Příspěvky uživatele

< návrat zpět

,,Vážim si tvojich slov, ale chváliš ma až príliš," vyhrešil ju v priateľskom duchu, ,,v Alatey sa zišlo toľko impresívnych individuálov, že je im ťažké konkurovať!" a po prvýkrát necítil osobnú závisť, ale naopak hrdosť, že to bola práve jeho svorka, ktorá mala tak schopných členov. ,,Vrátane teba," povedal a s pohladom stále na sýkorke podotkol: ,,Príde mi, že aj teba ostrovy istým spôsobom obdarovali."
Svaly na tvári mu stuhli, keď tlama Hanky zostala bez pohybu, no jej slová sa ťahali okolím ďalej. Samotnému Keijimu nebolo po vôli, že mal prístup do tak súkromnej záležitosti akou práve boli myšlienky. Najlepšie čo mohol urobiť bolo snažiť sa jej vnútorný hlas vytesniť, no jeho uši mali veľmi dobrú selektívnu pozornosť. Alebo by sa skôr mala povedať hlava? Ak by mal byť čestný, priznať takú vec bola neľahká mentálna záťaž! A nie len Hanke. Komu sa priznať a u koho si to radšej nechať pre seba? Už teraz vedel posúdiť, že mu nebolo po vôli rozširovať tú informáciu do širšieho okolia. Schopnosť čítať myšlienky bola dobrá vec, keď niekto voči nemu mohol mať zlé úmysly, obzvlášť v dnešnej dobe konfliktov medzi Alatey a...vlkmi z Chaosu?
,,Althyra!" zvolal náhle prekvapene, keď v myšlienkách Hanky zaznelo jej meno. Spomenul si, že nechal svoju kamarátku, ktorú mal na starosti, naposledy v úkrytu aby si po potopách oddýchla. Následne si alfa vyžiadala jeho prítomnosť na expedícií a hneď mu bieločierna vlčica vyfučala z hlavy. Ak by nastal nejaký problém, už by som tu určite mal nad sebou funiaceho Einara. ,,Mal by som po nej zavetriť. Oh. Vlastne-" pokrútil sám nad sebou hlavou:,,Nebolo to tak dávno čo som prišiel o čuch, ale už to bude nejaká chvíľa. Vlk si asi na také handikepy zvyká ťažko."
Odkašlal si:,,Chcel som povedať," výraz na tvári sa mu zjemnil. Uvedomoval, že všetky tie grimasy mohli byť pre Hanku zmäťujúce. ,,Rád sa pôjdem s tebou prejsť," a že o tom svedčil prívetivý úsmev na jeho tvári, sic nebol tak hrejivý ako v najrozkvitnútejších dní ich kamarátstva. Starého Keijiho by popadli úzkostlivé vzťahy nad tým, že sa ich vzťah vyvinul nepriaznivým smerom. Jeho súčasné ja bolo s tým zmierené. Jeden by ten pocit najlepšie prirovnal ku spomienke na to jedno leto u príbuzného. S vašimi novými kamarátmi si na konci prázdnin sľúbite, že zostanete v pravidelnom kontakte. Počet správ medzi vami však každodenne ubúda. Hanka tak bola pre Keijiho tá príjemná, nostalgická spomienka. Čo však nie je, ešte byť mohlo. ,,Prekukla si ma," už už by do nej hravo drgol, no jeho vnútro ho zastavilo, ,,premýšlal som nad tým, že by to chcelo na hraniciach upratať," postavil sa a s pretrvávajúcim úsmevom na ňu kývol hlavou, rozpohybujúc sa von z úkrytu.

>> Alatey

Jeho lenivé povalovanie sa v pelechu prišlo ku koncu, keď sa k nemu dostavila istá vlčica. Nešlo ale o vyrušenie nevítané. Aj samotný oddych vedel byť vyčerpávajúci, ak ho bolo príliš veľa a bolo viac menej na čase aby sa čierny vlk aspoň trošku zaktívnil. Keiji na prítomnú vlčicu pootvoril oči než sa nadvihol do sedu, akoby sa chcel ujistiť, že daný hlas patril k správnej tvári. ,,Ahoj, Hanka," aj on si ju letmým pohľadom skontroloval či sa úspešne zotavila zo svojích bojovných zranení. Aspoň telesne posúdil, že áno. Nadobudol totiž dojmu, že Hanka vnútorne pôsobila unavene, no nedovolil si to brať za isté. V čítaní emócií nebol práve expert i keď sa muselo uznať, že sa máličko zlepšil.
Automaticky sa obhliadol za oštepom, keď na neho vlčica poukázala. ,,Dar od ostrovov," objasnil jej. Kompenzácia za všetky tie strasti, ktoré mi prinášajú zavtipkoval by, no čo si hádam Hanka nepretrpela toho toľko? Keiji nevedel; mimo svorkovských záležitostí to bola dobrá chvíla čo viedol s vlčicou kamarátsku konverzáciu. Bolo ľahké usúdiť, že ostrovy raz za čas radi zametali s každým vlčím obyvateľom. Čierny vlk mal pocit, že on bol v tomto ich obľúbencom a hádam až do nedávna si nebol istý či by mal byť podstený alebo dumať nad tým čím si to (ne)zaslúžil. ,,Nepoznám kritéria takéhoto obdarovania, ale zobral som si z toho, že mám skrátka pokračovať v tom, čo robím," zdelil jej vlastne veľmi malú časť jeho komplexných myšlienok ohľadom celej záležitosti a pohlad mu padol na drobného vtáčika, ktorý sa u Hanky zdržoval. Keiji sa dovtípil, že nešlo o rýchlu desiatu, ktorú si vlčica nechávala na neskôr. ,,Predstavíš nás?" opýtal sa s jemným úsmevom na pysku. Jeho osobne nikdy nelákalo mať po boku zvieracieho spoločníka, obzvlášť tak krehkého. Neustále by sa obával o jeho bezpečnosť.

<< Alatey

Vkĺzol dovnútra a uľavene si vydýchol, že jeho zdánlivo nekončiaca cesta do úkrytu si našla svoj koniec. Pohladom vyjdaril znepokojenie nad stavom Hanky, ktorej sa práve venovali liečitelky, no na väčší súcit sa v jeho vyčerpanom a ubolavenom rozpoložení nezmohol. Počkal si, dokým sa vlčici dostalo potrebnej starostlivosti čo si vyžadovalo značnú mentálnu námahu, aby nevkĺzol do ríši snov. Konečne na neho prišla rada a on si nechal ošetriť obdržané rany a škrabance, o ktorých mal skôr uvedomenie než ich kvôli vyčerpanosti cítil. A samozrejme, nesmelo sa zabudnúť na jeho rameno. Doteperil sa do jeho pelechu. Jeho predné nohy stratili silu a on nebránil tomu, aby sa ako vrece zemiakov zviezol k zemi. Oštep zostal pripútaný k postoju, no Keijiho telo sa odmietalo viacej pohnúť. Roztiahnutý na boku, zbraň zostala ležať na jeho tele a on by to tak či tak nechcel inak. Chýbalo mu už len oštep labami objať ako malé dieťa, neochotné svoju novú fancy hračku opustiť aj počas spánku.

Súčasnosť

Keiji to bral zľahka. Nenáhlil sa vystrčiť telo z jeho pelechu a pobrať sa na hranice, svorka mala ostatných hraničiarov, ktorí to mohli na nejaký čas zobrať za neho. Len pred chvílou sa jeho telo konečne spamätalo zo všetkých uštedrených zranení. Hádam si mohol dovoliť ešte nejakú tú chvílku navyše sa povalovať zastrčený pred svetom na jeho mieste. Jeden by mohol argumentovať, že to bolo to čo po celý čas robil odkedy sa navrátili z ich expedície, no tentokrát aj bez sprievodnej bolesti, ktorá po prekonaní najväčšieho vyčerpania mala za to, že mu nedovolila si pohodlne oddýchnuť. Keiji zazýval, nadvihol hlavu aby vzdal obdiv k oštepu pripútanom k jeho telu a položil si tlamu späť na labky. Tento cyklus sa udial každú polhodinu až hodinu jeho oddychu, tentokrát tiež s myšlienkou, že by mal neskôr zahájiť jarné upratovanie jeho pelechu. Mal by som aj upratať hranice prebehlo mu hlavou ako správnemu hraničiarovi, po roztopenom snehu muselo naokolo zostať množstvo neporiadku.

<< Nížina hojnosti

Tu a tam si nemohol pomôcť a obzrieť sa, aby odivoval oštep. Hádam aby sa tiež ujistil, že tam stále bol a ostrovy mu ho nezobrali tak rýchlo ako mu bol podarovaný. Čím viac sa ale vzďaloval od bojiska, tým väčšia na neho dopadla únava. Bola to predsa len noc plná šplhania sa po strmých svahoch a bojoch po ktorých si to pýtalo zakutrať sa do mäkkého pelechu a nabrať znovustratené sily. Obzvlášť jeho rameno potrebovalo sa poriadne a definitívne vyliečiť. Keiji už pred hranicami kryvkal vpred len na troch nohách, čo ho ešte viac vyčerpávalo a spomalovalo.
Mentálne sa mu ulavilo, keď zahliadol vchod do úkrytu svorky. Jeho telo bolo už pripravené zalahnúť do svojho bidla až sa musel Keiji napomenúť, že to na pár krokov ešte musel vydržať. Nemohol sa tiež hneď pobrať do ríši spánkov, ale nechať si ošetriť jeho zranenia z ktorých by sa mohol vykluť nepríjemný zápaľ a narobiť mu vážne problémy. Neuvedomoval si, že bol až tak unavený, že sa ani nezaujímal o to či sa všetci navrátili živý. Niekedy sa vlk musel zaujímať len o seba. Viečka mu unavene klesli dole a nechal voľný priebeh hlasnému zazívaniu, ktoré sa dralo z jeho tlamy.

>> Úkryt

Ezra zdrhol ako zbabelec a nechal svoju svorku vysporiadať sa s útočníkmi bez neho. Nemohlo sa poprieť, že z hladiska sebazáchovy to bolo veľmi rozumné, lebo obom vlkom bolo jasné, kto mal lepšie šance výjsť z potyčky ako víťaz. Keiji sa na druhú stranu cítil...sklamaný? Zatial čo okolité boje doznievali, on zostal tápať nad tým, že sa z toho dostal príliš ľahko. Nie Ezra, ale on sám. Mal pocit, že aby si svoje víťazstvo zaslúžil, musel byť bojovať dlhšie a tvrdšie. Zdalo sa však, že niekto chcel tieto pochybnosti položiť ku koncu, lebo Keiji ucítil na svojom tele váhu, ktorá akoby tam patrila odjakživa. Keď sa obzrel, div, že sa mu oči nevykotúlali preč z hlavy. A jeho prvá, aktuálna myšlienka bola:Naspäť to nevraciam.
Keijiho obdiv oštepu prerušilo už dobre známy zvuk vytia jeho alfy, ktoré by si už len ťažko pomýlil s iným. Bolo na čase sa vrátiť do Alatey, vrátiť sa...domov. Ak mal doteraz pochybnosti o tom či bol na správnom mieste a konal správne, teraz už tých pochybností zostal len letmý zlomok. Ak by náhodou aj prepočul krátke vytie Einara, Taiclara sa postarala o to, aby nezostal zabudnutý. Keď okolo nej čierny vlk prechádzal, hrdo sa narovnal. Mohli ste si byť istý, že bol pripravený sa nenápadne pochváliť o svoju novú trofej komu sa len dalo. A mohol by mu to niekto zazlievať?

>> Alatey

Poprosím:

20% do PO
1 tlapku do mágie mysli a 2 do ladu
13 postov = 13% = do rýchlosti
10 kšm

Vďaka!

Poprosím 10 kšm na Keijiho a 20 kšm na Verenu, vďaka

Ezra

Tmavoryšavý vlk sa nezdržal dostatočne na to, aby sa medzi nimi preliala krv; podarilo sa mu Keijiho od seba odstrčiť veterným štítom, na čo sa len ten zatackal o dve kroky dozadu. Keiji zaraz vykročil vpred a už by ho mal Ezra znova zaveseného na sebe. Tentokrát veľmi možne s jeho tesákmi ponorenými v jeho tele. To rameno, ktoré ho dnes tak potrápilo sa ho teraz ale rozhodlo zradiť. Čiernemu vlkovi sa podlomili predné nohy, no hneď sa jal na nich späť. Otočil sa s vycerenými tesákmi na svojho protivníka, ktorý už kryvkal od neho preč a drzo na neho zacvakal zubami. Keiji rázne vykročil k nemu - dával mu najavo, že síce ani on nebol v práve najlepšej forme, tá momentová ukážka slabosti neznamenala, že pre neho nebol obávaným súperom.
Ezra po ňom švihol labou, na čo sa mu podarilo ho na tlame poškriabať. Keiji sykol, skôr pohoršene než by ho to bolelo lebo mačkovité šelmy mu naložili omnoho nepríjemnejšie škrabance. Už už pootvoril tlamu, že ňou Ezru za tú jeho labu schmatne, no ryšavý vlk mohol v Keijiho očiach zazrieť, že sa cítil konflikte. Vyprášiť mu poriadne kožuch, že Ezra musel dlho pobudnúť tak povediac na nemocničnom lúžku, no bola jedna vec. Bol ho však schopný zabiť? Toť bola otázka, ktorá zostala nezodpovedaná. Keď sa už chystal urobiť to rozhodnutie, zatiaľ čo Ezra ďalej krivkal od neho preč, obloha sa zablyskla a oslepila Keijiho s priamym výhladom, ktorý sebou šklbol a bolestne privrel oči. Toto bola šanca Ezry zmiznúť pred Keijim medzi stromami, skôr než sa ten spamätal a rozhodol sa pokračovať.

Získať špeciálnu mágiu spojenú s oštepom a krídla

Poprosím Keijimu 1% do obratnosti, zvyšok do sily
Za hlasovanie Aureliusovi, ďakujem

<< Hraničné pohorie

V tom 'naučíš sa to cestou' muselo byť za kus pravdy, lebo s plášťom sa inak než za letu jeden narábať nenaučil. To pristávanie mu dalo zabrať, no teraz sa nemusel príliš snažiť - mal predsa mäkký kožuch, ktorý jeho dopad zjemnil. Bol ním práve Ezra, ktorý mal tú česť, že si ho Keiji vyhliadol ako pristávaciu plochu. Či si ho už tmavý, ryšavý vlk stihol všimnúť po tom čo Einar upátal členov Chaosu jeho príletom alebo nie, Keiji bol s plášťom rýchly. Veľmi rýchly. Škoda len, že jediná cesta s ním mierila na dol - v tomto prípade by uprednostnil skutočné krídla.
Nedalo sa pochybovať o tom, že spôsob jeho príchodu bol náležite dramatický a pôsobilý. Čo to bol za život, ak jeden nemal grand vstup na bojovú scénu? Naničhodný, to bolo isté. Keiji sa vyrútil kus nad zamrznutou zemou a podarilo sa mu ešte na meter vyšvihnúť vyššie do vzduchu, než plášť stratil svoje momentum. Keiji celou váhou dopadol, alebo sa skôr vrhol, na chrbát Ezry. Či už sa tomu podlomili nohy alebo nie, Keiji na nič nečakal a vyvolal vodné lano, ktoré mu zaraz obmotonal okolo krku aby ho priškrtil a sparalyzoval. Bolo na čase priniesť Cinder spravodlivosť, ktorú si zaslúžila a on si tento moment veľmi užíval napriek tomu, že v tom nebolo nič osobné. Verný člen svorky alebo sa v ňom ukrývali sadistické sklony? Žart, len žart. Len čo bol Ezra uchopený, chystal sa Keiji do neho zahryznúť.

Mačkovité šelmy sa dali na ústup a ušetrili im tak sily. Zdalo sa totiž, že ich budú potrebovať inde. Keiji, spokojný sám so sebou a vykonanou prácou, už išiel zlenivieť.Čiernemu vlkovi sa žiadny pach krvi do ňufáka ako inak nedostal, a len tak trochu zmätene hľadel ako sa Einar napol a následne niektorí členovia spolu s ním vystúpili o kus vyššie, aby zračili scénu, ktorá jeho očiam zostala neviditelná. Radšej zostal stáť a čakať čo mu zdelia, než si rameno zbytočne namáhať. Správy prišli veľmi rýchlo. A on mohol cítiť ako mu telom prechádza triaška, no nie zo strachu, ale z poriadnej dávky adrenalínu, ktorá sa do neho nahrnula. Leopardi? Čo boli oproti vrahom Cinder nejaký leopardi? Einar im dal tú možnosť odísť, no čo snáď mohol zaliezť a čakať na dobré, zlé správy? To by ho dohnalo k šialenstvu. Nie, Keiji toho rozhodne musel byť súčasťou i keď by mu niekto mohol poradiť opak. Vrátiť sa späť na územie neprichádzalo v úvahu. Einar šiel teda napred a Keiji neplánoval ani teraz zaostávať. Aj on sa ráčil dostaviť na scénu ako rýchla strela a prekvapiť svojho oponenta. Ktokoľvek sa mu už dostal pod laby a zuby. Bolo tak načase znova využiť plášť, ktorý rozprestrel na chrbte a vrhol sa dole strmým svahom. Ak si predtým náhodou želal spomaliť, teraz si neprial nič iné než len ísť rýchlejšie. Zdalo sa, že jeden si vie zvyknúť veľmi rýchlo!

>> Nížina hojnosti

<< Alatey

Naďalej svišťal dole svahom pričom mohol cítiť ako mu jeho srdce hlasno bušilo. Jeho prvý let si zažil už relatívne dávnejšie a len ťažko sa tak mohol bližšie oboznámiť s pocitom nedostatku kontroly, ktorú jeho telo s nohami na zemi za bežných okolností držalo. Cítili sa podobne ostatní pri ich prvých leteckých pokusoch? čierny vlk sa pozrel na svoju alfu, s ktorou si očividne vymenil očný kontakt než sa obaja sústredili na hon mačkovitých šeliem. Musí ísť o silu zvyku pomyslel si ešte nakoniec. Rád by aspoň veril, že to tak bolo. S lietaním prichádzala okrem rýchlosti pocit voľnosti, ktorá sa mu veľmi pozdávala. Prichytil sa, že si protirečnil. No čo snáď boli veci čiernobiele?
Zostal zlahka vyvedený z miery, keď mláďa leopardov zakoplo i keď to nebolo práve prekvapuj[ce. Strmý svah, rýchlosť behu a zranenia sa o to postarali. Zaraz si tiež uvedomil, že brzdenie a pristávanie nebolo niečo čo mal nacvičené, ešte k tomu za tejto rýchlosti. Na jeho tvári sa prebleskol náznak menšej paniky, no na blízku nebol nikto kto by to v tom okamihu mohol zračiť. Úplne improvizoval, keď ním trhlo dozadu, klesol dole a ťažkopádne dopadol labami na pevný povrch. V duchu zaúpel, keď mu z toho zas a znova vystrelila bolesť do ramena, odmietajúc sa verbálne pred ostatnými prejaviť a zahanbiť. Možno už bolo unavujúce stále počúvať o tom jeho ramene, no jemu vážne dávalo zabrať. Celkovo jeho pokus o pristátie mohol dopadnúť za kus horšie. Na ciel, že chceli mačkovité šelmy skôr vyhnať než zabiť rýchlo zabudol po tom čo sa na neho vrhli, no teraz si aj vďaka Stine spomenul. Podišiel bližšie k bieločiernej vlčici a naježil sa, aby vyzeral väčšie a ohrnul na trojicu leopardov pysky, aby im odhalil svoje tesáky. Menšia pripomienka v prípade, že pozabudli aký to je pocit mať v ich sebe zaryté. Bolo by pre všetkých lepšie, ak by sa decko zdvihlo a pokračovali ďalej, tam za hranice.

Uši ho až zaboleli, keď mačka, ktorej krk sa mu dostal pod zuby zaryčala a klamalo by sa, ak by sa poprelo, že Keiji so sebou v tom momente nebol aspoň trochu spokojný. Možno by mu leoparda bolo viacej ľúto, keby sa na jedného osamoteného vlka predtým nevrhli dvaja. Bolo načase, aby im vrátil dobrý úder. Šelma so sebou mätala a rozdávala facky, z ktorých dve schytal aj Keiji a pocítil, ako aj jemu po tvári stiekla z vrchu hlavy krv. Príliš ho to neodradilo od toho, aby naďalej jej krkom mykal a trhal jej tak srsť, no zveri sa aj tak podarilo mu vyšmyknúť. Než sa stihol jej znova uchopiť, irbis sa so zvyškom rozcválal dole svahom.
,,Á-áno," odvetil Taiclare, ktorá sa objavila na scéne, mierne zadychčane po tom čo bol zmocnený leopardovho krku a dostal len obmedzený prístup kyslíku. Otriasol sa, pocítiac tak zranenia, ktoré od irbisov obdržal. ,,Poďme," súhlasil s vlčicou a pohol sa vpred. K adrenalínu z boja sa pridalo vzrušenie z naháňačky. Oni teraz boli tí čo mali na vrch a šelmy boli nútené pred nimi ustúpiť, pričom bolo potrebné sa ujistiť, že skutočne skončili za hranicami. Jeho rameno to začalo znova vzdávať ako cestou dole na neho tlačilo spolu s gravitáciou jeho telesná váha. Fyzicky mohol cítiť, ako to čo chvíla vzdalo a hrozilo tak, že si na svahoch zlomí väz. Predtým tvrdil, že už ten plášť nepoužije, lebo s ním skončil v korune stromu Začarovaného lesa. Teraz, keď sa mu podarilo si spomenúť na jeho existenciu, nad jeho použitím rozmýšľal len sekundu. Rozprestrel si ho na chrbte a odrazil sa do vzduchu, aby sa odlepil od zeme. Einar povedal, že nemajú používať mágiu, no nespomenul nič o predmetoch. Plachtil tak dole svalom za alfou a mačkovitými šelmami, pravdepodobne predbehnúc tak okrem Einara ostatných členov skupinky. Svet sa okolo Keijiho myhal a plachtiac celkom nízko nad zemou si dával dobrý pozor, aby sa nezachytil o nejaký skalnatý výbežok. To by mu len skazilo náladu.

>>Hraničné pohorie

Keiji sa za tak krátky čas stretával so zemou či tvrdým povrchom viac než mu bolo milé. Po tomto si hádam zaslúžim sa vyválať v mäkkom pelechu a zobrať si menšiu dovolenku. Hraničiarsku službu za mňa bude musieť zobrať niekto iný!! stále tu bola predsa Trezalka, Leto a Arryn. No, po tomto určite nebude v stave aby sa vláčil po horách a obnovoval značky, ktorých pozíciu si viac menej pamätal a následne hádam nebude vadiť, že si dožičil trochu voľného času. Keiji dostal až pocit deja vu, keď sa Hanka vrhla vpred aby ho oslobodila od Irbisa na jeho chrbte. Znova odlahčený od extra váhy; no na ako dlho?
Tu a tam mu po srsti tiekla krv od rán, ktoré mu leopardi spôsobili, no sám Keiji nezaregistroval ako zle respektíve dobre na tom bol. Očami bol príliš zamestnaný a ňufákom pach krvi, ktorá sa miesila so studeným horským vzduchom, necítil. Do zorného pola sa mu dostala mačkovitá šelma, ktorá opustila Einara a jala sa zaútočiť na vlčicu. Jeho hlava sa zvrtla na leoparda a so sekundovým omeškaním nasledovalo jeho telo. Rovnako ako vlčica, aj on sa inštiktívne už-už vrhol vpred, aby ochránil svoju kamarátku, no tá už zostala zverom strhnutá k zemi. Ako sa pokúsila o podobný trik ako ešte pred chvílou osamotený Keiji, ktorý sa rozhodol, že v tom okamihu bolo lepšie ak sa postará o druhého Irbisa. Ten teraz zostal bez pozornosti a mohol sa tak ľahko rozhodnúť, že pomôže svojmu spoločníkovi premôcť Hanku či zaútočiť na Keijiho. Čierny vlk mu nechcel dožičiť pocit, že sa pohol vpred ako prvý a tak po leopardovi skočil, nedávajúc mu mnoho šancí na to, aby sa úplne spamätal z ich predchádzajúcich útokov. Pokúsil sa ho udržať si šelmu labami pri zemi zatial čo sa jej zahryzol do krku alebo kamkoľvek kam sa to napokon podarilo. Zovrel stisk a mykal hlavou ako vtedy keď takmer vytriasol život z líšky, ktorá sa jemu a Althyre pokúsila ukradnúť ich úlovok. Keiji takto na moment zostal nevedomý voči svojmu okoliu. Držal si ale v podvedomí myšlienku, že tu s nimi bol ešte Einar, pripravený zasiahnúť na pomoc Hanke, ktorá to v tejto chvíli pravdepodobne najviac potrebovala.