Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Tu prišla tá 'aká je tvoja obľúbená korisť' otázka. Keiji nad tým premýšľal viac než to bolo potrebné, a pozasekol sa tak:,,No, áno. Teda, ani ja som zďaleka neprešiel všetko čo ostrovy ponúkajú. Asi som mal, než som sa pridal do svorky. Ale môžem ti samozrejme o nich dosť povedať," vysúkal zo seba, ale to jej nepodal žiadnu aktuálnu žiadanú informáciu. Hneď sa to jal napraviť:,,Nie som si istý čo ťa konkrétne zaujíma, ale tu blízko na severe sa nachádza jaskyňa, do ktorej by som radšej nevkročil - aspoň nie, dokým si nie si istá, že sa po ľade zvládneš vyškriabať naspäť. A tam v mori stojí portál, ktorý neviem kam vedie. Je príliš nebezpečné tam po kryhách preskákať a asi to ani nie je možné," zahmkal. Keiji sa rád vyhýbal problémom (alebo to už bola vec minulosti?), ale zvedavosť ho premáhala. Nebol skrátka typ vlka, ktorý sa vedel nestarať, nech mu už akékoľvek strasti zvláštne miesta priniesli.
Každopádne, čierny vlk ocenil, že Jaina súhlasila s jeho názorom o nedostatkoch.
Vrátila sa už Althyra z lovu? do hlavy sa mu sama vtesnala myšlienka a sám čierny vlk nevedel ako sa tam dostala. Myslieť na svoju kamarátku nebolo nič zlé a tak by tým nemal byť tak...prekvapený. ,,Prečo nie," usmial sa na Jainu, ,,nebýva to často čo sa naskytne príležitosť na menší výlet," pripustil svoju motiváciu, ktorú si mohol dovoliť. Keď si jeden podstivo vykonával svoju prácu a zúčastňoval sa diania svorky, a že o tom u Keijiho snáď nikto nepochyboval, zaslúžil si svoje povinnosti na chvíľu odložiť bokom. ,,Moja funkcia mi len zriedkakedy dovolí opustiť územie," obzvlášť, keď tu v poslednej dobe bolo tak rušno. Teraz však, keď sa k nim pridal ďalší hraničiar a navrátil sa Arryn, si Keiji mohol dovoliť opustiť hranice bez toho, aby bezpečie územia bolo nejako kompromisované. Musel si v duchu však priznať, že sa pomerne cítil byť v tejto funkcí sám. ,,Čo tak to vziať cestou na druhú polovicu ostrova? Na niektorých miestách som tam už bol a môžem ti počas cestovania o nich niečo povedať, na druhých sa ja sám pozriem po prvýkrát. Ale neboj, dôverujem svojím navigačných schopnostiam," dokonca sa i uškrnul a s týmito slovami sa svižne rozpohyboval za hranice.

>> Tajga

,,Tak to budem veriť, že ti dobre poslúžim a umožníš mi oprášiť si moje znalosti o svorke," švihol chvostom; Keiji sa možno považoval za skúseného, no bolo to asi tak ako keď vás niekto vyzval aby ste mu povedali niečo o sebe a náhle ste zabudli aj vašu obľúbenú korisť. Mal Keiji obľúbenú korisť? Nejako sa nad tým doteraz nezamýšľal. ,,Budeš mať pravdu," musel uznať poznámku vlčice o tom, že sa treba ozvať ak mal nejaký problém. Takže brat. Keiji strihol uchom. Tak trochu sa to dozvedel z jej predstavenia a kožuchu, tak trochu to vytušil z jej chovania a zdelených slov a tak trochu si to prečítal z jej myšlienok. A ak tých tak trochu už nebolo dostatok, tak trochu bol Keiji rád, že ho ich konverzácia a upratanie zamestnala dostatočne aby jej príliš nevidel do hlavy. Na druhej strane, tak trochu bol tiež zvedavý.
,,Snáď áno," usmial sa vlažne, ,,dovtedy sa musím vynájsť bez neho," podľa Keijiho bolo jednoduchšie nájsť si "druhý čuch" než dúfať, že sa mu ňufák napraví. Jeho myšlienky ho hneď zaviedli k obchodníkovi, ktorý určite mal riešenie na jeho problém. Veď čierny vlk sa v tých rôznych lesklých kamienkov mohol vyválať, bolo na čase ich využiť. Rovno urobiť väčší nákup; pozrieť užitočné nové mágie a k nim hneď zopár elixírov, lebo prirodzene rozvíjať svoje magické sily si žiadalo príliš veľa času a sústredenia, ktoré potreboval skôr vložiť do hraničiarskej práce. ,,Vlk sa musí naučiť pracovať so svojimi nedostatkami," dodal nakoniec. No, pár flákačov by sa aj našlo prebehlo Keijimu po rozume, ale pred Jainou ani slovo. ,,Tiež v to verím," povedal tak vlčici s ťažko čitateľným, pobaveným výrazom na tvári zatiaľ čo sa vydal ďalej po neviditeľnej čiare hraníc. Einar (či Hanka) si vedel urobiť poriadky ak chcel a rád tak vykonával na srazoch. Keijiho sa v podstate pred chvíľou opýtala Hanka ako sa vysporiadať s Enigmou a jeho neochotou sa od nej zaúčať na lovca aka neplniť si povinnosti učedníka. Teraz vlka pochytila zvedavosť ako sa táto záležitosť v konečnom dôsledku vyrieši.

Drahý denník,
Tak ako začať...Dlhší čas mi trvalo, než som sa sem odhodlal napísať, lebo ma znepokojila predstava, že by to niekto našiel a prečítal si moje myšlienky. Čo je ironické vzhľadom na tom, že som nedávno zistil, že JA ich môžem čítať druhým!!! Ako, z ich hlavy, nie z ich denníkov i keď to upresnenie asi nie je potrebné. Neviem ako sa k tomu postaviť a áno, snažil som sa ich vytesniť aby som zachoval ostatným ich súkromie. Malo to asi aký úspech ako keď sa snažíš predstierať, že si nikto nevšimol ako si práve (neúmyselne!) urobíl tú trápnu vec, ktorú ťa všetci videli urobiť. Nie je to záležitosť o ktorú by som niekoho mohol požiadať o radu a určite chápeš prečo prezradiť toto moje tajomstvo neprichádza do úvahy, aspoň zatiaľ...Už som uvažoval nad tým, že to vytiahnem ako hypotetickú otázku, ale všetci dobre vieme, že hypotetické otázky nikdy nebývajú hypotetické. Teraz mi tak napadlo, že by som sa v dlhšom časovom období mohol opýtať jedného vlka niekoľko skutočne hypotetických otázok a znížiť tak jeho podozrenie, keď tá jedna hypotetická nebude. Kto sa ale len pýta také veci, ešte si pomyslia, že nemám nič lepšie na práci ak mám čas nad tým rozmýšľať a to by som fakt nechcel. Asi mi len zostáva dúfať, že sa mi naskytne príležitosť to v nejakej konverzácií prirodzene a nenápadne vytiahnúť, tak nenápadne, že si na to ani nevzpomenú.

,,Myslím, že by sa to dalo povedať," súhlasil a pohliadol na Jainu. Aj keby nebol spokojný, zahryzol by si do jazyka. Necítil sa na to oprávnený a bol by nerád, ak by sa o jeho slovách po svorke rozšírilo zlé slovo. Z logického hľadiska, ak by mal vážne námietky, radšej by ich zdelil priamo vlkovi na vyššom postavení. Alebo niekomu dôveryhodnému. Dovolil si veriť, že taká Alhyra by ho nebonzla, ak by sa jej rozhodol zdôverniť s jeho znepokojeniami. ,,Nemám za to, že som s niečím nespokojný." odpovedal tak Jaine. ,,Ak som bol kedy nespokojný, bola to znova len vec nedostatočných skúseností a novej dynamiky," poznamenal. ,,Narodil som sa vo svorke, no spomienky na ňu mi prídu zamhlené a po príchode na mois som pretrval nejaký čas ako tulák." Ďalšie a ďalšie vetvičky pristávali na kopu. Zdalo sa, že Keiji s ľahkosťou vedel komunikovať a pracovať zároveň. ,,Vždy rád uvidím ďalšieho vo funkcií hraničiara, no kvôli súčasnej situácií je možné, že svorka potrebuje viacej bojovníkov či obrancov," uznal.
Keiji sa na okamih pozastavil, keď sa mu od Jainy dostavilo neželanej reakcie. Nemal na srdci spôsobiť jeho kolegom problémy, pokiaľ neveril, že si ich zaslúžili. Jal sa tak uviesť veci na pravú mieru. Skôr, než tomu vlčica venovala hlbšiu myšlienku. ,,Nemyslel som to úplne doslovne," cítil, ako ho pohltili rozpaky. ,,Je dosť možné, že sa nachádzajú práve niekde tu, v blízkosti hraníc," schmatol vetvu dotýkajúcu sa jeho láb a rýchlo ju odhodil preč, na čo pokračoval:,,Ako som stratil po tom zmieňenom zážitku s Althyrou na hraniciach čuch," už ten fakt z neho išiel plynulejšie ak sa nad tým nezamýšľal, ,,tak nie som schopný ich vycítiť," dúfal, že jeho slovami Jainu presvedčil.

,,Túto zimu to už budú dve roky," odpovedal na rovnakú otázku bežne, no aj tak sa vždy musel nad ňou zamyslieť. Zrejme išlo o kombináciu jeho zábudlivosti a popletenému zmyslu o prúdení času. Tú však mali na vine ostrovy, tým si bol čierny vlk istý. ,,Pôvodne som si ju vybral, lebo mi prišla pre mňa zo všetkých funkcí najmenej nevhodná," prezradil jej a veril, že mu to neprišlo nijako na škodu či už teraz alebo neskôr. ,,Ale to bola vec nedostatku skúseností," s kombináciou strachu z neschopnosti, ale o tom jeden pomlčal. Hanka vedela o Keijim čo-to či už jej to sám povedal alebo nie, no možno raz nadíde deň a hlavne ten správny vlk, ktorému sa bude môcť skutočne zveriť. ,,Teraz už môžem s istotou povedať, že to je funkcia práve pre mňa a nezamenil by som ju," asi sa znova zbytočne rozkecal. ,,Ehem," sám seba "prerušil", ,,ak máš rada dlhé prechádzky po horách za každého počasia a si pripravená sa občas pobiť, potom to je práca pre teba," pokýval chvostom. Keijiho ochota sa pobiť jeho samého prekvapila. Nebolo to tak dávno čo dúfal, že sa mu pošťastí vyhnúť čo najviac konfliktom na hraniciach. A teraz sa dobrovolne do nich vrhal, ako do tej bitky, ktorá sa na konci zimy odohrala na nížine hojnosti. To jedného nútilo sa sám nad sebou zamyslieť. Ibaže jemu sa aspoň teraz nechcelo.
Keiji podišiel k vetve, ktorá zavadzala v ceste v tráve a odhodil ju na bok na pomyslenú kopu pri blízky strom. ,,Po potopách tu stále zostalo pohádzaných dosť konárov a iného neporiadku," poznamenal a schmatol ďalšie vetvy, aby ich odhodil preč na kopu, ktorá sa už stávala reálnou. ,,Ktovie kde sa zas fľákajú ostatní hraničiari," uchechtol sa, ,,už to bude nejaká chvíľka čo som ich videl naokolo," zdalo sa, že stále niekam mizli, tak ako predtým Arryn. ,,Som si ale istý, že sa ukážu na najbližšom sraze," v tom nikdy nesklamali. Ďalšia vetvička preletela vzduchom. ,,Než sa tie naše rozľahlé hranice upracú príde zas ďalšia, nová verzia potôp. Ostrovy si za isto znova vymyslia nejakú udalosť." Možno by im mal byť vďačný, že mal čo na práci a jeho život by bol inak bez ich nálad bol príliš nudný.

Keiji - 1, 4, 7, 18, 19
Verena - 2, 5, 9, 16, 17
Aurelius - 3, 8, 13, 14, 15

Poprosím % do rýchlosti

Ocitol sa s vlčicou sám a netrvalo dlho než zistil, že jej vlastne nemal čo povedať. Slová mu veľmi rýchlo ušli po tom čo ho opustili jeho dve kamarátky. A že ho opustili rýchlo! Keiji vedel lepšie, než im to vyčítať. Bolo len dobré, že boli zapálené do svorkovských záležitostí (lovu). Pohliadol na Jainu a snažil sa zistiť čo si vlastne o nej myslel i keď na to bolo ešte príliš skoro. Jeho prvý dojem bol, že bola rezervovanejšia a vážnejšia než taká Althyra či Hanka. Keiji sa s takou povahou ešte len musel naučiť pohodlne vychádzať.,,Vydajme sa teda na cestu," rozhodol sa prehovoriť než sa ponorili do trápneho ticha ak ho náhodou nepredbehla a rozpohyboval svoje kĺby. Snažil sa prispôsobiť jej tempu po tom čo aj ona pohla vpred.
,,Neviem čo ti povedať bez toho, aby si sa nemusela opakovať po čerstvej konverzácií s Althyrou," riekol s náznakom humoru v hlase, ktorý tam úmyselne vložil. Mal pocit, že to bolo za potrebné, no po dôvode sa pre zmenu pátrať nesnažil. No, každopádne si uvedomoval, že si Jaina s bieločiernou vlčicou vymenili tie základné informácie, ktoré sú obyčajne pri prvom spoznaní sa prítomné. ,,Ako dlho si už vo svorke?" na sekundu sa odmlčal, no nedal jej priestor na odpoveď a pokračoval:,,V poslednej dobe tu bol rozruch a je možné, že mi ľahko unikla tvoja tvár," pach Alatey svorky sa však vznášal v jej kožuchu, ,,zaujíma ma totiž či si hraničiarka, no som si pomerne istý, že taká informácia by mi už určite neunikla," objasnil jej. ,,Rozhodla si sa len na hranice priložiť pomocnú, vítanú, labu?" Znova sa odmlčal. Príliš rozprávam? Mal pocit, že príliš rozprával. Očividne mu síce trvalo než našiel slová, ale keď sa tak stalo ich prúd bol príliš silný. No, snáď to Jaine príliš nepokazilo na neho mienku.

10% do sily a 2% do rýchlosti

Odmenu za hlasovanie poprosím na Verenu. Vďaka

Meno vlka: Keiji
Kategoria: Skúsený

Keiji bol s odpoveďou vlčice spokojný. Bol by s ňou spokojný aj keby mu vyhliadli na až tak skvelý kariérny vzostup poprela. Samozrejme ho ale viac potešilo, keď jej odpoveď nebola záporná. Len kývol hlavou na uznanie jej slov a to v tej chvíli asi aj úplne stačilo. ,,Althyra!" zvolal veselo, keď k ním bieločierna vlčica vyšla naproti. ,,Je dobré ťa znova vidieť," povedal jej úprimne a bez žiadných postraných dôvodov než len opätovné stretnutie s jeho kamarátkou. Bol však rád, a že o nej už nepochyboval, že Althyra bola zodpovedná a netúlala sa po území sama. Snáď už čoskoro ju Einar uznal za dôveryhodného člena svorky, ktorý mal právo na to sa mihnúť kam chcel bez toho, aby si musela so sebou zobrať niekoho za dozor.
Pohladom spočinul na vlčici, ktorú mala Althyra za spoločnosť. V pamäti skúmal či sa mu už niekedy mihla pred očami a ak áno, tak sa nedopátral. Takže Jaina. Síce jej priezvisko už muselo v jeho prítomnosti zaznieť, nijako ho teraz neoslovilo. Za to keď na ňu hladel v rámci vzájomných pozdravov, prišlo mu na um, že jej kožuch sa podobal tým od Einarovcov. ,,Moje meno je Keiji," predstavil sa ryšavke, venujúc jej krátky uvítací úsmev. ,,Nič čo už nemáme vyležané," ubezpečil obe vlčice. Možno u niektorých až na mentálnu stránku a akosi nenápadne pokukol po Hanke. Tu mu niečo napadlo. Mal by si dávať pozor čo mu behá hlavou. Čo ak je vo svorke viac vlkov čo vedia čítať myšlienky? Nebolo to predsa niečo, k čomu by sa jeden len tak priznal; samotný Keiji bol neochotný z viacerých dôvodov. Začal hneď aj špekulovať nad tým ako by týchto jednotlivcov odhalil. Zvresknúť v duchu, keď to jeden najmenej očakával mu prišiel ako solidný plán. Uvedomil si háčik v tom, že nemohol vedieť či len daní vlci naozaj nemohli čítať myšlienky alebo boli majstrami v poker face.
,,Einar nás zobral na expedíciu na hranice, vysoko hore na strmé svahy" vysvetlil, keď očividne Hanka mu to prenechala za úlohu, ,,vyhnali sme preč rodinku mačkovitých šeliem." Bol si istý, že počas stopovania niekto vytiahol názov ich druhu, ale to jeho hlava vypustila, prinajlepšom mu to len v tomto okamihu vypadlo. Ak nie tak to by bola celkom hanba! Či už sa zaujímali o konkrétny druh alebo nie, mohol len dúfať, že ho v tú chvílu neprekukli a Hanka objasnila tento drobný detail za neho. ,,Ale to nie je tá najzaujímavejšia časť," riekol, potláčajúc vzrušenie v jeho hlase, keď si premietol nedávne udalosti. Išlo vlastne o to, že mu náhle prišlo ťažké (hádam znova) uveriť, že si tým celým vlastne on sám prešiel. ,,Einar nás následne zaviedol do bitky s vlkmi z Chaosu. Myslím," ešte stále si nebol istí o ich identite, nakoľko bol vtedy zaneprázdnený svojím protivníkom, ale bol si istý, že už čoskoro sa to objasnilo.,,Zazrel som tam aj našeho známeho, toho bielo-" kývol hlavou Althyre, zamysliac sa nad tým, ako rýchlo sa tieto novinky už stihli rozšíriť medzi členami svorky. Určite sa svedkovia ich návratu do úkrytu museli zaujímať o to, z kadiaľ to došli tak vyčerpaní a dobití.
,,Zdá sa, že sa mi nebudeš venovať pozornosť o kus dlhšie," otočil sa čierny vlk na Hanku, keď sa vytiahli záležitosti lovu, ktoré si medzisebou potrebovali poriešiť. Keiji sklamane pokrútil hlavou, no tón humoru bolo v jeho nasledujúcich slovách počuť jasne:,,Veď ja sa zamestnám tým upratovaním hraníc. Možno by ale Jaina mala záujem mi robiť spoločnosť?" povedal hladko. ,,Nevyšlo by na škodu bližšie spoznať člena svorky," pohliadol na vlčicu, ktorej jeho slová boli venované či to videla rovnako. Ak neprejavila záujem, len by nad tým v duchu pokrčil plecami a vydal sa venovať svojím, hraničiarskym spomínaným záležitostiam. Žiadny nátlak na danú dámu, samozrejme.

Zdravím,
tak sa aj ja hlásim o ďalší charakter a mám hneď aj predstavu, koho sem priviesť c: Nanešťastie len Keiji má splnený limit. Za Verenu hrám síce pomalšie, ale tá je teraz seknutá v hre a to isté platí v prípade Aureliusa, ktorý je navyše ešte malé vĺča a odkázaný tak na rodiča. Myslím si ale, že celkovo si držím stabilnú aktivitu po celý rok čo sa týka ako hier tak aj akcií.

Žiadosť o 4. charakter
Doba na mois grise: 2 roky

Keiji - 232/200
Verena - 33/100
Aurelius - 5/35

Vďaka za zváženie

Neschváleno

Zamrkal, keď od Hanky dostal "vynadané":,,Sme si istí?" spýtal sa s náznakom pobavenia v hlase. Ale čo napríklad taká Stina? dumal v duchu. Vlčica, ktorá sa zdala tiež slušne angažovať, bola kappa rovnako ako on a pritom sa musela vo svorke nachádzať o dosť dlhšie. ,,Cítim! To nie, že nie," až takmer vyhŕkol, ,,viem, že zvyknem robiť chyby, ale myslíš, že mám na to, aby som to jedného dňa dotiahol až na gammu? Uprimne," vyriekol čierny vlk tú odvážnu otázku, pričom sa jej pýtal o názoru zo zmiešaného pohľadu svojej kamarátky a bety zároveň. Venoval jej máličko prísnejší pohľad, aby pred neho nepoložila nič iné než pravdu. A že by veru vedel, ak by sa snažila ušetriť jeho city. ,,Samozrejme som si vedomý, že to bude zahŕňať veľa času a úsilia spojené s úspechom," možno aj preto sa často nevedomky nezastavil. Tam kde by si iní povedali dosť či si zobrali oddych, Keiji sa hnal ďalej. Zaujímavé bolo, že ho to len veľmi zriedkakedy vyčerpalo či už fyzicky alebo mentálne.
Sklopil uši, sprevádzané plachým úsmevom:,,Jeden lov si mi už raz sľúbila," hneď potom, čo bol prijatý do Alatey. Odmlčal sa a pohľadom skĺzol po okolí akoby sa cítil zahanbene, že to vôbec vytiahol. Nebolo v jeho úmysle jej niečo vyčítať a že si bol uvedomelý o tom ako jeho slová a tón hlasu jej mohli, nie, vlastne vyzneli. Zatiaľ čo jej nemal za zlé, že sa spomínaný lov neuskutočnil, bol by radšej ak by tým pádom nevyťahovala nápad na ďalšie. Nech sa prizná, že odkedy je betou len ťažko si nájde na tohto svojho kamaráta čas. Tým si cením, že sme sa tu teraz zišli na prechádzku vo dvojici.
Ožil, keď Hanka zmienila, že sa bieločierna vlčica nachádzala niekde na blízku. ,,Tak to aby sme ju išli pozdraviť. Snáď jej naša prítomnosť nebude príliš nevítaná," sám Keiji predtým pred Althyrou žartoval, že už z neho musela byť unavená. Teraz by sa mu zovrel od úzkosti žalúdok, ak by na nej pochytil náznaku, že je to len o kúsoček pravda! Uff, hádam nezachytí nejakú nechcenú myšlienku...? ,,Ak si dobre pamätám, máš s ňou na pláne nejaké lovecké záležitosti," kedyže sa to spomínalo, teraz alebo si v hlave ešte držal konverzácie z potôp? Bolo zaujímavé pozorovať aké všetky tak povediac maličkosti si Keiji udržal v tej jeho hlave a aké zas priveľmi rýchlo vypustil. ,,Dámy prvé," naznačil tiež Hanke labkou aby vykročila vpred a až sa zľahka zasmial. Ak by to bolo na ňom, bola dobrá šanca, že by sa vydal zlým smerom. Ak existoval spôsob, ako druhého vedieť nájsť aj bez čuchu, tak sem s ním.

,,Vždy vravím, že čas na ostrovoch plynie akosi zvláštne," riekol, aby vedela, že v tom nebola sama. ,,Mám pocit, akoby sme na tých hraniciach strávili celú zimu a ono to bol len jeden deň," povzdychol si. Ani sa nestihol vyválať v snehu, len v blate a to skrátka nebolo ono. Príchodu jary sa ale vnútorne nebránil. Navyše teraz, keď jeho domov boli hory dotýkajúce sa ľadového severa už ani leto nebolo pre neho a jeho hustú srsť taký problém ako bývalo. Keiji vedel, že vlkom kožuch zvykol na zimu hustnúť a cez leto plznúť. Jeho gény očividne tejto zmene neboli naklonené. Hanka hneď vyzerala o kus lepšej nálade, takmer hneď ako vystrčila labky z úkrytu. Už bolo dlhoveko overená skutočnosť, že zotrvávať príliš dlho vo vnútri jednému vážne neprospievalo. Samotný Keiji mal pocit, akoby mal kvôli večnému polehovaniu nohy zo želatíny.
,,Dostala si na svoje meno množstvo extra zodpovednosti. Nemá hádam svorka viacej vyspelých lovcov?" až by si jeden nad tým lámal hlavu, že jediný vhodný učitel sa našiel v Hanke a...Vidarovi? Pohliadol na vlčicu či mu túto situáciu lepšie objasní. Možno bolo dobre, že sa toľko mladých vlkov hlásilo v súčasnosti na lovca a v budúcnosti tak bude počet schopných lovcov dostatočný. Keiji bol zľahka prekvapený, že sa práve jeho pýtala o radu svorkovej záležitosti. Rýchlo však v sebe našiel potrebné slová:,,Pokúšala si sa s ním hovoriť," uznanlivo pokýval hlavou. ,,Nezostáva ti nič iné, než mu dať ultimátum," aspoň podľa jeho skromného názoru, ale tentokrát nepovažoval za potrebné to ujasniť. Hanka tomu za isto chápala. ,,Buď sa zúčastní určitý počet tvojich lekcií alebo budeš musieť byť pred Einarom úprimná, že si nesplnil svoje povinnosti učedníka," to popohnalo Keijiho k tomu, aby sa zamyslel. Z krátkej interakcie medzi Hankou a Enigmou, ktorej bol svedkom mu neprišlo, že by medzi nimi panovala nejaká zlá energia. Aspoň nie dostatočne silná na to, aby malo hnedé dvojča nutkanie sa svojej bete vyhýbať, ale to už bola záležitosť medzi nimi.
,,Povýšeniu by som sa určite nebránil, ale nebolo by to príliš skoro?" dumal. Niežeby čierny vlk nutne spochybňoval svoje zásluhy, obzvlášť tie v ktorých bola preliata jeho krv. No ostatní sa tiež činili, čakalo ich tiež najbližšie povýšenie? Ako presne sa Einar v tomto rozhodoval? ,,O tom by som si nebol tak istý," až by pred Hankou zahanbene sklopil uči! ,,Tá záležitosť s Althyrou bola ne-šťastná zhoda okolností, ktoré ne-boli moja chyba. Som ale veľmi rád, že aj vďaka tomu sa daná dáma stala mojou kamarátkou," všetko zlé bolo na niečo dobré, eh? Ako aj teraz s oštepom za bojové zranenia.

<< Úkryt

Jeho myšlienky sa plietli s jej až mal z toho mish-mash. Jeho súčasná úroveň týchto novo objavených schopností by sa dala popísať ako staré, zle naladené rádio; keďže nechcel im tiež cielene načúvať, dostával záhadné útržky už z tak veľkej záhady akou bolo vnútro Hanky. Keiji precitol, že bolo toho veľa čo o vlčici nevedel a čo nesprávne pochopil o jej osobnosti. Prišlo mu však tiež, že ani Hanka sama tomu nechápala a porozumieť jej tak bola príliš veľká úloha pre niekoho, kto sám vedel byť pekne zmätený. Nemal tiež za to, že mu to ich súčasne stagnujúcic vzťah dovoloval. ,,Aká to len náhoda," povedal tónom niekoho, kto vedel viac než priznával, no samotná Hanka v jej súčasnom zamyslenom rozpoložení by to len asi ťažko zvládla pochytiť. ,,Zabudla si? Einar nás na začiatku expedície vyspovedal," nemal jej za zlé, že jej to vyfučalo z hlavy potom všetkom čo sa udialo a obzvlášť, keď on sám poznal limitovanú kapacitu svojej pamäte. Aby si však nekrivdil, zas tak zlé ako to znelo to nebolo. ,,Obdržal som ju počas potôp pri obrane hraníc," jeho útočníka dokonca zazrej aj počas ich bitky na Nížine hojnosti a síce mu ten ryšavý vlk odmietal venovať väčšiu pozornosť, Keijiho oči na ňom dobre zotrvávali. Kam sa tak Faust následne podel bolo pre neho neznáme.
Zamrkal, hádam až dotknuto:,,Na tvojom mieste by som nemal prliš obavy. Určite im vlastná matka bude veľkým vzorom! Nie je snáď lovec omnoho populárnejšia funkcia?" ako dobre sa mu s Althyrou premávalo po hraniciach, ale alas. Ale kde sa mu túlali ostatní hraničiari? Keiji by rád vyvinul čas a úsilie svojich kolegov bližšie spoznať. ,,Jediné deti, ktoré zvediem na cestu hraničiara budú moje vlastné," Keiji nad založením rodiny ani len nepomýšlal. Akoby len mohol, keď jeho partnerka mala status neexistujúca. Vďaka tejto téme sa ale zamyslel či tam niekde na ostrovoch bola, len sa mu ju ešte nepodarilo stretnúť. Vo svorke sa očividne nenachádzala.
,,Počuj," ozval sa po chvíli mlčania, akoby on sám zašiel mysľou niekde do ďalekých krajov, ,,pamätáš sa ako som chcel, aby mi Arryn zdelil jeho hraničiarsku múdrosť?" späť, keď bol celý polakaný novými skúsenosťami, ktoré na seba uvalil pridaním sa do svorky. A že sa mu na tie dni spomínalo dobre, s dávkou fascinácie ako ďaleko za ten relatívne krátky čas ubehol. Keď v pochybnostiach, zaspomínaj na staré časy. ,,Od jeho návratu," zavrtel chvostom, majúc pre Hanku radosť, že sa jej partner k nej navrátil, ,,sa mi s ním nepodarilo prehodil kus reči. V súčasnosti sa považujem za odborníka a jeho znalosti už nebudú potrebné," hlas mu ku koncu preskočil do veselého tónu, nadvedčujúc aby zas jeho slová brala s dávkou ľahkosti. Pravda by ale bola, že by sa Keiji cítil dotknutý ak by sa ho Arryn pokúsil príliš poučovať. Toľko krokov nakráčal, toľko predátorov odohnal a toľko stromov očúral- to vlastne nebolo niečo čo by rád zmienil v jeho životopise. Pointa každopádne zostávala a neznamenalo to, že by Keiji rád neprijal od hnedého vlka radu. Určite by mu prišla k úžitku, o tom sa nehádal.