Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Zlaťák cez Baštu

Hoci som kráčala ku lesu, zlaté stromy v ňom sa mi akoby zámerne vzdiaľovali. Bolo mi jasné, že ide iba o výplod v mojej hlave. Opäť na mňa padala tá zvláštna únava, hoci som nič namáhavé nerobila. Okrem toho sa mi motala hlava a podlamovali nohy, preto keď som došla do lesa, nevládne som sa zvalila na zem. Nevedela som si to vysvetliť, ale bola som natoľko vyčerpaná, že som nad tým nezvládala ani rozmýšľať. Okamžite som upadla do hlbokého spánku.
Zobudil ma zlatý lístok, ktorý mi dopadol na ňufák a pošteklil ma. Otvorila som zalepené oči a dezorientovane som sa rozhliadala. Pripadala som si ako medveď, ktorý sa zobudil po zimnom spánku. Áno, spala som dlho. Určite som prespala niekoľko dní. Ako som to vedela? No, cítila som to. Akoby... Akoby som sa posunula v čase o pár dní. Neviem, či to znie šialene v tomto magickom svete. Určite by to možné bolo, ale prečo by som sa v ňom posúvala len tak, bez toho aby som to chcela? Mohla som si len nahovárať, ale nebol to len pocit, vedela som to. A vlastne to ani nebolo poprvýkrát. Už sa mi zopár krát stalo, že som sa zvláštne unavila, zaspala a zobudila sa až o niekoľko dní.
Napokon som vzdala premýšľanie o mojom dlhom spánku a hlava mi klesla na zem. Teraz som sa cítila vyspatá do krásy a s energiou na rozdávanie. Zdvihla som sa zo zeme a otrepala zo seba vetvičky a lístia. Nuž, spalo sa mi príjemne. Vždy som sa tu cítila bezpečne a rada sa tu vracala.
V bruchu mi zaškvŕkalo a ja som mala jasný plán, čo teraz. Prešla som zopár vlčích stôp a ocitla sa pri známom potôčiku, z ktorého som sa napila.

1

Mám babu? Nerozumela som, tak som sa rozbehla za Favorim, ale odpovede som sa nedočkala. Namiesto toho sa tu znenazdajky objavila akási vlčica s... Parožím na hlave? Niečo ako majú jeleni. Okolo labiek mala omotané stonky kvetov. Favoriho zrejme poznala. ,,Ahoj,"pozdravila som ju automaticky. Predstavila sa mi ako gurážna. Tiež je to prezývka, asi bude tiež z toho Chaosu. Nečudo, že sa poznajú. A... nie žeby mi to, že je z chaosu naháňalo strach alebo niečo také, ale pri takejto spoločnosti som musela byť ostražitejšia. A dávať si pozor na to, čo mi vyletí z úst. Boli to cudzinci, a zo svorky, od ktorej som mohla očakávať všeličo.
Poodstúpila som ďalej. Favori sa ku vlčici prihovoril, a rozhovor sa netýkal mňa. Sadla som si id nich asi o dva metre ďalej. Započula som ho vysloviť jeho meno. Teda, trochu skomolené. Mireldis, opravila som ho v duchu a pousmiala sa.
Pochytila som aj pár ďalších slov. Že vraj robím z Favoriho hlupáka, asi mal na mysli. Pozdvihla som obočie. Prečo?
Obidvaja sa mi ďalej nevenovali. No, asi to bude koniec, ale Favori nevyzeral ako vlk, ktorý by sa chcel rozlúčiť. Moje myšlienky sa potvrdili. Favori jednoducho zmizol. Bez rozlúčky. Nevadí, heh. Aj tak by z nás žiadny kamaráti neboli. Vstala som a vydala sa späť do nášho lesa.

//Zlatý les (cez Baštu)

//Bašta

Od kríkov s bobuľami som prišla ku zlatistému jazierku, ktoré už bolo pre mňa známe. Obzrela som sa za Favorim, no ten tam už nebol. Predbehol ma a teraz stál pri mne. Všimla som si jeho zamračeného, keď som mu odpovedala, že moja svietiaca srsť je mágia. Zrejme na ňu nie je zvyknutý, čo je úplne normálne. Niektorí vlci nemajú mágiu veľmi v obľube.
Kývla som hlavou. Ako inak, než len preplávať. Zaujímalo by ma, odkiaľ pochádza, no nechcela som sa tak vypytovať. ,,Ty nevieš, čo je portál?"Strihla som ušami. ,,Je to taká magická vecička, ktorá ťa prenesie na hocijaké miesto v priebehu sekundy, ale veľmi sa v nich nevyznám. Cestovala som ním raz alebo dvakrát,"Rýchlo som mu to vysvetlila. Favori začal ďalšiu vetu, ale nedokončil ju. ,,A ako čo?" Jeho pozornosť upútalo jazero, preto stíchol.
Položila som mu ďalšiu otázku, ale odpoveď som dostala takú, akú som aj očakávala. Škoda, rada by som tu našla vlka, ktorý má tiež záľubu v bylinkách...
Nechápavo som naňho pohladela, keď mi vyplazil jazyk a drgol do mňa. ,,Mám čo?" Rýchlym krokom som sa vydala za ním.

//Zlatý les

,,Nie, nesmejem,"riekla som a pootočila sa na Favoriho počas chôdze. Veď som sa nesmiala... ale načo to ďalej rozoberať. Otočila som sa naspäť a najprv mi pohľad padol na priehľadné jazero. Stáli sme na miernom kopčeku, tak som zoskočila dole, no nešla som ku jazeru, ale odtrhla si bobuľu z kríka vedľa neho. Nebála som sa, pretože som vedela, že žiadna bobuľa tu nie je jedovatá, mala som to odskúšané.
,,Mágia,"odpovedala som jednoducho na moju svietiacu srsť a mykla som plecami. Nezaujato som si odtrhla ďalšiu bobuľu modrej farby. Svetlo z mojej srsti pomaly vyprchalo, pretože to už nebolo potrebné. To už je deň? Divné, veď keď sme sa prechádzali po lese, bola noc. Fakt sme sa vláčili po lese celú noc?
,,Ako nudne? Je to ostrov, takže si sem musel priplávať, dôjsť portálom alebo neviem. Ja som sem priplávala, ale úprimne si z toho pamätám veľmi málo. Bolo to akoby len sen, ale zobudila som sa rovno tu.'' na chvíľu som sa odmĺkla. Akonáhle som však zbadala dozlatista sfarbené jazero v diaľke, vybavila sa mi spomienka na toho vlka, ktorý nám poukazoval rôzne rastliny a huby. Ako sa len volal? ,,Mimochodom, aký máš vzťah ku liečivým bylinám, rastlinám a tak? Ja sa nimi napríklad zaoberám, hlavne tými liečivými." Len tak. Chcela som proste vedieť, koľko vlkov sa tým zaoberá.

//Zlaťák

Nie? Tak áno, vážne tomu nechápem - kam si prídu, to je ich? Našťastie sa Favori pustil do objasňovania veci. Na konci som sa mierne pousmiala nad jeho ,,štýlom rozprávania." Kývla som hlavou. Takže nemajú úkryt, nikde sa nezhromažďujú, nič? Ja by som si to nevedela predstaviť.
Rozosvietila som si srsť a vstala. Vďaka svetlu z môjho kožuchu sme mohli obidvaja výborne vidieť na cestu aj v takejto tme. Nevedela som, kam som vlastne išla, len som sa preplietala pomedzi stromy a neustále sa obzerala. Najprv som nehovorila nič, pretože nebolo čo dodať, ale keď som dostala otázku, ihneď som vedela, ako na ňu odpovedať. A tu som aj skutočne mala čo hovoriť, ale skrátim to, pretože by ho pravdepodobne moje rozprávanie o tom, ako treba byť vždy nápomocný, nebavili. ,,Samozrejme. A ver, že sa ti to raz vráti. Nevidím dôvod, prečo niekomu ubližovať."
Prechádzala som cez les ďalej, no zastavila sa až u rieky, u ktorej som sa napila, preskočila ju a pokračovala. ,,Teraz vyjdeme na lúku," oznámila som, keď stromy riedli. ,,Ako si sa sem, na ostrovy dostal?"

//Bašta

Favoriho svorka znela zaujímavo. Ešte som nepočula o svorke, ktorá by nemala vlastné územie, no zase sa mi nezdalo veľmi správne to, že obsadia všetky územia, na ktoré prídu. ,,No neviem, mne sa to 'kam si prídeme, to je naše' nezdá spravodlivé. To by mohli zabrať celý ostrov. Alebo som to zle pochopila?"Strihla som ušami.
Zotmelo sa. Na horizonte neba zostal iba mierny oranžový pásik, okolo neho atramentová obloha. Leto už bolo dávno tu - napriek tomu, že bol večer, vzduch bol príjemne teplý. Nechala som si jemne zasvietiť srsť, tak, aby som dobre dovidela na najbližšie stromy. Zdvihla som hlavu k Favorim. Nepovedala som na to nič, len kývla hlavou a jemne sa pousmiala. ,,Čo ti o nás môžem povedať? Sme svorka ako každá iná, ale panuje tu u nás kľudná atmosféra a mier. Ja som sa tu pridala minulé leto." Nemusela som sa báť, že vypustíme z úst niečo, čo by som nemala, pretože žiadne 'tajné' informácie o našej svorke som nemala. ,, Čo keby sme trochu zdvihli zadky a urobili si malú nočnú prechádzku?"navrhla som, vstala a natiahla sa. Otočila som sa a pomaly postupovala ďalej do lesa. Obzerala som sa, aby som zistila, či za mnou Favorit pôjde ale aj preto, že som mu nedôverovala - je to cudzinec zo svorky, ktorá neznela veľmi priateľsky. Necítila som sa príjemne otočená chrbtom ku cudzím vlkom, predsa nevidím, čo robia...

Dúfala som, že tento nápad z hlavy vlk vypustí. Pokiaľ to myslel vážne. Ťažko určiť, či si len robil srandu, ale naopak. Snáď to bol len pokus o vtip... No mne to vtipné neprišlo.
Keď okolo mňa prestal krúžiť a sadol si oproti mne, hneď som sa uvoľnila. Nechcela som sa už baviť o tom, či prepadne našu svorku alebo nie, preto ma potešilo, keď sme sa presunuli k inej téme. Po dopočúvaní som mierne pozdvihla obočie. ,,Iste? Ale to si bude každý vlk tvrdiť o svojej svorke. Ale, už som o vás niekde počula. Ste známy po celých ostrovoch?" Chaos by som nepodceňovala, ale ani nepreceňovala. Každá svorka je v niečom dobrá a v niečom zlá. Žiadna nie je dokonalá.
Keď zavrčal, najprv som spozornela, ale hneď nato mi došlo, že to tiež nebolo myslené vážne. Na tvári som mala mierny úsmev. Bolo dobre, že ten nápad nechal tak. Vážne neviem, čo by som robila, keby tak urobil. Asi by som za to mala zodpovednosť ja, pretože sme sa zarozprávali o svorkách... Načo na to ďalej myslieť. ,,Teší ma Favori," povedala som zo zvyku. ,,Dávate si prezývky? Zaujímavý zvyk,"podotkla som. Len tak, pretože neviem o tom, aby sa u nás dávali prezývky.
Jeho otázku som trochu nechápala. Nadáva, čiže ako si hovoríme? ,,Sme Zlatá svorka, asi vieš, odkiaľ je názov." hlavou som kývla ku zlatým stromom.

Tlupy vlkov?Strihla som ušami. To ma celkom zaujalo a nemohla som si odpustiť otázku. ,,Aká tlupa vlkov,spoločenstvo?Môžeš mi povedať viac?"ja som len chcela mať prehľad, aj keď to znelo trochu dotieravo, nemala som to v úmysle. Spoločenstvo, spoločenstvo. Spoločenstvo chaosu,zrazu mi bliklo hlavou. Niekde som to už počula, žeby myslel toto? Ak áno,rada by som sa o ňom dozvedela viac. Keď si to tak zoberiem, na ostrovoch som rok...Rok. A stále o nich viem veľké nič. Rada by som sa dozvedela nové informácie, ale nemám skadiaľ. A presne preto je dobré stretávať sa s novými vlkmi. Najlepšie tými, ktorý sú tu už dlhšie. Ale mala som pocit, že tento vlk tu nie je o nič dlhšie ako ja. Alebo nie?
,,No,to záleží od tvojho chovania, "riekla som a pozorne ho skúmala očami. Úprimne som veľmi nemala v láske, keď ma niekto obchádzal dokolečka. Neviem,vzbudzovalo to vo mne nedôveru. Druhá Vlková otázka pôsobila vyzývavo, čo sa mi veľmi nepáčilo. Možno nie je taký, ako sa mi zdal na prvý pohľad. Čo mu mám na to odpovedať? ,,To neviem. Ale nevidím dôvod,prečo by si to robil." odpovedala som a naďalej ho pozorovala. ,,Mireldis,"dodala som,aby som trochu odľahčila atmosféru.

Odstúpila som od vlka a čakala na jeho reakciu. Zrejme spal, a ja som doňho nechtiac vrazila, čím som ho zobudila. Preto som nečakala nič milé. Trochu ma prekvapilo to, že vôbec neznel podráždene. Vduchu som si vydýchla a nahodila mierny úsmev. Ospravedlnila som sa za to, že som doňho vrazila a tým ho zobudila. To je slušnosť.
,,Vlastne, nie si úplne na území, len sme pri ňom dosť blízko. Takže to nevadí, samozrejme. Asi to tu nepoznáš, či? "povedala som narýchlo. Nechcela som ho veľmi vyrušovať, ale už keď som ho takto nechtiac zobudila... Bola som rada, že sa s niekym môžem dať do reči, ale zase som nevedela, či ho to neotravuje. Asi som mala zostať ticho a po ospravedlnení odísť... Prečo premýšľam úplne nad všetkým. Ja som však akosi odísť nechcela. Mala som príležitosť sa s niekym novým porozprávať a to som chcela využiť. Aj keď nepatril do svorky, to vôbec nevadilo. Popravde som bola rada, že sa tu pohybujú nielen členovia svorky. Pripadalo mi to tak živšie. Zase som sa príliš zamyslela.

//Územie

Energeticky som bežala cez les, až mi pod labkami praskali vetvičky a šuchotalo popadané zlaté lístie. Bol tu zase ďalší deň. Poslednú dobu čas plynul veľmi rýchlo, vždy mi utiekol pomedzi labky. A to som dni trávila... Ničnerobením. Fajn, zopár som si niečo ulovila a kontrolovala situáciu vo svorke, ale nič sa v podstate nedialo. Premýšľala som nad vecami, nad ktorými by som sa inokedy vôbec nezastavovala. Akoby mi čosi chýbalo a ja neviem čo... Necítila som sa dobre, že som takto mrhala časom, veď čas je vzácna vec. Chcela som sa vydať na prieskum, rozprávať sa s niekým, hocičo. No nerobila som to. Cítila som sa ako stará vlčica na pokraji života, ktorej je už všetko jedno. Ako veľmi mi chýbali tie potulky krajinou, kde som takmer na každom kroku stretla niečo nové. Tak som sa zamotala do vlastných myšlienok, až som narazila na šedú chlpatú guľu. Teda vlka. Cudzinca, ktorý rozhodne nepatril do našej svorky. Zakrútila som hlavou a zorientovala sa. ,,Och, pardon, moja chyba, "automaticky som sa vlkovi ospravedlnila. Vyzeralo to, že spal, a ja som ho vyrušila... Snáď som ho príliš nenahnevala. Poodstúpila som ďalej od cudzinca a premerala si ho, zatiaľ čo čakala na jeho reakciu. Klamala by som, ak by som povedala, že ma to nepotešilo. Konečne som stretla niekoho úplne nového, a nie len zlaté stromy. ,,Ty asi nie si z tejto svorky, že? "

//zmena smeru ---> Zlatý les

Než sa srnka stihla odniesť do úkrytu, odtrhla som si zopár kúskov zo srnky a zjedla to. Ležala som asi meter od Ahvaryana Rýdie a Sillarei. Očkom som raz hodila po nich, ale nejako ma bralo do spania. Pred tým, ako som upadla do spánku som stihla zachytiť, ako Sillarei pracovala so svojou mágiou a išlo jej to! Pousmiala som sa a hlava mi potom klesla na zem. Okamžite som zaspala.
--skok v čase, keďže som bola nejakú dobu zaseknutá--Moje nedávne dni neboli nič moc. Čas som trávila prechádzaním sa po lese a spaním, sem tam som si niečo ulovila a pozorovala vlkov z diaľky.
Noc. Prechádzala som sa po území ako obvykle. Fúkal mierne studený vietor. Keď som zavetrila, na území bolo cítiť stále tie isté pachy, nič nové. Ale... čosi mi chýbalo. Chýbalo mi putovanie naprieč krajinou, objavovanie miest, stretávanie vlkov. Žeby členstvo vo svorke nebolo dobré rozhodnutie? Nie, nemala by som takto premýšľať. Vo svorke mám predsa funkciu prieskumníčky... s touto myšlienkou som sa rozbehla cez les.

// Mäkká pláž cez Zlatý les

VYHODNOTENIE

Zúčastnili sa traja hráči, a to Zarina, Barnatt a Rhaaxin. Veľmi ma vaša účasť potešila a bavilo ma čítať vaše sny, preto poďme rovno na odmeny:

Zarina získava za text 20 kšm
Barnatt získava za text 20 kšm, + za obrázok 1 mincu
Rhaaxin získava za obrázky 20 kšm (sú ako náhrada za text)

Tu si môžete prezrieť a prečítať ich výtvory:

Zarina
Zarina
Zarina

Rhaaxin

Barnatt
Barnatt

To je všetko, ešte raz ďakujem za účasť ^^
~Mireldis

Zapsáno

Než som stihla akokoľvek zasiahnuť, skupinka Ahvaryana jelenicu ulovila. Tá zanedlho zostala mŕtva ležať na zemi. Prudko som vydychovala. Ešte nikdy som sa takto nenabehala. A kondičku veru dobrú nemám, asi by som mala loviť častejšie. Alebo zájsť do svätyne, ale pochybujem, že sa mi tam ešte niekedy podarí dôjsť.
Všetko to prebiehalo rýchlo. Nechcela som sa im tam veľmi motať, tak som posedávala neďaleko. Škoda, že som nepomohla v skolení srnky, ale udialo sa to príliš rýchlo. No skôr, než by som im mala so skolením pomôcť, by som tam bola len na obtiaž, takže...
Prešla som pohľadom prítomných vlkov. Všimla som si Tiaru, ktorá vyzerala, že ju bolela labka. Vstala som a sledovala ju, pričom som rozmýšľala, či jej pomôcť alebo nie. Mala som polabke svoju mastičku, tak by som jej pomôcť vedela. No ujal sa toho Avaryan, tak som si sadla naspäť.
Pohľadom som prešla ku Rýdii. Tá vyzerala byť v poriadku... Čo teraz? Mali by sme tú jelenicu odtiahnuť do úkrytu.
Vtom sa tu objavila Sillarei. ,,Ahoj, Sill, "pozdravila som ju s úsmevom. Vysvetľovania situácie sa opäť ujal Ahvaryan. Pohľad som presúvala kade-tade, pričom som si všimla, že tu Tiara už nebola. Pozrela som sa na srnku a rozmýšľala, ako ju presunúť do nory. Bola príliš veľká... Chytila som do tlamy jej predné nohy a pokúšala sa ju zdvihnúť. Vedela som, že to sama nedokážem. Niekto by ju mohol chytiť za zadné nohy, zdvihli by sme ju a odtiahli by ju. Neviem, či by to tak išlo, ale skúsiť môžeme. Poprípadne by som ju mohla preniesť pomocou mágie, ale to by ma veľmi vyčerpalo a dlho by som ju neuniesla.

Jelenice som sa nejako zbavila, tak som sa bez váhania vydala ku Tiare a Rýdii. Všimla som si, ako sa našu vyhliadnutú korisť Rýdie snaží otočiť, a bolo vidno, že jej treba pomoc, tak som sa ku nej pridala - tlačila som ju a nútila, aby zamierila tam, kde sme chceli my. Nebolo to ľahké, ako sa mi na prvý pohľad zdalo, ale jasné, čo som čakala? Korisť k nám nepríde sama. Ale keďže sme na to boli dve, bolo to o čosi ľahšie a jelenica sa pomaly otáčala tam, kam sme chceli, no nepovoľovala som. Dobrá správa bola, že stromy riedli a cítila som slanosť vo vzduchu, čo znamenalo, že sa blížime k pláži. Všimla som si Tiaru, ako jelenici útočí po nohách. Ja som sa sústredila na to, aby sme ju celú otočili a zatiaľ to vychádzalo. Už som bola celá zadýchaná, ale cítila som pachy Ahvaryana a iných. Napokon sme sa vyrútili na pláž, kde už na nás čakali ostatní a les sme nechali za sebou. Bol rad na Ahvaryana a jeho skupinu. Vydychovala som, no stále kontrolovala situáciu okolo seba.