedal aby som dával pozor tak ma to ešte viac lákalo. "Ako mi dokáže zamotať hlavu?" Opýtal som sa zvedavo a aj keď on ten chvost trochu vzdialil odo mňa ja som sa k tomu chvostu trochu priblížil a fascinovane som to sledoval. Keď začala hovoriť tá vlčica tak sa mi podarilo odtrhnúť pohľad od toho chvosta a pozrel som sa na ňu. Lucian sa jej predstavil ale mňa nepredstavil a tak som vyskočil na nohy a pribehol som k vlčici. "Ja som Echo budeš moja mama?" Opýtal som sa vlčice a vôbec mi nedošlo že to je nevhodná otázka. Skôr na opak bol som rád že je tu ešte niekto. Keďže bola veľká oproti mne tak som to využil na to aby som po nej začal skákať. Skákal som jej na nohy a snažil som sa dostať na jej chrbát.

Bol som rád že som našiel aspoň niekoho známeho a že konečne nebudem sám. Lucian ma opravil. Povedal svoje meno správne. Ja som sa len na neho pozrel a usmial som sa. To je tak keď niekoho nevidíte niekoľko rokov potom zabudnete ako sa správne volá. Lenže keď sa opýtal na zbytok tak som ostal smutný. "Moja mama a otes a brat zomreli." Poviem smutne a zakňučím. Stále som sa s toho nedostal a Lucian mi to znova pripomenul. Tak moc mi chýbali. Preto keď si ľahol ku mne tak som sa k nemu pritúlil a hlavu som zaboril do jeho srsti. Bolo to veľmi príjemné. Zohrieval ma a mne už nebola taká zima. Potom keď mi začal hovoriť kde som tak som zodvihol hlavu a pozrel som sa na neho a všimol som si že má zvláštne oči takéto oči som u neho nevidel. Bolo to ale pekné a moc sa mi to páčilo. A aj cez tú krásu v očiach som ho počúval. Trochu ma prekvapilo a aj dosť zaujalo. "To je super. Aspoň už nebudem sám." Poviem trochu natešene a pousmejem sa. V tom som si všimol hviezd ako poskakovali a sneh sa zafarbil do žlta. Hneď som mal chuť sa postaviť a začať sa s tým hrať. Veľmi ma to fascinovalo a preto mi nedalo. "Ako si to dokázal? Je to krásne." Usmejem sa a stále som to sledoval. V tom ma ale vyrušil Lucian ktorý niekoho pozdravil a opýtal sa čo hľadá tak som sa hneď pozrel kto to je. A uvidel som vlčicu. V tom som ucítil ako Lucian stiahol chvost bližšie k môjmu telu. Ja som sa len díval na tú vlčicu a obzeral som ju. Že by som šiel za ňou? Pomyslel som si a rozmýšľal som či to mám spraviť alebo nie.

Neviem ako dlho som tu ležal. Ale za ten čas mi bola riadna zima. V tom som ale započul nejaký hlas. Preto som zodvihol hlavu a pozrel som sa kto to je. Uvidel som nejakého vlka ktorý ma poznal. Aj mne prišiel povedomí ale teraz som si nemohol spomenúť kto som. Až po chvíľke rozmýšľania som si spomenul kto je a potešil som sa že vidím niekoho známeho. "Ano som to ja. A ty si? Lic ... Luk...Lukina?" Opýtal som sa pretože som si nebol istý s jeho menom. Čo sa dalo čakať keďže som ho nevidel pekne dlho. A dokonca sa mi zdalo že sa trochu zmenil. Ale to nebolo podstatné. Postavil som sa a pozrel som sa na neho. Bol som rád že po dlhom čase som s niekym a navyše s niekym koho poznám. Aspoň mi povie kde som a ako som sa sem dostal. Pretože toto ani zďaleka nepripomína ten les kde som sa ukrýval. A preto som sa ho to opýtal aby som vedel a nemusel sa zbytočne trápiť s tým. On to možno bude vedieť. "Kde to som? A ako som sa sem dostal?" Potom som sa zatriasol od zimy.

//Príchod

Keď som sa zobudil tak som sa zmätene obzeral okolo seba. Bol som úplne niekde inde. Zaspával som pod stromom a teraz som na nejakej snehovej lúke. Vôbec som nechápal ako som sa sem dostal. Bola tu veľká zima ale na moje potešenie tu bolo veľa snehu. Preto som sa hneď postavil na nohy a začal som behať po snehu. Sem tam som sa do neho hodil. Veľmi som si to užíval. Preto ma na chvíľu aj prestalo trápiť kde som a ako som sa sem dostal. Teraz mi to bolo jedno. Užíval som si sneh. Ani neviem ako dlho som sa v tom snehu hral než som ucítil únavu. A tak som sa začal obzerať po okolí a dúfal som že je tu niečo kde by som sa mohol vyspať. Aj keď som to tu nepoznal a nevedel som či sú tu nejaký vlci alebo som tu sám. Potom som sa vydal niečo nájsť. Lenže tu bolo toľko snehu že sa mi v ňom ťažko chodilo a neraz sa stalo že som sa do snehu úplne zaboril a musel som sa z neho dostávať. Nakoniec som to vzdal a ostal som ležať v snehu.