Příspěvky uživatele

< návrat zpět

No ona si už len mala čo myslieť, že veľa rozprával! Veď ako mal len vedieť či preferovala upokojujúce slová alebo len stručné To určite bude dobré. Veď sa len sotva spoznali. Nezdalo sa, že by aspoň trochu ocenila jeho snahu ju mentálne podporiť. ,,Keiji," zopakoval suchým tónom. ,,Dávam si menšiu prestávku. Neustála práca nikomu neprospieva," až klikol jazykom, no prebehlo to nenápadne. ,,Prečo nie. Trochu pohybu navyše mi neuškodí. A uh, to nebude potrebné," odvetil trochu prirýchlo. V prechádzkach po horách nachádzal duševný pokoj a ten mu Tiara rozhodne nedodávala. Nerád by to spojenie jej prítomnosťou poškodil. ,,Dúfam skôr, že nás hraničiarov časom pribudne viacej. Je ťažké vo dvojici pokryť hranice rozľahlého územia svorky," dodal ešte aby sa neurazila, len to by mu tu ešte chýbalo.
,,Hanka je moja kamarátka," odvetil s náznakom hrdosti v hlase. Síce nemala na neho veľmi čas, stále bol rád, že ju tak mohol volať. ,,S Vločkou som...prehodil kus slova," nedalo sa to tak nazvať, no Tiara nemusela vedieť podrobnosti. Aspoň nie od neho. Keď naposledy bielu vlčicu videl, chúďa bola otrasená z udalostí, ktoré sa udiali na poslednom sraze. Rozhodne nebola jediná, v ktorej z toho vykvetli nepohodlné pocity. ,,Xander a Cinder? Oni sú rodičia Cipher a jej súrodencov, nie?" osobne sa s ani jedným nerozprával, no poznal ich drahú, hlučnú tínedžerku, ktorú trochu bral ako mladšiu sestru. ,,Iste," povedal stručne. Ak by Vločka bola taká dobrá kamarátka, určite by na vlčicu myslela, spomínala ju a hľadala. Čierny vlk nevedel však Tiare čítať myšlienky. Zatiaľ. Keiji a Tiara vlastne zdielali rovnaký problém, no vlčica sa nevedela vyjadrovať a najmä naivne očakávala, že porozumel jej duši za tú necelú polhodinu od ktorej sa prvýkrát zoznámili. Povedzme si úprimne, aj keby mu Tiara dala tú možnosť jej porozumieť, Keiji sa na to necítil. Za tú bolesť hlavy mu to nestálo. Tiara si s Vločkou navzájom vystačia. ,,V čase môjho pripojenia boli vo svorke zväčša dospievajúci vlci, no Einar tuším očakával počas posledného srazu vĺčatá," už vlastne museli pobehovať po území. ,,Je vždy vo svorke veľa vĺčat?" zasmial sa. No, rozhodne si všimol, že tam nemal veľa rovestníkov.

,,Sériový vrah?" ponadvihol pomyslené obočie nad tým výrazom a viac sa k tomu nevyjadroval. ,,Um, čo sa Arryna týka..." nechcel byť nositeľom zlých správ, no Arryn sa vydal na prieskum do hôr a odvtedy ho viac nikto nevidel alebo tak nejak mu to ostatní povedali. A už prešla dosť dlhá doba na to, aby jeden sotva pomyslel na to, že sa znova objaví. Keiji pôvodne dúfal, že Arryn ako skúsený hraničiar bol ten čo by ho previedol po hraniciach a trochu mu o ich povolaniu porozprával, možno mu prezradiac jeden či dve triky. Vlčica však rozprávala ďalej a nedala tak možnosť Keijimu sa rozhodnúť či jej povedať o Arrynovej nezvestnosti. ,,Ach, tak vidíš. Aj vo svorke sa jeden môže cítiť sám," niežeby vlčica vyslovene predtým tvrdila opak, no z jej ostatných slov a postoja k veci to vyplývalo. ,,Ty si poznala Einara?" nemohol si pomôcť a udivene ten fakt zopakovať, neočakávajúc na svoju otázku potvrdenie. Bol zvedavý aký bol Einar kedysi a či sa odvtedy príliš zmenil, no na vyzvedanie teraz nebol priestor. Snažil sa všetok ten nával slov vlčice spracovať a napokon zostal zaskočený, keď sa začala triasť.
Podišiel k nej snáď akoby bola porcelánová bábika, ktorá sa mala rozlámať na kúsky s prvým zafúkaním. Pekná na to určite bola. Potlapkal ju po chrbte, čo bolo vcelku trápne a nemotorné gesto, no bola to jediná forma podpory, ktorá nie dobre socializovanému Keijimu v tom momente napadla. Existovali kurzy socializácie pre vlkov? ,,Čas tu na ostrovoch vie vlka ľahko polapiť. Myslím, že sa to stáva mnohým," nelám si s tým príliš hlavu, snažil sa jej snáď povedať, no dobre si uvedomoval, že to bola desivá a zmäťujúca situácia. Čo ak jedného dňa bude vlk spať roky? No, radšej sa nad tým nezamýšľať. ,,Ja som sa vlastne takto pozabudol jedno ročné obdobie v Začarovanom lese," tým jej povedal, že skutočne nie je sama. ,,A som si istý, že tvoja sociálna situácia sa časom vylepší. Vieš, lovci sú v Alatey stredobodom pozornosti. Určite budeš čoskoro zatiahnutá do nejakého lovu a budeš mať tak príležitosť sa bližšie spoznať aspoň s ostatnými lovcami," taká Hanka by ju určite neignorovala. Ak áno,jeho kamarátka by si v jeho očiach pohoršila! Ako hraničiar, osamelá práca, to mal trochu horšie.

Jej logika sa mu veľmi nepozdávala, no nevedel čím to podložiť. Snažil sa vzpomenúť si na samotárske zviera, ktoré mu prišlo milé. Nič z toho sa mu nezdalo ako presvedčivý príklad. ,,Medvede sú skrátka protivné," riekol napokon. Ani im to nezazlieval, no jedného by veru stretnúť nechcel. ,,Istý čas som bol tulákom a väčšinu z toho som bol vlastne samotár," nie úplne dobrovoľne, ale aj tak. ,,Snáď by si sa ma vtedy nebála, hmm?" opýtal sa pobavene nad zamýšľaním vlčice, v pozitívnom slova zmysle. Jej myšlienkové pochody boli rozhodne unikátne. ,,Nemyslím si, že som sa odvtedy príliš zmenil," dodal. Áno, aj nie.
,,Alatey?" zopakoval a zavrtel chvostom, keď mu vlčica potvrdila jeho domienku. ,,Tak to pár vecí uľahčuje," povedal si skôr pre seba. Ako najmä, že svorku mohol voľne spomínať. Bolo ťažké s jedným komunikovať, keď musel okolo toho chodiť ako okolo horúcej kaše! ,,Ja som hraničiar," odvetil jej, ,,obehovanie, čiže stráženie hraníc pred cudzincami, obnovovanie hraničných značiek, ešte viac stráženia. A čo ty?" zaujímal sa, dúfajúc, že išlo o novopridanú sa hraničiarku. S tým poznamenal:,,Pri poslednom sraze som ťa nevidel," bol si tým takmer istý, predsa len sa v sraze nachádzalo veľa vlkov a nastal tam celkom rozruch. Umožnil tak vlčici si čo-to objasniť. ,,Si nová? Volám sa Keiji, mimochodom," no akoby to len bolo, keby nepoznal meno člena svorky, s ktorým sa stretol takto tvárou tvár? Samozrejme tak počítal s tým, že sa mu vlčica na oplátku bez vyzvania predstaví.

Pohľadom nenápadne skúmal doplnky, ktoré vlčica mala na sebe. Zaujímal sa o to, z kadiaľ k nim prišla, no opýtať sa jej v tomto momente mu prišlo nezdvorilé. Možno sa mu to prirodzene podarilo vytiahnúť neskôr. Úprimne, dúfal v to. ,,To nepopieram," pousmial sa, ,,samota mi sama o sebe nevadí. Nie v dlhodobom časovom pásme. Povedzme, že to je komplikované," zasmial sa napokon.
Svorka a núdza o stálu spoločnosť snáď nešlo dokopy a Keiji sa nad svojími slovami pozastavil. Rozmýšľal, ako by ich objasnil bez toho, aby o sebe zdelil viac než bolo nenutné. Len málokto nemal zábrany rozprávať o vnútorných záležitostiach s cudzími vlkmi, no Keiji medzi týchto jedincoch nepatril. Až zostal sám zo seba znepokojený, že sa jej tak zdôvernil. Mohol za to snáď optimizus vlčice? ,,Patrím," priznal sa, čiastočne si vedomí, že na ňom svorka cítiť. ,,Je trochu ťažké sa začleniť, skutočne začleniť," dodal na objasnenie ten celej záležitosti, ktorú sám načrtol. Na to sa usmial:,,Ale všetko to chce len čas," úprimne v to aj veril. Jeho práca skrátka nebola centrom pozornosti ako liečiteľ či lovec. ,,Vlastne som mieril práve na územie svorky," prezradil jej, dúfajúc, že dobre na nej cítil pach Alatey. Ten zachytil len teraz, bol akýsi matnejší. Nezdržovala sa snáď tak ako ona posledný čas na území? Bola to len domienka, Keiji si bol dobre vedomý svojho ňufáku, ktorý nebol práve najcitlivejší. ,,Je na čase sa vrátiť k svojím povinnostiam," nemohol dovoliť nechať celú váhu ustráženia hraníc len na Třezalke a svojím spôsobom by mal potiahnúť nadčasy. Flákať sa bude trochu môcť, keď ich bude viac do počtu.

Čierny vlk dlho sám neostal a svojou prítomnosťou ho podstila priateľská vlčica. Keiji k nej natočil hlavu: ,,Zdravím," kútiky tlamy sa mu nadvihli do menšieho úsmevu. Optimizmus, ktorým cudzinka priam sršala bol veľmi nákazlivý. ,,Ani u teba nevidím nikoho po tvojom boku," odvetil jej nesmelo. Neoriginálna odpoveď? Tak trochu. No ona mu podala neoriginálnu otázku, takže to bolo len férové. Keiji musel však uznať, že on sám by sotva vymyslel unikátny spôsob, ako s niekým cudzím nadviazať konverzáciu, za veľmi dobrého predpokladu, že sa práve o to vlčica pokúšala. No, veď sa len uvidelo.
,,Nanešťastie je v mojom živote núdza o stálu spoločnosť," posťažoval sa jej snáď. Mal síce členov svorky, no tí sa často niekde rozleteli skôr než sa s nimi stihol dať do nejakého poriadnejšieho rozhovoru. Hanka, jeho kamarátka, bola príliš zaneprázdnená a navyše aj veľmi žiadaná ostatnými na to aby sa s ním mohla flákať častejšie. To jej mimochodom nezazlieval. Keiji bol nevýraznejšej povahy bez zaujímavejších čŕt, ktoré by vlkov priťahovali. Bol tam, boli k nemu milí a keď na to došlo prehodili kus slova, no ľahko sa na neho zabudlo. Možno to tak úplne nebolo, ale kto ho tu poznal dostatočne na to, aby mohol tvrdiť opak? Ale bola pravda, že teraz to bol zase on, kto sa kde tam túlal, čo sa práve chystal napraviť. Taktiež bol stále relatívne nový a nájsť si svoje miesto v už vo vybudovanom systéme vzťahov v rámci svorky si vyžadoval čas. Jhin za to mohol, že sa náhle cítil sa posťažovať.

<< Mrazivá jaskyňa (Cez Tundru)

Ani jeho pomalé tempo mu nedalo dostatočne času na to, aby si zvykol na zmenu teploty medzi Tundrou a Nížinou hojnosti. Naučí sa niekedy vyššie teploty tolerovať? No, to by sa v nich musel byť ochotný zdržiavať. Aj teraz sa ponáhľal, ako to len šlo, naspäť do chladnej náruče hôr. Jeho cestu mu robila znesiteľnejšiu noc, ktorá zaliala ostrovy a Keijiho čierna srsť si tak oddýchla od nepriaznivých slnečných lúčov. Všetko na ňom kričalo, že nebol stvorený do teplého podnebia.

Zápis rýchlohry
Prechádzal práve popri horách na kraji nížiny, keď zostal zarazene stáť. ,,Kaito?" oslovil vlka menom svojho brata, tváriac sa, akoby videl prízrak. Ten pre neho jeho súrodenec možno aj skutočne predstavoval. Následne sa cudzincovi, ale prizrel bližšie a uvedomil si, že sa pomýlil. Hádes, ako sa mu na to vlk predstavil, mal kožuch veľmi podobný tomu, ktorý sa dedil v Keijiho rodine - čierna srsť so šedobielymi značkami a dokonca aj fliačkami. Keiji sa mu za svoju chybu ospravedlnil a v duchu si aj tak trochu vydýchol, na čo sa Hádes rozhorčil, že či takto menil obchodník každého ak si ho Keiji dokázal s niekým spliesť. Keiji mu objasnil, že v jeho rodine sú ich farby dedičné a poukázal aj na svoju srsť.
Snažiac sa neznieť príliš vyľakane, Keiji nepríjemnému vlkovi protivne odvetil, že z dôvodu veĺmi podobnej srsti bolo ľahké si ho na prvý pohľad pomýliť, ale nabudúce sa prizrie dvakrát. Dostali sa do krátkeho rozhovoru o kultúre spájajúcou sa s hviezdami a slnovratom. Keiji na to vyjadril svoj názor, že na svete je veľa vlkov s čiernym kožuchom a sem tam sa stane, že majú v kožuchu "hviezdy" a s kultúrou to nemuselo mať nič spoločné. I keď následne zneistel, keďže bolo otázne z kadiaľ jeho otec vlastne pochádzal. Starý vlk bol príliš zamestnaný hučaním do Keijiho za každú blbosť, ktorá sa naskytla a celkovo rodinné vzťahy boli pohrotené dostatočne na to, aby sa Keiji o minulosť svojich rodičov príliš nezaujímal. Ku Keijimu prekvapeniu mu dal Haedus za pravdu a vypýtal si od neho jeho meno. Vyjadril vôľu, že sa tí dvaja možno nabudúce stretnú za lepších okolnosti, než sa obaja pobrali svojou cestou.

,,Phew," vydýchol si, keď osamostatnel. Bol rád, že to jeho brat nebol. Tak prečo sa cítil...sklamaný? Nie, to nemohlo byť správne. Mieriac na územie svorky sa snažil priradiť názov k pocitom, ktoré práve prežíval. Príliš tvrdohlavý na to, aby priznal o čo skutočne šlo - sklamanie. Ale to bolo tak, keď išlo o komplikované a nie práve pozitívne rodinné väzby. Otca už Keiji vidiel nikdy nechcel, matku by nepreferoval, no jeho bratia...síce boli od seba viac menej izolovaní otcovým chovaním, hlboko v duši mu chýbali. Keiji potiahol nosom a pokrútil hlavou. Bolo zbytočné nad tým premýšľať. Pravdepodobnosť, že by skončili tu s ním na ostrove bola veľmi nízka. Prečo by odišli?

,,Niežeby som tam nechcel, ale-!" išiel sa hneď brániť proti tak krivemu obvineniu. Nebol snáď jeho spoločník svedkom jeho leteckej nehody? Jhin si tiež vypočul počas ich presunu za obchodníkom od Keijiho dobrú dávku bolestivých syknutí. Sám mu ozrejmil, že s tak náročným zľadovateným terénom by teraz sotva zvládol popasovať. A možno to Jhin ani tak nemyslel a čierny vlk to len v tej zmäťujúcej chvíli zle pochopil. Béžovohnedý vlk sa každopádne nedal prerušiť a pokračoval. Keiji pootvoril tlamu, že niečo povie, no hneď na to ju zase zaklapol a vypočul si všetko, čo Jhinovi ležalo na srdci.
,,Nápodobne. Veľa šťastia na tvojich cestách," stihol len zamumlať, než sa Jhin pobral do neznáma. Keiji ho sledoval, až dokým jeho silueta nezanikla v diaľke a s tým mu oči klesli k labám. Nebolo sa za čo obviňovať, no jeho hlava mala na to iný názor. Pátrala po chybe v jeho chovaní, ktoré donútili Jhina k tak náhlemu rozhodnutiu. Možno...ale nebolo náhle, zasiahla jeho racionálnejšia stránka. Asi ani nešlo o tú jaskyňu, ktorá bola len spúšťač rozhodnutia dlho pretrvávajúce v Jhinovom vnútri. Teraz našiel v sebe spomínanú odvahu, ktorá mu chýbala ho učiniť. No, nech to už bolo tak či tak, od Jhina sa už objasenia nedočká a pre kľud jeho duše Keiji rád bude o tomto nečakanom zvratu ich výletu zmýšlať týmto spôsobom. Čierny vlk si opatrne popreťahoval stuhnuté telo, zanechávajúc v zamrznutom snehu ryhy po drápoch a následne sa svojím uboleným pomalým tempom vidal na územie svorky.

>> Nížina hojnosti (cez Tundru)

Poprosím 1% do obratnosti

,,Sometimes when things are falling apart, they may be actually falling into place."

<< Tundra

,,Tu na severe veľa fauny a flóry nenájdeš," zasmial sa odľahčujúco. Následne v pozore nadvihol uši:,,Ach, tak ty o nej vieš? Alfa sa snaží o to, aby jej existencia zostala anonymná," no, niežeby sa mu veľmi darilo. Na nasledujúce slová svojho spoločníka mierne poklapil uši a zarazene dačo zamumlal. Jhin si to mohol objasniť akokoľvek, no Keiji zostal zahanbený, že poprvýkrát aj on ho nevnímal normálne a venoval mu aj za ten jeden krivý pohľad. Ah nuž. Keiji si uvedomoval, že nebol perfektný a ani on nebol schopný sa sem tam ubrániť odsudzovacím myšlienkám. Chvíľu kráčal bez slova, dokým si nevšimol výčnelok a oznámil Jhinovi, že sa ide prizrieť bližšie.
,,Vyzerá to na jaskyňu, a to nemalú," zhodnotil svoj objav, keď nakukol dovnútra a svojím telom zablokoval dobrý kus svetla, ktorý do jaskyne prenikal. ,,Všade to je samý ľ-" a snáď akoby jaskyňa chcela potvrdiť jeho slová, predné laby sa mu šmykli a polovica jeho tela skĺzla dnu:,,Íiiii!" až krátko zo seba vypískol ako tínedžer, ktorý v dave zazrel svoju obľúbenú celebritu. Zahanbene si odkašlal nad tým zvukom, ktorý si Jhin musel vypočuť, no aj nad tým, že mu tak neúmyselne natrčil svoje pozadie celé v jeho kráse.,,Neviem ako ty, ale ja by som do vnútra radšej neliezol," povedal mu zatiaľ čo kládol opatrne predné laby smerom k sebe, zarývajúc drápy do ľadu aby sa mu nohy zase od seba nerozleteli. ,,Nedokázal by som sa momentálne vytiahnúť naspäť von," poznamenal Keiji, keď sa zahľadel na pomerne strmú cestu dole. Pochyboval tiež, že na tak klzkom povrchu by Jhin mal s ním úspech ak by mu to náhodou napadlo. Zaprel sa prednými nohami a dostal sa do stoja.

,,Ja som vždy zamýšľal o nich ako o snehových vločkách," priznal sa, súviselo to s jeho vzťahom voči zime. Jhin nebol prvý a za isto ani posledný kto sa vyjadril k jeho srsti ako o nočnej oblohe. Tieto komentáre samozrejme ustáli, keď si nechal srsť zafarbiť na modro. Ako Keiji krátko na to zistil, farebný kožuch na ostrovoch nebol veľmi výdaný a stal sa tak hlavným objektom poznámok niekoľkých vlkov. Teraz jeho biele fliačky, či už hviezdy alebo snehové vločky mohli zase vyniknúť. Už mu nevadilo, že ho spojovali s jeho rodnou rodinou tak ako kedysi. Aj tak ich pravdepodobne nikdy viac neuvidí. Keď sa Jhin pousmial, aj on na neho samovoľne vytiahol menší úsmev. Keiji si matne spomínal, ako na neho béžovohnedý vlk neurobil bohvieaký prvý dojem, späť tam ohľadom celej tej "stratená Iriesta" záležitosti. Čierny vlk si osobne na prvé dojmy až tak nepotrpel. Z Jhina bol celkom fajn spoločník.
,,Noo...mal by som sa vrátiť späť na územie svorky," zneistel nad jeho otázkou. Splniť si svoje povinnosti. ,,Urobme si výlet cez sever naspäť do Tajgy a tam sa naše cesty rozídu," rozhodol sa napokon. Sám len ťažko odolal tomu ľadovému svetu a možno zotrvaním v takom prostredí by mu rýchlejšie pomohlo uchopiť sa svojej novo objavenej mágie. ,,Už som tam raz bol," informoval Jhina, ,,možno sa mi- nám, podarí naďabiť na nové zaujímavé miesta," povedzme si úprimne, sever bola púšť zamrznutej zeme a snehových závejov. S novonájdenou energiou sa rozpohyboval vpred, zdánlivo pozabudnúc na svoje odraté telo. A zaraz mal aj šťastie, lebo si to vykročil ku skrytej jaskyni.

>> Mrazivá jaskyňa

<< Hraničné pohorie

Keiji len súhlasil s Jhinom o ohladení sa, i keď bol trochu zarazený vzhľadom na to, že keď sa s tým plášťom spustil dole horou bola ešte jar a teplota prijateľná. ,,Ach! Tam je," povedal svojmu spoločníkovi, keď po polhodine chôdze mrazivým povrchom zahliadol známy šedý kožuch. ,,Kúpiš si niečo aj ty?" opýtal sa a nečakajúc na odpoveď dokryvkal k obchodníkovi. ,,Zdravím, Wu," oslovil ho, ,,áno, áno, zase som to ja," pravidelný zákazník, ale takí vlci museli byť určite viac než vítaní. Keiji mu následne nadiktoval čo si želal a opýtal sa na tú mágiu ľadu ako zamýšľal. Na to dostal prekvapivú informáciu, že tam už u seba nemal čo kupovať. Napokon si okrem nového kožuchu odniesol aj elixír na nakopnutie aj týchto nečakane objavených, no nesmierne vítaných, schopností a keď Wu vykonal svoj magický trik s jeho srsťou, hneď ho aj vypil. ,,Hmm? Nie, vďaka. Len som trochu odretý, dostanem sa z toho sám," odvetil ako mu zaplatil za jeho služby a tovar a hneď bol o niečo chudobnejší.
,,Zaujímalo by ma, na čo sú mu tie kamienky," poznamenal čierny vlk smerom k Jhinovi, keď odstúpil do dostatočnej vzdialenosti aby jeho slová uši obchodníka nezachytili. ,,Ale nikdy sa nemám k tomu, aby som sa ho na to opýtal," priznal sa. Wu by si aj tak s veľkou pravdepodobnosťou zachoval svoje tajomstvá. ,,No, my ich môžme využiť len na nákup u neho," obzrejmil svojmu béžovo-hnedému spoločníkovi fakt, ktorý bol zrejmý. Možno ich Wu využíval na nákup od niekoho iného, koho ostrovný vlci nepoznali. Nebolo by to ale kontraproduktívne? A stále to budilo otázku, na čo by boli tie kamienky tomu ďalšiemu obchodníkovi. Možno niekto miestny o tom vedel viac než Keiji. ,,No, čo povieš?" zaujímal sa Keiji o Jhinov názor na jeho staro-nový výzor. No nech bola jeho odpoveď hocijaká, hlavne že bol čierny vlk so sebou spokojný a hlavne na tom predsa záležalo, no nie?

1. Aktuálny stav účtu: 185 kšm, 20 rubínov, 21 mincí
2. Prevod: 1 mincu na 40 kšm, čiže výsledne 225 kšm, 20 rubínov a 20 mincí
3. Nákup samotný: Vzhľad - nacenený 170 kšm a tlapka do mágie ľadu 50 kšm
4. Celková cena nákupu: 220 kšm
5. Stav účtu po nákupu: 5 kšm, 20 rubínov, 20 mincí

Schváleno

<< Tajga

Jeho telo si našlo svoj relatívne svižný rytmus pri ktorom sa aj niekde dostali a zároveň bolesť, ktorá tento pohyb sprevádzala bola na znesiteľnej úrovni. V Hraničnom pohorí, v ktorom sídlila jeho svorka, sa už celkom vyznal a vyberal si tak cestičky na kraji hôr, ktoré neboli na prechod tak náročné. Stále však išlo o horský terén a tu a tam musel zabrať. Dával to na javo nedobrovoľne tým, že teraz už sykol od bolesti len keď ju neočakával a zvraštením pysku. Vzduch pri prechode cez Tajgu poklesol na chladnejšiu úroveň a to isté platilo aj o Hraničnom pohorí, takže sa cítil o niečo spokojnejší než v Začarovanom lese. Odmysliac si teda fakt, že to nebolo miesto, kde by tak či onak rád strávil čas. Dumal nad tým aké triky mal ešte les "v konári".
,,To časom príde," poznamenal. Nebol to prísľub, no jeho slová boli založené na určitej vedomosti. Niekedy...čím menej na to vlk tlačil tým lepšie. Keiji nebol jeden na životné múdrosti, minimálne tak o sebe uvažoval a i keď vtedy pomohol Merlin nerád by kecal blbosti. ,,A čo sa využitia iných mágií týka...no, prežili sme to doteraz bez nich tak je dobrá šanca, že to bez nich prežijeme aj do ďalekej budúcnosti. A medzitým možno na ich využitie prídeš," zamyslel sa. Ak bola nejaká mágia, ktorú by on rád, tak to bola mágia ľadu. Bol by obchodník schopný ju v ňom prebudiť? Keiji sa ho na to môže skúsiť opýtať. ,,Už sme skoro tam," poznamenal po chvíli, keď horského terénu začalo ubúdať a pred ich zrakmi sa rozprestel biely, severský povrch. Keiji zodvihol hlavu a zavetril po obchodníkovi. Bingo.

>> Tundra

<< Začarovaný les

Rozmýšľal nad tým či bol neschopný sa správne vyjadrovať alebo Jhin mal problémy vo všeobecnosti slovám ostatných porozumieť. Tak či onak, voči vlkovi zostal zamýšľať ako so seberovným s tým, že si urobil mentálnu poznámku pokúsiť sa mu podať veci jasnejšie. ,,No, tu v Začarovanom lese," odvetil, keď ešte zotrvali na mieste medzi stromami. ,,Nechce sa mi, ale musím tiež uznať, že to bola poučná skúsenosť," cítil sa odvtedy...vyspelejší? Bol to zvláštny pocit, na ktorý si ešte len musel zvyknúť, no nebola to zlá vec. Priznal si, že sa cítil na seba hrdý ako sa popasoval s tým monštrom a postaral sa o to, aby z toho Cipher vyšla bez ujmy, možno až na škrabance z poletujúcich vetvičiek. Na moment sa odmlčal aby si bližšie zaspomínal. Proti vetru jeden mohol bojovať len ťažko, no i tak mu Keiji šikovne vrazil ten konár do tlamy. Čierny vlk tak získal skupine čas na únik.
,,Mágia," odvetil strušne najprv, no následne svoju odpoveď rozvinul, ,,ani ja vlastne o ňom toho veľa neviem, ale obchodník Wu dokáže veľa vecí. Môže v tebe prebudiť novú mágiu, alebo zvýšiť schopnosti tej, ktorú už v sebe máš," objasňoval mu. ,,Zimu potom čo som prišiel sem na ostrovy som si od neho zakúpil elixír, ktorý mi pomohol nakopnúť môj element. A odvtedy sa moja kontrola nad vodou sama len navyšovala. No," odvetil snáď mierne zahanbene, ,,ešte som sa ju nenaučil efektívne využívať," úprimne, niekedy aj zabúdal, že nejaký element vody vôbec ovládať mohol. Ale veď on na tom časom zapracoval. ,,A tiež občas ponúka rôzne...užitočné predmety, ako ten plášť. Dokým máš dostatok takých špeciálnych kamienkov, je len máločo čo si od obchodníka nemôžeš zaobstarať," trochu sa rozkecal. No dobre, viac než trochu. Sem tam si jeden musí dopriať trochu yappingu. Miestami mu ale dochádzal dych a jeho slová prerušil zafučaním od bolesti.

>> Hraničné pohorie

,,V pohode," odvetil stručne a úprimne, znova pohliadnúc na vlka skúmavým pohľadom. Všimol si, že je Jhin náhle nepokojný no nemyslelo mu to momentálne dostačne aby si jeho chovanie Keiji priradil, no, snáď k určitému zahanbeniu z predstavenia sa dvakrát a nepovšimnutia si, že už čierny vlk stál na nohách. Než sa ho stihol, ale opýtať či je v poriadku, jeho pozornosť si ukradli nasledujúce slová vlka.
,,Ach, vy ste ju našli?" zopakoval prekvapene až sa mu uši vystreli, bola to samozrejme rečnícka otázka.,,Zaujímalo ma či niektorá zo zvyšných skupín bola úspešná. Tak to je dobré vedieť," zahmkal spokojne nad informáciou, ktorú sa od Jhina dozvedel. ,,Ja som bol s havranom, hmm, krkavcom, to je teraz jedno," mávol si labou skôr pre seba, keď sa cez jeho pulzujúce telo snažil vyloviť podrobnosti z celej tej pátracej záležitosti. ,,A skupinou deciek od tadiaľto," Cipher? Joseline? Na mená tých zvyšných dvoch sa teraz nerozpamätal. ,,Zažili sme si svoje práve v tomto lese. Hmm, radšej by sme sa fakt mali vydať preč," ak by sa teraz spomedzi stromov rozhodlo vyraziť to tornádové monštrum, stále tu niekde muselo byť, v jeho súčasnom stave by mu tentokrát neunikol.
,,Mal by som sa vrátiť späť do svorky," poznamenal. Jeden z dvoch hraničiarov a zdržoval sa mimo územia viac než bolo vhodné. Znova, koľko že to času ubehlo...? Začarovaný les vedel popliesť jednému pojem o čase. ,,Ale predtým by som chcel zaskočiť za obchodníkom," naposledy ho videl v Tundre a síce sa už pravdepodobne dávno presunul inde ako mal vo zvyku, Keiji sa to rozhodol skúsiť. ,,Tá modrá mi nesluší tak ako som si pôvodne myslel," späť ku koreňom, ale nie tak celkom. ,,Môžeš ísť so mnou ak chceš," kývol hlavou a následne sa pohol do chôdze preč z lesa, pričom sem tam vydal tu a tam zo seba bolestivý sykot.

>>Tajga