Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Ovocný lesík

Tak teraz som sa už nebál že by nemal nič pre mňa. Hneď som bol pokojnejší. "Super tak to teším na nákup keď budem mať dostatok peňazí." Už aby to bolo. Niekedy som bol fakt nedockavý a chcel som všetko hneď ale vedel som že to tak nefunguje a že si musím počkať na svoj čas. Zamyslel som sa nad tým a prikývol som. Tiež som si nebol istý či chcem vedieť odpoveď. Preto to radšej nechám tak. "Dobre." Odpoviem a keď povedala že je to pravdepodobné tak som sa zasmial. "Tak to aby som sa pripravil na všetko možné aj nemožné." Poviem so smiechom.
Pokračovali sme v ceste a ja som videl miesto o ktorom hovorila Liss. Poriadne som si ho poobzeral a zapamätal som si ho. "Dobre budem si to pamätať a keď budem mať dosť peňazí tak sem pôjdem. Dobre veď keby tak počkám na neho až kým sa neobjavý a potom nakúpim." Pousmejem a keď povedala že ho nebudeme rušiť tak prikývnem a len som pokračoval ďalej v ceste. A navyše sme šli cez miesta ktoré som ešte nevidel ako napríklad táto hmlistá džungla. Preto som si ju poobzeral ale nič tu také zaujimavé nebolo a tak som pokračoval ďalej.

//Les pri moste

//Južné hory

Ale to neni možné len mi dlhšie trvalo kým som niečo pochopil. "Jaj tak. Takže mu nikdy nezmiznú veci?" Opýtam sa a bol som rád že vždy tam niečo bude. Potom som počúval ako vznikal tento ostrov a bolo veľmi zaujímavé. "Čože? A ono sa to mení stále alebo to bola len jedna zmena? A ako je možné že sa to zmenilo? Spravili to bohovia alebo samé od seba?" Chcel som sa ubezpečiť že už nič také nezažijem aj keby to mohlo byť zaujímavé. Ostal som prekvapený. Aj ja som chcel niečo zažiť. Takže tu sa dejú aj veci čo nedávajú zmysel. Napríklad by som sa mohol premeniť na rúžového poníka?" Opýtal som sa zo smiechom. To by bolo veľmi smiešne teda ak by to nebolo nič nebezpečné. Ale jeden nikdy nevie čo sa môže stať.

//Hmlistá džungla

//Irisin ráj

Musel som sa nad tým zasmiať keď povedala všetko. "Ale to by ostatný mali smolu ak by si všetko vykúpila." Poviem so smiechom. "Možno je to aj dobré alebo nie? Neviem to posúdiť mám zatiaļ dve mágie a ani tie neviem poriadne ovládať." Povzdychnem si ale budem musieť začať trénovať aby som sa v tom zdokonalil. "Čože? Ja som si myslel že takto to tu už bolo dávno ale ako vidím mýlil som sa. Ako to tu vlastne vyzeralo?" Opýtal som sa prekvapene. Nevedel som že aj ostrov sa menil. Ale ako počúvam tak sa aj on menil. "Záhada?" Prekvapene zdvihnem obočie. Čo sa na tomto ostrove vôbec deje? Potom sa ma Liss opýtala či som zažil nejakú šialenosť. Pokrútim hlavou. "Nie nič som tu nezažil. Ty si už niečo zažila?" Opýtam sa zvedavo.

//Ovocný lesík

"Tak to vyzerá že už máš všetko čo si cycela či?" Opýtam sa lebo je ešte predmet ktorý chce a nemá ho ešte. Ťažko povedať či aj ona mä nejaké túžby. Myknem plecami. "Neviem ja to vidím prvý krát tak nemôžem súdiť." Poznamenám lebo Liss ho už videla viac krát tak isto vie posúdiť aký ma tovar.
Prikývnem a už som bol zvedavý na fďalšieho majstra u ktorého sa dalo tiež nakupovať. "Dobre poďme. Už sa teším." Poviem natešene a trochu som pridal do kroku. Lenže keď sa ma opýtala na prednosti tak som sa nad tým zamyslel. Nič ma nenapadalo. Vlastne som nad tým ešte nikdy nerozmýšľal tak asi to musím najskôr zistiť. "Nevirm as sila ale to lentypujem. Týmto som sa nikdy nezaoberal." Povzdychnem si a poobzerám sa.

//Južné hory

To sa mi páčilo že sa s ním dá zjednať o cene. "Ale nikdy si nechcela zaplatiť menej ak môžeš? Načo zbytočne míňať viac keď môžeš menej." Pousmejem sa a mne sa tá myšlienka páčila a možno to skúsim a uvidíme či sa to dá alebo nie. "Jasné že pôjdem. Chcem vedieť aké to je keď vlk nakupuje." Tešil som sa na to ako malé vĺča. Najradšej by som bol ak by to bolo teraz hneď. A na moje prekvapenie Liss pov3dala že je tu. Poobzeral som sa okolo a uvidel som ho. Hneď som sa k nemu rozbehol a obzeral som si čo má.
Lenže ostanem sklamaný nemal som dostatok peňazí na kúpu a pritom mal toľko vecí a dokonca aj tých maznáčikov čo mala Scall. Povzdychnem si a sklamane prídem k Liss. "Pekné veci má ale nemám dostatok peňazí na kúpu." Poviem sklamane. Možno nabudúce keď budem mať viac peňazí.

Hmm bolo to vážne zaujímavé. Načo im to je? "Tak to sa ich potom musím opýtať že na čo to používajú. Dobre vedieť ale myslím si že koľko treba zaplatiť to ti povie či mu dáš koľko ty chceš tých vecí?" A potom som si spomenul že aj Scall mala Frenka či ako sa vlastne volá? Potom keď ukázala to svetlo a povedala na čo je tak som sa usmial. "Tak to je super ja mám takú mágiu že môžem rozsvietiť svetlo. Toto ako vidím funguje rovnako. Akurát sa pri tom neunavíš keď to použiješ ako keď to mám ako mágiu. Scall má jedného spoločníka a hovorila že ho získala u toho obchodníka. A vieš kde sa ten obchodník nachádza?" Opýtal som sa lebo ten ma viac zaujal ako ten majster čo dáva silu a iné schopnosti.
Pri tých slovách som si povzdychol. Takže to bolo už dávno písané že prídem o rodinu a budem sám? Ak ano tak to je potom blbý osud. "Škoda že sa to nedá nejako zmeniť. A rozhodnúť sa sami ako budeme žiť. Takto sa len môžeme tomu prizerať a nemôžeme tomu zabrániť." Čo by som dal za to aby sa to dalo vrátiť späť a rodiny by žila.

//Severné hory

"Musím povedať že si mala veľmi múdru rodinu. Takže musím byť múdry aby som vedel využiť všetkú moc čo mám." Poviem zaujato. Potom začala hovoriť zase o tom obchodníkovi a ja som len pozorne počúval. "Jaj tak ale už asi viem o čom hovoríš. Pár krát som nejaké našiel. Aj tie ostatné veci o ktorých hovoríš. Takže ak tomu dobre chápem tak za to sa dá nakupovať?" Ďalšia vec čo som nevedel ale bola veľmi dobrá. Teraz aspoň viem čo sú to za veci ktoré mám pri sebe. "A čo sa dá za to kúpiť teda okrem tej sily a iných schopností?" Toto ma najviac zaujalo pretože by som si rád niečo kúpil. Napríklad takého spoločníka ako mala Scall.
Keď som počul že všetko patrí bohom tak som sa zamračil. "Čože? To akože nič neni naše? Všetko je ich a môžu nám to hocikedy zobrať? Tak to im nedovolím. Ja chcem svoj život riadiť sám a nie aby mi ho riadil nejaký boh ktorý sedí na obláčiku a smeje sa na nás." Poviem nahnevane lebo toto sa mi ani trochu nepáčilo. "Dúfam že dozerá aby si nerobili čo sa im zachce." Potichu som zavrčal.

//Sokolí zrak

Nechcel som ju nijak uraziť a preto som sa tú otázku nepýtal. "Páni tak to je už čo povedať ale príde mi to ako keby si ovládala všetko na svete. Si veľmi múdra a tvoje informácie sú veľmi užitočné." Pochválim ju za to. "Aha a čo to je za vec ták s dierou o ktorej hovoríš? Takže sa môže stať že ak mi dá tu silu tak môžem spať aj niekoľko dní? A v čom to býva? On nebýva v jaskyni ani v strome?" Opýtam sa a zasmial som sa nad tým lebo som si spomenul na to ako dlho som spal. Vlastne som šiel spať ako vĺča a zobudil som sa ako dospelý vlk. Takže aby som aj pri tom vlkovi nezaspal na niekoľko rokov.
Keď začala hovoriť o bohoch tak som sa potešil. Podľa toho čo hovorí to vyzerá tak že by som ich premohol aj ja. "Ale aj tak nemajú právo na to aby nám zasahovali do životov. Sú to naše životy a nie ich. Ako tak počúvam tak ich môžem raz dva poraziť." Zasmial som sa a v hlave sa mi rodil diabolský plán. Preto som ani poriadne nevnímal kam vlastne ideme.

Irisin ráj

"Super a už sa teším." Povedal som natešene a potom som si vypočul všetko o tom. "Dobre verím ti. To je zaujimavé. Takže ty si tam už bola keď to všetko vieš?" Opýtam sa jej a veľmi ma to zaujímalo. Jediné vysvetlenie bolo že tam bola alebo jej to niekto povedal ťažko povedať. Keď hovorila o otvorenom priestranstve tak som ostal v šoku. To bola novinka pre mňa. "Tak toto som nevedel ale díki za info. Takže sa mám držať lesa a hôr hovoríš čo? Ale už som tomu pochopil. Budem to využívať."
Potom hovorila o hraniciach a bohoch a pozorne som počúval a začínal som byť trochu nahnevaný na nich. "Takže oni o nás rozhodujú?! Zavrčal som naštvane. "Už si to uvedomujem. Každý môže byť silný ako sám chce a bohovia o tom nerozhodujú. Prečo to vlastne robia? To sa boja že by ich niekto porazil alebo čo?" Opýtal som sa so smiechom. Ak ale uvidím nejakého boha tak poviem svoje. "Dobre poďme." Pokračovali sme na miesto o ktorom hovorila. A zase sme šli cez hory tie už som nachodil niekoľko krát ale mlčal som a išiel som s ňou.

//Severné hory

//Les Alf

Vyšli sme z lesa na lúku ktorú som poznal takže toto územie pre mňa nebolo nové. Už som ho poznal a páčilo sa mi. Musel som uznať že Liss mala vážne veľa užitočných informácií. Kde na to vlastne chodila? "Nie nepočul som o tom. Ak také miesto existuje tak by som ho rád navštívil a zdokonalil sa vo všetkom." To miesto o ktorom hovorila ma veľmi zaujalo a chcel som ho vidieť. Možno m pomôže vo všetkom čo potrebujem. "Veď ono sa to dá ľahko zistiť nie? A chceš povedať že sa vieš pohybovať po slepiačky?" Opýtam sa prekvapene. Ešte som nevidel aby sa vlk vedel pohybovať slepý. Aj keď slepý vlci to isto vedia ale ona? Veď vidí tak načo by sa pohybovala ako slepá? "Takže si myslíš že každý vlk môže dosiahnúť aj vyššie ako má svoje hranice len stačí mať túžbu a chcieť to?" Opýtal som sa a zamyslel som sa nad tým. Tak teraz ma to povzbudilo a ešte vyše som po tom túžil. Chcem byť najdokonalejší na svete. A Liss mi dávala také informácie ktoré mi k tomu dopomôžu. "Kam zamierime teraz?" Opýtal som sa a poobzeral som sa po okolí. Nevedel som či môžem vybrať smer a preto som sa držal Liss. Ona bola niečo ako navigátor.

Ja som si nebol istý a preto som sa opýtal veď za opýtanie nič nedám. "Dobre a to je užitočná informácia." Pousmejem sa a už som vedel veľa užitočných informácií ktoré by mi mohli pomôcť sa dostať do svorky. A to všetko vďaka tejto vlčici. Potom som sa len díval ako nadvihla zviera do vzduchu. "Páni to je riadna sila." Poviem unesene a sledoval som ju. Potom som ju chytil za nohu a začal som ju ťahať smerom k územiu svorky. Keď sme prišli na územie svorky tak som pustil srnku a už som len videl ako padla na zem. Pousmial som sa a len som nad tým úžasnom pokrútil hlavou. Aj ja by som chcel niečo takéto vedieť.
Prikývnem. "Super už sa teším aj na svorku aj na nové územia ktoré isto uvidím." Poviem natešene a pousmejem sa a potom som išiel za Liss a sledoval som ju. Zatiaľ som toto tu poznal ale isto prídu územia ktoré nepoznám a na to som sa veľmi tešil. Liss sa ma opýtala ako som na tom s kondičkou. "Myslím si že celkom dobre. Dokonca si myslím že by som mohol zvládnuť cestu na púšť a späť bez nejakých problémov." Nechcel som sa jej ukázať ako slaboch. Chcel som aby ma brala ako silného vlka ktorý zvládne všetko.

//Sokolí zrak

Bolo to veľmi poučné toto všetko čo hovorila Liss. Len ako si to všetko zapamätať? Zišlo by sa mi niečo kde by som si to poznačil aby som to nezabudol. Lebo takto to zabudnem ale rátal som s tým že ak sa dostanem do nejakej svorky tak tam to všetko uvidím na vlastne oči a tým sa mi to všetko obnoví. Takže som starosti hodil za hlavu. "Ďakujem za vysvetlenie. A ešte raz ďakujem za všetko." Pousmial som sa a bol som rád keď povedala aby som sa pokojne najedol. Pozrel som sa na srnku ktorá vyzerala veľmi chutne. Olizol som si ústa a tešil som sa kedy sa do nej zahryznem.
Odhryzol som si poriadny kus mäsa a prežúval som. Musím povedať že to mäso bolo vynikajúce a šťavnaté. Bolo vidno že to bola mladá srnka ktorá mala chutné mäsa. Ale bola to zmena oproti tomu keď som jedol už ulovené jedlo. To nebolo také teplé a chutné ako takto čerstvo nasýtené. Keď som sa poriadne najedol tak som si znova olizol ústa a pozrel som sa na Liss. "Mám ti pomôcť ho odtiahnúť?" Opýtal som sa jej.

Ostal som prekvapený keď povedala že vie liečiť aj bez mágie. "To je zaujímavé a môžeš mi povedať ako si sa to naučila?" Opýtal som sa jej. Zase som sa dozvedel novú vec ktorú som ešte nikdy nevedel. Bolo to super vždy som sa učil a dozvedel niečo nové.
Keď som to videl tak som sa musel zasmiať nad tým. Ako mohla tá srnka tak spadnúť na zem? Asi to bolo kvôli tej nohe čo mala zranenú alebo boh vie kvôli čomu. Hlavné je že sme ulovili jedlo. Liss ju držala na zemi a ja som pribehol k ním a potom som sa srnke zahryzol do krku a držal som pevne. Cítil som ako mi tečie krv do úst a už som sa tešil kedy ochutnám to mäso. Neviem ako dlho som držal srnku až kým úplne nezomrela. Potom som ju pustil a olízol som si ústa. Potom som sa pozrel na Liss. "Tak ako si ju rozdelíme?" Opýtal som sa jej. Nechcel som sa prvý pustiť do mäsa. Nechal som to na nej. Predsa vyzerala omnoho skúsenejšia ako ja a dospelejšia. Takže som nechal na nej.

//Svorka

Zamyslel som sa a prikývnem. "Dobre srnec môže byť. Myslím si že to dáme a bude dostatok mäsa." Poviem a potom pokrútim hlavou. "Nie proti tomuto lesu nemám nič. Veď tu mám domov a skôr naopak mám ho rád. Je to môj domov. To je super a dúfam že sa mi nič nestane ale keby ano tak to vieš napraviť? Ty vieš liečiť zranenia?" Opýtam sa prekvapene pretože to som ešte nevidel aby niekto vedel liečiť zranenia. Ale ak to ona vie tak potom by sa to dalo naučiť alebo na to treba mágiu? To zistím potom teraz sa musím sústrediť na lov.
Pach srnky som ucítil aj ja a pousmial som sa. A tak som sa nenápadne začal približovať. Keď som bol dostatočne blízko tak som sa prikrčil aby ma nevideli a aby necítili môj pach. Potom som sa pozrel na Liss nevedel som či jej mám povedať taktiku alebo rovno sa vrhnúť na srnky. Medzi tým som si vyhliadol jednú mladú srnku ktorá mala očividné problémy s nohou. "Čo tam ta?" Opýtal som sa Liss a kývol som smerom na srnku. "Ja ich obídem a pôjdem zo zadu. Potom na nich vybehnem a pokúsim sa ich rozdeliť a tú srnku naženiem k tebe a potom ty sa na ňu vrhneš." Poviem jej a potom som sa plazil na miesto ktoré som si vyhliadol. Keď som bol na mieste pozorne som sledoval srnky. Potom som sa pripravil a vybehol som z úkrytu. Srnky sa rozbehli na všetky strany a ja som bežal za tou ktorá mala problémy s nohami. Hnal som ju smerom k Liss.

Pozorne som počúval čo hovorila. "ako tak počúvam tak mám čo zdokonalovať." Poviem zamyslene a vedel som že to nebude hneď a že to bude stáť kopec námahy ale vedel som že to dokážem a spravím všetko preto aby to tak bolo. Prikývnem na súhlas. "Ano to je pravda. Dobre pokúsim sa niečo uloviť." Len teraz som si nebol istý či to dokážem. Predsa tam sme boli traja a tu som len ja a ona. Ale ak chcem urobiť dojem tak by som sa mal snažiť a ukázať všetko čo dokážem. "Čo? Dobre teda. A je jedno kde to ulovím ale to musí byť tu v lese?" Nakoniec som súhlasil s tým a potom som si spomenul že v ovocnom lese by malo byť ukryté jedlo ktoré sme spoločne ulovili. Tak pre prípad núdze viem kam mám ísť.
Pousmejem sa a keď sme konečne vyrazili tak ma to potešilo. Konečne sme sa hýbali. Išiel som za ňou.

//Les Alf