Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Meno vlka: Orion
Účastnila som sa raz
Preferencie nemám žiadne, je mi to jedno, avšak fakt bola by som rada s niekym aktívnym
Výber týmov: to už je na tebe

Ďakujem za akciu :)
30% prosím rozdeliť takto:
10% rýchlosť
10% vytrvalosť
10% obratnosť
40 kšm samozrejme zapísať
Ešte raz ďakujem :3

Zapsáno

,,Veď ja ti verím. Áno, museli sme sa minúť, ale rada by som spoznala viac členov tejto svorky," povedala som a tiež si sadla. ,, No práveže nie.Každopádne mali by sme počkať na jednu z álf alebo biet a informovať ich o tebe. Oni nám už povedia," zakončila som to. Možno budú od nás vyžadovať niečo iné. Alebo sa Rýdie sama ponúkne a oni jej to dovolia. Lenže ja som poznala iba Barnatt, ktorú som tu nevidela a Aetasa, ktorý tu tiež nebol, ale cítila som ho. Mali by sme na nich počkať. Zrazu som sa dopočula, že je niekto zranený. Kto? Kto je zranený? Môžem mu pomôcť... Povedal to akýsi vlk s béžovou srsťou do žlta tomu modrému vlkovi. Pravdepodobne to bola beta, možno partner Barnatt. Veľmi som sa však do toho nechcela pliesť, keď som nevedela, o čo išlo. Možno mu Aetas teraz pomáha... takže naozaj mi nezostávalo nič iné, než len čakať, ako sa to vyvinie.

<<<Tichá zátoka(cez les)

Konečne. Dostali sme sa do lesa mojej svorky. ,,Ahva? Nikoho takého nepoznám, " odpovedala som. O tom jej kamarátovi mi už hovorila, ale buď som ho videla, a ani som nevedela, že je to on alebo som ho naozaj ešte nevidela. Každopádne pokračovala som ďalej. Do ňufáka sa mi dostávalo mnoho pachov, i nových. Na dalšiu vetu Rýdie som prikývla. Takže preto tak ceľmi chcela uloviť tie zajace...
,, Ale čoby ťa neprijali! Keď sa tu dostala aj ja, podarí sa to aj tebe, "odpovedala som na jej otázku a na povzdbudenie sa pousmiala. Barnatt, ktorá ma prijala bola milá a tak isto i Aetas, takže si myslím, že by to nebol problém. Ale tie zajace sme ešte nemali.,,Tak čo keby si ich ulovila rovno tu? Tu ti to pôjde rýchlo, zveri je tu veľa, " navrhla som a porozhliadla sa. Okrem nás sa tu nachádzala biela vlčica s modrými znakmi, vĺčatá, vlk s neprirodzenou modrou srsťou a dalšiu vlčicu. Obrátila som sa na Rýdiu a počkala si na jej odpoveď. Kevy sa tie zajace rozhodla uloviť, počkám ju tu. A potom.. som ju musela predstaviť Aetasovi, či ju prijme. Ale kde bol on? Cítila som tu jeho pach, a bol čerstvý. No nikde som ho tu nevidela.

// Common forest(cez Kvetúcu lúku)

,,Áno, to je presne ono! Volajú sa Zlatá svorka a sídlia v Zatom lese. "Prekvapilo ma, že Rýdie tú svorku poznala. Už tam niekedy musela byť. A teraz tam mala práve namierené, tak ako ja. Tešila ma predstava, že by ju mohli prijať a boli by sme v tej istej svorke. Podľa mňa by tam zapadla. Švihla som chvostom a pridala do tempa. Hlava ma ešte stále pobolievala, ale ja som sa usmievala a nevyzeralo, že by ma niečo trápilo. V skutočnosti mi bolo hrozne. Potrebovala som sa vyspať a najesť. To dobrodružstvo ma vyčerpalo a isto aj moju spoločníčku.
Pritom sme dorazili do jednej zátoky... Ihneď som si spomenula na to rozprávkové dobrodružstvo. Tu sa to všetko začalo. Zdalo sa mi, akoby od toho už ubehla večnosť, no ani to nebolo až tak dávno. Obzrela som sa za hnedou vlčicou, či za mnou ide. Naštastie ťapkala za mnou. Otočila som sa naspäť. Dobrá zpráva bola, že som na obzore videla Zlatý les.,, Už sme skoro tam! "oznámila som a pokračovala ďalej.

//územie Zlatej(cez Zlatý les)

Spadol mi kameň zo srdca, keď som začula Rýdiu. Podišla som trochu bližšie nej. Vyzerala že je v poriadku. Možno ju bolela hlava, tak ako mňa. Medzitým dážď silnel a poprchávalo silnejšie. No mne to vôbec nevadilo. Dážď bol príjemne studený a osviežoval ma. ,, To áno, bolo. Akoby to bol všetko len sen... Ale viem, že to bolo skutočné, " riekla som a po mojej tvári sa rozlial úsmev. Vedela som, že všetko dobre dopadne. Odrazu sa mi podlomili nohy a začala sa mi krútiť hlava. Plus som sa potkla už ani neviem o čo. To som sa už neudržala a spadla na zem.,, To je len z mágie, " vydralo sa zo mňa. Bola som tak hladná a vyčerpaná... Zostala som bezvládne ležať na zemi asi dalšie tri minúty. Keď bolesť trochu ustala, skúsila som sa postaviť. Hlava ma ešte stále pobolievala, ale snažila som sa to ignorovať. ,,Rada by som sa už dostala do mojej svorky. Keď chceš, môžeš ísť zo mnou, možno ťa prijmú, " navrhla som jej a pomaly sa vydala smerom von z lesa. Myslela som si, že som išla správne.

//Tichá zátoka(cez Kvetúcu lúku)

//Zauberwald (Ríša mrtvých)

Otvorila som oči a pohľad sa mi naskytol na lístie, ktoré padalo práve ku mne zo stromu. Bola som od presne tam, kde som,, odpadla" a následne sa ocitla v ríši mrtvých. Naštastie už som tam nebola. Bola som späť v normálnom svete. Ako som to vedela? No... Cítila som, že... No proste som už cítila, že už dušu mám. A Azzer pri mne nebol. Kto vie, čo sa s ním stalo. Počas celej cesty bol s nami, ale akonáhle sme našli druidku, stíchol a nič nám už nepovedal. A ani Rýdie tu zatiaľ ešte nebola, ale verila som, že sa jej nič nestalo a ona sa vráti. Ale ak by sa jej niečo stalo, ako sa teraz vrátim do ríše mrtvých? No, toto som trochu pokašľala. Zostávalo mi len veriť, že sa čoskoro objaví pri mne.
Vstala som a otrepala sa od lístia a malých vetvičiek. Chcela som sa vrátiť ku svorke, ale najprv som musela počkať na ňu. Zdvihla som hlavu hore. Neprší? Zdalo sa mi, ako keby áno. Akoby mi niečo studené spadlo na ňufák. A mala som pravdu. Pomaly sa rozpršiavalo.

TANEC MRTVÝCH - Rýdie + Mireldis
16

Keď som vošla do jaskyňe, prebehol mi po chrbte mráz. Vlastne nie len po chrbte, ale po celom tele. On tam naozaj bol. A vyzeral presne tak, ako sme ho videli v tej vízii. Obrátila som sa a zbadala Rýdiu, ako stojí za mnou. No dobre, ale... ako ho oklameme? Nemali sme žiaden plán, nič. Požierač zavrčal. A to bolo jasným znakom toho, že neradno ho naštvať. Ale za ním, za ním, boli naše duše! Sme tak blízko, a zároveň tak ďaleko. Zrazu sa Rýdie prihovorilaa požieračovi. To ma aj celkom prekvapilo. No bolo vidno, že sa jej triasl hlas. Sprvu som nechápala, prečo to robí, veď týmto ho nepresvedčí. No potom mi to doplo. Zatiaľ čo ona rozprávala, potichučky a nenápadne som sa približovala k dušiam. Požierač mal na tvári úškľabok a vyzeralo to, že sa sústredí len na ňu. A, mám to! Mám naše duše! A teraz už len preklznuť von. Lenže on mi to rýchlo zatrhol. Postavil sa pred naše duše a zavrčal. Ustupovala som. Mysli, mysli! Musela som rýchle na niečo prísť, ako ich získať späť. Poobzerala som sa. Bolo tam len napadané lístie. Všetko. Lístie, no jasné! Už viem, čo mám robiť. Zatiaľ čo som ustupovala, sústredila som sa a zdvihla do vzduchu všetko lístie , čo tam bolo a hodila to požieračovi do tváre. To ho malo na sekundu zmiasť. Medzitým som si zobrala naše duše a mierila k východu. Koniec? Nie. Ani tentoraz sa mi to nevydarilo, nestihla som vyjsť von a ten duch mi okamžite naše duše zobral. Ako prvé ma napadlo, že by som trochu zastavila kamienkami. Labkami som mu ich hádzala do tváre. Chcela som ho vyprovokovať, aby na chvíľu na tie duše zabudol. A aj sa mi podarilo. Vyzeral fakt naštvane. No ale ani to sa mi nepodarilo. Ani neviem ako, a duše boli zase pri jemu. Zastonala som a pustila sa do rýchleho vymýšľania niečoho dalšieho. No napadalo ma len využitie mojej mágie - vzduchu. Budem po tom vyčerpaná, ale čo sa dá robiť. Tak som teda vyniesla čo najvyššie naše duše tak, aby na ne duch nedočiahol. Napokon som s nimi vyšla von a skryla sa za strom. Dúfala som, že Rýdie za mnou pôjde. Každopádne ja som sa ihneď ocitla inde. Premiestnila som sa späť do normálneho sveta. Ale Rýdiina duša tam zostala a ona ju čoskoro nájde.

// Common forest,už normálny reálny svet

TANEC MRTVÝCH - Rýdie + Mireldis
15

//Common forest
,, To teda...," pritakala som. V mysli sa mi neustále obajovala tá jaskyňa s duchom, akoby na nás tu vyčkával... celý les bol tichý. Počasie bolo ponuré, vtáky nespievali, akurát fúkal nepríjemný vietor. Boli sme na to úplne sami. Už pri nás nebola druidka, ktorá by nám mohla pomáhať. A Azzer mlčal. Mala som pocit, akoby tu s nami ani nebol. Čoraz hlbšie sme do lesa zachádzali, tým viac sa ma zmocňoval nepríjemný pocit. No nedávala som to najavo, na tvári som mala neutrálny výraz. Jediné pozitívum bolo to, že sme aspoň neboli v tej ukrutnej zime. No ani tu nebolo práve najteplejšie, fúkal nepríjemný mrazivý vietor. To bol znak toho, že zima sa už blíži. Keď som na tento ostrov prišla, prichádzalo leto. Ten čas rýchlo letí...
Pri svojom toku myšlienok som spomalila. Prebrali ma Rýdiine slová. Dobehla som k nej. A naozaj. Bola to tá istá diera do jaskyne ako v našej vízii. Zhlboka som sa nadýchla, nabrala všetku odvahu, ktorá vo mne zostávala, a vošla dnu.

TANEC MRTVÝCH - Rýdie + Mireldis
14

//Ice world (cez Pityas)

Svetluška nás viedla cez hory, no my sme ich samozrejme len obišli. Ale párkrát sme sa museli vyštverať a prejsť cez skaly, no bez problémov sme to zvládli. Svetluška nás viedla ďalej, do lesa. Tu sme už boli. Tu to všetko začalo. Povzdychla som si. A to som si len chcela poprezerareť tento les. No pevne som verila, že už sme u konci a všetko sa vráti do normálu. Keď sme vošli do lesa, Rýdie mi položila otázku. Pravdupovediac, nevedela som. Čo už by sme my, dve vlčice zmohli proti duchovi? Museli sme ho oklamať, ale ako? Prikývla som. Samozrejme že to nebude nič ľahké. ,,Rýdie, sama neviem. Netuším. Musíme ho vidieť. To, na čo sme sa pozerali, bola len vízia," odvetila som a šľapala ďalej. Les sa pomaly končil a začínal sa nový. Áno, to bol on. Celý hrial farbami. Lenže tu mi to prišlo... ponurejšie. Keby sme boli v inej situácii, obdivovala by som ho. Tak nádherné miesto... lenže teraz sa mi zvieral žalúdok. Klesla mi nálada. Ani Rýdie nevyzerala ktovie ako štastne. Ale ja ako optimistka som verila, že to dopadne dobre.

// Zauberwald

TANEC MRTVÝCH - Rýdie + Mireldis
13

Netrvalo dlho a Rýdie bola pri mne. Hlavne som chcela odtiaľto čo najrýchlejšie vypadnúť, bola mi neskutočná zima a tie plášte sme už nemali. Na Azzera som pritom už úplne zabudla. Vyčkávala som na odpoveď svetlušky. Snáď jej to bude stačiť. A stačilo. Porozumela nám. Niekoľkokrát nad nami zakrúžila a vydala sa smerom k jedným horám. Naštastie nevyzerali byť úplne ďaleko. Vydala som za za Rýdiou a svetluškou. Jaskyňa sa od nás rýchlo vzdiaľovala. Nakoniec zmizla z dohľadu úplne. Pridala som do tempa. Tam pri horách asi nebude najväčšie teplo, ale určite tam nebudeme mrznúť ako tu.
Pre istotu som skontrolovala svetlušku, či nezmizla, pretože bola veľmi malá a mohlo sa to stať. Bola stále tam. A napokon sme za pár minút boli tam. Sneh sa pomaly strácal a už mi nebola taká veľká zima.

// Common forest(cez Pytias)

TANEC MRTVÝCH - Rýdie + Mireldis
12

Boli sme opäť v jaskyni s druidkou. Všetko sa vrátilo do normálu. Druidka nám pustila laby. Prišla ku svojmu pultu s hocijakými vecičkami. Niečo hľadala. A rýchlo to aj našla. Otvorila akúsi dalšiu truhličku a následne ju ku nám položila. Otvorila ju, a jej obsah ma trochu prekvapil. Dnu bola svetluška. Lenže bola modrá. Ale myslím si, že svetlušky sú žlté, nie? Poobzerala som si trochu viac tú miestnosť. Samé zaujímavé veci, a ani som nevedela, na čo slúžia. Avšak zopár byliniek som rozpoznala. Druidka ešte niečo povedala a svetluška vyletela von. ,,Rada som vás spoznala. A ďakujeme za pomoc," rozlúčila som sa a vyšla z jaskyne za svetluškou. Tú zimu som sa snažila nejako ignorovať. ,,No... vedela by si nás doniesť do jedného magického fialového lesa? Je v nej jaskyňa," snažila som sa vysvetliť svetluške, kam ideme. Presný názov neviem, nikdy som tam ešte nebola. Ale možno by jej to vedela upresniť Rýdie. Otočila som sa na ňu a spýtavým pohľadom sa na ňu pozrela.

TANEC MRTVÝCH, Rýdie + Mireldis
11

Zadýchčaná som došla do úkrytu. Rýdie sa naštastie podarilo truhličku chytiť a doniesť. To už od nás druidka chcela, aby sme truhličku otvorili. Konečne. Naozaj som bola zvedavá, že čo v nej je. Žeby priamo naše duše? To by bolo až príliš ľahké. Poslúchla som a plná nedočkavosti otvorila truhličku. Bol v nej... akýsi prívesok. Druidka nám vysvetlila, čo je zač a načo sa používa. Lapač snov... Znelo mi to povedome. Zobrala som ho do tlamy, tak, ako nám kázala. Medzitým prihodila do kotlíka dalšie bylinky. Potom nariadila Rýdii, aby ma chytila za labku. Nechápala som, načo, ale dobre. Následne vzala akúsi mastičku, ktorá divne smrdela a natrela ju nám na čelo. Bola som zvedavá, čo bude nasledovať ďalej, no trpezlivosť ruže donáša. Zavreli sme oči a počúvali to, čo odriekavala druidka. Celé to netrvalo dlho, prebiehalo to rýchlo. Chytila nám laby, niečo vykríkla a zmizli sme... Ktovie kam.
Videla som čierneho vlka, ktorý mal... Naše duše. Mohli sme ho iba pozorovať. Ten vlk sa skôr podobal na tieň. Akoby namiesto srsti mal na sebe čierny oheň. Sálala z neho temná energia. Mala som neskutočnú chuť mu tie duše vytrhnúť z láb. No nezmohli sme sa na nič. Len som sa nečinne prizerala, ako si berie naše duše. A potom sa na nás otočil. Zrejme nás videl... Ďalej sme už videli len svetlo, ktoré ma oslepovalo.
Prebudili sme sa. Boli sme späť v jaskyni. Teraz už vieme, kto má naše duše. ,, Takže to bol ten požierač duší? Ako sa k nemu dostaneme? "Položila som rovno dve otázky.

TANEC MRTVÝCH, Rýdie + Mireldis
10

Všetci sme vošli do jaskyňe. Vyzeralo to, že sme druidku našli. Postupne ako sme do nej vchádzali, začínalo byť nám teplo. To bola príjemná zmena oproti tej zime vonku. Voňalo to tu za bylinkami, a to ma len usvedčilo v tom, že sme druidku našli. O niečo sa mi pozdvihla nálada. No ešte nebolo isté, či nám pomôže. Nie všetky druidky museli byť milé, nie? A keby nám už pomohla, určite to neburobí pre nič za nič. Na oplátku budeme musieť urobiť i niečo my a to som si uvedomovala.
Došli sme do miestnosti, kde sedela vlčica. Miešala svoje mastičky. Zrejme pomocou mágie. Bola ovešaná roznymi kvetmi a na hlave mala jelenie parohy. Nevyzerala byť práve najmilšia. Otočila sa na nás a svoje bylinky hodila do kotla, ktorý ohrieval zvláštny oheň. Pokúsila som sa o úsmev. Požierač duší? To je zas kto? Naďalej som počúvala jej príhovor, ale o tom požierači už nepovedala nič.
Tvrdila, že nám pomôže, ale nebude to zadarmo. Myslela som si. Počúvala som ďalej, nech viem, čo máme za úlohu. Dúfala som, že to nebude nič ťažké. Rozprávala... tajomne, ako keby mala z nami zlé úmysly. Ale to mi len tak vyznelo. Takže, mali sme vyloviť truhličku z mora. To ma moc nepotešilo. Naozaj sa mi nechcelo ísť do tej zimy. Ale nakoniec, neznelo to až tak ťažko. Len sa potopíme, nájdeme ju a donesieme ju tej druidke. No áno, znelo to až podozrivo ľahko, ale vedela som, že sa za tým niečo skrýva. Určite to nebude tak ľahké, ako si myslím. Naštastie nám podala plášte, vďaka nim nezmrzneme. ,,Ďakujem," poďakovala som a chystala sa na odchod. Zároveň som aj kývla na Rýdiu, nech ide so mnou. Budem potrebovať pomoc.
Cesta ku ľadovému moru netrvala dlho. Zhlboka som sa nadýchla, zadržala dych a skočila do vody. Otáčala som hlavu zo strany na stranu, či niekde niečo podobné neuvidím. Nič. Musela som sa ponoriť hlbšie. Stále nič. Už asi 5 minút som pátrala po nejakej truhličke. A ona stále nikde. Ubehli tri dalšie minúty. Už to vyzeralo, že ju nenájdem, keď som čosi zbadala. Áno! To je ona! Už som ju takmer chytila, keď sa mi zrazu odopol plášť. Neviem, asi som si ho zle obliekla. Okamžite som pocítila nával studenej vody. Začala som panikáriť. Rýchle som si ho snažila pripnúť naspäť. A len kvôli takejto hlúposti som tú truhličku stratila. Zmizla. No super. No zachvíľu som ju našla, ako padá hlbšie a hlbšie, smerom do jednej podmorskej jaskyne. Neváhala som a vydala za ňou. Plášť sa mi už nejako podarilo zapnúť.
Lenže cestu mi opäť niečo stažilo. A to ryby. Áno, len malý neškodný húf rýb. Vďaka nim som nič nevidela. Labkou som ich odháňala preč, no oni sa stále okolo mňa motali ako keby som bola nejaké žrádlo. Oháňala som sa po nich, no oni nechceli zmiznúť. Napokon sa mi podarilo ich nejako odohnať, lenže krabička bola samozrejme preč. Netrvalo dlho a opäť som ju našla. No ale to už mi začínal dochádzať kyslík, a či som chcela alebo nie, musela som sa vynoriť a nadýchnuť sa vzduchu.
Z posledných síl som vyplávala k povrchu a nadýchla sa. Zadržala som dych a zase sa ponorila pod hladinu. Plávala som najrýchlejšie, ako som len mohla. Truhlička sa mi už stratila z dohľadu, ale vedela som, že je niekde tutok. Tentokrát mi už ju trvalo trochu dlhšie nájsť ju. Ale našla som. Ale blízko pri nej bola... kosatka? To bolo jedno. Každopádne tvor vyletel nad hladinu, a ani si neuvedomoval, že tú krábičku má na chrbte, takže vyletela spolu s kosatkou. Doplávala som k nim, no tá kosatka ako keby mi bránila sa ku tomu dostať. Neustále mi ju zakrývala.
Poštastilo sa mi a asi po štyroch minútach sa mi konečne podarilo truhličku chytiť. Držala som ju v tlame a nikto mi ju už nebral. Vyplávala som k povrchu a nadýchla sa. Mám ju! konečne. No dobre lenže... kam teraz? Naokolo bolo len more. Snáď som sa úplne nestratila. Porozhliadla som sa. Myslím, že to bolo tu. Vydala som sa tým smerom. Spolu s truhličkou som sa vyškriabala na breh a zvalila sa na zem. To plávanie mi dalo zabrať. Labkou som posunula truhličku ku jaskyni, nech ju ukážu druidke. A to som nemala robiť. Ani som si nevšimla, že ma pozoruje jedna polárna líška. Tá sa chopila príležitosti a truhličku ukradla. No ja som si to všimla neskoro. Líška už bola dávno preč. Už som nemala sily ju hľadať. Bolo to na Rýdii.

Prosím pripísať:

1x 4. miesto - 20 kšm a 2 rubíny
1x 1 miesto- 40% zľavu prosím do svätyne, ak by to šlo
1x5 miesto- - 20 kšm
Spolu zapísať - 40 kšm a 2 rubíny, 40% zľava do svätyne
Dík :3

Zapsáno