Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Keď Raziel povedal aby som sa neospravedlňoval tak som sa len pousmial. "Dobre ako povieš ale je to slušnosť. To verim lebo toto sa len tak nevidí. Teda aspoň ja som to ešte nevidel." Poviem po pravde a prestanem si ho obzerať.
Potom hovoril o mágiach a najviac ma zaujalo to keď hovoril o bratovi ktorý vie ovládať kopije ktoré sa menia na vankúše. "Čože? To je aká mágia? O tomto som ešte nikdy nepočul." Nechcel som vyzerať ako niekto kto nič nevie ale tento vlk mi hovoril také veci o ktorých som nič nevedel. Vedel som iba o niektorých ale toto bola novinka.
Potom prišla reč na to ako sa má a tak som pozorne počúval a bol som zvedavý aké novinky mi zase povie. A na moje prekvapenie nesklamal. Zase to rozoberal. Musel som sa nad tým zasmiať. "Tak to je zaujímavé. Ako sa mám ja? Určite nie tak ako ty. Celkom zvedavý čo sa od teba ešte dozviem." Zasmial som sa nad tým.
"Dobre prepáč to som nevedel. Ja som tu už niekoľko rokov tak ma vôbec nenapadlo že by tu mohol byť niekto nový. A kam by si chcel ísť? Prečo vedeli hovno? Možno ja budem vedieť. Povedz čo chceš vedieť." Poviem mu. Viem som ešte mladý ale už toho viem dosť tak možno budem vedieť mu poradiť.
Nad tým ako prišiel k tej líške som sa musel zasmiať. "Tak to vyzerá že si veľký nezbedník čo? A závisť? Takna to vôbec nevyzeráš. Ale ešte sa tak dlho nepoznáme tak neviem." Myknem plecami a usmejem sa.

Ostal som v šoku keď mi začal odpovedať na otázky ktoré som sa neopýtal. Čo mi číta myšlienky alebo niečo také? Pomyslel som ale potom mi to všetko vysvetlil. Musel som sa zasmiať. "Prepáč asi to bolo moc okaté odo mňa." Zasmial som sa ale aspoň som získal odpovede na otázky. "Páni to je úžasné aj ja mám vzduch." Potešilo ma keď aj on mal vzduch možno by ma mohol niečo naučiť.
Potom začal hovoriť o tom znaku čo má na nose. A musím povedať že to bolo veľmi zaujímavé. Aj keď mal som na jazyku sa opýtať na to čo to vôbec znamená to prekliatie od bohov ale nevedel som či sa to opýtať alebo či zase uhádne na čo myslím a odpovie mi sám od seba. "Dobre teda tak moja otázka znie ako sa máš?" Zasmial som sa nad tým.
"Počkaj to mi akože chceš povedať že nikto iný o tom nevie kde ja tá jaskyňa s majstrom?" Opýtal som sa prekvapene. Pretože ja som stretol pár vlkov ktorý o tom vedeli a dokonca boli aj vnútri. Možno Raziel stretol vlkov ktorý o tom nevedeli. Ťažko povedať. Mykol som plecami a nechal som to tak. Keď povedal svoje meno tak som len pokrútil hlavou nad tým. "Páni to je dosť komplikované meno. Rád ťa spoznávam. Raziel." ale tú druhú časť mena som radšej nevyslovil to znelo moc náročne pre mňa. "Počkaj čože?" Teraz som asi vyzeral ako úplný idiot. "Takže v preklade to znamená líšči hriech?" Opýtal som sa.

Ani neviem ako dlho som tam len tak ležal než prišiel nejaký vlk. Pozrel som sa na neho. Bol to veľmi zaujímavý vlk. Každé oko mal iné. To som videl prvý krát. Takto bude ťažké odhadnúť akú má mágiu. Ale to teraz nebolo podstatné. Všimol som si že má aj nejaký divný znak na nose. Možno mu to bolo nepríjemné keď som si ho takto obzeral ale vyzeral veľmi zvláštne.
Vlk ma pozdravil usmial som sa a odzdravil som mu. "Zdravím." Vlk sa hneď začal pýtať či neviem kde je nejaký majster. Vedel o kom hovorí ale musel som si to miesto vybaviť. "Pokiaľ si dobre pamätám tak o jednej jaskyni viem. Nachádza sa v hmlistej džungli a že vraj je tam aj nejaký majster u ktorého trénuješ. Ja osobne som tam ešte nebol ale počul som že je to skvelé miesto na to aby si si zvýšil svoje schopnosti." Vysvetlím mu a dúfal som že to bolo správne že som sa nepomýlil. "Inak ja som Echo." Predstavil som sa vlkovi.

//Nemé údolie

Keď som bol v horách tak som sa zasmial nad tým že som zase v horách. Začínal som si myslieť že sú mi nejako súdené alebo čo. V každom prípade je to veľmi zaujímavé.
Preto som si radšej našiel bezpečné miesto a ľahol som si. Jedno sa ale muselo nechať bolo tu príjemne a skaly príjemne chladili a tak som odpočíval a rozmýšľal som nad tým čo budem robiť.

Astrid nereágovala a tak som si povzdychol. "Idem sa prejsť keby niečo choť po pachu " Žmurknem na ňu a potom som sa vydal preč.
Nevedel som čo mám robiť a kam mám ísť a tak som sa vydala rovno za nosom. Možno na niekoho narazím a možno nie uvidime. A tak som išiel a ani som nevedel kam. Bolo to len také bezmyšlienkové túlenie. Odišiel som z údolia a ocitol som sa v horách.

//Dračí priesmyk

Bol som rád že Astrid nevadí že sa stále vypytujem. Bolo super vedieť že mi vždy odpovie. A tak som bol zvedavý na to čo mi povie teraz. Keď začala hovoriť tak som ju počúval. "Hmm to znie zaujímavo. Vidieť akú ma vlk mágiu alebo element to je podľa mňa super." Poznamenám a zamyslím sa nad tým. Takto sa bude vedieť brániť čo je super. Potom mi povie o pavučine a prikývnem. "Ale dala by sa pavučina poučiť aj ako zbraň?" Myslím si že ano lebo pavučina sama o sebe je nebezpečná. Keď do nej dokáže pavúk chytiť muchu tak prečo by do nej nemohol vlk chytiť nejakú korisť? Potom sa ma opýtala na svetlo a ja som sa usmial. "Dokážem svietiť keď je tma tak si môžem zasvietiť na cestu alebo pri love môžem zase oslepiť korisť." Vysvetlím jej to.
Potom keď zmienila lov tak som skoro od radosti poskočil. "Ano poďme. Už sa neviem dočkať." Poviem natešene a pokračoval som v ceste. Boli sme na lúke tak tu by sme mohli niečo nájsť tak som hneď začal sledovať okolie a hľadať nejakú korisť.

S napätím som čakal čo mi povie. Aspoň ona mala šťastie že stihla niečo kúpiť. Ja si musím ešte na to počkať ale už teraz sa teším na to čo si kúpim. Keď začala vyprávať čo všetko si kúpila tak som si ju obzeral od hlavy až po chvost. Povedala že si prefarbila srsť na hlave tak som si poobzeral jej hlavu. "Hmm vyzerá to zaujímavo. Nič také som ešte nevidel. A to už budeš mať navždy?" Opýtam sa a potom som si obzeral náramok na jej labke. A keď povedala že má nejakú schopnosť tak som ostal prekvapený. "Pekný je a akú ma schopnosť? To asi nevieš či?" Opýtal som sa a potom som prikývol. "Mágia pavučina? To vyzerá ako super schopnosť. Ja mám vzduch a svetlo ale ešte to neviem moc dobre ovládať. Ešte sa to len učím." Pousmejem sa.
Potom sa ma Astrid opýtala na Scall a ja som sa len usmial. "Je to jedna super vlčica. Je to skoro ako moja sestra. Ona ma začala učiť používať mágie a potom jej otec Dale ma učil loviť. Mám ju veľmi rád len som ju už dlho nevidel." Vysvetlím jej a povzdychnem si.

//Dračí priesmyk

Prišli sme do údolia ktoré som poznal a bolo pekné byť na miestach ktoré poznám. Len škoda že tu nebola Scall. Ako sa len má? Tak rád by som ju videl. Povzdychnem si a dúfam že sa mi to pošťastí a ja niekedy stretnem Scall.
Myšlienku na Scall som teraz zahodil a sústredil som sa na jedenie. Musíme niečo nájsť lebo inak môj žalúdok vyskočí von a niečo si nájde sám. V tom ma ale Astrid vyruší pozriem sa na ňu a ona mi povedala aby som sa pozrel. A tak som sa pozrel tým smerom a uvidel som nejakého vlka s vozíkom. "Tak toto je asi ten vlk o ktorom mi hovorila Scall. Ona u neho získala nejakého miláčika či nejaké zvieratko či čo to je. Dobre. Idem s tebou." Poviem a idem s ňou.
Keď som prišiel k vlkovi tak som si začal obzerať veci. A mal tu vážne veľa vecí. Astrid hneď začala nakupovať a ja som si medzi tým obzeral veci.
Keď som sa rozhodol že si aj ja niečo kúpim tak som už videl ako ide preč. Povzdychnem si a ostanem sklamaný. Tak dlho som rozmýšľal až som prepásol príležitosť. Teraz musím počkať na ďalšiu príležitosť kedy ho zase uvidím. "Tak čo si si kúpila?" Opýtal som sa jej.

//Lúka

Keď sme prišli k horám tak sa mi zdali povedomé. A potom mi to došlo. Veď tu som bol so Scall a Daleom. Pousmial som sa a zamyslel som sa nad tým čo asi robia a ako sa majú? Mal by som ich vyhľadať a zistiť čo majú nové. A možno budeme mať šťastie a stretneme ich tu niekde. Vedel som že tu niekde majú úkryt a to ma tešilo. Zase uvidím svoju najlepšiu kamošku.
Potom som sa pozrel na Astrid. Povzdychnem si. "Jaj tak. Takže to bude ako hľadanie ihly v kope seba." Lebo ak sme ho nenašli do teraz tak som pochyboval či ho nájdeme teraz.
Prikývnem. "To by bolo super. Zatiaľ sa tu nič moc nedeje a je to celkom nuda." Zasmial som sa nad tým. Len keď sme prešli hory tak sme nešli smerom k lesu kde mali úkryt ale išli sme niekam inam. Musel som sa zamyslieť či som tam už bol alebo nie. A keď sme prišli na miesto tak som to spoznal. Ano tu som bol. Potešil som sa.

//Nemé údolie

Bol som rád že mi Astrid vždy odpovedala na moje otázky. Takto aspoň budem vedieť toho dosť. Ale najviac ma zaujalo to keď povedala že alfa by mal mať prehľad o tom kde sa jeho členovia nachádzajú. Ale tak potom by to malo byť aj naopak nie? Čo ak bude svorka potrebovať a nikto nebude vedieť kde je ako napríklad teraz? "A nemal by alfa tiež povedať kam ide aby ho potom členovia vedeli nájsť?" Opýtal som sa lebo podľa mňa by to mali vedieť ale to je už na nich aké majú pravidla. Zatiaľ sa ma netýkajú.
Na lúke sme nič nenašli aspoň ja som nič nenašiel a pozrel som sa na Astrid ktorá povedala že to nevadí že pôjdeme ďalej a tam možno niečo nájdeme. Prikývol som. "Dobre som zvedavý či budeme mať šťastie." Pousmejem sa a pokračoval som v ceste.

//Dračí priesmyk

Nad tým čo povedala Astrid som sa zamyslel. "Jaj tak. Takže ak vlk chce niekam ísť tak to musí povedať alfovi?" Opýtal som sa jej. Viem možno to bola hlúpa otázka ale pre mňa to bolo dôležité. Potreboval som mať čo najviac informácií aby som vedel čo ma čaká. "A prečo o tom musí vedieť alfa?" Opýtal som sa a pozrel som sa na ňu.
Prikývnem na jej odpoveď a všimnem si že aj ona sa obzerá po okolí. Len teraz ma napadlo čo ak som zabudol ako sa loví? Predsa som to dlho nerobil a ... trochu som začínal mať obavy s toho. Nechcel som Astrid sklamať s tým že nedokážem nič uloviť. Preto by bolo asi lepšie ak si spomeniem ako ma to Scall a Dale učili. Preto na chvíľu prestanem vnímať okolie a začal som si spomínať na to ako sa loví. Ani som si nevšimol že sa Astrid zdialila. Bol som zahĺbený do spomínania. Nakoniec keď som si na všetko spomenul tak som sa vrátil späť do reality a všimol som si že Astrid neni pri mne a hneď som sa poobzeral a nakoniec som ju uvidel niekoľko metrov odo mňa. Vydal som sa pomaly za ňou a po ceste som sa díval či neuvidím niečo na jedenie. "Vyzerá to tak že tu asi nič neni." Poviem jej keď k nej prídem.

//Les pri moste

Prišli sme na lúku ktorá vyzerala ako všetky ostatné lúky. Niekedy som mal pocit ako keby na tomto ostrove nebolo nič zaujímavé. Samé lesy, hory, lúky a jazerá nič zvláštne. Celkom obyčajný ostrov. A to som si myslel že to tu bude zaujímavé ale ak celý ostrov takto vyzerá tak potom nemusím pokračovať v ceste.
"Dobre ale prečo sa musíme vrátiť späť?" Opýtal som sa prekvapene. Členovia nesmú opustiť územie alebo ako to vlastne je? Lebo ak je to tak tak potom neviem či vydržím na jednom mieste. Z mojich myšlienok ma vytrhol hlas Astrid ktorá prehovorila. Pozrel som sa na ňu.
Potešilo ma keď povedala že tu ostaneme a skúsime niečo uloviť. "To je super nápad. Môj žalúdok už dosť nahlas vyhráva." Zasmial som sa nad tým. "Dobre súhlasím."
Prikývol som na súhlas a hneď som sa začal obzerať po okolí a hľadať niečo na jedenie.

//Jazero smrti

Možno som bol divný vlk ale ja som s tohto miesta mal úplne iné pocity ako mala Astrid. Nevedel som si to vysvetliť. Astrid povedala aby som sa poobzeral okolo seba a prikývol som. "Uznávam že toto miesto vyzerá zvláštne ale to je asi tak všetko. Ale chápem že na teba môže pôsobiť inak a preto tu nechceš byť." Nechcel som ju nijak prehovárať aby tu bola a preto keď išla preč tak som šiel s ňou.
Dostali sme sa do lesa. Tento les nevyzeral vôbec zvláštne. Bol to obyčajný les ako hociktorý iný. A preto sme sa tu nezastavovali. Aj keď tu v lese by sme mohli nájsť niečo na jedenie ale Astrid asi nebola hladná a preto pokračovala ďalej. A tak som sa snažil zahnať svoj hlad a pokračoval som v ceste. A potom sme sa ocitli na lúke. "Kam vlastne ideme?"

//Lúka

//Kvitnúca lúka

Z lúky sme prišli k jazeru. Hneď som sa začal obzerať ale toto miesto som ešte nevidel. Takže ďalšie miesto ktoré som nevidel a ktoré vidim prvý krát. Astrid povedala že nie. Prekvapene som sa pozrel na ňu. "Prečo?" Opýtal som sa prekvapene. Vôbec som tomu nechápal. Potom sa ma opýtala či som bol pri tomto jazere a ja som pokrútil hlavou. "Nie tu som ešte nebol. Čo je tu také zvláštne?" Opýtal som sa. Pozrel som sa na jazero.
Nechápal som prečo tu nechcela byť dlhšie. "Prečo?" Bol by som rád ak by mi vysvetlila o čo vlastne ide a čo je na tomto jazere také divné? Mne sa zdalo normálne. Teda až na tú vodu ale inak bolo pokojné a nevyzeralo nijak nebezpečne. Preto som dúfal že mi Astrid povie všetko čo vie o tomto jazere. Ale Astrid pokračovala v ceste a tak som išiel s ňou a s napätím som čakala čo povie.

Les pri moste

//Tajga

Dozvedel som sa veľmi dôležitú informáciu. Takže ich svorka neni len v horách ale aj v lese.Čo bolo super lebo si neviem predstaviť ako by som v horách lovil. Tam som to ešte nerobil a nebol som si istý či by som to zvládol. Preto ma potešilo že im patrí aj les. Tam ulovím vždy niečo. "Tak to je super vedieť." Pousmejem sa aj keď som si myslel že keby niečo tak by ma naučili loviť aj v horách.
Z lesa sme sa ocitli na lúke ale nezastavovali sme. Pokračovali sme ďalej. Potom Astrid navrhla aby sme šli ďalej ale že tam neni už územie svorky. "To je dobrý nápad. Takže vaše územie je len v horách a v tom lese? Ďalej už nie?" Opýtal som sa a keď zmienila lov tak som skoro vyskočil od radosti. "Ano to by bolo super. Môj žalúdok sa už ozýva." Zasmejem sa nad tým a pokračovali sme ďalej. Bol som zvedavý kam sa dostaneme.

//Jazero smrti