Příspěvky uživatele

< návrat zpět

× Ulov si na horší časy (2b) → miniquest 3/3
× Vydej se hledat bezpečné místo (3b) → 1/5

Lovenie rýb a iných zvierat bolo veľmi rozdielné. Vedela som, že to bude náročné, ale po mojej krátkej inštruktáži to snáď dotiahneme do zdárneho konca. A ak nie... budeme si musieť poradiť nejako inak. Keď sme sa tu zbesilo naháňali za ušiakom, po tom, ako sa mi ho podarilo horko-ťažko v tomto teréne strhnúť k zemi, som sledovala Caspiana ako s ním bojoval. Musel prísť na to, kde sa zakusnúť. Nechávala som mu čas, veď sme ho mali. Dažďu okolo neubudne a ani ušiak sa nikam nevyparí. Keď sa mu to podarilo, uznanlivo som prikývla. "Super, pozri ešte tamten, zapadol chudák," riekla som a ukázala na zajaca v prírodnej pasti. Postavila som sa a rozišla sa k nemu. Už-už sa z bahna dostával, keď som ho chytila za zátylok a usmrtila ho. Tu bol dôvod, prečo sme my boli predátormi a oni korisťou. Teraz sme ich mohli zobrať so sebou a azda ich i priniesť do svorky s dobrou správou, že sme našli miesto, kde by sme sa mohli ukryť. Viac som však v tomto besnom počasí loviť nemienila, a tak im to muselo stačiť.
Bola som rada, že táto bahenná naháňačka je za nami. Síce lúku tvorila tráva, ale pôda bola tak presiaknutá vodou, že sa tu tvorili kaluže nie len vody, ale i bahna. Prisahala by som, že som bola ešte viac hnedá, než predtým. Zadýchane som sa pozrela na Caspiana ako je na tom. "Išlo ti to na zelenáča fajn, už vieš, čo by si chcel robiť za profesiu až budeš veľký?" opýtala som sa ho, kým som sa dávala dokopy a ponaťahovala som si všetky svaly a kosti ako taká mačka. Otriasla som sa a pohľad stočila k nášmu úlovku. Vyzeral fajn. Na to, že sme boli obaja takí slaboši. Dážď neustupoval. Zamračila som sa. "Mali by sme pokračovať. Nájsť si nejaký ten úkryt, miesto, kam by sa mohla presunút svorka, až sa počasie ešte väčšmi zhorší. Vezmi jedného zajaca a ja vezmem toho druhého," povedala som smerom k nemu a kývla hlavou, aby sme sa vydali smerom k vyvýšenine, ktorú som videla v diaľke. Ako sme pomaly k nej kráčali pochopila som, že to nie je žiadna hora, ale len útes, z ktorého padal vodopád. Veľmi rozbúrený vodopád.

//krištáľové jazero

× Ulov si na horší časy (2b) → miniquest 2/3

//les u mostu

Otočila som hlavu ku Caspianovi. Jeho otázka bola dostatočne dobrá, až som sa musela nad tým zasmiať. "Kto by si bol pomyslel, že sa nebo takto rozprší? JA rozhodne nie a ani Citra to neplánovala, ale máš pravdu... žiť v horách je istotne lepšie pre prežitie, takmer po každej stránke," zhodnotila som, no potom sa usmiala. "Ale neboj, ak toto prečkáme, ukážeme ti, ako si vieme naše územie zveľadiť. Nech nie sme ako takí burani," dodala som a pokývala hlavičkou. Veď my sme žili v iných podmienkach, než bežní vlci a rada by som sem niečo z toho priniesla. Hlavne znalosti, ktoré miestnym vlkom chýbali. Nuž, nevadí. Časom to príde, ale teraz... sme mali na práci niečo iné a to prečkať tento nečas. "Beriem ťa za slovo, že sa nezraníš," mrkla som na neho a pri jeho ďalšej otázke sa zamyslela. "V prvom rade zasýťme najskôr seba, nikdy nevieš, kedy prídu horšie časy. No určite sa zíde i niečo, čo prinesieme domov, pravda..." povedala som, ale neverila som tomu, že chytíme toho viac. No dobre. Mohli sme. Uvidíme, koľko zajacov predsa nájeme.
Stopovanie v tomto počasí bolo fakt výzvou. Ale ja som mala rada výzvy, no trochu som sa obávala toho, či to zvládne Caspian. Predsa len bol mladý a neskúsený, ktovie, či už niekedy v živote vôbec lovil. Panebože, lovil?! "Jujky, lovil si už vôbec niekedy? Ak nie nevadí, dám ti rýchlokurz. Proste pobežíš za našou korisťou a keď budeš mať šancu, chytíš ju a zabiješ... no a pokúsiš sa u toho nezraniť," vysvetlila som mu jednoducho a hopsala si v tom nečase a bahne zmiešanom s trávou ako taká srnka. Na všetkom som chcela vidieť len to pozitívne. "Stôp som videla viacero, azda ich tu bude viac. Preto chcem, aby si uplatnil svoje inštinkty a pokúsil sa so mnou chytiť aspoň dvoch, i malá pomoc pre zásoby svorky sa zíde," dodala som a potom som stíchla, pretože som už zazrela v mokrej tráve dlhé uši. Chcela som, aby sme aspoň dvoch polapili. Pozrela som sa na Caspa a začala sa plýžiť k nim. Keď som bola dostatočne blízko, vybehla som a zajace sa rozutekali. Bolo ich tu až 5, čo ma dosť prekvapilo. Vybrala som si najskôr jedného a po dlhej chvíli využila pošmyknutie a hneď ako som našla balans sa odrazila, aby som ho strhla k zemi. Štekla som, aby ho Casp dorazil, zatiaľ čo som ho nechcela pustiť. V tom som si kútikom oka všimla druhého, ktorý očividne uviazol v kaluži bahna, ktorá vznikla na lúke.

× Ulov si na horší časy (2b) → miniquest 1/3

//Maingarská smečka

Kontrola, či mám Caspa vyzerala zakaždým úspešne. Ach, ty budeš čoskoro na tom farebne ako ja, pomyslela som si v hlave a pousmiala sa. Hovorila som, že svetlá srsť bola dosť na dve veci v divočine. Len bola vždy špinavá alebo nažltnutá! Tak. "Áno, uvažuješ správne mladý vlk, musíme nájsť ideálne aj miesto, ktoré je nad úrovňou mora. To znamená nejaké pohorie. Ale nie každé môže byť bezpečné, v niektorých je dosť riek, vodopádov a plies, ktoré môžu byť tiež ľahko vytopiteľné," povedala som, no musela dodať: "Avšak v horách všetkých je väčšia šanca, že ostaneme suchší, inak povedané... nebudeme šliapať po krk vo vode." Strihla som uškom a pozrela sa na kvapky, ktoré padali na nás, i keď sme boli pod stromami. "Dážď je naozaj dosť hustý. Neveští to nič dobrého," zamrmlala som si pre seba, ale Caspian to určite počul tiež. Keď sme konečne prešli ďalej do lesu, uvedomila som si jednu vec. Zakručalo mi v žalúdku a ak som bola hladná ja, musel byť aj on. "Síce prší, ale ak mi sľúbiš, že si neublížiš, tak sa môžeme pokúsiť natrafiť na nejakého králika alebo lasicu, čo tu bude v tom lejaku pobehovať. Budeme mať výhodu proti nej," riekla som smerom k vlčkovi a usmiala sa na neho. Čím bližšie sme boli ku koncu lesu, tým väčšmi som mohla vidieť stopy v bahne pred nami. Zjavne patrili zajacovi, čo som si tak nejak vyčítala z tých rozmáchnutých stôp. "Pozri, vidíš? Buď je to králik alebo zajac... alebo čokoľvek iné!" zasmiala som sa. Bolo náročné v tomto počasí poznať čokoľvek na sto percent. V tom som však videla tú výzvu niečo spoznávať. Stopy čoraz väčšmi boli menej a menej rozmáchané, čiže sme sa mu približovali. Samozrejme, že mieril na lúku, ktorá sa medzi kmeňmi stromov rozprestierala. Medzi stromami asi len hľadali útočiko, kedže vo vysokej tráve ich všade vytápalo. Chudáci. "Musíme ich chytiť skôr, než sa nám stratia na lúke, pobež," povedala som smerom ku Caspovi a pridala do kroku. V bahne mi labky prešmykovali, ale verila som, že rovnako tak budú šmýkať i tomu zajacovi, až ho dobehneme. Potrebovali sme si niečo uloviť, čo zjeme, až niekam zalezieme do bezpečia. Bolo tu však niečo bezpečné?

//luka

× Promluv si s jiným vlkem o momentálním počasí (1b)
× Dej své alfě (nebo betě*) vědět o momentální situaci (2b)

Naše hľadanie miesta, kde by sme sa mohli ukryť, neskkončilo úplne najlepšie. Už od rieky som mala zlý pocit, hlavne, keď do džungle furt tak hnusne pršalo. Dlho pršalo. "To počasie sa mi nepáči, mám pocit, že je tu vlhkejšie, než by malo byť," riekla som ohľadom počasia mojej skupine. Zastrihala som uškami. "Ak neprestane čoskoro pršať, úplne nás vytopí, to by nebolo fajn. Asi sme sa mali stiahnuť niekam do hôr," zamrmlala som a pozrela sa na Caspiana. Určite prechladne, ale to my všetci. Škoda len, že som ešte miestnu magickú silu neovládala. "Neovládate niekto nejaké čary, aby sme toto počasie zmenili? Na také hrejivé slniečko a dúhu?" vyslovila som s úsmevom, aby som nejako odľahčila situáciu, no zdalo sa, že na úsmevy teraz neostával čas. Čoskoro ma však prekvapilo, keď som uvidela Citru. "Fíha, to ako ste nás našli sestrička?" riekla som a zasmiala sa. Určite ovládala niečo, čo ja nie. Alebo len bola tak spojená s týmto územím? Telom i dušou, no nie? Ktovie. Mala som veľa otázok! Ale tie museli ísť stranou. Nechala som ju rozprávať a prikývla na jej slová. Chápala som, čo sme mali robiť. Preto som pohľadom vyhľadala Caspiana. "Všetkým nám je zima. Musíš byť ako dospelý. Nájdi odvahu vo svojom vnútri a naše dobrodružstvo nás zahreje," pošepla som mu do ucha s úsmevom, akoby som ho chcela namotivovať. Následne som o niečo vážnejšie pozrela na svoju sestru. "Citro, ako sme hľadali úkryt a zdroje... našli sme rieku, ktorá preteká džungľou. Je rozbúrená a vyteká pomaly z koryta. Ten dážď už neprestajne prši niekoľko dní a zdá sa, že čoskoro toto územie bude úplne zaplavené. Neviem ako je to od mora... ale verím, že situácia sa len zhorší, ak neprestane padať ten dážď na zem," informovala som svoju alfu, teda sestru alebo čo bola. Vedela som, že sme na nejaké postavenia nikdy nehrali, ale vzala si na starosti túto úlohu nás tu nejak koordinovať. Preto som sa rozhodla jej pomôcť. "Tak, Caspe, poďme na to, pomôžme svorke a zistime, čo sa to tu deje a aký to má dôsledok," riekla som ku krpcovi a mrkla na neho očkom. Potom som sa vydala preč smerom k druhému lesu, či i ten je tak zaplavený, ako tento tu. Teda... ešte na tom nebol tak zle, no čakala som, čo sa stane, keď sa vylejú rieky... Ešte mi Caspa odplaví! To som nemohla dopustiť a tak som na neho sem tam očkom kukla. "Drž sa u mňa a tentoraz sa nestrácaj," boli moje posledné slová k nemu, než sme zmizli od skupinky, čo tu postávala ešte.

//les u mostu

Preclík

Usmiala som sa na Caspa. "Hmlu vidím, áno, šikovný," riekla som k skrčkovi a uškrnula sa. Nedala sa prehliadnuť. Zdalo sa, že tá hustá hmla zahaľuje veľké množstvo džungle, čom som sa nedivila. Bolo tu extrémne vlhko. Nastražila som ušká a pozrela sa na dospelých, aby sme sa vydali k vode. "Máš pravdu Lapisy, dávajte si bacha, aby z niekade na vás neskočil nejaký jedovatý had alebo iný predátor," povedala som, ale v očiach sa mi zablyslo. Ach, aké by to bolo super na niečo také naraziť? Zavrtela som chvostom zo strany na stranu. Aspoň by sme zistili, či sme schopní tu žiť. Aj keď... som sa pozrela na zostavu, ktorá tu bola. Jedno vĺča, dve srny a jeden... bojazlivý článok? Ako by som ju inak nazvala? Musela som ju spoznať! Tak či onak sme putovali za zvukom vody až som zareagovala na výkrik Vex. Rieka. "Hm, vyzerá, že rieka je divoká. Tu sa to tak nezdá, ale očividne ten lejak je tam vonku o dosť silnejší alebo bol..." skonštatovala som a pozrela sa na nich. "keď sa napijeme a oddýchneme, mali by sme pokračovať. Citra ešte nevyla, určite ešte vytyčujú hranice," pokračovala som a pozrela sa niekam medzi stromy. Ani my sme však ešte úkryt nenašli. Nevadí, mali sme čas. Avšak nemohli sme len tak ostať stáť. "Lapisy, čo keby si určil smer, ktorým sa vydáme?" nadhodila som a zazubila sa. Bolo mi to jedno, len asi prekračovať rieku nebolo rozumné. Tak či onak... podľa toho, ako zavelil Lapis, tak som sa rozišla a pozorne skúmala okolie, či niečo náhodou neuvidíme. Po ceste som sa obtrela o niekoľko stromov, aby bolo jednoduchšie pre ostatných nájsť rieku, i keď si myslím, že časom sa tu všetci začneme veľmi dobre orientovať!

Preclík

Naša výprava za nájdeným zdrojov vody a nejakého prístrešku skončila tak, že sme sa vydali na hon Caspiana. Stratil sa v hustom poraste džungle a hmla tomu všetkému rozhodne nepomáhala. "Keby si aspoň nebol tak svetlý," povedala som svoju myšlienku nahlas a kukla sa na Lapisa. "Pripomeň mi bratre potom niekedy, keby mi preplo a chcela by som mať vĺčatá, že nech to nerobím," zatiahla som k Lapisovi a zasmiala sa. Takéto niečo krát tri alebo štyri by som rozhodne nedala. To by som rovno zošedivela! Strihla som uchom a v kútiku oka som zahliadla svetlo. Letmé, ale predsa. Upozornil naň aj Lapis a ja nastražila uši, zavetrila. "Hm, poďme za ním," riekla som a vydala sa za svetlom, u toho nasavájuc pachy. Napokon som uvidela zašmudlaného Caspiana. "No, ty prieskumník, našiel si už vodu? Vyzeráš, že by si sa potreboval opláchnuť," riekla som smerom k nemu a drcla do jeho boku, aby som narazila na jeho zašmudlané telo. Jeho srsť bola fakt veľmi nepraktická. "Tak, cítite tu niečo? Alebo sa vydajme späť po našich stopách, aby nás Vex zaviedla k zdroju, ktorý počula," povedala som a taktiež zavetrila ešte raz a započúvala sa do okolitých zvukov. Predsa len som začula nevýrazné zurčanie prameňa. "Ah, počujete to?" nadhodila som a labkou drgla do Caspa, aby sa pohol spolu s nami. Druhý raz som ho hľadať nechcela. Pohľadom som kývla Lapisovi a Vex, aby nasledovali onen zvuk, nech nájdeme aspoň vodu a zmapujeme prameň, či čo to bolo. Napokon som sa vydala za bratom a Vex, dozerajúc na Caspa, aby kráčal za nimi a ja šla na chvoste našej skupinky, dívajúc sa po okolí. Prišlo mi zvláštne ,že sme ešte nenarazili na nejakého predátora.

Preclík

Venovala som Vex trpezlivý pohľad a široko sa usmiala. Podporovala som ju mlčky v každom jej ďalšom slove. Bola som rada, že sa snažila s nami komunikovať, aj keď som mala pocit, že by najradšej bola ticho a niekde zalezená v tieňoch. Aspoň tak na mňa pôsobila, možno sa len hanbila cudzích vlkov? To bola tá pravá výzvy zistiť! Tešila som sa na to, až ju viac spoznám a zistím, čo je zač. Možno i prídem na to, v čom drieme jej skrytý potenciál a pomôžem sa jej v ňom zlepšiť? Ach, možno takú pomoc nepotrebuje, Mel. Nie každý potrebuje pomoc sa zlepšiť. Niektorí sú v pohode s tým, že sú takí akí sú. Povzdychla som si. No dobre!
Keď som ucítila ten pach, vyzvala som i ostatných aby sa vyjadrili k tomu, čo by to mohlo byť a či by bolo dobré sa vôbec za tým vydať. To som si však nemyslela. "Ach, pravda pravda. Toľko možností. Možno máš pravdu Vex, možno ty Lapis... možno sa všetci mýlime a azda ani ten pach neexistuje, len ste pri mojich slovách niečo náhodne ucítili," riekla som a pobavene sa nad tým zasmiala. Hrátky s mysľami vlkov boli zábavné, ale v tomto prípade som to myslela vážne. Naozaj som niečo cítila, no väčšmi ma zaujalo to, na čo poukázala Vex. "určite tu v džungli nájdeme množstvo vecí, ktoré nepoznáme ani my, Lapisy, o to sa nebojím a práve na to sa teším až to preskúmame," povedala som smerom k svojmu bratovi a pozrela sa potom na Vex. "Skutočne?" otázala som sa rečnícku otázku a drgla do jej pleca. "Veď nás, Vex, prosím, buď našim prútikom, ktorý nájde pitnú vodu pre svorku," nadchla som ju a chcela vidieť, či preberie iniciatívu. Usmiala som sa na ňu a podporovala ju, i keby sa toho bremena zriekne. V tom prípade by sa toho chopil Lapis alebo ja. Chcela som však, aby sa každý z nich podielal na tomto prieskume. Mohla som sa naň vydať i sama a priniesť Citre správu, to vedela. Ale ja taká nebola. Nech ukážu i oni, čo je v nich a nech majú radosť zo seba, že niečím dôležitým prispeli. Ja si svoje zásluhy rozhodne nahrabem až pôjdem zisťovať, kde nás to vlastne vypľulo. Teda... chcela som vedieť čo najviac o tomto svete a využiť jeho možnosti vo svoj vlastný prospech na svoje experimenty a výskumy! K tomu som si vlastne adoptovala i Caspiana, aby mi pomáhal s výskumom a... Caspian.
Zastrihala som uškami a spozornela. "Šmárja, ide opačnou stranou," riekla som a pozrela sa na miznúci mráčik. "Poďte, voda počká, nie že niekde zapadne," povedala som k dvojici a kývla hlavou. "Sme partia, nebudeme sa deliť. Nájdeme Caspa a pôjdeme za vodou, okej banda?" zatiahla som k dvojici a usmiala sa. Napokon som sa vydala do hmlistej džungli, aby som nasledovala pach Caspa. Kam sa to vydal? Počúvol moje slová. Musela som sa nad tým zasmiať. "Caspeee, kde si krpec? Našli sme vodu, nie si smädný? Poď ku mne malinký," volala som ako som šla napred. Rozhliadala som sa okolo, či ho niekde neuvidím, ale hmla hustla. Povzdychla som si. Kde len si.

Preclík

Prednú labku som zdvihla nad hlavu Caspa a pocuchala mu srsť medzi ušami. "Pusti sa do pátrania, krpec. Ale dávaj na seba bacha. Si menší než my, tak sa zmestíš i do miest, kam by sme sa normálne nedokázali pozrieť," riekla som smerom k nemu a brala to ako veľkú výhodu. Azda nájdeme nejaké tajné zdroje a s pomocou mágie by sme to v budúcne dokázali využiť v náš prospech. Casp i keď bol mladý, bol veľmi dôležitý a užitočný pre našu skupinku. "Áno, Lapisi, je čas. Čokoľvek upúta vašu pozornosť, kričte. Nechcem sa však rozdeľovať na menšie celky, nech sa nestratíme. Zatiaľ to tu ani jeden z nás nepozná natoľko, aby sme sa tu vyznali," povedala som a pokývala hlavou. O niekoľko mesiacov to bude určite lepšie a čoskoro tu budeme chodiť i po slepiačky. Ach, to bude super, keď tu ten terén budem natoľko poznať! TEšila som sa na ten deň, kedy sa tu budem cítiť ako doma. I keď to tu bolo také barbarské a zastaralé. Niekde sme začať museli a keď ovládneme miestu mágiu, určite sa chopím zveľadovania tohto miesta!
"Prežitie?" zopakovala som slová po Vex a usmiala sa. "Prežitie je veľmi dôležité, to si urobila dobre. Ale teraz... teraz nájdeme zdroje, ktoré nám pomôžu k tomu, aby sme sa z prežívania dostali k žitiu, čo na to povieš, Vex?" opýtala som sa jej a mrkla na ňu. Následne som sa otriasla a kývla hlavou. Bolo na čase vyraziť a pustiť sa do pátrania. "Tak banda, poďme na to!" zahlásila som a vydala sa do džungle. Verila som, že chvíľu nič nenájdeme, ale aspoň uvidíme, čo tu na tomto území vlastne všetko je a prečo si to tu vybrala Citra. Bolo vtipné, že volila takýto biom. Nastražila som ušiská. "Cítite to?" opýtala som sa, pretože som vo vzduchu cítila šíriaci sa sladkastý pach. Azda šlo o nejakú kvetinu v džungli? Alebo rozkladajúcu sa zdochlinu? Možností bolo mnoho! Azda sa mi to len zdalo a nič som necítila. Nechala som to tak a radšej sa vydala ďalej. Chcela som nájsť najskôr tú vodu, bola dôležitejšia než to, že kde zložíme hlavu. Nakrčila som ňufák. V celom pralese bolo vlhko, videla som mnoho studničiek, ale hľadala som skôr nejaký potok, rieku, jazierko... Privrela som zraky a rozhliadala sa po okolí.

//Tajné ostrovy

Všetci
Pozrela som sa na Caspiana, či ma nasleduje a potom sa pozrela na Citru. Pomaly sme pokračovali v ceste. Bolo nás dosť. Čo moja sestra zvládla spraviť na ostrovoch za ten čas, čo som sa túlala po okolí a skúmala flóru? Nastražila som uši a uškrnula sa, keď som zachytila úryvok reči niekoho vedľa mňa. Ani som si už nepamätala, čo ma vlastne na tom pobavilo. Svoju pozornosť som však vrátila na sestru, ktorá nechodila okolo horúcej kaše. Ako nikdy. Prikývla som u jej slov a pozrela sa na Caspa, brata a vlčicu, ktorú spomenula. Aspoň niekoho nového spoznám.

Skupina Pretzel
Moje zraky spočinuli na neznámej vlčici. "Ahoj Vex, poď k nám," riekla som k nej a usmiala sa na ňu. Mala zvláštne sfarbenie a rozhodne som mala na ňu plno otázok. "Lapisiii," zatiahla som a našla ho pohľadom u Amethy. Počkala som, kým ku mne tí dvaja došli a na každého sa na moment pozrela. "Tak..." riekla som dôležito a nadýchla sa, než som pokračovala: "Pôjdeme sa prejsť po zarastenej časti a ak uvidíte akúkoľvek dieru, jaskyňu, previs, niečo zaujímavé, čo by sme mohli preskúmať a využiť ako úkryt pre početnejšiu skupinu, šteknite." Pokývala som u toho hlavou. Veľmi dôležitá organizácia. "Uvidíme aspoň aj, čo na území vôbec je. Zdroj vody, nejaké pachy potenciálnej lovnej zvery, nejaké sladké plody..." pokračovala som. "Potom všetky naše zistenie zreferujeme Citre, až na nich opäť narazíme," dokončila som svoju myšlienku a kývla hlavou smerom k džungli. "Casp, ty sa prosím nikde nezamotaj do lián," upozornila som ho (//prosím zamoc sa do lián), pretože potom ho z tade vymotávať bude skutočná sranda. Ako sme sa pomaly rozišli, musela som sa do široka usmiať, keď som sa na nás všetkých v skupinke pozrela. "Ach, pozrite sa na nás! Aká sme krásna skupinka, ach," zatiahla som nadšene a zavrtela svojim pahýľom. Mala som plno energie a elánu do skúmania novej časti krajiny. Hlavne so super vlkmi po mojom boku! "Vex, drahá, ako dlho si na ostrovoch?" opýtala som sa jej s úsmevom. U toho skúmania sme sa mohli i porozprávať a niečo nové zistiť. Naše dobrodružstvo sa zapíše do histórie!

"Samozrejme. Len nezabúdaj, niektoré dni tvoje najlepšie ja zvládne zdvnihnúť celého jeleňa a iné ledva divočáka. Ale to je v poriadku," pritakala som smerom ku Caspianovi a usmiala sa. Nebolo dobré chcieť od seba mať vždy príliš vysoké nároky, skôr tie reálne. Strihla som uchom a pozrela sa na skupinu, ku ktorej sme sa pripojili. Uškrnula som sa. "Sranda by bola, keby sme mali i parohy," zašepkala som smerom ku Caspovi, keď spomínal naše fľaky. Tie moje boli najmenej viditeľné, ale to bolo silným melanínom v mojej koži. Bolo vtipné, že sme s Caspiánom boli také protiklady, čo sa týkalo génov. Nevadí. Aspoň sme sa k sebe o to viac hodili!
"Ja a skrývať sa? To vôbec, sestričko. Objavovala som, čo to išlo a pozri sa, kam ma osud zaviedol. Zas k tebe," mrkla som na ňu ako som to hovorila a uškrnula sa. Tí zvyšní súrodenci boli len ďalšie plusy k tomu. Prešla som si jazykom po tesákoch a pozrela sa na Citru, ktorá mala svoj proslov. Neprekvapovalo ma to. Ona vždy bola taký rodinkársky typ, ktorý mal potrebu sa o druhých starať. Aspoň budem mať kde skladovať svoje predmety, ktoré nájdem. Odfrkla som si. "Ach nový domov, čo povieš prcku," šťuchla som do Caspiana a kývla hlavou. Vydala som sa automaticky za sestrou, ktorá si to namierila do džungle.

//Za citrou

"I have no special talent. I am only passionately curious."

//Les u Mostu

Vedela som, že prekonať vlastný strach dá niektorým jedincom zabrať. Verila som však, že Caspianovi sa to podarí čo najskôr. Bol mladý. On ešte nemal toľko komplexov ako niektorí. Zastrihala som ušami a pozrela sa na les pred nami. "V živote budú i ťažšie veci. Nemysli na to a snaž sa byť každý deň svojim najlepším ja. Potom už nikdy nebudeš brať pochybnosti druhých vážne, pretože budeš všetko robiť najlepšie ako vieš," riekla som. Raz za čas som pôsobila ako nejaký motivačný rečník, ale čo sa dalo robiť. Pousmiala som sa a mávla chvostom. Do ňufáku sa mi dostávali pachy druhých vlkov a ja som ich spoznala. Netušila som, čo tu robia, ale bolo to fajn zistenie. "Caspian, niekoho ti predstavím," nadhodila som a kývla hlavou, keď sme vyšli spomedzi stromov. Pláž vyzerala zaujímavo a ja sa vydala priamo k zhluku vlkov, ktorí tu snáď čakali na spasenie alebo zjavenie. "Ale, ale... Odkiaľ vás všetkých čerti ženú?" zatiahla som k svojím súrodencom a zaškerila sa. Tých okolo som si nevšímala. Neboli podstatní. Otočila som sa na Caspiana. "Toto sú moje sestry a brat. Ale myslím, že su na to došiel aj sám," predstavila som ich Caspovi a uskrnula sa. Už nám všetkým chýbali len parohy haha.

//Temný les cez Most

"Hm, strach ale nemusí byť negatívny," vysvetlila som mu a prezrela si ho. Bál sa toho, že ho nikto nebude mať rád. Chcel mať kamarátov, rodinu, azda svorku... "Avšak budiť rešpekt je dobré, napríklad všetky alfy ho musia v druhých vyvolávať a pozri koľko majú kamarátov a nevidia ich členovia svorky ako čierne ovce," povedala som mu a mrkla na neho. Nesmel sa toľko báť. Mal celý život ešte len pred sebou. "No nič, raz nájdeme i vlkov, ktorým sa bude tvoj element páčiť natolko, že budú ťa vidieť inými očami, než si t myslíš," dodala som napokon a mrkla na neho pravým očkom. Pokračovala som v ceste cez les. "Až ich uvidím, určite si to budem pamätať. I ty máš svetlé sfarbenie, tak si už o sebe nemysli, že si čiernou ovcou, maličký, pozri... teraz spolu strávime nejaký čas a ja nechcem počuť takéto podceňovanie sa. Vieš ako funguje tvoj mozog? Čím viac na niečo myslíš, tým si to viac do svojho života privolávaš. Uveríš tomu a potom to je pravda. Lenže ty nie si na nič a nie si čiernou ovcou," povedala som mu z oči do očí a šťuchla do neho ňufákom, aby sa trošku vschopil. Potrebovala som prestaviť jeho mindset, pretože nič nebolo nemožné, keby tomu veril. "Vyzerá to desivo, ale keď sa na to zadívaš... je to len o uhle pohľadu. Všímaj si tých drevených latiek a nie tých dier medzi nimi. Bude nižšia šanca toho, že spadneš," poradila som mu a potom kývla hlavou, aby šiel predo mnou. "Hlavne sa moc nehýb a... ešte dôležitejšie. Nepozeraj sa dolu a nezastavuj lebo sa už nepohneš," riekla som a nasledovala ho. Dávala som na neho bachca, povzbudzovala ho a ak mu niekde ušla labka, tak som ho za kožuch chytila a napravila. Eventuálne sme došli do lesa... "Vidíš to, zvládol si to! Poď oddýchneme si niekde," riekla som a rozišla sa medzi stromy. Už-už som si chcela niekde ľahnúť, keď som ucítila bratov i sestryn pach. Vydala som sa za nimi...

//Tajné ostrovy

//Jazero smrti

Nikdy by som nepovedala, že by bol nejaký vlk nespokojný s tým, že vôbec ovláda nejakú mágiu. Predsa len sa to tak v bežných zemiach často nevidelo. Oheň mohol pôsobiť ako zbytočný, ale ja som ho tak skutočne nevidela. Sama som bola rada, že som ovládala vzduch, ale nevadilo by mi, ani keby som dostala do vienka čokoľvek iné. "Máš pravdu v jednej veci," začala som, keď som kráčala do náručia temných stromov. Toto miesto bolo prapodivné, no vôbec som sa ho nebála tak, ako by sa ho báli obyčajní vlci. "Oheň je nebezpečný. Avšak až sa ho naučíš ovládať, nebudeš sa ho už musieť báť ty, ale skôr tí druhí," riekla som a uškrnula sa. Hej, bolo by cool ,keby som mohla obhárať chlpy každému, kto ma naštve. Možno jedného dňa nájdem toho Šedivca s vylepšovákmi a poprosím od neho nejakú novú schopnosť. "Hm, existujú prípady, kedy horela i voda," dodala som a mrkla na neho. Možno mu to raz ukážem, ale pochybovala som, že tu nájdeme také látky. Avšak... možno i na toto existovala nejaké mágia, ktorá by spôsobila to, že by dokázal zapáliť i vodu. Odfrkla som si a vykročila ďalej. Smerom k juhu lesu, pretože som bola zvedavá, kam ma moje kroky zavedú. Azda smerom k mostu a na druhú stranu? To by mohlo byť pre krpca záživné. "Teší ma Caspian, to znie ako z poriadnej diaľky. Nepočula som o takom mieste, veru," zareagovala som na jeho slová a pokývala hlavou. Aspoň som ho už nemusela oslovovať hej ty drobec, ale mohla som používať jeho meno. "Sú veľmi rozsiahle. Ak si si všimol, ťahali sa ďaleko na sever a tu končia. Si ešte príliš malý na to, aby si to so mnou zvládol Zatiaľ pome pozrieť neďaleké lesy, že čo v nich nájdeme," odpovedala som a dodala: "A mám tu pre teba jednu výzvu." Zaškerila som sa a vydala sa k Mostu, aby som zistila, či bude mať dostatok odvahy prejsť na druhú stranu.

//Les u Mostu cez Most.

//Púšť

Neprekvapovalo ma, že vĺča sa rozhodlo moju dohodu prijať. Čo by už samé tu tak robilo? Ešte by ho niečo zožralo. Strihla som uchom a sledovala krpca, ktorý bol nadšený z toho, že môže ísť so mnou na výpravu. "Samozrejme, že môžeš, ak teda budeš chcieť. No zdá sa, že si všetkými štyrmi labami za," skonštatovala som a uškrnula sa. V očiach sa mi šibaľsky zablýskalo. Ach, keby len vedel, aká otravná ešte len budem! "Nevedia, čo je dobré," zamľaskala som nespokojne jazykom. "Vidíš to, možno ani nebolo na škodu, že si sa zatúlal. Pre mňa nie si ničím tak strašne iným, aspoň keď sa naučíš používať svoj element, nebude nám v zime chladno," riekla som a mrkla na neho. Veď už leto pomaly končilo. Ak by sa naučil ovládať oheň, naozaj by sme nemuseli mrznúť niekde pod holým nebom. "A ako sa vlastne voláš?" opýtala som sa ho napokon, keď sme kráčali už ďalej a mierili k jazeru, ktorému som sa však viac vyhýbala. Neprišlo mi úplne ako vhodné na pitie, či kúpanie. Skôr som zamierila k horám, aby sme pokračovali ďalej. Nech viem, čo sa skrýva za nimi!

//Temný les cez pohorie