Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Les pri moste

Na moste som musel spomaliť aby som nespadol a tým som stratil Raziela. Keď som dobehol do lesa tak som ho už stratil úplne. Povzdychnem si ale nevzdával som sa a snažil som sa ho zachytiť pachom. A našťastie som ucítil jeho pach. Rozbehol som sa tým smerom a tam som uvidel kúsok jeho srsti. Musel som sa usmiať pretože to znamenalo že mi dáva znamenie kadiaľ beží. "Ďakujem ocko." Usmejem sa a vydal som sa tým smerom ktorým ukazovala tá srsť. Takto som mal istotu že ho nájdem kde bude kdekoľvek.

//Tundra

Ostanem prekvapený a pozriem sa na neho. "Aká lekcia?" Opýtal som sa a už som sa na to tešil a nevedel som sa dočkať. Keď začal rozprávať tak som ho počúval a prikyvoval som. "Dobre rozumiem." Poviem a pozorne som ho počúval ďalej a snažil som sa to všetko zapamätať. "Rozumiem. Ako sa hovorí v jednote je sila." Usmejem sa.
Potom povedal aby som bežal za ním a ja som prikývol. "Dobre." Poviem a keď sa Raziel rozbehol tak som sa rozbehol za ním. Lenže zase sme bežali tým istým smerom ako sme sem prišli. Čakal som že pôjdeme inakadial ale čo už. Bežal som za ním.

//Temný les

To teda nie. To by bolo zaujímavé ale podľa mňa sa apokalipsa nestane. Keď jej to tak celkom vyhovovalo a páčilo sa jej tam tak prečo by tam nemohla byť? Moc som s toho nebol nadšený keď sme mali ísť tým istým smerom odkadiaľ sme prišli ale dal mi na výber. Ísť opačnou stranou a vybral som si radšej tú. "Poďme radšej druhou stranou. Tam možno objavím niečo nové." Ale aj tak ja som tie ostrovy až tak nepoznal. Takže som sa k nemu pritiskol a spoliehal som sa na neho.
Súhlasil som mali by sme prejsť celý ostrov a potom sa rozhodnúť. Kde sa usadíme a kde si založíme domov. Ešte som nikdy nevidel fialové alebo zlaté listy a veľmi som to túžil vidieť. Tak som dúfal že ma tam zoberie.

Povzdychnem si a tiež ma to mrzelo. "Ano súhlasím a spoločne ju isto nájdeme neboj sa." Usmejem sa. "Rád sa s ňou zoznámim." Potešilo ma to že ma s ňou chce zoznámiť.
Úplne som na to zabudol že sme chceli ísť do tej jaskyne ale teraz ju necháme tak. "Dobre je to tvoje rozhodnutie. Páni tak to som rád že sa ti moje nápady páčia." Usmejem sa a poskočím od radosti. Aspoň uvidím nové miesta a možno po ceste natrafíme na Ally a nájdeme úkryt. To je super plán. "Takže ktorým smerom sa vydáme?" Opýtal som sa ho a poobzeral som sa okolo seba. Túto časť ostrova som poznal takže tu už nebolo nič nové ale isto je tu ešte veľa miesť na skúmanie.

Vážne som začínal byť zúfali. Tento Raziel bol úplne iný ako ten ktorého som spoznal. Povzdychnem si asi potrebuje len čas aby sa s tým vyrovnal. Len som dúfal že to nebude dlho trvať. Ale najviac ma potešilo to keď povedal že mám pravdu. "No tak vidíš. Takže zvládneš aj toto. A ja ti pomôžem. Budeme si pomáhať navzájom." Žmurknem na neho a usmejem sa.
Potom som sa zamyslel nad tým kde by som chcel mať úkryt. "Jeden mám v lese alf tak tento by mohol byť?" Zamyslel som sa nad tým. Problém bol že som ešte nevidel celé ostrovy tak som nevedel. "Čo keby sme to spravili tak že prejdeme ostrovy a možno natrafíme na miesto kde by sme si ho mohli založiť?" Opýtal som sa ho a pozrel som sa na neho. Chcel som aby myslel na niečo iné a takto aspoň bude myslieť na to ako nájsť vhodné miesto. Len či to pomôže.

Vážne mi ho bolo ľúto. Nechcel som aby sa trápil. Lenže ja som nevedel ako mu pomôcť. Nechcem aby sa takto ubíjal. Povzdychnem si a keď sa postavím a prídem k nemu tak jemne do neho štuchnem nosom. "No tak tati. hlavu hore. Nebuď smutný. Prosím. Môžeš to brať tak že máš nový život a môžeš si ho spraviť taký aký ty chceš." Žmurknem na neho a pousmejem sa. Nevedel som či to pomôže ale veril som.
Myknem plecami. "To je možno pravda. Ale viem nepomôže to ale ber to tak že si dal domov mne a pre mňa to moc znamená." Pousmejem sa a pritúlim sa k nemu. Zamyslel som sa nad tým. Mať dva úkrytu? Prečo nie. "Spoločný úkryt len pre nás dvoch? Tak to je super. Súhlasim." Poviem natešene a usmejem sa. Konečne som začínal mať rodinu aj keď iba adoptívnu.

Bol som rád že dal na moju radu a súhlasil so mnou. Lenže do hlavy som mu nevidel a nevedel som čo sa mu honí hlavou. Tak rád by som mu pomohol ale nevedel som ako. Povzdychnem si a len som sa na neho pozrel. "Jasné že to bude najlepšie. Takto sa len trápiš a to ti nepomáha." Pousmial som sa trochu.
Potom som sa zamyslel nad tým čo povedal. A toto mi na neho nepasovalo. On sa chce len tak vzdať? Dobre možno neni démon ako v jeho svete ale aj tu sa môže vypracovať na silného vlka. "Neber to tak tragicky. Každý ma nejaké ego a ty ho máš také aké ho máš s tým sa nedá nič robiť. A čo sa týka domova tak ..." Odmlčal som sa lebo som nevedel čo mám na to povedať. "Jediné čo ti môžem dať je úkryt ktorý mám ale to je tak všetko." Poviem trochu sklamane a smutne. Tak rád by som mu dal toho vyše ale bohužiaľ sa nedalo.

Vyzeralo to tak že sme sa tu na chvíľu zastavili čo mi nevadilo. Aspoň si trochu odpočiniem. A tak si sadnem a pozriem sa na Raziela. Potom prikývnem a pousmejem sa. "Ja viem." Poviem a povzdychnem si. Ale keď som počul že aj on mňa má rád tak ma to potešilo. "Ani nevieš ako rád to počujem." Poviem natešene. Toto boli krásne slová ktoré by som dokázal počúvať stále. Bol som rád že som ho stretol a že si ma adoptoval. Toto bolo to najkrajšie čo sa mi tu na ostrovoch stalo.
Potom mi povedal z čoho sa mu zatočí hlava a ja som sa len prekvapene na neho pozrel. "Asi by bolo dobré aby si to tak neriešil a nechal to tak. Nechcem aby sa ti niečo stalo." Poviem s obavami aj keď on to povedal pobavene ja som sa zľakol aby sa mu niečo nestalo. "Nechcel by si si na chvíľu odpočinúť?" Opýtam sa a poobzeral som si ho aby som sa ubezpečil že mu nič neni.

//Most

Aj pre mňa to bola nová vec zadívať sa na adoptívneho otca. "Ano sme si toho vedomí že sme smrteľný. Veď práve umierajú starí aj mladí to nikto nevie kedy umrie. Ja tiež som nikdy starého vlka nevidel. Rozumiem.Ja som videl ako moju celú rodinu mi zavraždili a posledný krát sa nadýchli a už potom zomreli. Ale bolo to hrozne aj ten pohľad aj pocit. Snažím sa tebe venovať lebo ta mám veľmi rád."
A to je to najhoršie keď necíti vôbec ani svoje pocity. "A z čoho sa ti roztočí hlava?" Opýtam sa ho. Bol som rád keď sme sa z mosta presunuli na pevnú zem. A tiež som vedel že tá jaskyňa už neni ďaleko.

//Temný les

Zasmial som sa nad tým a prikývnem. "To ano. Možno sa nám to niekedy podarí." Poviem so smiechom. S lesa sme sa dostali na most. Už som vedel čo ma čaká a tak som sa nebál a len som pokračoval v ceste.
Keď to povedal pozrel som sa prekvapene na neho. "Nesmrtelnosti? To je zaujímavé." Zamyslel som sa ale keďže som s tým nemal také skúsenosti ako on tak som si to nevedel predstaviť. Čo už?
Potom ale prišla reč na to ako sa vlk vyrovná so srmťou. Povzdychnem si lebo ja som sa s tým stále nevyrovnal ale niekto iný by sa s tým možno vyrovnal. "Úprimne? Ja som sa s tým do teraz nevyrovnal. Len som sa s tým naučil žiť. A čo sa týka toho že môžeš zostárnuť a zomrieť? To neviem vysvetliť. A myslím si že každý tvor sa rodí s tým že jedného dňa príde koniec len na to nemyslí a užíva si život." Možno niekto by mu to vysvetlil lepšie ako ja. Ja som ešte nad tým nerozmýšľal. A neviem si predstaviť ako to musel znášať Raziel. Celý život bol nesmrteľný a teraz je tu a môže zomrieť. To si neviem ani predstaviť.

//Les pri moste

//Nížina hojnosti

Musel som sa zasmiať nad tým. Lebo tá predstava ako nás wu naháňa takto bolo vtipné. A navyše som si nevedel predstaviť ako by utekal aj s tým vozíkom. "Ja viem ale bolo by to vtipné." Poviem so smiechom.
Prikývnem. "Dobre ako povieš." Usmejem sa a ešte nad tým porozmýšľam.
Keď sme prisli do lesa a Raziel sa opýtal čo sa tu stalo tak myknem plecami. "Neviem. Nie som tu tak dlho aby som to zistil. Ale niečo sa tu isto stalo. Lebo nechápem prečo by les bol tak tmavý. Nevidím skoro ani na krok a navyše mám obavy že tu na nás niečo vyskočí." Poviem mu po pravde a bol som rád že sme pokračovali v ceste.

//Most

Tak teraz mi už viac netrebalo. "Verím ti." Usmejem sa a to je čo povedať že za tak krátky čas som uveril. Dúfam že to nebudem ľutovať. Bol by som nerád ak by ma sklamal. Ale Razell vyzeral ako správny vlk ktoému sa dalo veriť.
Zamyslel som sa nad tým a myknem plecami. "Neviem. Keď som u neho nakupoval tak sa mi zdali tie ceny rovnaké. Takže to si nemyslím. Skôr aby sa ťa nesnažil oklamať nejako. Mali by sme sa schovať niekde." Síce som nakupoval iba raz u neho ale to bolo dávno takže ťažko povedať.
Bl som rád že sa mu páčila moja srsť. "Ďakujem si prvý kto mi ju pochválil. Usmejem sa. "Spolok? To znie zaujímavo. Ak by to šlo pridám sa." Usmejem sa a keď povedal že ideme do tej jaskyne tak prikývnem. "Dobre poďme." Poviem a idem s ním.

//Temný les

Musel som sa zasmiať keď sa opýtal či zo mňa ubudlo. "Nie ale bál som sa že je to len sen a že to skončí keď to slovo vyslovím nahlas. Ale ako vidím mýlil som sa a všetko je skutočné." Usmejem sa a poskočím od radosti.
Prikývnem. "Chapem ale bola by to sranda ak by zrazu začal hovoriť a dával by všetko drahšie." Zamyslel som sa ale potom som si uvedomil že to nestane.
"Ano rozmýšľam a to vážne? Ja som sa ešte nerozhodol. Navyše neviem aký by mi pasoval." Ale na to som mal ešte dosť času. Nemusí to byť teraz hneď.
"[Ano myslel tu svätinu. Len ja to volám jaskyňa. Je to ľahšie. A rád sa tam pozriem. Minule som stál vonku a nemal som odvahu ísť dnu ale teraz možno pôjdem dnu uvidím ešte."/b]

Viem že to môžem hovoriť nahlas ale pre mňa je to niečo nové. Niečo čo som dlho nepoužíval a preto sa aj tak trochu bojím toho že ak to vyslovím nahlas tak to prestane existovať a to som nechcel. Veľmi si prajem aby to bolo reálne a nie nejaký sen s ktorého sa zobudím. "Dobre skúsim to vysloviť nahlas." Zhlboka sa nadýchnem a potom vydýchnem. "Otec." Zatvorím oči lebo som sa bál že to zmizne ale keď som ich otvoril Raziel stál pri mne a ja som sa usmial. Teraz som mal istotu že je to skutočne.
Zasmial som sa nad tým čo povedal. Bolo vidno že s ním má divný vzťah. "Sa divím že ti nič na to nepovedal." Smial som sa nad tým.Potom prikývnem keď mi to vysvetlil. "Jaj tak ale su úžasné. Jedného dňa si aj ja zmením vzhľad." Poskočím a potom sa ho opýtam. "Ideme do tej jaskyne?"

//Temný les

Usmial som sa a prikývnem. "Dobre ale aj tak ďalujem za všetko." Viem že som už ďakoval ale ja som bol tak rád za to že som to nevedel ani opísať. Prikývol som lebo mal pravdu. Rodina nemusí byť len pokrvná. "To máš pravdu tati." To slovo tati som povedal potichu lebo som si ešte nebol istý ako to zoberie.
"Chápem." Prikývnem a potom sme prišli k Wuovi a Raziel začal nakupovať a tie jeho komentáre. Nemohol som s toho a začal som sa smiať. Smial som sa až do chvíle keď povedal že tuto syn potrebuje rodičov. "To by bolo super." Usmejem sa a potom som sa pozrel na to ako sa zmenil. "Páni vyzeráš úžasne."