Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Alatey

Z hôr sme sa dostali do lesa ktorý sa volal Tajga. Tak toto miesto som videl prvý krát. Ale lesov je tu dosť takže vyzeral rovnako ako ostatné. Aj keď teraz v zime je všetko rovnaké. Všetko je pokryté snehom a ľadom. Ale novinka mi bola to že je to časť územia svorky. "Čože? Len tak zo zvedavosti akú rozlohu ma vaša svorka?" Opýtal som sa ale nebol som si istý či mi bude vedieť odpovedať.
V lese sme sa moc dlho nezdržali a tak sme pokračovali ďalej. Vyšli sme z lesa a ocitli sme sa na lúke ktorá vyzerala ako biela luka. Celá bola pokrytá snehom. To sa dalo čakať. ale ma zaujímalo ako vyzerá keď je jar alebo leto ale na to si budem musieť počkať. Už som sa vážne nevedel dočkať kedy bude jar a hlavne teplo.

//Kvitnúca luka

Potešilo ma keď so mnou súhlasila. A možno po ceste nájdeme aj niečo na jedenie ale hlavne sa zohrejem pretože mi bola vážne zima a keď sa budeme pohybovať tak sa aspoň trochu zahrejem. "Dobre a máš tušenie kde by mohol byť?" Opýtal som sa jej a dúfal som že to bude vedieť lebo ak nie tak potom neviem. Astrid navrhla že sa pôjdeme pozrieť po okolí a že mi to tu ukáže. No konečne sme sa pohli a ja to tu uvidím. "Super nápad a už sa teším že mi to tu ukážeš. Aspoň sa tu do budúcna nestratím." Zasmial som sa.
Astrid medzi tým niečo povedala Mercerovi. Na neho som úplne zabudol ale trochu ma sklamalo že nejde s nami ale tak čo narobíme? Nebudeme predsa niekoho nútiť aby šiel s nami.
Najviac som sa ale tešil na to že uvidím nové miesta teda ak ma nezoberie tam kde som už bol ale ak myslela okolie svorky tak to možno bude aj niečo iné. V každom prípade sa nechám prekvapiť.

//Tajga

Toto ma celkom potešilo pretože títo vlci boli úplne iný ako tí čo boli v púšti. "Tak to je super." Povedal som natešene. Už by som sa vážne chcel stretnúť s alfom aby som vedel na čom som. Lebo takto som nevedel či tu mám byť alebo čakať. Lebo po pravde toto ma nebavilo chcel som niečo robiť a nie byť len na jednom mieste. Lenže nebol tu nikto taký. Povzdychnem si a pozriem sa na Astrid. "Nebolo by lepšie ísť pohľadať vašu alfu?" Opýtal som sa a poobzeral som sa okolo seba a povzdychnem si.
Už sme tu boli dosť dlho a mne začínala byť zima a bol som aj hladný. Ak to takto pôjde ďalej tak si asi pôjdem niečo uloviť a potom sa vrátim keď tu bude alfa lebo toto čakanie bolo o nervy. Aj Astrid povedala že tu neni a ja som len prikývol. "Tak čo budeme robiť?" Opýtala som sa a dúfal som že Astrid má nejaký nápad čo robiť. Lebo nechcem tu zamrznúť alebo mrieť od hladu.

Prikývnem a pousmejem sa. Bol som rád že som ich aspoň takto mohol varovať pred tou svorkou čo je v púšti. "Ani ti neradím aby si sa s ním stretla. Je to blbec." Poviem Astrid a zasmejem sa nad tým. Nad tým som len mykol plecami. Pre mňa púšte neboli bohvie čo. Už som videl aj iné lepšie miesta. Aj keď ani hory niesú pre mňa dobré ale s tým sa budem musieť nejako vyrovnať ak tu chcem ostať. Potešilo ma keď povedala že je tu dosť členov. "To je super aspoň spoznám nových vlkov." Poviem natešene a potom svoju pozornosť presuniem na Mercera.
"Tak to som rád že váš alfa neni taký ako ten v púšti." Toto ma vážne potešilo. Čo viac si priať ako milého a rozumného alfu? "Po pravde trochu ma to odradzuje ale na všetko sa dá zviknúť. Ale ak by tu bola moja kamoška Scall tak tá by bola v raji. Ona hory miluje." Zasmejem sa nad tým keď si spomeniem ako rada lezie po horách. Dufám že ju niekedy stretnem a poviem jej o tejto svorke. Možno bude natešená s toho.
Keď povedal že neni stará táto svorka prekvapene sa na neho pozriem. "To vážne? A máte ešte dosť miesta na prijatie ďaľšieho člena?" Opýtal som sa len tak zo zvedavosti. Lebo sa musím prpraviť aj na to že by miesto nemali.

Byť na jednom mieste ma nebavilo. Chcel som spoznávať ostrov a ostatných vlkov ale teraz to vyzeralo tak že v najbližšej dobe budem len tu. Povzdychnem si a len som prikývol. "Dobre Astrid," Povedal som jej na to keď povedala že budeme len tu. Ale aj tak by som chcel niečo robiť. Potom som sa pozrel na Mercera a pousmial som sa. Bol som rád že sa mu môj prístup páčil. "Ďakujem." Poďakoval som sa mu a potom som sa poobzeral okolo seba. Čo by sa tu v horách dalo robiť? Tu asi nič moc ale ak by tu bola Scall tak s ňou by sme isto niečo vymysleli.
Z myšlienok ma vytrhol Mercer ktorý sa ma opýtal čo ma vlastne priviedlo do svorky v horách. Zamyslel som sa. V podstate ma sem priviedla Liss s ktorou sme hľadali vhodnú svorku. Len som nevedel či to môžem povedať alebo nie. "Hľadám domov a priateľov aby som nebol sám. S Liss sme boli aj vo svorke ktorá je v púšti ale tam to chovanie alfy nebolo tri krát najlepšie. Bol namyslený a arogantný preto sme skúsili vašu svorku. A musím povedať že vaše chovanie je oveľa lepšie a priateľské. Nie ako bolo tam. Aj keď je pravda že neviem aký je váš alfa ale ak je taký ako vy tak potom klobúk dole že sa nájdu ešte dobrý vlci." Odpovedal som na jeho otázku. Aj keď som vedel že hlavné slovo má alfa. "A môžem sa opýtať koľko členov tu je?" Opýtam sa len tak zo zvedavosti.

Prikývnem a pousmejem sa. "Isto sa hodím do vašej svorky. To ano ale učenie mi ide rýchlo tak si myslím že sa všetko naučím a rýchlo." Len som bol zvedavý kto to bude. Dale ma naučil loviť a Scall ma aspoň čiastočne naučila používať mágiu takže toto treba len zdokonaliť a ak sa naučím niečo iné budem len rád. Astrid hovorila o nejakom Einarovi. Možno to bol alfa svorky. Veď uvidíme.
Ten druhý vlk sa predstavil ako Mercer. "Rád ťa spoznávam." Usmejem sa a prikývnem. "Ano rád by som sa k vám pridal. Ano chcem sa zdokonalovať pretože chcem byť najlepší." Pousmejem sa a prikývnem. To mi bolo jasné že hlavné slovo bude mať alfa. Ale ten tu asi očividne nebol a tak mi neostávalo nič iné ako len čakať. "Dobre počkám na neho." Dúfal som že sa mu budem páčiť a že ma bez problémov prijme a nebude taký ako ten alfa v púšti. S ním by som asi nevychádzala ale týto tu vyzerali v pohode a boli omnoho lepší ako ten v púšti.

Astrid nereagovala a tak som sa pozrela na nového vlka ktorý prišiel. A podľa pachu to bol samec. Trochu som sa narovnal a poobzeral som si ho. Nevyzeral moc priateľsky ale už som sa naučil že zdanie môže klamať a tak som to teda nechal tak. Veď uvidíme aký bude povahovo. A ako slušne vychovaný pozdravil a opýtal sa či tu máme novú krv. Len som sa na to usmial.
"Zdravím. Ja som Echo." Predstavil som sa. "Rád by som sa k vám pridal. táto svorka je najlepšia. Teda aspoň čo som počul a videl." Poviem a je pravda že som ju ešte poriadne nevidel a ani som nepoznal alfu svorky ale to sa hádam zmení. A ako som ucítil na blízku boli ďalší vlci. Možno členovia svorky. Čo ma trochu potešilo pretože ich aspoň spoznám a možno medzi nimi bude aj alfa. Uvidíme. "S Astrid sme sa bavili o púštnej svorke ale to bolo všetko. A teraz neviem čo bude ďalej." Mykol som plecami.

Pousmial som sa a prikývol som. "To dúfam aj ja. A neboj dám ti vedieť." Poviem a potom som sa pozrel na Astrid. ktorá práve rozoberala tú svorku na púšti. Ja som zatiaľ len mlčal a počkal som kým na mňa príde rada. Medzi tým Liss odišla a ja som tam ostal s Astrid sám. Teraz som nevedel čo ďalej. Preto som rozmýšľal čo budem robiť. Dokonca som ani nevedel čo mám povedať alebo čo sa mám opýtať.
Nakoniec mi to nedalo a opýtal som sa. "Čo budeme teraz robiť?" Opýtal som sa a sledoval som ju. Mal som trochu obavy aby som niečo nepokazil a aby ma náhodou nevyhodila. Preto som len stál na mieste a čakal som čo sa bude diať.

Bol som milo prekvapený ako sa Astrid chovala. Takéto chovanie sa mi páčilo a dokonca som uvažoval nad tým že by som to skusil. "Rád ťa spoznávam. A ďakujem za informácie boli veľmi užitočné." Pousmejem sa a potom som sa pozrel na Liss a prikývol som. "Ano máš pravdu. Toto vystupovanie je omnoho lepšie ako to čo bolo na púšti." Povzdychnem si a zamyslím sa nad tým. "Hmm myslím si že máš pravdu. Mohol by som to skusiť. Aj ja stebou som si to užil. A ďakujem že si ma naučila novým veciam. A budem rád ak sa na jar stretneme. " Veľmi ma to potešilo a bol som rád že sme sa s Liss takto spriatelili. Dúfal som že nám to vydrží a že sa budeme stretávať. Aj keď bolo mi smutno že Liss odchádza ale zase som chápal že aj ona má svoje povinnosti a musí ich plniť.
"Dúfam že nikoho nesklamem a že splním vsetky očakávania. A loviť som sa naučil nedávno ale rád sa v tom zdokonalím." Poviem a pousmejem sa. Potom som sa pozrel na Astrid a musel som uznať že vyzerala rozumne tak sa tu možno usadím. Jeden nikdy nevie.

"To dufam ale radšej nekrič." Zasmial som sa nad tým. Našťastie sme nečakali dlho a po chvíľke prišiel nejaký vlk. Poobzeral som si ho a potom som rozmýšļal čo poviem. Medzi tým Liss hovorila a keď ma pochválila tak som sa usmial. Ešte ma nikto nechválil. "Ďakujem Liss." Poviem jej a potom prikývnem lebo povedala skoro všetko za mňa. "Ja som Echo." Najskôr som sa predstavil lebo to bola slušnosť. A potom som začal. "Ako povedala Liss. Hľadám domov a nových priateľov. Rád sa učím nové veci ale najviac zo všetkého ma baví lovenie." Poviem a potom som sa zamyslel nad tým čo by som ešte povedal. Trvalo mi to dosť dlho kým som niečo vymyslel. "Ale najskôr by som chcel vedieť o svorke. Chcem vedieť či sa pre mňa hodí alebo nie." Poviem potichu lebo som nevedel ako na to daný vlk zareaguje. Mal som obavy aby nebol ako ten pred tým. Preto som sa bál opýtať niektoré veci. Možno ich povie sám od seba alebo sa to opýta Liss a keď nie tak sa to opýtam ja.

//Hraničné pohorie

Keď to Liss povedala tak som sa potešil že sme našli svorku. "To je super. Vidíš hovoril som že to zvládneš. A zvládla si to." Žmurknem na ňu a pousmejem sa. Svorku sme síce našli ale či sa niekto ukáže tak to je otázne. Teraz som ostal zarazený lebo žiadnu reč som nemal pripravenú. "Musím niečo vymyslieť. Ano to viem. Dúfam že to nebude ako v tej púšti. Dúfam že tu budú mať viac rozumu ako tam." Poviem a potom som sa len poobzeral okolo seba. Samé hory. Tu by sa Scall isto páčilo. Škoda že tu nebola. Isto by jej toto vyhovovalo a možno by sa chovala inak ako pri Liss. Hlavne som bol zvedavý aký je tu alfa alebo členovia. To ale zistím až keď sem niekto príde. Teraz neostávalo nič iné ako čakať.

//Kvitnúca lúka

Prešli sme cez lúku ktorá bola pre mňa nové miesto a potom sme sa dostali zase do hôr ale tu som nebol ešte. Takže zase nové miesto pre mňa. "Tu som ešte nebol." Poviem a len som si to poobzeral ale nebolo tu nič také zaujimavé.
Liss mi povedala veľmi zaujímavú vec a tak som prikývol. "To je dobre vedieť. Zase chápem že niektoré veci je dobre si nechať pre seba a nehovoriť ich na hlas. A dobre budem sa snažiť dávať najavo že chcem ísť do svorky a budem sa o to viac zaujímať. Len som zvedavý aký tam budú vlci." Zasmial som sa nad tým keď znova povedala že ich musíme nájsť. "Myslím si že ich isto nájdeme. Ty si šikovná." Žmurknem na ňu a usmejem sa. Keď sme boli v horách tak som sa poobzeral okolo seba a mala pravdu skrýš tu bolo dosť ale zase tu bolo nebezpečenstvo toho že vlk mohol spadnúť a zlomiť si nohu alebo si inak ublížiť. "Máš pravdu. Preto si musíme dávať pravdu. Ale schovka tu je dobrá." Pousmejem sa a potom som pokračoval som a keď sa Liss zastavila tak som sa aj ja zastavil a pozrel som sa na ňu. Nechápal som čo sa deje. Až potom mi to došlo. Asi sme narazili na tú svorku a ta som sa usmial.

//Alatey

//Začarovaný les

Viem že o tom hovorila ale tak som zabudol na to lebo už toľko informácií dala že to sa nedá zapamätať. "Jasné chápem." Prikývnem a potom keď mi to takto vysvetlila tak som to pochopila a začal som uvažovať trochu inak. "Aha. Ja som si myslel že nemôžem nikam chodiť že to je zakázané ale keď si to takto povedala tak to potom ano. A asi je najlepšie získavať čo najlepšie postavenia a získavať nových kamarátov a hlavne domov." Ano domov by sa mi hodil aj nový kamaráti. Tak potom by to nebolo až také zlé. "Lebo som nechcel byť sám. Chcel som poznať nových vlkov a mať domov. A ten pocit bol správny lebo som sa do teraz nevedel rozhodnúť ale teraz je to už inak. Stále sa chcem pridať do svorky. Ale ak sa to nepodarí tak ani život tuláka nebude na zahodenie." Vysvetlím jej a pousmejem sa a potom som pokračoval v ceste.

//Hraničné pohorie

Ano hovorila ale nie takto dopodrobna. "Aha a to asi alfy určujú kto bude mať aké postavenie či?" Asi to tak bude keďže alfa je najvyššie postavený vlk vo svorke. Potom hovorila o úlohách a jedna vec sa mi nepáčila a to že budem musieť byť iba vo svorke a že sa nemôžem túlať po ostrove. "To akože budem musieť byť len tam a nikam inam nemôžem chodiť? To sa mi moc nepáči. Ja nechcem byť stále na jednom mieste a nič nerobiť. Chcem spoznávať ostrovy ktoré ešte nepoznám." Povzdychnem si. Teraz som vážne začal pochybovať o tom či chcem ísť do svorky alebo nie. Lebo toto mi nikto nepovedal že budem musieť byť stále tam a nebudem môcť nikam chodiť. Taký život sa mi nepáči.
Potom ale prišla reč na hríby a potom mi ich aj ukázala a aj povedala názov. Neviem či si ten názov zapamätám. "Hluciny snotvarne." Zopakujem po nej. A potom som počúval. "Takže si treba dávať pozor na to koľko ich použijem ale malé množstvo neublíži. Dobre to si musím zapamätať." Prikývnem a potom keď ich pomocou vetra zdvihla zo zeme len som ostal prekvapený. "Páni." Poviem a potom sme vyrazili ďalej.

//Kvitnúca lúka

//Tichá zátoka

Toto bolo veľmi zaujímavé zistenie. "A keď si potrebujú odpočinúť tak ich niekto nahradí alebo ako to funguje?" Opýtal som sa zvedavo. Lebo si neviem predstaviť že by pracovali bez prestávky. "To nevadí možno ho jedného dňa nájdeš. Ďakujem. A to neviem ani ja. Možno to skúsim keď budem starší." Pousmejem sa alebo to vyskúšam keď budem úplne mimo. To potom bude ešte len sranda. Pousmejem sa a prikývnem. "Ja viem. Veď som tulákom už pekne dlho a zatiaľ sa nesťažujem ale aj svorka má svoje výhody. To viem a pár vlkov už poznám ale či ich rátať ako parťákov tak to neviem ale ako kamarátov ich beriem." Aj keď som nevedel ako mám brať Liss či ako kamarátku alebo ako doprovod ktorý mi pomáha.
Potom sme prišli do lesa ktorý som už poznal. Liss sa medzi tým vydala smerom ktorý jej ukázal jej spoločník a tak som šiel za nimi. Bol som zvedavý kam sa dostaneme.