Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Amorek 17

Netrvalo dlho a mali sme prvý úlovok. ,,Výborne,"pochválila som ho. Napriek tým bolestiam sa mu to podarilo. Tento zajac bude pre Wissfeoha, keďže si ho ulovil sám, len som mu trochu pomohla. Druhý ulovím len ja a bude len pre mňa. A tretí ulovíme spoločne, keď sa nám to podarí. Tak to podľa mňa bolo najlepšie. ,,Teraz je rad na mňa. Zostaň tu."s týmito slovami som sa stratila medzi stromami a nasledovala pach králika. Cítila som ho, no nikde som ho nevidela. Trvalo mi trochu dlhšie ho nájsť. Lenže akonáhle som ho našla, zbadal ma a rozbehol sa. Ani ja som na nič nečakala a trielila za ním, raz som takmer vrazila do stromu. Bol rýchly a dal mi zabrať. Keď už som si myslela, že ho nikdy nechytím, konečne sa mi ho akosi podarilo chytiť. Pridržala som si ho labami a usmrtila ho. Zobrala som ho do tlamy a ponáhľala sa k Wissfeohovi. Ľahla som si so svojím úlovkom a pustila sa do jedenia. Zajac nebol príliš veľký, tak som ho zjedla rýchlo, no postačilo mi to. ,,Trúfneme si aj na tretieho?"ozvala som sa.

Amorek 16

Vedela som, že Wissfeoh niečo hovoril, ale veľa som toho nezachytila, pretože som bola od neho trochu ďalej. Onedlho sme však boli zase spolu. ,,Ále, to je nič. "Sklonila som hlavu a nemohla sa prestať usmievať. Nech už nedostávam takéto pochvaly, nech sa už nemusím cítiť tak rozpačito! Stále som síce nevedela, či to myslí vážne, ale teraz mi niečo hovorilo, že áno.
,,Tiež si myslím. Koľko ich chceme naloviť? Tri?"podotkla som. Myslím, že tento počet by bol rozumný. Jeden zajac pre mňa, druhý pre neho, a tretí na polku.
Na jeho otázku som zatiaľ neodpovedala. ,,Si si istý, že to s tými rebrami zvládneš? "s obavami som sa opýtala. Možno vďaka tej mastičke bude cítiť menej bolesti. Aj tak ho nechám uloviť iba jedného. Samozrejme, že by zvládol aj viac, ale on rebrá nemal v poriadku, no ja áno. Ale, sú to len zajace. Bude stačiť jeden skok. Alebo, by sa opäť začala naháňačka, lenže zo zajacom. Tak snáď sa nám poštastí.
Uź som nechcela viac zdržiavať, preto som prikývla a pustila sa do práce. Opatrne a potichu som našľapovala. Neustále som kontrolovala zajaca. Bol biely, takých som už dlho nevidela. Odrazu mi ho prišlo ľúto ho zabiť, veď má taký krásny kožúšok! Odohnala som všetky myšlienky a sústredila sa na lov. Keď som uznala, že som bola na ideálnom mieste, zaštekala som na zajaca, ten sa samozrejme rýchlo otočil a rozbehol za Wissfeohom. ,,Teraz!"zvolala som.

Amor 15

Keď mi Wissfeoh odkryl východ, vyškriabala som sa von a natiahla svoje stuhnuté telo. Konečne som sa už tam nemusela tlačiť.
Našej schovávačky už bol koniec. Jedno kolo nám stačilo, vlastne už by sa tu nikde nedalo ukryť, tak som vážne nevedela, čo teraz. Opýtal sa ma, či nemám hlad. ,,Lov? To nie je zlý nápad, "podotkla som. Nebola som až tak príšerne hladná, ale niečo pod zub by mi nezaškodilo.,,Ale niečo menšie. Nejaké zajace, "dodala som. Nevedela som, či sa tu nejaká potrava nájde. Nasala som pachy. Cítila som tu silný vlčí pach, no nie môj ani to nebol Wissfeoh. A to bolo asi tak všetko. Žiadne myši, nič. ,,Nič zatiaľ necítim. Ale to nevadí, poďme ďalej, "oznámila som a s hlavou pri zemi som kráčala a ňuchala. O zopár metrov ďalej som však niečo pocítila. Vyzeralo to na myši alebo zajace. Teraz už ich len nájsť a uloviť. ,,Cítiš to tiež?"obrátila som sa na Wissfeoha. Radšej som už nikam nešla a počkala. Rozmýśľala som však, či by to zvládol s tými rebrami. Uvidím, ako sa on bude cítiť. Keby to nezvládol, nevadilo by mi to, také tri zajace by som naloviť dokázala.

Amorek 14

Keď sa ozval Wissfeoh, srdce mi začínalo búchať ešte rýchlejšie. Bolo to veľmi napínavé... Mala som nutkanie vykuknúť von, no nemohla som. Zatiaľ som však jeho kroky nepočula, preto by som medzi tým aj stihla trochu vykuknúť, ale každú chvíľu tu mohol byť.
Zrazu som kroky začula. Čierny bol čoraz bližšie a ja čoraz nervóznejšia. Bol tak blízko, tak blízko. A predsa si ma nevšimol. Myslela som si, že ma chce vystraśiť, no nevystrašil, namiesto toho odišiel. Nemohla som uveriť, že si ma nevšimol. Mala som čo robiť, aby som sa nesmiala.
Spozornela som, keď sa ku mne opäť priblížil. Tentokrát už ma nájde. Keď podľa slabnúcich zvukov jeho krokov odiśiel, zostala som prekvapená. Vážne si ma nevšimol alebo to robil náročky? Ale prečo by to robil? Žeby ma mohol lepšie vystrašiť? Alebo som si naozaj našla tak dobrý úkryt?
Zatiaľ čo som nad tým dumala, ktosi vopchal hlavu do úkrytu až ku mne a ja som podskočila, až som si udrela hlavu o stenu. ,,Tak predsa si ma našiel, "zaškľabila som sa na Wissfeoha. Posunula som sa o čosi bližšie k východu. ,,Hm, máš teraz nejaké plány?"spýtala som sa. Ja som úprimne nevedela, čo ďalej. Možno sa len tak prechádzať a rozprávať sa?

Amorek 13

No, asi som sa mýlila. Z 'úkrytu' vyskočil čierny vlk a ja som trochu podskočila. Uľavilo sa mi, keď som zistila, že to bol len Wissfeoh. Pousmiala som sa. ,,Tak tu si!" zvolala som. Dobre, zľakla som sa, ale len trochu. ,,Teraz je rad na mňa. Počítaj do... Pätnásť. " Potom som už na nič nečakala a zmizla som medzi stromami, hľadajúc nejaký úkryt. Čas mi utekal. Zatiaľ tu nič nebolo. Chcela som nájsť niečo poriadne. Zrýchlila som a ďalej pátrala po okolí.
Času mi už však nezostávalo veľa, preto som sa rozhodla ukryť do opusteného úkrytu, pravdepodobne v ňom niekedy bývala líška. Bol dosť tesný, ale toľko vydržím. No zato bol dosť nenápadný, museli by ste sa dívať pozorne, aby ste ho odhalili. S tým mojim svetlým kožuchom a priam žiariacim náramkom ma bude vidno. Odsunula som sa ešte viac dozadu a potom len so zatajeným dychom čakala. Zatiaľ som žiadne kroky, ktoré by naznačovali, že sa Wissfeoh blíži nepočula.

Amorek 12

<<<Kvetúca lúka

Vošla som do lesa, ktorý som už dobre poznala. Prešla som cez toto miesto už niekoľkokrát. A presne tu sa začalo naše dobrodružstvo s Rýdie v Ríši mrtvých. Usmiala som sa pri tejto spomienke.
Kráčala som ďalej po lese, všade hľadala čierny kožuch. S tým svetelným príveskom by sa mi mohol prezradiť. Uškrnula som sa. Hoci som mohla použiť čuch a tak ho ľahko vypátrať, nepoužila som. Prečo by som si to mala kaziť? Zatiaľ po ňom nebolo doslova ani stopy. Nikde som nevidela žiadne stopy v snehu okrem tých mojich. Asi idem zlým smerom. Obrátila som sa a zaćala kráćať iným smerom. Zastala som, len či náhodou niečo nezapočujem. Nič. Privrela som oči. Možno ma len oklamal, že je v tomto lese a v skutočnosti je už dávno inde. Verila som však, že nie a nehľadam ho tu márne.
Ubehli asi štyri minúty a stále nič, no ja som sa nevzdávala. Toto sa mi nepáčilo. Uź som si predstavovala Wissfeoha, ako som bola pri ňom, no ja slepá som ho nevidela a on sa teraz zo mňa smeje.
Prebehla som okolo jedného stromu, prešla cez další... Vrátila som sa späť. Stromu chýbal kmeň, takže by to mohlo byť dobré miesto na úkryt... Nezdalo sa však, žeby v ňom niekto bol.

Amor 11

Bolo to o trochu lepšie, čo ma tešilo, to je znak toho, že mastička zaberá. ,,Za málo. Nemusíš ničím, ja som rada, že som ti mohla pomôcť, "usmiala som sa.
Wissfeoh mal niečo v pláne. Snáď sa nechcel zase naháňať? To už by sranda nebola. To, že sa cíti lepšie, neznamená, že môže opäť behať... No naháňačku zrejme v pláne nemal. Keď mi povedal, nech zavriem oči a napočítam do dvadsať, došlo mi to. Schovávačka?Fajn! To tiež nebude zlé. Otočila som sa, celá usmievavá zavrela oči a začala počítať. Jeden, dva, tri, štyri, päť, šesť... Oči som neotvárala ani nijak nepodvádzala, nechcem si predsa kaziť zábavu. Jedenásť, dvanásť, trinásť, štrnásť, pätnásť, šestnásť, sedemnásť, osemnásť, devätnásť.. A dvadsať! ,,Idem!" nadšene som zvolala, otvorila oči a otočila sa. Wissfeoh bol samozrejme dávno preč. Myslela som si, že išiel do toho lesa, podľa zvuku jeho krokov, aj keď sme sa rozprávali tak sa tam na chvíľku pozrel. Neváhala som a celá nedočkavá sa rozbehla ku lesu.

//Tajga

Amorek 10

Wissfeoh súhlasil. Keby to nevyšlo, aspoň sme skúsili. Pozrela som sa na miesto, ktoré ho bolelo, boli to rebrá, ako som si myslela. Položila som mastičku na zem a rozmýšľala, ako to použiť. Nabrala som trocha masti na labku a ponatierala mu to na boľavé miesto. Neviem, ako ináč s tou mastičkou narábať, Wu mi nevysvetľoval, ako s ňou liečiť. Snažila som sa ho dotýkať jemne. Mala dom obavy, či naňho netlačím labkou a nespôsobujem mu ešte viac bolesti. Pri jeho poznámke som sa usmiala, no nič nepovedala. Prečo by si to nezaslúžil? To predsa nič nebolo. Keď som vytrela všetku masť, ktorá mi na labe zostala, zosunula som labku a trochu odstúpila. ,,Asi hotovo, "usúdila som. Mastičky som mala stále dosť, ešte ju niekoľkokrát použijem. Keď som odvrátila zrak, mastička zmizla. ,,Ako sa teraz cítiš? Samozrejme nezaúčinkuje to hneď, teraz by som sa už však nenaháňala "povedala som. Škoda, že už tomu bol koniec, ale mastička mu len urýchli hojenie, nevyzdravie po nej za jednu sekundu. Po tomto som sa cítila aspoň trochu užitočne, že som niekomu pomohla.

Amor 9

Odpoveď, akú som dostala, som aj čakala. Samozrejme, že ma to bude trápiť! ,,Nie, nebudeme ďalej behať, keď ťa to bolí... oh. " takže sa mohol udrieť do skaly... Žeby si narazil rebrá? Mohlo to tak byť. Rozmýšľala som, ako to vyriešiť. S liečivými bylinami asi ťažko. V tomto som bola bezradná. Škoda, takže už je koniec našej naháňačky? Prečo sa vlastne naháňame? Niesme práve najmladší. A čo je na tom? Takto som sa nebláznila už dlho. Stále som v sebe mala energiu, ktorú som chcela vybiť. Sadla som si a dumala... Keď mi to doplo. Mastička! ,,Mám nápad... Od Wua mám liečivú mastičku, ktorá by ti možno vedela pomôcť, len mi povedz, kde presne ťa to bolí, "vyhrkla som nadšene. Takmer, som zabudla, že ju mám. Nevedela som síce, či mu pomôže, ale verila som, že áno. Pozrela som sa na miesto pred sebou a mastička sa tam zjavila. Nevedela som, že to tak funguje. Kdesi som ju stratila, no stačí ju len privolať.
Všimla som si rieky neďaleko nás. Trochu som aj vysmädla, tak prečo sa nenapiť? Odbehla som ku rieke, trochu sa napila, no jedným očkom sledovala čierneho. Vrátila som sa, zobrala som mastičku do tlamy a predstúpila pred Wissfeoha. Je super, že môžem niekomu pomôcť a využiť mastičku.

Amor 8

Na jeho slová som nepovedala nič. Len sa usmievala a mohla som robiť čo chcela, úsmev mi nemohol zmiznúť z tváre. Trochu ma prekvapilo, že Wu vedel vylepšovať aj mágie. Myslela som si, že len vie prefarbiť kožuchy a ponúknuť nejaké vecičky. Keby som vedela, že to vie, samozrejme že by som si dala mágiu vylepšiť. Možno niekedy nabudúce, ale kto vie, či je stále na tom mieste.
Keď na mňa zvolal, nech počkám, trochu som spomalila. Ale... prečo sa trochu neponaháňať? Opäť som trielila po celej lúke čo najrýchlejšie, ako to išlo a naplno si to užívala. Neviem, čo do mňa vošlo, ale bola to zábava. Rýchle tempo mi však nevydržalo dlho a spomaľovala som, až dokým som úplne neprestala. Bola som zase na inej časti lúky a naskytlo mi to na ňu nový pohľad. No keď som sa pozrela na Wissfeoha... len som si namýšľala, alebo behal dosť pomaly, akoby ho niečo bolelo? Nezdalo sa mi to. Pomalým krokom som kráčala ku nemu. ,,Nedeje sa niečo? Zdá sa mi... že beháš trochu pomaly a, no, akoby ťa niečo bolelo,"len pre istotu. Keď načerpám trochu energie, v behu by som pokračovala, ale prečo by som ho mala trápiť?

Amorek 7

,,Vážne?"pozdvihla som "obočie". S tým ále to neznelo veľmi presvedčivo. Každopádne som bola zvedavá, čo bude ďalej nasledovať. Pomaličky som kráčala vpred, keď vtom Wissfeoh zastal a začal sa sústrediť na miesto pred nami. Zastavila som sa aj ja a sledovala ho. Netušila som, čo má v pláne, no nič som sa nepýtala. To, čo sa stalo, ma milo prekvapilo. Zo zeme vyrástli kvety, z ničoho nič, za pár sekúnd. Presne som ich vedela aj pomenovať. ,,Náhoda, iste,"ironicky som povedala a usmiala sa. Podišla som ku kvetom a privoňala si ich. Vedela, som, že ich vytvoril on, mal zelené oči, také majú vlci s elementom zeme. ,,Sú krásne,"ticho som riekla a prezerala si kvety. ,,Tvoj element je zem, že? Môj vzduch." Privolala som slabší vetrík a trochu mu rozstrapatila kožuch. Na tvári som si stále držala úsmev. Kebyže mám svoj vlastný úkryt, kvety si ich tam odnesiem, lenže nemala som. Zdvihla som sa a mierne sa rozbehla ku rieke pred sebou.

Amor 6

//Oáza cez Púšť

Stále som sa usmievala od ucha k uchu. Bola by škoda, keby sme sa rozpustili v púštnom slnku a naše krásne kožuchy by už nezdobili túto zem, prišlo mi to... trochu vtipné! Až taká horúčava nebola, ale vedela, som že to bolo len pre vtip.
Na moje počudovanie nám cesta cez púšť netrvala dlho. Zopár minút. Takže oáza musela byť už niekde na konci púšte. Piesok pod labkami sa nám zmenil na trávu. Ocitli sme sa na lúke, teda myslím, že to bola lúka, nie len trávnatá pláň, pretože spod snehu, ktorý bol už takmer všade roztopený vykukovalo zopár kvetov. Jar sa už blíži... ,,Zrejme." Ja som sa na jar tešila. Asi moje najobľúbenejšie ročné obdobie. On sa neteší? No v jeho hlasi bola skôr nádej ako sklamanie.
Opýtal sa ma, či mám rada kvety. Nad odpoveďou som vôbec nemusela rozmýšľať. ,,Samozrejme!" Veď ktorá vlčica by už nemala rada kvety? Tak dobre, možno by sa niekto našiel, ale ja medzi nich rozhodne nepatrím. ,,Prečo práve taká otázka?"otočila som sa naňho.

Amor 5

,,To by aj mňa zaujímalo, "dodala som ešte k tým náramkom. Dlho som si však nad tým hlavu nelámala. Ani dlhým rozmýšľaním neprídem na to, kto za to môže a prečo to robí.
Trochu som sa na jeho vete, a na tom, ako sa buchol labou do čela zasmiala. Už trochu uvoľnenejšie, narozdiel od úsmevu, keď to tak vôbec môžem nazvať. Stále a stále mi však vŕtalo v hlave, myslí to naozaj vážne? Aj minule sa ku mne správal tak milo. Aj tak to však celé mohol predstierať, preto som mu neverila úplne naplno.
Labou som sa prehrabávala v piesku zmiešaným s troškou snehu a pritom čakala na odpoveď. Bolo by fajn, keby súhlasil a trochu by sme sa pohli z miesta. A svorka? Na tú som akosi zabudla, takže ma netrápilo, že zase sa vzdiaľujem od územia. Rovnako mi zmizli všetky obavy z Noxa a snehovej búrky. Ako rýchlo som zabudla na to, prečo som sem vlastne prišla.
Súhlasil. Vyšvihla som sa na nohy, pohodila chvostom a začínala rozmýšľať, ktorým smerom sa vydať. Všade bola len púšť, púšť a táto oáza bola jediná vec, ktorá bola v púšti okrem piesku. ,,Veď nie je až tak horúco, "zaškľabila som sa a vydala sa za ním.

//Kvitnúca lúka cez Púšť

Amor 4

,,Wu, áno, to je on, takto sa mi predstavil, "pritakala som. Zrejme je ten vlk- obchodník tu na ostrovoch známy.
,,Mhm, "kŕčovito som sa usmiala pri jeho poznámke. Ani nechcem vedieť, ako som vyzerala. Myslí to naozaj? Nevedela som však odhadnúť, či to myslí naozaj vážne. Nevadí mi, keď ma niekto chváli, sle nenávidím, keď to nemyslí vážne a myslí si, že zo mňa robí hlúpu.
Wissfeoh mi vyrozprával príhodu, ako získal takúto 'ozdôbku'. ,,Zaujímavé, "prehodila som. Viacero vlkov mali takéto 'prívesky'. Myslím, že Aetas mal, potom Aileen, stretli sme sa u jazera, tá mala tú šatku a ešte jedna vlčica. Veľa vlkov na týchto ostrovoch boli 'obdarovaný', ale za čo? A čím som si to zaslúžila práve ja? Bolo to zvláštne, v mojej bývalej svorke nikto nič také nemal. ,,No... Áno, je to zaujímavé, "toto som myslela úprimne, veď mu to pasuje!
,,Horko? Trochu áno, ale niet sa čomu čudovať, sme v púšti, "odpovedala som. Úsmev na tvári mi trochu vymizol a snažila som sa tváriť normálne, ani sa nezakoktávať.
,,Tak..., "vetu som však nedopovedala, pretože moju pozornosť pavúk, ktorý vykukol zo zelene. Niežeby som sa ich bála, ale pohľad na neho nebol práve najkrajší, bol dosť veľký a blížil sa k nám... ,,Čo hovoríš na malú prechádzku?, "otočila som sa k Wissfeohovi.

Amor 3

,,Presne tak, "prikývla som, rovnako aj on si moje meno pamätal. Jeho dalšej vete som však úplne neporozumela. Trpel čiastočnou slepotou? Prečo? Hodlal však vysvetľovať ďalej, tak som ho počúvala. Zostala som prekvapená. Milo prekvapená. Lichôtku som vôbec nečakala. Zostala som bez slova sedieť, usmievala som sa od ucha k uchu, nemohla som sa úsmevu zbaviť. Nevedela som síce, či sa len na mňa snažil zapôsobiť, alebo to myslel vážne. ,,No, áno, jeden vlk mi ho... Prefarbil, pomocou mágie. A ďakujem, "Zrazu som sa začínala cítiť trochu rozpačito. Vážne mi to až tak pasuje? Sklonila som hlavu a prezrela si náramok. Bol pekný, ale ani neviem, čím som si ho zaslúžila.
Keď som trochu zodvihla hlavu, všimla som si akéhosi bieleho hada na labe. ,,A... aj tebe to pasuje, ten... Prívesok s hadom, odkiaľ ho máš?"dodala som. Prečo začínam koktať?