Příspěvky uživatele

< návrat zpět

,,Ten plášť mám tu," otočil sa na okamih na svoj chrbát, tak veľmi ako to šlo. Plášť zotrval i napriek pádu na jeho chrbte. Asi nejaké kúzlo Wua. ,,Teší ma, Jhin Jhin," odvetil, keď sa mu vlk predstavil po druhýkrát a Keiji sa zamýšľal nad tým či mal jeho spoločník pamäťové problémy. Prišlo mu ho ľúto a to obyčajne nebol taký sentimentálny. Možno skôr išlo o obavy, že aj jeho to mohlo postihnúť v tak mladom veku, obzvlášť, keď si teraz udrel hlavu. Ah! Náhle znervóznel. Poobzeral sa naokolo, počítajúc modré stromy nablízku v snahe si dokázať, že si bude pamätať ich počet aj o desať minút. Ako ale Jhin pokračoval v konverzácií, Keiji aj zabudol, že nejaké stromy vôbec začal počítal. ,,To mi ani nemusíš hovoriť, už s jeho...podivnosťou mám osobné skúsenosti. Nemali by sme sa tu príliš dlho zdržiavať," navrhol pri spomienke na tornádové monštrum, ktoré bolo odhodlané ho zakusnúť. No, bude to výzva sa s jeho uboleným telom od tadiaľto pobrať preč, no niekto niekedy za isto povedal, že na odreté svaly je najlepšia medicína pohyb. Aspoň si to teraz rád nahovoril, aby sa bol ochotný rozhýbať.
,,Vlčica, puma a havran?" zosumarizoval cudzincov, Keijimu sa v hlave rozvietilo svetielko. ,,Stratená Iriesta?" spýtavo sa na neho pozrel, neschopný v tom momente súvislejších viet. ,,Ale ja už stojím...?" prekvapene sa (ne)opýtal, náhle nepresvedčený o tom, v akej pozícií sa jeho telo nachádzalo lebo na cit sa v týchto chvíľach nedalo spoľahnúť. Zaklonil hlavu dole aby sa pozrel na svoje predné a zadné nohy. Áno, bol si takmer istý, že práve stál i keď mal končatiny trochu roztrasené. ,,Vďaka za ochotu, každopádne," kto z nich bol teraz viac mimo, či Jhin alebo Keiji, začínalo byť jasné.

Pekná hnedá vlčica spred jeho očí zmizla a namiesto nej sa pred ním vynoril samec béžovo hnedých farieb. Keiji na krátku chvíľu zostal zmätený či si jej prítomnosť len nevymyslel. Ak mu mohlo šumieť až šepotať v hlave, prečo nie aj trochu halucinovať. Obzvlášť, keď mu hlavou otriasol ten pád. Jeho nový spoločník slovami nešetril a Keiji sa musel sústrediť, aby mu to nešlo jedným uchom dnu a druhým von, no už to zabralo menej námahy lebo to najsilnešie otrasenie pomaly doznievalo, no bolesť ako taká samozrejme zotrvávala. Teraz bude musieť za tou liečiteľkou zájsť naozaj. A síce bol trochu rozumnejší než Hanka s jej nohou, jeho zranenia chvíľu počkali. Aspoň bolo vidno, že tí dvaja boli kamaráti. Niekedy by si mali zájsť na menšie posedenie alebo zaplávať si. Za isto to bolo kamarátstvo, ktoré by Keiji rád udržal a vzhľadom na teplotu vo vzduchu, ubehol už nejaký ten čas. Uh...akože dlho tu strávil v tomto lese...?
,,Huh? Kačky?" chudák bol trochu dezorientovaný a chvíľu mu tak trvalo, než pochopil, že vlk žartoval. ,,Vtipné," venoval mu úšklabok, snáď len pysky skrivené od bolesti. ,,Tak to ti ďakujem," odvetil viac menej sarkasticky, pre neho nevídané, ale pád zo stromu trochu zatriasie vašou osobnosťou. ,,Obchodníkovi Wu sa ma podarilo presvedčiť, že to nie je zlý nápad," zafučal, ale o pár sekúnd na to pokračoval, lebo vedel, že nemohol šedého vlka viniť za svoj neúspech. ,,Teda," povzdychol si, ,,ten plášť fungoval dobre, bol to len nešikovný prvý a posledný pokus," ach, ale sledujte Keijiho ho použiť znova z nejakého nepremysleného dôvodu, keď bude nejaká herná akcia vyžadovať rýchly presun. Mal smolu. ,,Ja som Keiji. Nevideli sme sa už niekde...?" premeral si ho pohľadom, snažiac sa rozpamätať.

Hlásim sa teda s Verenou, poradie sme dohodnuté na začiatok niekde

Pořadí: 1

Hlas vlčice veru prešiel popri jeho ušiach ako jemný vánok, nebádateľné šteklenie na srsti. V hlave mu dunilo a možno by jej slová považoval len za ďalší šum, ktorý v poslednej dobe bol prítomný skoro nepretržite. Rád by povedal, že si už začínal zvykať - vlci si zvládli zvyknúť aj na horšie veci, ale alas. Ale ak mu náhodou nešumelo v hlave doteraz, potom čo si ju nabuchol o konáre a holú zem, teraz už určite bude. Aspoň bude znieť dôveryhodnejšie, keď skočí za liečiteľkou svorky. Nemal by to už príliš odkladať, ale keď sa tiež oni niekde túlali! Nohy sa mu triasli (takmer) horšie ako most, ktorý zabezpečoval (viacmenej) prechod na druhý ostrov a v tomto momente bolo diskutabilné čo bolo nestabilnejšie.
Zapotácal sa, zodvihol hlavu a...
Chvíľu s vycerenými zubami od bolesti zízal na vlčicu pred ním, akoby snáď bola prízrak lesa. Jeden z tých vítanejších, nutno podotknúť. Neznáma mala srsť pekných hnedých farieb, no nebol práve v najlepšom rozpoložení skúmať detaily. Teda, niežeby to v každom prípade robil. To by bolo neslušné. Keď si uvedomil, že na ňu vlastne nepekne gániť, donútil svoje svaly na tvári sa uvolniť do nejakého slabého, milého úsmevu aby dal najavo, že nemá nepriateľské úmysli. ,,Oh, zdravím..." v hlase sa mu niesol náznak prekvapenia. ,,Ako dlho tu už stojíš?" opýtal sa nesmelo. Videla ako sa tu dropol z koruny stromu? Alebo ho tu už len videla stáť, zatínať zuby akoby mal žalúdočné kŕče?

<< Hraničné pohorie (cez Tajgu)

Čierny vlk si už začínal myslieť, že to plachtenie nebolo predsa len tak zlé. Nebol síce fanúšik toho, že nemal pod labami pevnú zem a jediná destinácia, ak plášť zlyhal, bol after life, no musel uznať, že ten výhľad z pohľadu vtáka bol úžasný. Nedokázal sa síce uvoľniť a srdce mu i naďalej v hrudi búšilo, no očami zvedavo skúmať svet pod ním. Aha! To musela byť Tajga. A hneď ďalej začarovaný les, ku ktorému začal nejako príliš rýchlo klesať. Uh-uh. Keď sa Keijiho domienka potvrdila, začal panikáriť. To, že by sa lesu na nejaký čas rád vyhol bola jedna vec, no teraz podstatné bolo to, že tam nemal kam pristáť a to znamenalo stretnúť sa s korunami stromou. Zúfalo sa snažil nejako zvrtnúť, no to sa ukázalo, že nebolo možné a aj sa zdalo, že si to naopak zamieril ku stromom rýchlejšie. ,,No tak!" zaúpel nešťastne, no nič sa nedalo robiť. Svoj osud mal už spočítaný.
,,Aaaa!" zajačal predtým, než ho zhtla koruna stromu tvorená z modrých listov a rozmazané tvary modrej bolo jediné, čo mohli jeho oči vidieť. Ucítil ako jeho telo stretlo náraz, ktorý sprevádzala silná bolesť, ktorá ním slušne otriasla. Jeho mozog mal sotva priestor na to aby zaregistroval ako ho to odhodilo dozadu a teraz pre zmenu pocítil ostré konce vetviev ako z konára na konár padal dole. Už mu len hlavou prebehla spomienka na ,,vlkožravé stromy" a neprekvapilo by ho, ak by ho ten strom fakt pohltil. Cesta dole bola ale kratučká, pársekundová a modrý strom ho tak vypľul dole hlavou na zem na čo nasledovala ďalšia vlna bolesti, na čo bol zasypaný listami, ktoré sa mu počas jeho pobytu v strome podarilo odtrhnúť od konárov. ,,Ouch," vyjakol, keď sa pokúsil prevrátiť na brucho a s roztrasenými nohami sa postaviť. ,,Ouch, ouch, ouch," privrel jedno oko s vycerenými tesákmi a zodvihol zadnú labu aby zotriasol zo svojej srsti listy a zároveň aj bolesť, ktorá mu ňou pulzovala. Sprostý plášť!!

<< Územie Alatey

Zadíval sa dole na územie svorky pred ním. Už teraz cítil ako jeho svaly protestovali pri myšlienke, že by mal zoskočiť dole a spoľahnúť sa na plášť, že ho bezpečne dostal späť na zem. Keiji sa snažil ubezpečiť myšlienkou, že obchodník Wu by mu určite nepredal niečo, čím by sa okrátil o verného zákazníka. Čierny vlk zatiaľ u neho urobil tak tri nákupy, no trvalo predsa nejaký čas než na niečo dostatočne našetril. A jeden nikdy tiež nevedel, kam sa obchodník zastavil najbližšie. I keď Keiji často lietal hore dole po ostrovoch, teraz bol hraničiarom a pokiaľ si to vyššie sily nevyžiadali, mal by sa čo najviac času stráviť na území svorky.
Aaaah zafučal si pre seba, keď pristúpil k okraju tak, až mu drápy presahovali cez skalu. Poupravil si plášť na jeho chrbte aby sa ujistil, že z neho dole nezletel - u tej myšlienky sa radšej bližšie nepozastavoval. Naklonil sa dopredu. Jedna časť silou mocou bojovala, aby odstúpil a tá druhá sa zas bila s ňou aby skočil. O chvíľu na to už len cítil ako jeho predné laby stratili pod nimi zem a o sekundu na to sa k nim pridalo celé telo. ,,Uuuhgt," vyšiel z neho akýsi tlmené zachrapčanie, ktoré malo byť výkrik, no nátlak vzduchu sa mu zaryl do pysku. Jediné čo dokázal poriadne vnímať bol krátky pád, než ho plášť zodvihol a zaplachtil vpred a búšenie svojho srdca, ktoré mu išlo vyskočiť z hrude.

>> Začarovaný les (cez Tajgu)
Použitie plášťa (nepotrebné, ja viem, ale Keiji skúša)

Povinnosti hraničiara boli nateraz splnené, no ich práca predsa nikdy nekončila. Potom čo sa s jeho kolegyňou po obnovení značiek rozišli, Keiji sa ešte nejakú chvíľu ponevieral na hraniciach (tentokrát ale bez čúrania) v rámci toho stráženia pred cudzincami, ktorý by si mohli trúfnuť na vkročenie na územie svorky. Všade ale vládol pokoj, ktorý jedného vedel rýchlo unudiť. Keiji bol ale nateraz spokojný. Samota mu nutne nevadila a on mal rád tie svoje prechádzky. Zas u hraniciach nestrávil ale tak dlho, že by mu spoločnosť ostatných mohla začať chýbať alebo si jeho mozog zažiadal nejakú stimuláciu okolia. Sem tam sa šuchlo v kríkoch nejaké drobné zvieratko alebo preletel okolo hlasný chrobák, ale tým to tak končilo. Ani žiaden člen svorky neprechádzal stranou hraníc, ktoré práve Keiji prechádzal.
Čierny vlk neskôr zazrel naokolo preletieť motýľa, na čo si vspomenul na plášť, ktorý si kúpil nedávno od obchodníka. Keijiho vtedy zľákal to, že pripomínal motýlie krídla a Wu na neho možno použil svoj šarm a triky predávajúceho. Vlkovi to ale nedalo a rozhodol sa ten plášť ísť vyskúšať. Bolo to ako s tým mostom; nech sa mu ježila srsť pri myšlienke, že by mal cez neho znova prejsť vždy bez výnimiek, aj tak v ňom zotrvávala odhodlanosť cez neho prebehnúť namiesto toho, aby si našiel inú, i keď dlhšiu cestu. Prehodil si ho poriadne cez chrbát a vydal sa k jednému z vrcholkov hraničného pohoria. Možno jeho odhodlanosť mala niečo dočinenia s faktom, že ten plášť predsa len niečo stál a on by bol nerád, ak by jeho kamienky a rubíny vyšli na zmar. Nebolo ľahké k ním prísť.

>> Hraničné pohorie

Keiji a Florence - 1, 15 a 25

Meno vlka: Keiji
Pohlavie partnera: Nezáleží
Vekové rozmezie: 3 - 6 rokov
Preferovaná povaha: Kladná povaha, vyspelý
Čísla: 6, 15, 22

,,No veď to aj bolo!" odvetil jej a samého ho pri tej spomienke striaslo. Povedzme, že odvtedy nedôveroval nadmerne príjemne a sladko voňajúcim jedlám. ,,Uhh...pravdepodobne bude chutiť ako hlina," to dávalo zmysel, keď ju vytiahol zo zeme, nie? Bolo zbytočné tu teraz nad tým uvažovať, keď aj zaraz natiahol labu a prinútil vodu výjsť na povrch, vytvoriac tak kaluž, ktorá bola akurát tak na napitie.
,,Hmm. Yep. Stará, dobrá príchu hliny," poznamenal, čo si dal za prvý glg. Jemu neprekážala, ale niektorí boli vyberavci a pokiaľ nutne nemuseli, preferovali veľké, čisté telesá vody pred kalužami po daždi na zahnanie smädu.,,Dáš si aj ty?" opýtal sa vlčici. Ak pritakala, nechal jej polovicu vody, opačne ju vypil sám aby si doplnil zásobník. Neochotne sa dostavil k nasledujúcej značke a nemotorne zodvihol nohu, aby ju obnovil. Len si na neho tak nešikovne cvrkol; išlo to ťažko, keď sa hanbil. No Třezalka mu prikázala, že mal šetriť a nemohlo sa tak aspoň povedať, že to nedodržal. ,,Tak na striedačku," zamumlal, nechal ju označkovať ďalší strom a on zase prevzal ten po ňom. To už išlo trošku jednoduchšie než predtým. Bola by z toho časom rutina hraničiarskej práce a on si tak zvykol.

Vďaka za akciu money here i come

Peniaze samozrejme zapísať
Obidve tlapky do vody, nech ju už má Keiji plnú (až na svorkový level)
40% ako zľava do obchodu
Z poukazu využívam mágiu ľadu

Zapsáno

Sarkazmus to nebol, i keď sa nemohlo poprieť, že to tak viacerým ušiam ľahko zaznelo. A keď nie s tornádovým monštrom, rozhodol sa podeliť o svoje druhé zážitky. ,,Minulú...?" niekedy strácal prehľad o čase, ,,jar som cestoval s jednou vlčicou po ostrovoch a kam sme prišli, tam sa niečo zvláštne dialo," začínal to v duchu nazývať ostrovná horúčka. ,,Najsilnejší dojem na mňa zanechala ilúzia pestrofarebných vtákov so sladko voňavými vajicami, ktorým sa nedalo odolať, no po ich okúsení boli príšerne lepkavé," zdelil by jej to už skôr, no to vtedy ešte spracovával jej slová. Keiji vlastne toho ešte tak veľa nezažil čo sa týkalo ostrovov a ich magických výmyslov, no ak áno, bolo to fakt niečo.
Aj z neho spolu s vlčicou vyšiel krátky úšklabok, i keď nervózny. ,,Môžem zo zeme vytiahnúť vodu a napiť sa...nemusíme odbehovať tak od hraníc preč," zamumlal návrh. Cítil ako sa v ňom mágia navýšila a to ani nemusel napokon skočiť za Wu pre jeden ten jeho elixír. Vlk bol vždy rád, keď mohol ušetriť zopár kamienkov. Keiji navyše dúfal, že to predtým nebol ponenciál, ktorý on sám mohol dosiahnúť. I keď si po príchode na ostrovy už raz takto dopomohol...keď nad tým premýšľal, začínal sa cítiť konfliktne. ,,Ja by som radšej zostal nohami pevne na zemi," odvetil na poznámku vlčice o krídlach a to ho ešte čakalo vyskúšanie jeho pláštu pripomínajúceho motýlie krídla. Niežeby sa bál výšok, ale predstava, že by s nimi mal zoskočiť z hôr a doplachtiť o pár území mu v hrudi nerobila práve najlepšie. Chcelo to len to prvé odhodlanie, na ktoré sa svedomito pripravoval.
,,Prenechám ti tú...uh, česť na obnovenie prvej značky," mávol labou a kývol hlavou tak, že sa to dalo považovať za úklon. Aký to gentlman. Samozrejme sa len nemal k odhodlaniu, aby si cvrkol na nejaký ten strom ako prvý. Potreboval potvrdenie, že to bude ich aktivita nasledujúce dve hodinky a viac. Ak sa vydala vlčica tak vykonať, zo slušnosti hneď aj odvrátil zrak.

,,Blesky? Sochy...ktoré sa hýbu?" až vygulil oči. Po tornádovom monštre by nemal byť prekvapený, no on to celé ešte len spracovával. Jedného dńa sa za isto dostane do bodu, kedy bude že Oh? Videl si vlka s rudými očami šprintovať po dvoch cez lúku? To tu ešte nebolo. Každopádne, pri čom som to bol? Ah! Včera na hraniciach som naďabil na líšku-" Berte to s nadhľadom. Keď sa Trezalka zaprisahala, že ich naozaj videla, odvetil:,,To ti teda verím!" zafučal, ,,začínam si už uvedomovať, že na ostrovoch sa môže udiať snáď čokoľvek," vlk si len mohol želať, že sa neocitne uprostred jedného toho blázinca.
,,Môžeme len dúfať, že sa k nám znova prinavráti," povedal s náznakom sklúčenosti v hlase. Ćím dlhšie bol jeden stratený, tým menšia bola šanca, že sa tak stalo. Síce Arryna osobne nepoznal a i bez ohľadu na to, že bol cenná sila hraničiarov, zmizutie nebola veselá myšlienka. ,,Nemyslím si, že mám na to v prvom rade dostatočný zásobník," odvetil chudák celý zahanbene i keď to bola vlastne normálna vec. Ak však bol vlk ktorého to mohlo priviesť do rozpakov, bol ním Keiji. ,,Ale budem sa snažiť," odkašlal si. ,,Hmmm," už si aj on musel od toho všetkého hmlkania zahmlkať nad hraniciami, ktoré mu vďaka ich malému rozhovoru teraz prišli dvakrát rozsiahlejšie. ,,Ak by sa niekto cudzí rozhodol dostať na územie na druhom konci od nás..." hmm- ,,nebudú nás hádam ostatní viniť ak sa nestihneme k nemu dostať včas...?" aj bez diaľky bol terén hôr náročný a neumožňoval práve rýchly pohyb. Snáď sa nemuselo vysvetlovať prečo, obzvášť takému z Alatey.
Možno by neskôr načrtol problém nedostatku hraničiarov bete; Hanka bola priateľská vlčica, ktorá by jeho obavy určite slušne odmietla ak by jej neprišli adekvátne. Niežeby...niežeby do Einara nevkladal takú dôveru, ale s kamarátkou sa mu rozprávalo jednoduchšie.

,,Zemetrasenie...?" prekvapene nadvihol uši. On si ničoho nevšimol, ale v tej dobre bol zaneprázdnený zdrhaním pred tornádovým monštrom, všakže. ,,Isto," pousmial sa, ,,mám už celkom dobrú predstavu o rozľahnosti územia," okrem toho, že bolo nasiaklé pachom vlkov, pospájal si ho do seba vďaka takým vlkom ako bola Cipher, s ktorou sa vydal cez územie za modrou bludičkou. Územie nolo tak veľké, že to chcelo viac hraničiarských síl aby ho dokázali celé ustrážiť. ,,Lovec je populárna funkcia," poznamenal krátko na to. Na sraze si ju takmer všetci vybrali za svoje povolanie. Za to hraničiarov sa zdalo byť nedostatok. ,,Okrem nás dvoch viem, že hraničiarom je ešte Arryn," ktorý bol niekde na výprave v horách a znelo to, akoby si ostatní neboli istí či sa vôbec vrátil. Čo sa tým každopádne Keiji snažil povedať, bolo...,,No, budeme my dvaja musieť zabrať ak je nás tak pomálo," poznamenal. ,,Alebo sa rozdeliť na viac častí," zasmial sa, i keď ono to vlastne do smiechu nebolo. Keiji si už takmer chcel naivne nahovoriť, že bol by vykonával svoju prácu hraničiara tak dobre, že cez neho sa niekto len tak neprešmykol. Žiadne podobné nepríjemné incidenty typu Yaro a jeho brat, ktorý si to veselo nakráčal priamo do úkrytu svorky. Ach, nejaký ten trpký pocit z úkrytových udalostí sa zdal v Keijim pretrvať a teraz keď tak čiernomodrý vlk bol späť na území, vyliesť zase na povrch. Nebolo to ale niečo čo by pomerne rýchlo neprekusol. Keiji nebol niekto, kto by si v sebe dlho vedel uchovávať negatívny postoj.

Whoops zabudla som, že čakám na odpis spoluhráča a vypadlo mi to z hľavy, nevadí, 7 kšm it is!

Percentá poprosím všetky do sily a tlapku do vody.

Vďaka za akciu, mala som veľmi úspešný first run. Moja najobĺúbenejšia úloha bola pokémon karty a nemyslím, že som mala nejakú viac menej obľúbenú úlohu.