Příspěvky uživatele

< návrat zpět

× Zauvažuj nad nejlepší akcí pro přežití potopy (ve čtyřech vlcích)

Spovedal som vlka, pretože mi prišiel ako veľký podivín. Chcel som preto vedieť, odkiaľ je, nech viem, s kým mám dočinenia. Už som tu narazil na nasledovníka monarchie, ale čo... Ryba? Neprišiel mi ako nejaký aristokrat, to vôbec nie. "Hm, nejaký áno, ale rozhodne to nebude to isté, čo doma. Nemyslím si, že tu nájdem to, čo hľadám," skonštatoval som a zamračil sa. Bolo náročné chcieť, aby som sa prispôsobil tomuto kraju. Radšej budem samotár bez domova, než sa klaňať nejakým nearistokratickým tupcom. Keď sme prišli k rastline, zastrihal som ušami a pozrel sa na Rybu. Vedel o rybách dosť. Nie, že by ma to nejako prekvapovalo. "Súhlasím," odpovedal som jednoducho, pretože v tento moment som nemal náladu sa nejako viac rozprávať. Nebolo treba. Videli sme, kam to spelo. Museli sme si uloviť jesť, kým sa ešte dalo.
Avšak skôr, než sme vyrazili na lov, z tej skupinky vlkov, čo sa tu premiesilo... k nám podišli dvaja. Veľmi zvláštne sfarbení vlci. Tmaví mal dokonca na krku i nejaký podivný prívesok. Zaujímavé.
Načúval som ich slovám, ale niečo sa mi na tom všetkom nepozdávalo. "Iste, voda sa naozaj dvíha a i jazerá a rieky sú rozbúrenejšie a vyliatejšie, než kedy predtým. Čoskoro sa zatopia všetky údolia, lesy, lúky, ale... dovolím si tvrdiť, že i v horách bude boj o prežitie eventuálne nevyhnutný. Ak tomuto počasiu nepríde koniec," riekol som a pozrel sa na oblaky. I v horách sa dalo pekne zaplaviť všetky údolia, či rozbúriť rieky, vodopády, či vyplaviť plesá. "Ďakujeme vám za vaše rady, istotne sa vydáme vpred, kým je ešte kam možné vôbec labkou stúpiť. Majte sa i vy na pozore, pred touto potopou nám nepomôže ani čas, len motlidby k bohom," zabručal som a pozrel sa na Rybu, či k tomu niečo povie. "Mali by sme začať uvažovať i nad hľadaním portálu, ktorý by nás dostal preč, ak sa majú v pláne ostrovy potopiť pod morskú hladinu," konštatoval som ďalej. Všetko bolo možné. Nikto si nemohol byť istý ničím. Preto som len pokrútil hlavou. "Tešilo ma, moje meno znie Michael. Ďakujem vám páni, poberieme sa po vlastných," rozlúčil som sa s nimi a vydal sa preč z hôr. Napredoval som niekam na otvorené priestranstvo, kde to ešte bude vcelku bezpečné si niečo uloviť, ale moc miest tu nebolo. Keď sme boli dostatočne ďaleko, potichšie som riekol Rybovi: "Ani ma nehne ísť na druhý ostrov, prečo by nás tam posielali a sami tu zostávali, keď tu nie je bezpečno? Hlúposť." Odfrkol som si. Na tento trik rozhodne nemám v pláne skočiť! A i keby to trik nebol, nerád som počúval druhých. Takto to bolo lepšie.

//sokolí zrak

//Nemé údolie

"V horách dážď príde rovnako rýchlo ako odíde. Môj bledý kožuch nie je príliš kamarát s bahnom, ktoré zanecháva ten výdatný lejak," skonštatoval som na jeho otázku a zachmúril sa. Naozaj by som si nikdy nepredstavoval, že skončím v takejto diere. Azda som umrel a toto bolo moje peklo? Nečudoval by som sa, keby ma takto bohovia trestali za to všetko, čo som za život napáchal. "Spoločnosť? Takže samotár nie si. A nepočul si náhodou i o tom, ako sa z týchto ostrovov Mois dostať?" otázal som sa ho rovno a nadvihol spýtavo obočie. Rád by som počul odpoveď na túto otázku, ale pochyboval som, že bude vedieť odpovedať. "Nie, podobne ako ty, hádam. Stretol som i vlčicu, ktorá tiež v rovnakom čase sa zjavila na ostrovoch. Bolo nás očividne... viacero," povedal som a zamyslel sa nad náhodou. Bola to náhoda, že? "Pozri," povedal som, keď sme kráčali po horskej stráni a moje zraky padli na béžovo šedú až nažltnutú vlčicu, ktorá niečo zbierala. Keď sme podišli bližšie, rozhovorila sa. Paloučnatka? Jedovatá, zopakoval som si v mysli. "Ako to, že sa neotráviš ty?" kecol som mierne stroho, ale to bolo jedno. Asi vedela čo robí. Do burín som sa nikdy nevyznal, ale toto by sa mohlo hodiť. "Dobre... vďaka za info," riekol som k vlčke a chvíľu sa na kytky díval. Niečo mi hovorilo, že už som ich niekde videl. Ale nebolo to len niečo... veľmi podobné? Ktovie. "Je divnejšia než ty, asi poďme opodiaľ," skonštatoval som a vybral sa smerom k neďalekému výčnelku, z ktorého som videl na more. Bolo skutočne rozbúrené a zdalo sa, že pomaly pohlcuje kraje ostrovskej pevniny. "Nevyzerá to dobre," skonštatoval som a hľadel na tú pohromu, ktorá nám hrozila. Prečo som sa sem musel dostať v tom najhoršom možnom čase?!

Podivín. To bolo to slovo, ktorým som mohol vlka popísať. Bol divný, ale vytiahol ma z vody. Mal som voči nemu cítiť nejakú vďaku? Asi. Kedy sme sa stali priateľmi? prebehlo mi hlavou, ale svoje kúsavé slová som si nechával pre seba. Stále som živil nádej, že od neho vytiahnem niečo, čo sa mi bude hodiť a dá mi odpovede na otázky, ktoré som mal. "Keby svietilo slnko a nebolo by všade bahno a voda, svet by bol krajší," skonštatoval som napokon na jeho otázku a pri jeho predstavení len na neho čumel s pootvorenou papuľou. Ryba? To ťa tak rodičia moc nenávideli? pomyslel som si, no veľmi rýchlo som si uvedomil, ako na neho čumím, že som zavrel papuľu a zaškeril sa. "Ja som Michael," predstavil som sa mu a rozmýšľal, či nedodá, že si robil len srandu a je to jeho prezývka... no vyzeral pomerne seriózne. Podivín.
"Krásne počasie?" zopakoval som po ňom jeho slová a zdvihol hlavu k nebesiam. Čo ešte mohol urobiť alebo povedať, aby ma v mojich myšlienkach utvrdil? Nuž, minimálne vedel viac než ja. Mois. Ostrovy. Neznelo to však nejak viac upokojujúco, vzhľadom na počasie. More. Natočil som hlavu niekam do diaľky. Ako ďaleko sme boli od neho? V diaľke som však uvidel hory. "Zjavil som sa v zasneženej časti týchto... ostrovov. Nikdy by som nepovedal, že zažijem monzúnové obdobie plné záplav," odpovedal som mu a i ja sám sa postavil na svoje dlhé laby. Otriasol som zo seba prebytočnú vodu a bahno, ktoré kde-tu skončilo na kožuchu môjho spoločníka. Pri jeho sfarbení sa však nenápadne strácala kadejaká špinka. "Bolo by rozumné zamieriť do hôr, rád by som si pozrel, ako je na tom... more," nadhodil som k nemu a kývol hlavou k horám (furijské). "Ideš so mnou? Priateľu?" zopakoval som jeho slovo, ktorým ma nazval a nadvihol spýtavo obočie. Napokon som sa rozišiel k bezpečnejšiemu miestu, než bolo toto tu. A to k pohoriu. Aspoň budem mať lepší rozhľad nad situáciou, ktorá tu vládla. Nechcel som, aby ma tu hneď druhý deň po mojom príchode niečo zožralo.

//furijské hory

× Podej pomocnou tlapku topícímu se/top se a nech zachránit (2b)

Voda dokázala prekvapiť i skúseného plavca. I mňa polapilo jazero do svojej pasti a mal som čo robiť, aby som udržal hlavu nad hladinou. Podvodné prúdy boli záludné. Niektorí by si azda mysleli, že v stojatých vodách žiadne neboli, ale opak bol pravdou. Zameriaval som sa na to, aby som sa dokázal nadýchnuť a chcel sa vymaniť z tohto vodného objatia, aby som sa dokázal stabilizovať a vybrať sa smerom k brehu. Ale nedarilo sa mi to, začínal som byť už vyčerpaný a slabý, nachlípal som sa i vody. Keď som prestal tak bojovať, pocítil som dotyk. Naplavené drevo? Opora! Otočil som hlavu ako ma povytiahol neznámy nad hladinu a ťahal k brehu. Nebolo to drevo. Vlk. Pocítil som potupu, ale bol som tak vyčerpaný, že som bol rád, že som tu neutonul. Ešte by sa mi bohovia vysmiali, čo som to za neschopáka. Hneď ako moje labky pocítili dno, začal som inštinktívne spolupracovať a vydral sa na breh. Rozčapil som sa na ňom ako zdochlina a vykašliaval vodu. Keď som polapil dych, otočil som sa na strakatého vlka. "Ďík," zabručal som k nemu a nakrčil ňufák. Neznášal som, keď mi niekto pomáhal. K tomu vyzeral divne. Vlka ako jeho som ešte nevidel. "Kto ste zač?" pokračoval som a pomaly sa začal zbierať na rovné laby. Otriasol som sa a privrel bledé, mrazivé zraky. Nebolo inteligentné tu pobehovať, keď boli záplavy. Jedine, že by tu bol rovnako stratený ako ja. "Ste domáci?" dodal som ešte k svojej otázke a vyčkával na jeho odpoveď. Azda zistím, kde to sakra som? A prečo sa tu z každej škáry rinie voda?

× Zahuč do vody po špatném zhodnocení hloubky vody (1b)

//Ostríži zrak

Mal som pocit, že v tej tme a daždi som chodil do kolečka. Prisahal by som, že som zablúdil. Všade bolo mokro a mal som pocit, že asi za chvíľu zošaliem. Zavrčal som si popod ňufák, pretože som začínal byť viac než nervózny. Chcel som byť späť doma. Bral som späť svoje slová, ktoré som hovoril predtým Camiyi. Chcel som nájsť cestu domov, pretože toto tu bolo šialené. Zašvihal som chvostom a pozrel sa na údolie, kam sa terén zvažoval. Nie, nie! Chcel som ísť do kopca a nie dole kopcom. Očividne som však nemal na výber. Ako som šiel nižšie a nižšie, pochopil som, že je tu obrovské jazero, ktoré však bolo vyplavené všade možne. Nemusel som byť jadrový fyzik, aby mi to došlo. Avšak vyzeralo to, že jazero zatopilo miesta, kde nebola tak hlboká voda a preto som ho ani neobchádzal a šiel po jeho kraji. Ako som si myslel, voda mi siahala len po kolená, občas po brucho, inokedy po členky... spokojne som si vykračoval takto ďalej, brodil sa vodou a mieril pomaly k horám v diaľke, keď v tom momente... vykročil som, ponoril labku, ale pevné dno som nenašiel. Zahučal som do vody, ktorá bola hlbšia než sa mi zdalo. Prekvapilo ma to. musel som naraziť na nejaký zráz alebo čo. To však nemenilo nič na tom, že sa hladina za mnou zavrela a ja sa začal topiť. Prekvapilo ma to extrémne moc! Stiahol ma i nejaký podvodný prúd, ktorý však v jazere nebol až tak silný, no predsa len mi sťažil to, aby som sa dostal jednoducho k brehu. Preto som sa ocitol niekoľko metrov od "brehu" a mágal labami vo vode. Kus som sa... prepočítal a bol očividne naivný! Voda bola v tom mieste hlbšia, než som čakal a teraz som na to doplácal. Preboha, veď som sa tu nemohol utopiť. Na tak prašivom mieste a bez úcty!

//Najvyššia hora

Ako som len preklínal, že som sa tu vlastne ocitol. Bolo mi proti srsti toto počasie. Prijal by som i tú púšť vyprahlú z ktorej pochádzala Camiya, než toto tu. Nakrčil som ňufák a pozrel sa na okolie. Všade bola rovina a to sa mi nepáčilo. Ďalšie hory som videl až v diaľke. To naozaj tu nebolo viac pohorí? Chýbala mi moja domovina. Zabručal som a pokračoval v ceste. Ani som netušil, kam vlastne idem, proste som chcel sa dostať niekam, kde budem v suchu a bezpečí. No pochyboval som, že tu nejaké je. Ako som prechádzal okolo rokliny, voda z mora sa vlievala cez breh a ja som si musel dávať pozor, aby som náhodou nenašiel hlbšiu vodu, kde by ma strhol prúd. Bol som rýchly, ale taktiež už dosť unavený a zadýchaný. Premrznutý. Zamračil som sa a bežal ďalej a ďalej. Cez rozbahnenú lúku... ani neviem kam presne. Proste som šiel ďalej a ďalej. Nechával som to všetko na osud, že čo mi podhodí ešte pod labky. Bol som však tak mokrý, že som sa mohol volať ryba a nie vlk.

//Nemé údolie

× Zamiř do bezpečí (1b)

//krápniková jaskyňa (cez hory a červenú portálom)

Vydal som sa za žiarou, ktorú som videl v diaľke. Azda ma viedla späť domov? Do bezpečia? Avšak keď som k žiare prišiel, portál ma previedol na lúku. Asi to bola lúka. Pretože vzhľadom na počasie a dvíhajúce more som mal pocit, že sa brodím bažinami. Zamračil som sa a nechutne zdvihol labku do vzduchu. Bahno. Samé bahno. Nemohol som tu však dlho postávať. Musel som zamieriť niekam do bezpečia, pretože naozaj som mal pocit, že táto strana pevniny sa potápa. Zhrozene som sa zadíval na more, ktoré pomaly požieralo zem. Pridal som preto do kroku a rozbehol sa smerom k hore, ktorú som videl v diaľke. Musel som byť rýchlejší než voda, pretože ak by som sa ponoril do miest, kde sa more vlievalo na zem... asi by ma prúd stiahol do oceánu a to som skutočne nechcel. Preto som pridal ešte viac a bežal k hore o sto šesť. Keď som dobehol k úpätiu, potešilo ma, že terén začal stúpať, a tak som sa dostal z tej zatopenej oblasti. Vydýchal som sa. Nič však nebolo bezpečné v týchto dňoch. Ani hora mi nemusela garantovať to, že sa neutopím. Bolo tu však bezpečnejšie, než na tej lúke u mora. Chvíľu som na brale ostal, než som sa vydýchal a rozhodol sa pokračovať v prieskume ostrovu. Nepáčila sa mi táto krajina, ale že vôbec.

//Ostríži zrak cez roklinu

//Vlčie jazero (cez Snežné tesáky)

× Vydej se hledat bezpečné místo (3b) → 6/5

Už som mal tej vody dosť. Potreboval som niekde skloniť hlavu a aspoň na chvíľu neriešiť, či prší alebo nie. Hory mi mohli ponúknuť tento benefit, preto som aj do nich zamieril. Hľadanie toho bájneho bezpečného miesta však bolo náročnejšie, než sa dalo čakať. Pretože ani hory neboli tak vodeodolné, ako by sa mohlo zdať. I tu všade možne stekala voda a nebolo to dvakrát bezpečné. Zabručal som a vydal sa smerom niekam za ňufákom. Zamieril som teda náhodným smerom, pretože v tomto počasí a stave určovať svetovú stranu som naozaj nemal náladu. Pomaly som zamieril teda niekam oficiálne na juh a po chvíli som skutočne natrafil na niečo, čo zaujalo moju pozornosť. Žeby sa na mňa skutočne usmialo šťastie? prebehlo mi mysľou a ja sa vydal za ňufákom smerom k diere, ktorú moje zraky uvideli. Čoskoro som vkĺzol do útrob jaskyne. Nebola veľká, ale postačila mi natoľko, aby som sa mohol poriadne otriasť a neriešiť nejaký dážď. Aspoň na chvíľu. Len som čakal, kedy zaplaví i túto jaskyňu. Hlavne to jazierko v nej ma dosť znepokojovalo. Hodil som si potkana na zem, ktorého som si uvolovil a prichytil ho prednou labkou, aby som ho mohol zožrať. Užíval som si každé jedno sústo, než som ho dožral. Netrvalo to dlho, veď to bolo mälo mäsa pre mňa, ale čo sa dalo robiť. Nič viac som skutočne uloviť nedokázal a nie v tomto počasí. Povzdychol som si a už keď som na chvíľu bol v duchu, našiel som si miesto, kde som si mohol ľahnúť. Zavrel som oči a pomaly sa pobral do spánku.

Po nejakom čase som sa prebral. Už prestalo pršať? Srsť mi už vyschla, preto som sa ponaťahoval a zamieril zas von. Nie. Neprestalo. Zamračil som sa a vydal sa do hôr smerom k žiare, ktorú som videl v diaľke.

//Najvyššia hora cez Tesáky a portálom cez Červenú lúku

//Hmlisté pláne

× Vydej se hledat bezpečné místo (3b) → 5/5
× Projdi se po zatopeném území (1b)
× Pokus se plavat (1b)

AH! S krysou som klusal ďalej po rozbahnenej planine a čoskoro som v tej hmle aj niečo užitočné uvidel. Pozrel som sa na hory, ktoré sa črtali do výšky. Konečne nejaké hory, maju ich tu málo. Sa divím, že tu nie je tá púšť, pomyslel som si a zastrihal ušami. Napokon som sa vydal ďalej, ale čoskoro som stúpil labkou do vody. Myslel som si, že ide len o nejakú ďalšiu kaluž, ale keď som sklonil hlavu, uvedomil som si jednú vec. Nešlo o kdejakú kaluž. Práve naopak. Ako sa hmla rozplynula, mohol som pohliadnuť na veľké jazero, ktoré teraz pripomínalo skôr more. Delilo ma však od možnosti vyšliapať do hôr. Zamračil som sa. Fakt super, a čo teraz? Zabručal som, no musel som pokračovať. Tu som skutočne ostávať nemohol. Musel som sa vydať do tých hôr a nájsť si tam nejaký úkryt. Budú na tom určite lepšie, než tu dolu. Avšak aby som sa tam dostal, musel som to vyliate jazero preplávať. Do toho sa mi dvakrát nechcelo, ale ak som mal pravdu povedať, už teraz som bol mokrý až na kosť. Určite mi to až tak neublíži. Preto som sa vydal ďalej vpred. Čoskoro som mal vodu po kolená, brucho... až som sa ponoril natoľko, aby som musel začať zaberať labkami mimo dno. Plávanie bolo náročné, ale aspoň to nebola rieka. Tú by som skutočne nepreplával. Trápil som sa však i tu, no zamieril som k najbližšej časti hory, odkiaľ by som vedel do nich stúpať. Voda bola ľadová a ten dážď mi život dva krát teda neuľahčoval. Keď sa mi to však podarilo ako tak preplávať, vyškriabal som sa na breh, kde som sa automaticky otriasol. I keď to nemalo úplne úspech, keďže tú vodu som v pár sekundách dostal naspäť. To počasie bolo príšerné! Zamračil som sa a pokračoval som do hôr. Už nikdy som takto jazerom prechádzať nechcel, bolo to namáhavé. Nerád som plával. Tam, odkiaľ som bol, sme síce jazerá mali, ale rozhodne neboli tak otravné a veľké ako tieto tu!

//krápniková jeskyne cez snežné tesáky

//Začarovaný les

× Vydej se hledat bezpečné místo (3b) → 4/5
× Ulov si na horší časy (2b)

"Si si istá, že ideme správnym smerom?" húkol som na Camiyu, ale tá vyzerala, že vie presne čo robí. Pretočil som oči v stĺp a ďalej ju slepo nasledoval. Nemyslel som si, že by ma to priviedlo k niečomu zlému. Práve naopak. Myslel som si len, že ma nikam nedovedie. Hlavne som neveril, že mala nejakú stopu úlovku. Pochyboval som o tom. Nastražil som ušiská a pokračoval do hmly, ktorá nás čoskoro objala akoby na nás tak vrúcne celú dobu vyčkávala. "Camiya?" ozval so sa po chvíli, keď som jej siluetu v hmle stratil. Ešte niekoľko ráz som to zopakoval a vydal sa na rôzne smery, ale zdalo sa, že sme sa vzájomne stratili. "A ani sa ma neunúvaš nájsť, aká to preveliká škoda," zatiahol som a pobavene sa zasmial. Napokon som sa pozrel niekam do zahmleného prostredia a uvidel tam pohyb. Camiya? Kdeže. Potkan, hraboš alebo kja zráca. Prebehol tak blízko mňa, že som ledva zareagoval. Uhol som sa mu však, ale nezaháľal som. Vydal som sa za ním. Nemohol som mu nechať náskok, pretože ak by som ho v tejto hmle stratil z dohľadu, už by som ho nikdy nenašiel. Bolo namáhavé v tomto počasí a podmienkach loviť, ale hlad bol silnejší. Avšak ako sa mne lovilo, tak sa jemu dosť náročné utekalo. Trvalo to dosť dlho, než sa mi ho podarilo konečne uloviť. A i to som mal šťastie, že sa tej hávedi pošmyklo. Využil som svoju príležitosť a zdrapil som ho za zátylok. Skusol som ho tesákmi a spokojne sledoval, ako zo zvieraťa odchádza život. Takto sa mi to páčilo. Spokojne som sa pozrel na svoj úlovok. Tu som ho však jesť nechcel, stále som sa musel dostať niekam do bezpečia a tak som pokračoval v ceste, ale tentoraz bez Camiye, no s potkanom, ktorý sa mi hompáľal v papuli.

//Vlčie jazero

// Mokřady přes Tajgu

× Vydej se hledat bezpečné místo (3b) → 3/5

Počúvať Camiyu bolo niekedy veľmi namáhavé. Nechal som ju však rozprávať a aj ospevovať samú seba. Zastrihal som ušami a díval sa radšej po okolí. Všade padal dážď, kopilo sa bahno, jazierka, či rieky vytekali zo svojich korýt. Nebol som s tým dva krát najspokojnejší, ale neriešil som to v konečnom dôsledku ako niečo, čo by mohlo mať katastrofický dopad. V tento moment som sa len chcel dostať preč. Niekam do hôr, kde by som sa mohol ukryť a nebyť takto celý mokrý a špinavý. Toto počasie ma zabije, nie to čo prinesie, ale tú skazu, ktorú spsobuje tým, ako vyzerám, pomyslel som si a už som sa ani na svoje labky ani brucho s chvostom nepozeral. Museli byť v katastrofálnom stave. "Verím ti, že nás niekam privedieš, to sa neboj, čo by som si bez teba počal," zatiahol som smerom k nej, ale v hlave som si len domýšľal, aká sračka to je. Pochyboval som, že je v tom tak dobrá, ako tvrdila, no nechal som si ju to myslieť. Napokon sme prišli do podivného lesa. Díval som sa po stromoch a premýšľal, prečo sú také divné. Odpoveď som však samozrejme nedostal. "Pri takomto hustom daždi ani tie stromy nie sú výhra," okomentoval som to a pozrel sa, ako ťažké kvapky ľahko prenikajú pod koruny farebných stromov. Určite by mi však na to niečo zaujímavé odvrkla, keby mohla. Potriasol som hlavou a pokračoval ďalej. Kam sme to len mierili? "V tomto počasí chceš loviť?" zabručal som, no neprotestoval som. Už som bol vcelku hladný, takže mi nič moc neostávalo. Aspoň v dvoch to nebude také drastické, ako by sa mohlo zdať. Potriasol som hlavou a nasledoval ju ďalej, keďže stopy boli staré... zaujímalo ma, ako to v tom bahne vidí, myslel som si, že tam budú len čerstvé stopy a pachy v tom mokru nemala cítiť žiadne. Ach. Tak moc dokonalá lovkyňa bola. I tak som však šiel za ňou.

//Hmlisté pláne

× Projdi se po zatopeném území (1b)
× Vydej se hledat bezpečné místo (3b) - 2/5

//Tajga

Vždy som si zo všetkého robil srandu a snažil sa byť nad vecou, neriešiť to... avšak ako sme šli lesom pochopil som vážnosť situácie. Zamračil som sa. Voda neubúdala, práve naopak. Mal som pocit, akoby sme sa vláčili nejakou bažinou. Len tu bolo viac vody, než bahna. "Ten lejak to nemohol spôsobiť, nie v takomto množstve. Nie je tu žiadne jazero ani rieka," skonštatoval som a zamračil sa. Iné časti lesa tak zatopené neboli. Nemohlo ísť skutočne o močariská? "Kam chceš ísť? Nepoznáme tieto miesta, čo ak narazíme na väčší problém?" nadhodil som a šliapal vo vode. Laby sa mi zarývali do bahna a myslel som si, že ma asi roztrhne. Nemal som rád, keď som bol špinavý. Veď na bledej srsti to bolo extrémne vidieť.
"Bolo by vtipné, keby sú hentie hory jediné široko ďaleko. By sme museli i tú rieku risknúť. Najlepšie by boli však nejaké vyššie, aby nehrozilo riziko zatopenia tej jaskyne, ktorú potrebujeme nájsť ako úkryt," povedal som na jej slová a zastrihal ušami. Bude to veľmi náročné, no myslel som si, že by sme to dokázali zvládnuť. Povzdychol som si. Lenže kadiaľ sa vydať? Tej vody tu bolo neúrekom a ja som mal pocit, že som sa menil na vydru alebo kačku, než aby som sa cítil ako vlk. Bol som zmáčaný a zabahnený už snáď z každej strany. Nepáčilo sa mi to. Nasledoval som však Camiyu, keďže som nemal príliš na výber. A sám v tomto nečase? To som nemohol riskovať!

//Začarovaný les cez Tajgu

× Promluv si s jiným vlkem o momentálním počasí (1b)
× Vydej se hledat bezpečné místo (3b) - 1/5

Sledoval som dážď, ktorý padal neúprostne k zemi. Trvalo to dlho a intenzívne. Pohľad mi spadol na zem. Lesná pôda už nedokázala viac nasávať vlahu a tak sa tvorili kde-tu malé jazierka. Nespokojne som zamľaskal jazykom. Nepáčilo sa mi to, ale nenechával som to na sebe poznať. Zatiaľ sme si našli tento úkryt a mohli v ňom ostať. Dokedy? To som netušil, ale nezdalo sa, že by dážď chcel ustať nejako skoro. Zívol som si. Nuž, hádam ma za ten dlhý čas aspoň Camiya zabaví. "Jedovatých potvor?" zopakoval som a pozrel sa na ňu. Ty si určite jednou z tých najjedovatejších, všakže, pomyslel som si a zaškeril sa. Potriasol som hlavou a následne sa pozrel zas von. "Aspoň ťa tiahne menšia váha k zemi, keď máš mokrú krátku srsť," skonštatoval som a švihol chvostom. Bude to ešte zaujímavé, ak bude takto pršať aj ďalšie dni. Povzdychol som si. Museli sme sa presunúť. Niekam... vyššie? To dávalo logiku. Nížiny a dole položené lesy budú ťažšie priechodné a chcel som spať niekde aj v suchu. "By som toľké veci do teba nepovedal," riekol som smerom k nej a prikývol. Museli sme si pospať, kým nám ešte netieklo do bot. Ľahol som si teda vedľa nej a zaspal. Nemal som žiadne postranné úmysly. Chcel som len... spať.

Zobuil ma jej krik a hneď na to som pocítil chlad. Mal som spodok tela mokrý. Otvoril som oči a zamrkal. Pozrel som sa na vodu, ktorá pritekala z vonka. Zamračil som sa. "Poďme," zamumlal som bez toho, aby som sa viac k tomu vyjadroval. Nič viac k tomu nebolo treba. "Toto počasie sa zbláznilo. Už dlho som nezažil niečo také. Akoby tu bolo obdobie dažďov, ktoré má za úlohu to tu vytopiť. Pozri, však pôda nestíha vôbec vlahu nasávať," zamrmlal som ako som sa dvíhal a vychádzal z jaskyne. Počul som okrem kvapie kdažďa aj šum rieky neďaleko. Určite sa vyliala. Museli sme ísť ďalej. Nasledoval som ju preto, no nezdalo sa mi, že by sme mierili niekam, kde je to suchšie... práve naopak. "Dážď silnie, pravda. Nevyzerá to vôbec dobre, mali by sme zamieriť do hôr," skonštatoval som a rozhliadal sa vôkol seba. Sakra.

//mokrady

//hranicne pohorie

Pri zahrmení hromu Camiyu myklo. Zasmial som sa. "Neprivolal som nič. Len poznám, ako to vyzerá," protiargumentoval som a uškrnul sa. Pri jej ďalšej otázke som sa zamyslel. Pre mňa bola absurdná. Avšak rovnako by bola i pre ňu, keby ss pýtam na život v púšti. Pretože to som zase nepoznal ja. "Náročný, ale zároveň úžasný. Hory majú mnoho tvárí, nie je to ako život niekde v lese. Môžeš si myslieť, že ich poznáš, ale veľmi rýchlo ti ukážu, že ss mýliš," povedal som a pokýval hlavou. Avšak nemal som potrebu hovoriť viac. "Povedz aj mne, aký je život v pustatine?" vrátil som jej otázku a nechal jej priestor, aby sa mohla rozrozpravat. Zahľadel som sa do diaľky. Na mojej ľadovej tvári nešlo nič poznať. V duchu som však riešil všetko možné. Bolo mi jasné, že ona by si púšť podriadila. Ja som to však tak jednoducho nevide. "Neviem ti povedať. Záleží, čo tu vlastne žije za vlkov. Nemusia byť rovnakí ako v našich domovoch a to... Môže byť komplikácia," odpovedal som na jej otázky. Bol som rád, keď som mal nad vecami kontrolu. Ale netušil som, čo tu žije za indivíduá. "ach, tx znieš tak posadnuto tou vládou. Povedz mi, kráľovná, máš aj iné schopnosti?" opýtal som sa jej a nadvihol obočie. Vošiel som za ňou do jaskyne. Otriasol som sa a posadil sa. Mala pravdu. Dážď neutíchal.

Po dohode prevody medzi charmi mojimi:

Z tychto charakterov na Arryna

Rainer
1293 ksm
34 rub
6 minci

Poplatok: 1873-5%(94)=
Prevedie sa: 1199 ksm, 34 rub, 6 minci

Gabriel
102 ksm
7 rub
24 minci

poplatok: 1132-5%(57)
prevedie sa 45 ksm, 7 rub, 24 ksm

Neith
127 ksm
2 mince

poplatok 207-5%(11)
prevod 116 ksm, 2 mince

vsetci na nule a na arryna sa prevedie 1360ksm, 41 rub, 32 minci

dakujem ak som sa sekla dm ;-;

Převedeno