Příspěvky uživatele

< návrat zpět

1.Dallius
2. Neviem, asi 2?
3.preferenciu nemám
4. b) alebo a)

Vzadu medzi neznámymi vlkmi som ticho v ponurej nálade sledovala pohreb. Asi nič sa ešte nikdy takto nevlieklo. Zo zamračenej oblohy padali vločky a ja som ich pozorovala, ako lenivo dopadali na zem. Akoby sa celé okolie zladilo na túto smutnú atmosféru. A mne to rozhodne nerobilo dobre. Nedokála som tak dlho stáť na jednom mieste, a už vôbec nie v takejto nálade.
Netrvalo dlho a vlci sa začali rozchádzať, jeden po druhom a zmizli medzi zlato - bielym okolím. Ja som odchádzala s poslednými, ale zamierila úplne iným smerom. V hlave som mala prázdno a nevedomky našľapovala po lese. Takto dlho nevydržím, jednoducho som sa musela s niekým rozprávať, ale zároveň aj byť sama. Akoby som v poslednej dobe nebola sama dosť.
Aby som sa nejako zamestnala, rozhodla som sa pre lov. V zime to bude mať svorka ťažšie, tak prečo trochu neprispieť do úkrytu?
Nájsť niečo nebolo ľahké, ako sa dalo čakať. Odniesla som dva drobné tvory ku veľkému stromu, kde by som moje úlovky mohľa ľahko nájsť a pustila sa do ďalšieho hľadania.

//les

Konečne som prekročila hranicu a ocitla sa na území. Ihneď som sa rozhliadla, aby som zistila, či moja predtucha o tom, že sa niečo stalo je pravdivá. Popravde som už o tom ani nepochybovala. Ešte pred hranicami som cítila, že tu je zlá atmosféra. Bohužiaľ, nemýlila som sa. Keď som sa pozrela na vlkov, bolo mi jasné, že tu niečo nehralo. Všetci vlci stáli okolo niečoho, čo ležalo na zemi, no pokiaľ som nepodišla bližšie, nevidela som čo. Alebo kto. To, čo som uvidela, bolo horšie než som čakala - mŕtvu vlčicu na zemi som ihneď spoznala a zostala zaskočená. Mala som mnoho otázok, a to najmä, čo sa jej stalo, ale neprišlo mi vhodné sa niekoho niečo pýtať.
Mlčky som sa s mierne sklonenou hlavou dívala, ako jej vlci kopú hrob. Prišla som neskoro... umrela na zranenie. Pochybovala som však, že by som ju dokázala zachrániť pred smrťou. Naviac som nevedela, ako a prečo sa zranila. Alebo ju niečo zranilo. Bola to však alfa a svorka prišla o dôležitého člena...

//Zátoka

Netrvalo mi dlho dostať sa do lesa, ako obvykle. Hoci by to na prvý pohľad nevyzeralo, že sa tam môžem dostať tak rýchlo. Zrejme to však bola až moja príliš rýchla chôdza, prri ktorej som sa prisihla na začiatku lesa. Ani sama som nevedela, prečo idem tak rýchlo... Času je dosť, nikam sa neponáhľam. Takto si ani neuvedomím krásu prírody okolo mňa. Spomalila som na slimačie temo, ke´d sa mi v hlave ozval dotieravý hlások opačného názoru. Čok keď sa svorke niečo stalo? Čo keď je nieekto zranený a potrebuje pomoc? Ale to by tu potom nebol taký pokoj, nie? Tento hlások ma však presviedčal silnejšie a vzbudzoval vo mne dojem, že sa niečo deje, a ja som mu každú sekundu verila viac. Napokon sa mu podarilo popohnať ma, zatiaľ o ten druhý ma utešooval, že si robím zbytočné starosti, ja som však nespomaľovala.

//svorka

S úsmevom som pozorovala Sillarei ochutnávajúcu bobuľky, ktoré som jej ukázala, zatiaľ čo ma počúvala. Až bola škoda, ako rýchlo nám to ubehlo. Porozprávala som jej toho akurát dosť, a aj ona sama by sa už pobrala ďalej, s čím som samozrejme súhlasila. Sill sa však len potajomky usmiala, a než som stihla ešte čokoľvek povedať, jej lasička položila kvety na miesto, na ktoré som ukázala , a obe mi zmizli z dohľadu. Kto vie, kam asi šla? Možno tu pozná nejaké tajné miesto.
Nezostala som dlho stáť, otočila som sa a vyrazila smerom ku zátoke. Konečne som zamierila na územie svorky, na ktorom som už nejaký čas nebola. Určite sa tam udialo niečo nové..
Cestou ma však prepadli zlé myšlienky. Nemuseli to byť len dobré novinky. Čo keď dôjdem na územie a uvidím... pokrútila som hlavou.
Vyšla som z lesa a ocitla sa pri známej zátoke. Stúpala som po mäkkom piesku a sledovala rozbúrenú vodu. Bolo ráno, citeľne sa ochladilo a zúril studený vietor. Je jeseň. Opäť do obdobie dažďov a zimy. A potom bude zima, už v poradí druhá na týchto ostrovoch! Ozaj to rýchlo letí.

//Zlatý les cez zátoku

//Kvitnúca lúka

Spolu so Sillarei sme sa pobrali z lúky do lesa neobyčajného lesa neďaleko. Chcela som Sill poukazovať i zopár bobúľ, nielen rastlín. A možno i niekoľko húb, ale rýchlo som túto myšlienku zamietla. Nateraz to budú len rastliny i zopár bobúľ, nebudem ju zaťažovať aj hubami.
Pre bobule sme nemuseli zachádzať ďaleko. Hneď na okraji lesa som zazrela ker so známymi bobuľami. ,,Čučoriedky," ukázala som na modré bobule a zopár si ich odtrhla a hlavou pokynula, aby si tiež odtrhla.
Neďaleko nich sa nachádzali ríbezľe. Prešla som od keru s čučoriedkami a ukázala som na červené bobule. ,,Ríbezľe. Tie sú tiež jedlé, takže sa nemusíš báť si ich tiež niekoľko odtrhnúť," vysvetlila som a rozhliadala sa ďalšom kere. U bobúľ to šlo rýchlo, narozdiel od rastlín sa veľmi nedalo nič vysvetľovať, okrem toho, či sú jedlé alebo nejedlé, a že tie jedlé sú pochopiteľne zdravé, čo už ale Sillarei určite došlo.
Do oka mi padli lesné jahody, čo určite stálo za to ukázať ich. ,,A toto sú lesné jahody,"oznámila som a ukázala na červené plody s bielymi kvietkami.
Pokračovala som ku podobným červeným plodom. ,,Maliny, ochutnaj, sú sladké," povedala som a zopár som si ich vzala.
Ďalej som jej poukazovala zvyšné, nejedlé bobule, a to bolo z bobúľ všetko. Nachádzali sa tu už len machy a niekoľko burín, ale tie som jej neukazovala. Preto som rozmýšľala, či nájsť niečo na iných územiach, ale pravdepodobne by to už Sillarei nebavilo, a obidve sme mali nateraz dosť. ,,Vrátime sa do lesa alebo ešte chceš niekam zájsť?"spýtala som sa. Ja sama som sa už chcela vrátiť, ale ona možno mala niekam namierené, preto som čakala na reakciu.
Všimla som si, že lasička drží zopár lístkov i lupeňov. Zrakom som pohľadala miesto, kam by sme to mohli dočasne schovať. Keď už sú natrhané, bolo by škoda ich len tak vyhodiť. ,,Lasička môže natrhané kvety odložiť sem," ukázala som na malú jamku pod koreňami stromu.

Na Miredis si prosím 40 kšm a 1 mincu, ďakujem ^^

Zapsáno.

Usmiala som sa na Sillarei, ktorá si odtrhla lístok mäty. Následne som sa spýtala na rastliny, ktoré ju zaujímajú, a na jej odpoveď som nemusela dlho čakať. Vybrala ich viac, takže som sa o tom rozhodla porozprávať len v krátkosti, aby nedostala tak veľa informácií. ,,Vybrala si si zaujímavé rastliny," rozmýšľala som nahlas. Nečudovala som sa jej, boli asi tie najzaujímavejšie. No nezdržovala som a pristúpila ku prvej, svetlofialovej rastline, ktorú mi ukázala. ,,Toto je materina dúška. Má veľa liečivých účinkov, ale poviem ti len zopár, tých najhlavnejších. Posilňuje imunitu a pomáha pri trávení. Zmierňuje nespavosť, pomáha pri nervozite...,"snažila som sa jej to skrátene vysvetliť. Potom som podišla ku oranžovo-žltej rastline. ,,Nechtík. Tiež funguje ako podpora imunity, zlepšuje spánok a upokojuje. Ďalej zabezpečí rýchle hojenie, napríklad nechtíkový olej dobre pôsobí na škrabance, je toho oveľa viac." Prešla som ku ďateline. ,,Toto je ďatelina. Využíva sa na dezinfekciu rán a zlepšenie hojenia. Podporuje trávenie, priaznivo pôsobí na spánok, pomáha na dýchacie cesty." A ukázala som na šalviu. ,,šalvia. Podporuje krvný obeh, zlepšuje sústredenie a pamäť, posilňuje imunitu a má antibakteriálne účinky." Presunula som sa ku skorocelu.,,Skoroceľ. Pomáha liečiť zápaly, zoceľuje rany, čistí krv. Je to obväz, stačí priložiť na ranu jeho čerstvo natrhané listy." Podišla som ku harmančeku. ,,Harmanček. Hojí, regeneruje, dezinfikuje a uvoľňuje kŕče."Na chvíľku som sa odmlčala. ,,Všetky tieto rastliny sa dajú rôzne spracovať. Napríklad z nechtíka olej,"dodala som. To, čo som jej povedala, bolo naozaj málo, ale keď som jej o tom všetkom mala rozprávať, posedeli by sme si tu dlhšie.
Keď už som rozmýšľala, čo ďalej jej ukázať, napadlo ma, či by som jej neukázala rastliny iného druhu - tie jedovaté. Preto som sa po niekoľkých minútach znova ozvala. ,,čo keby sme si dali zmenu - ukázala by som ti jedovaté rastliny?" spýtala som sa a rozhliadala sa po nejakej jedovatej, ale vyzeralo to, že tu taká nebude. Mýlila som sa. Do oka mi padla rastlina, ktorú som dobre poznala. ,,Poď za mnou,"kývla som na Sill.
Keď som dorazila ku rastline, počkala som na Sillarei a potom som začala: ,,Iskerník prudký. Prejavom otravy býva bolesť žalúdka a čriev aj vracanie. Môže spôsobiť i zástavu dýchania," vysvetlila som jej účinky a nechala Sillarei si iskerník prezrieť.
Akonáhle sme boli pripravené, rozhodla som sa pomaly zamieriť do farebného lesa. Rástlo tam mnoho bobúľ, jedlých aj nejedlých, a práve tie som chcela Sillarei ukázať.

//Začarovaný les

//Zlatý les cez Tichú zátoku

Sillarei ma predbehla a dostavila sa na lúku. Ja som za ňou musela trochu pobehnúť, ale zanedlho sme boli na mieste. Už z diaľky boli cítiť rozmanité vône kvetov, a teraz to bolo mnhonásobne silnejšie. Zrakom som prešla celú lúku a rozmýšľala som, ako začať. Chcela by som začat s tými najzákladnejšími, a postupne ju budem učiť aj menej známe rastliny. Určite jej aj ukážem výrobu mastičiek a lektvarov, ale to až na potom.
Sillarei na mňa nedočkavo pozerala. Nechcela som ďalej zdržovať, preto som si ešte raz zamyslene prešla celú lúku, keď mi do oka padla perfektná rastlina. Bola len pár metrov neďaleko, preto som kývla za Sillarei, aby ma nasledovala. ,,Aha, mäta. Nachádza sa celkom všade, no napriek tomu je celkom nenápadná, ale zato má osviežujúcu vôňu,"ukázala som na bylinu a privoňala ku nej. ,,Dá sa rôzne spracovať. Dá sa vysušiť a potom si z nej urobiť nápoj. Je to jednoduché, nazbieraš pár lístkov a zaleješ horúcou vodou. Ukázala by som ti to, ale neviem, kde by sme si ich mohli schovať,"pokračovala som, pričom som sa obzerala po ďalších bylinkách. Vydala som sa teda ku fialovému kvetu s nádhernou vôňou - levanduľa. Najprv som však počkala, kým si Sillarei prezrie mätu, následne som začala hovoriť. ,,A toto je levanduľa, taktiež má krásnu vôňu. Dá sa z nej urobiť naozaj všeličo. Nápoj, olej, sirup...,"stopla som sa,lebo mi niečo napadlo, hoci to úplne nebol môj prvotný plán. ,,Ukáž mi kvet, ktorý sa ti najviac páči a najviac ti porozprávam práve o ňom, dobre?" ak sa jej páči levanduľa, poviem jej niečo viac o nej.

Pozrela som sa na Ahvaryana, ktorý nám oznámil svoj odchod a ja som len prikývla a usmiala sa. ,,Maj sa,"rozlúčila som sa s ním, no zanedlho sme so Sillarei osameli.
Pozrela som sa na moju spoločníčku. Záležalo to len na nej, pôjdem tam, kam chce ona, bolo mi to vlastne jedno. Vyzerala nedočkavo, a mne z tváre nemohol zmiznúť úsmev. Tak som sa tešila, že ju niečo naučím, naviac aj ona o rastliny prejavovala záujem. Vedela, som, že si budeme rozumieť. Dokonca sa nemohla dočkať až tak, že ma jemne potiahla za srsť, a ja som ju samozrejme nasledovala a nechala ju, nech ma vedie, veď som nevedela, kam mala namierené. Tak sme sa teda vydali na západ, čiže ku zátoke. Už som sa tu celkom vedela orientovať, takže som vedela, že niekde za ňou je ten les plný farebných stromov, tak možno ju zaujímalo toto. Nechala som sa však prekvapiť. Predbehla ma a doviedla až ku zátoke. Pocítila som slanosť na ňufáku a trochu som sa zadívala do nekonečného mora. Vrátila som sa však späť do prítomnosti a nasledovala Sill. Nemierila ku lesu, ale na lúku. Vybrala si skutočne dobré miesto.

//Kvitnúca lúka cez zátoku

Ahvaryan mi povedal účinky rastliny a mňa potešilo, že sa rastlina využívala na zranenia, takže nebola jedovatá. Inak by mi bola nanič, ale táto rastlinka lieči vnútorné aj vonkajšie zranenia! Pre mňa mala táto bylinka cenu zlata. I väčšiu. Ďalej poznamenal, že sa musí uvariť vo vode. To by nebol problém, keby som ovládala oheň, ale neovládam, škoda. Ale bolo mi jasné, že sa musí nejako spracovať. Prižmúrila som oči a dívala sa na rastlinu. Zobrala by som si ju, ale nemám si ju kde uchovať. Možno do úkrytu svorky? Ale neviem, či by sa mi oplatilo tak malé množstvo.
Reč sa presunula ku Zlatým stromom. Ahvaryana zaujímalo, prečo sú tu stromy zlaté po celý rok. ,,Áno, narozdiel od iných listnatých stromov takúto farbu majú po celý rok ani neopadávajú - Je to tu taký unikát, nikde inde takéto stromy nerastú."obidvoch som prešla pohľadom. Ozaj by ma zaujímalo, či sa vyskytujú len tu, alebo niekde inde. Keby áno, možno by som mala väčšiu šancu odhaliť tajomstvá týchto stromov.
Sillarei mi na moju otázku odpovedala kývnutím hlavy. Tešilo ma, že sa o to zaujímala a ja by som jej mohla predať svoje vedomosti. ,,Tak niekedy, keď na to budeš mať náladu, mohli by sme zájsť na lúku a poukazovať ti nejaké základné byliny. Môžme samozrejme aj teraz, ak chceš," navrhla som.

Tiara sa zranila? Ako to, že som si to nevšimla, naozaj som bola taká slepá? ,,To ma mrzí, snáď to nebolo nič vážne,"povedala som tichým hlasom. Možno som to však brala až príliš vážne.
Začali sme sa zaoberať rastlinkou, ktorú našli. Ahvaryanovi zo srsti spadla na prvý pohľad obyčajná červená rastlinka so zelenou stonkou a listami. Nič zvláštne. Labkou som si rastlinku pritiahla ku sebe a ovoňala ju. Niekto by ju nechal tak, no mňa zaujímala. Mohla by byť liečivá. Možno i jedovatá. Mne by to bolo jedno, hlavne, že by som sa niečo naučila. ,,To je zaujímavé, ešte som takú nevidela. A áno, červená lúka, na tú si pamätám, v jej blízkosti je jedna vysoká hora a je tam aj portál,"asi to vedeli, len som však chcela mať istotu, že je to naozaj tá červená lúka, ktorú myslím. Ak áno, hneď ako by to bolo možné, vydala by som sa tam a pokúsila sa nájsť viac týchto rastliniek. Rumnenka vlčia... ,,A viete aj, aké má účinky - jedovatá či liečivá? Ale ďakujem za informácie,"prechádzala som od jednej veci ku druhej, no ale čo, bola som nadšená. Myslela som si, že toho viem o rastlinách veľa, ale vyzerá to, že na tomto ostrove by som mohla nájsť kopu nových druhov.
Nemohla som si nevšimnúť nadšenie Sillarei. Vyzerala, ako by ju rastliny zaujímali, veď som už jej aj jednu ukazovala. ,,Sillarei, zaujímajú ťa rastlinky? Možno by som ťa mohla niečo naučiť,"opäť som k nej prehovorila. Popravde som tu ešte nestretla vlka s podobnou záľubou, akú mám ja, ale Sill by to mohla byť...

Jméno vlka: Dallius
Povolání: bojovník(prípadne zlodej)
Délka pobytu na MG: rok a asi 4 mesiace
Váš počet postů: cca 20( na Dalliusovi)
Proč vybrat právě mě: Myslím, že som celkom aktívny hráč( aj keď za Dalliusa bol menší výpadok), a práve preto by som chcela, aby si i niečo odžil, zistil, že sú tu bohovia a aspoň trochu pochopil, ako to tu funguje, nie len sedenie na tráve a lovenie. Niečo, čo by ešte doformovalo jeho charakter a on by získal skúsenosti, najmä v boji. S rýchlym odpisovaním nemám problém, a už vôbec nie na veľkej akcii, nedovolila by som si, aby na mňa niekoľko hráčov čakalo. Dallius je húževnatý vĺčik, ktorý si pôjde za svojim cieľom a nemal by problém pracovať v tíme.

Vlk mi potvrdil, že sa skutočne volal Ahvaryan a mne trochu odľahlo, že som ho nepomenovala zle. Na tvári som si držala mierny úsmev, až kým nezačal ďalšiu vetu. Pozdvihla som' obočie' s trochu nechápavým výrazom. ,,A čo sa také stalo? Myslím, že lov prebehol bez problémov,"odvetila som. Alebo len ja mám deravú hlavu. ,,Každopádne potešil by ma ďalší lov,"dodala som ešte. Pokiaľ viem, vo svorke sa nič moc nedeje a taký spoločný lov by nebol na škodu. Napokon, nie som žiadna majsterka v love a nadobudnutie viac skúseností v love by sa mi zišlo.
Otočila som sa ku Sillarei a spýtala sa na to, či už trénovala. Odpoveď však neprišla od nej, ale od Ahvaryana. Milo ma tá informácia prekvapila a bola som na ňu hrdá, aj keď som nebola jej rodič alebo jej rodina alebo ale to nevadí, nie?
Ešte som rozšírila svoj úsmev, keď sa o mňa priateľsky obtrela. Sillarei sa to sama potom rozhodla potvrdiť - ukázala mi (spoločne s lasičkou) svoj 'trik' so vzdušným štítom. Keď som s ňou poprvýkrát trénovala, vedela len zdvihnúť nejaké kamienky a konáre, ale teraz dokázala aj vzdušný štít! ,,Sill, to je super, že si na tom pracovala. Len tak ďalej!"pochválila som ju s úsmevom.
Rozhovor sa však obrátil ku niečomu inému a ja som spozornela. Ako 'zelinu' myslel nejakú rastlinu, a vo mne to hned vzbudilo zvedavosť. ,,Akú rastlinu? A kde?" neodpustila som si otázku. Vzácna rastlina, to predsa nemôžem nechať len tak.

Keď som počula kdesi v lese ozývať sa hlasy, zdvihla som hlavu a pozrela som sa ich smerom. Zaznela ďalšia veta od toho istého vlka, ale teraz som mohla počuť, že vlci boli oveľa bližšie. Poďľa pachu boli dvaja. A vtom som si uvedomila, že sú mi tie pachy povedomé... Spoza stromov sa vynoril vlk so svetločervenou srsťou, nevedela som tú farbu presne pomenovať. A hneď za ním menšia biela vlčica s čiernymi a sivými pruhmi - Sillarei. Poznala som aj toho druhého, hoci som si nevedela vybaviť jeho meno. Ich prítomnosť ma potešila a tak som sa na oboch zoširoka usmiala. ,,Ahoj, Sillarei! A ahoj... Ahvaryan? My sme sa videli na svorkovom love, však?"pozdravila som ich a dúfala, že neskomolila meno toho vlka. Myslím, že práve on viedol celý lov. Milé sa s ním opäť vidieť, veď bol zo Zlatej a mne išlo nadobúdanie dobrých vzťahov s inými členmi. Pohľadom som behala od jedného ku druhému. ,,A čo ty, Sill, trénovala si ovládanie svojej mágie?"mrkla som na ňu. Bola som si však istá, že určite urobila veľké pokroky, a ak nie... Naučí sa. Len ma ešte zaujímalo, či stále nevie rozprávať, lebo zatiaľ nepovedala nič. Keby nie, na moju otázku by vedela odpovedať len kývnutím hlavy alebo by mi mohla niečo predviesť.