Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Peniažky samozrejme zapísať, všetky 3% do rýchlosti, ďakujem :)

ZAPSÁNO

Random vlk

Vlk nereagoval. Čo sa aj dalo čakať. Sklonila som k nemu hlavu a pozorne ho sledovala. Jeho hruď sa pravidelne dvíhala, čo znamenalo... že dýchal! Takže žil. Vydýchla som si. Ihneď som prišla na to, čo treba urobiť. Nemôžem tu len tak stáť a prihovárať sa k nemu. Na to teraz nebol čas. Okamžite som ho musela ošetriť, no niekde v kľudu. Lenže ako ho mám preniesť? ,,Hej, vstávaj" rýchle som mu povedala a chytila ho za labu. Naozaj som nevedela, za aké miesto ho mám chytiť, ale to bolo teraz jedno, hlavne ho dostať preč stadiaľto. Jemne som ho ťahala smerom preč, tam, kde žiadni iní vlci neboli. Mohla som len dúfať, že nemá nič s tou nohou.
Alebo počkať, bola tu i iná možnosť... keďže ovládam vzduch, pomocou neho by som ho mohla preniesť... no hneď som tento návrh zamietla. Po prvé, pochybujem, že niečo také by bolo v mojich silách. Po druhé, aj keby sa mi to nejako podarilo, vyčerpala by som sa zase ja a keby na nás niekto náhodou zaútočil, nedokázala by som nás obrániť. Zavrtela som hlavou a ťahala ho ďalej.
Keď sme dorazili na ako také bezpečné miesto, opatrne som ho pustila a rýchle sa rozhliadala po nejakej rastline, ktorá by mi poslúžila ako obväz. Avšak ako prvé som musela zistiť, kde krváca. A na to som ho musela nejako prebrať. Ešte raz som doňho štúchla labou, avšak tentoraz o čosi silnejšie. Samozrejme na také miesto, ktoré vyzeralo v poriadku a nemal tam žiadnu ranu.
Už som nevydržala čakať na jeho odpoveď a vytiahla hocijakú chaluchu, pribehla k nemu a nejak s pomocou mojich láb, ktorou som si chaluchu pridržala, zubami, ktorou si chaluchu prethrhla, som mu obviazala miesto, kde vyzerala byť najhlbšia rana.

Random vlk

Pohľad mi padol na vlka, ktorý druhého vlka tlačil pod vodnú hladinu. Veď môže zomrieť! Prečo mu to, preboha, robí? Okamžite som zoskočila dole z driev a bežala mu na pomoc. No Tiara bola rýchlejšia a už bola predo mnou. Keď som tam dorazila, už mu Tiara stihla pomôcť a pýtala sa, či mu nič nie je. Stála som tam a rozmýšľala, čo robiť. Noták, čo tu len tak zízaš, pomôž iným! ozval sa hlas v mojej hlave. Veď ona sa už o neho postará. A keby nie, samozrejme že jej pomôžem.
Zrakom som pátrala po Devaruovi, no nikde nebol. V tých húfoch iných vlkov sa úplne stratil. A Einar s Aresom tiež. Dúfala som, že sú všetci v poriadku.
Ihneď som zbadala vlka, ktorý bezvládne ležal na zemi. Pravdepodobne už bol mŕtvy , ale aj tak! Možno ešte žije. Rýchlim krokom som k nemu prišla a zahľadela sa mu do tváre. Opatrne som doňho štuchla labkou, či ešte vôbec žije. ,,Nie je ti nič?" ticho som sa ho opýtala. Verila som, že sa už nerozprávam s mrtvolou. Každopádne ak mi neodpovie, pomôžem niekomu inému. Okrem neho tu boli ešte vlčice, čo sa naťahovali o prívesok. To nebolo nič dôležité, zatiaľ sa nehrýzli do krvi, len vrčali. No ak by sa o neho začali naozaj biť, budem musieť zasiahnuť.

Herná časť
Mireldis
Mireldis - v týme s Rýdiou
NPC
Common forest
Neherná časť
Mireldis
Začiatočník

Tiara

,,To teda áno...," zamrmlala som, no akonáhle uvidela bežiacu Tiaru, prebrala sa. ,,Tiara, nie!" neskoro. Už bola taká rýchla, že sa stihla predstaviť úplne cudziemu vlkovi. Povzdychla som si. Vlk nemusel zareagovať priateľsky. Pustila som sa za ňou, no to už sa spustil úplný chaos. Začalo to tým, že sa akýsi vlci dohadovali a potom... jednoducho sa všetko zbláznilo. Všetci do seba narážali, poniektorí dokonca i bojovali. So silným zarinčaním klietky buchli na zem a z nich sa vyslobodili bezvládny vlkovia. Nechápala som, prečo ich väznili. Trochu som ich ľutovala.
Nad týmto som nemohla príliš dlho rozmýšľať, pretože i na mňa sa vyrútila skupinka vlkov. ,,Hej, pomaly..." povedala som a len tak - tak sa im uhla. Očami som blúdila po okolí a hľadala Tiaru. Úplne sa stratila. Po chvíľke som ju naštastie našla. Stála na horde poskladaných driev. Neváhala som a pribehla k nej. Robilo mi to trochu problém, ale nakoniec som sa tam nejako vyškriabala. Poriadne som sa porozhliadla, potrebovala som si ujasniť situáciu. ,,Asi nevieš, čo sa tu deje,že?" opýtala som sa Tiary a hneď nato dodala: ,,Počúvaj, musíme niekomu pomôcť. Nemôžeme tu tak zbabelo stáť, ale pomôcť slabším. Komu by sme mohli pomôcť?"
Hľadala som hlavne tých, ktorým sa príliš nedarilo. Zároveň som dúfala, že sa všetko toto nejako vyrieši a nikomu sa nič vážne nestane.

// mangrovy
Tiara

,,Čože? My a spôsobiť požiar? Vylúčené..." než som ale stihla dopovedať, odpovedal si sám. ,,Ako to viete?" spýtala som sa a začudovane sa naňho pozrela. Odkiaľ sa to len mohol dozvedieť? No to už mi odpovedal na dalšiu moju otázku. ,,Tábor? Tu je nejaký tábor?" opýtala som sa ho a teraz som v tom mala ešte väčší zmätok. Obrátil sa a smeroval smerom hlbšie do bažín. Chvíľu som tam stála, no potom som sa vydala za ním. Kto vie, možno budú tam. ,,Teší ma. Ja som Mireldis a tuto Tiara" predstavila som nás a kývla hlavou smerom ku Tiare.
Došli sme do... tábora. Boli sme na mieste. Bolo tu kopec vlkov. Doslova sa tam nimi hemžilo. Tak, ako ich teraz máme nájsť? Porozhliadla som sa. Bolo to tu obrovské. Mala som milion otázok, no takmer žiadne odpovede. Čo tu všetci robia? A čo je ten portál ten vzadu? Čo sa vlastne deje? No najviac ma zaujímalo, prečo tu boli uväznené zajace v klietkach. Nepáčilo sa mi to. Rozhodne to vo mne nevyvolávalo dobrý pocit, a som si istá, že ani v Tiare. Znepokojene som sa pozrela na Devara, vraj sa tak volá.

Tiara

Z húštiny sa vynoril cudzí vlk, no nebol to Kayel. Nevyzeral nebezpečne, skôr sa zdal byť prekvapený. V srsti mal zlatú, ryšavú a šedú farbu. Na hlave mal korunku z kvetín. Bol to fešák, to som musela uznať. Oklepal sa a listy z jeho srsti opadli. ,, Zdravím" tiež som ho pozdravila a rozmýšlala, ako sformulovať dalšiu vetu.,, My... Utiekli sme pred požiarom. Vlastne tu blúdime a hľadáme našich dvoch spoločníkov - jeden bol ryšavý a druhý bol čierny, ale so žltými svietiacimi znakmi na tele. Nevidel ste ich náhodou? " opýtala som sa ho v nádeji a pozrela sa na Tiaru.
Zdalo sa mi, že sa v týchto končinách potuluje dosť vlkov. Raz Kayel, a teraz on... Zaujímalo by ma, čo tu všetci robia? Vari tu sídli nejaká svorka? To by som si nevedela predstaviť.

Tiara


Už ani neviem ako dlho sme hľadali, no zatiaľ sme nenašli nič. Namiesto toho som už začínala byť unavená, nedokážem sa večne preplietať medzi konármi. ,,Mlžná džungľa? Síce neviem, či sa tak to miesto volá, ale som si istá, že som v nejakej džungli bola. Ah... viem čo myslíš. Tam som už bola. Musela som zdolať vysoké hory, ale nezdá sa, žeby mi to až tak pomohlo," odpovedala som Tiare a kývla na súhlas. To by som teda mala, ak nechcem zostať takáto neschopná.
Taktiež mi Tiara nemohla pomáhať naveky. Bola som jej vďačná, že mi pomáha, ale zároveň som cítila zle za to, že kvôli mne sa musí namáhať. Keby som odtiaľto chcela utiecť... bolo by to zbabelé. A už som prešla dlhú cestu, a kto vie, možno ešte stále tam je ten požiar. Ale sa mi nedostávalo do hlavy, že prečo sa nerozšíril až potadiaľ.
Obidve sme spozorneli a obrátili sa k smeru, skadiaľ zvuk pochádzal. Čo to len môže byť? nejaké tunajšie zviera? Alebo niekto z tých hliadkarov, čo spomínal ten Kayel? Stuhla som na mieste a pozorovala miesto, skadiaľ to bolo počuť.

Tiara

Uf, konečne. Liány povolili a ja som žuchla na zem. Teda nie úplne na zem, ale do toho hnusného blata zmiešaného kto vie s čím. Paráda, tú srsť si už asi nikdy nevyčistím. Vstala som a oklepala sa. No bahno ešte stále zostalo prilepené na mojej srsti. Ak z tohto tu vyviazneme živý, okamžite sa musím očistiť v tom mori, cez ktoré som len nedávno prechádzala.
Vypleštila som oči na Áresa a Einara, ktorý už skončili v kvetine. Nemo som tam stála a zízala na miesto, kde bola pred chvíľou tá rastlina, no záhadne zmizla. Zostala som tu už iba ja a Tiara. Tak, čo teraz? Máme ich hľadať? Ale kde? Alebo ich tu máme nechať a pokračovať ďalej bez nich? Zavrtela som hlavou. Nie, nemôžme sa na nich vykašľať. Veď mi pomohli, musím sa im odvďačiť!
,, Aj ja si myslím. Veď kde inde? Určite sú niekde pod povrchom. Musíme ich nájsť a pomôcť im" s týmito slovami už som očami blúdila po okolí a snažila sa nájsť nejaký tunel, ktorý by viedol dole. Ani Tiara neotáľala a tiež sa vydala hľadať. Obrátila som sa opačným smerom a pozorne si prezerala všetko, čo vyzeralo byť niečo ako tunel.

Áres, Tiara, Einar

Zatiaľ čo som spolu s Einarom bojovala proti liánam, všimla som si, že ten Kayel podal Áresovi akýsi prívesok. Potom obrátil pozornosť na nás a nakoniec... utiekol.
Liány sa naštastie prehrýzť zubami dali, a aj celkom ľahko, no bolo ich neskutočne veľa a my dvaja sme na nich nestačily. ,, Vy dvaja, noták pomôžte nám trochu! " vykríkla som na Áresa a Tiaru. S ich pomocou by sme to možno zvládli! Áres sa na nás úplne nevykašľal a prišiel nám na pomoc. Zrejme ich skúšal rozpliesť pomocou mágie.
Pomaly som začínala cítiť, ako stúpam nahor a moje labky sa už nedotýkajú pevnej zeme. Čo sa sa to, preboha deje?! Ešte zbesilejšie som začala hrýzť tie liany, ktoré ma držali nad zemou. No neustále pribúdali nové a nové, bola som úplne bezmocná. Ale nevzdávala som sa. Snažila som sa pazúrikmi zachytiť o nejaký hrubší konár stromu a pevne sa tam držať.
Ale tá čo ,, kvetina" so mnou chcela robiť? Prečo ma niesla do výšky? Ako keby ju niekto ovládal...

Einar, Tiara, Áres

Môj vietor mi nepomáhal, ba naopak. S povzdychom som prestala. Paráda, len som si ubrala energiu. Začala som rozmýšľať o dalšom spôsobe. Nezostávalo mi nič iné, len tie liany nejako prehrýzť.
Zatiaľ čo tí dvaja s tým cudzincom si veselo kecali, ja som zúfalo hrýzla liany. A ryšavý vlk? Ten mi prišiel na pomoc, čo som od neho nečakala. Ach, všetko bolo tak nefér! Oni sa tam radostne rozprávali a chudák Einar, čo sa jemu samému nedarilo, ešte mi musel ísť na pomoc! ,, Ďakujem, ale to vôbec nemusíš, veď ja si už nejako poradím sama..., " povedala som. Vlastne som si ani nemyslela, že to zvládnem bez pomoci.
Pokračovala som ďalej v prehrýzaní lián, zatiaľ čo Einar mi pomáhal a bola som mu nesmierne vďačná. Začula som aj čosi z ich rozhovoru, že vraj sa ten vlk volá Kayel nejaký hliadkar zo Salokovej skupiny. Ničomu som nechápala. Skupiny? Nie náhodou svorky?
Už to vyzeralo, že som bola vyslobodená, no pocit víťazstva sa hneď premenil na sklamanie. Zniekadiaľ sa vynorili dalšie liany a zase po mňe chňapli a začali ma zase,, obaľovať". Ticho som zavrčala. Toto už bolo dosť aj na mňa. Prečo tie liany nešli po nich? ,, Pozor! "Zakričala som na ryšavého, pretože liany sa pustili aj do neho.
Machala som labkami, a všemožne sa snažila tie liany odtiahnúť preč. Do niektorých som sa aj zakusla a snažila sa ich opäť prehrýzť. Možno som vyzerala trápne, sle nemohla som tam len tak stáť!

× Sejděte se u vstupu do bažin

Odměna:
Mireldis: 10kšm, 1 tlapka

Zapsáno

Einar, Ares, Tiara

Dávala som si naozaj veľký pozor, no bohužiaľ ani to mi nepomohlo. Labka sa mi pošmykla a ja som spadla. Ani som sa nestihla zdvihnúť a už som sa zamotala do lián. Super, som v pasci. Čím viac som sa mykala, tým viac som sa zamotávala, tak som prestala a snažila sa nájsť spôsob, ako sa vyslobodiť. Zúfalo som začala obhrýzať liany, aj keď som vedela, že to mi pravepodobne nepomôže. A čo tak sa vyslobodiť pomocou mágie? Že by som sem prihnala vetrík a nejak tie liany rozviazala... ale to by ma dosť vyčerpalo a nemala by som už energiu.
No stále som nechápala Áresa, tak sa ten vlk predstavil, a sivú vlčicu. Veselo si cupitali akoby nič. Ale ja? Akoby nestačilo, že s biedou som prešla zopár krokov, som sa ešte zamotala do lián. Ako keby mi to niekto robil naschvál. Začo to mám?
Nakoniec som sa rozhodla, že skúsim nejako, pomocou mojej mágie vetra porozhýbať tie liany a tak sa oslobodiť. Zatvorila som oči a sústredila sa. Skúsila som ich ovládnuť a hýbať s nimi tak, aby som sa nejako vymotala. Či sa mi to podarí, to neviem.
Zachytila som aj zopár slov od toho cudzinca, no viem len, že spomínal že je tu na hliadke... Zatriasla som hlavou a pozornosť obrátila na vyslobodenie sa.

<<Bažiny
Tiara, Einar, Áres

Z bažín sme sa postupne dostávali do miesta, kde boli všade samé... Mangrovníky? Myslím si, že tak sa tieto stromy volajú. Avšak chodilo sa mi tu oveľa ťažšie a neustále som sa zamotávala do tých koreňov, zatiaľ čo sivá vlčica a čierny vlk zo žltými znakmi s tým nemali žiaden problém. Ako keby sa pohybovali po rovnej tráve. Ach, to som vážne taká neschopná? Nemo som kývla vlčici na akú takú odpoveď a tiež sa na ňu pousmiala.  Otočila som sa a opäť sa sústredila na kráčanie. Snažila som sa zo všetkých síl kráčať normálne a nebyť až taká nemotorná, ale jednoducho sa to nedalo. Naštastie som nebola sama, komu sa nedarilo. Ryšavému vlkovi to nešlo o nič lepšie, než mne.,, Som Mireldis... Ty? " Pomaly som odpovedala sivej vlčici, ktorá sa nás pýtala, že čo sme zač. Ešte čosi hovorila, no veľmi som ju nevnímala, pretože teraz som si musela dávať pozor, kam stúpem. Na kecanie teraz veľmi nebol čas.
Pozrela som sa pred seba a zbadala siluetu vlka. Čosi hovoril, no nevedela som, že čo presne. Zastala som. Čierny vravel, že to má všetko pod kontrolou či čo. Pripadal mi... Namyslený. Takýchto vlkov vlkov moc nemusím.

Áres, Tiara, Einar

Neviem, ako sa to stalo, ale nechtiac som narazila na čierneho vlka s žltými znakmi. Netuším, či som nedávala pozior ja, alebo on, no to bolo jedno. ,,prepáč" zamumlala som a viac si ho nevšímala, tak ako aj on mňa. Bola som veľmi zaujatá tým, čo sa tu vlastne deje. Bolo nás tu naozaj dosť. Neviem, čo by tých vlkov mohlo ťahať do tohto takmer nepriechodného miesta. Zrejme mali tiež taký divný pocit, ako ja.
Zrazu oblohu preťal blesk a taký silný hrom, až som sa strhla. No to som už zbadala malé plamienky, ktoré sa až desivo rýchlo rozrastali a pohlcovali všetko naokolo. Načo som tu len išla... Nuž, ak som nechcela skončiť v tých plameňoch, nezostávalo mi nič iné, než len utekať smerom na východ. Bola to jediná cesta.
No ten oheň... nebol to obyčajný oheň. Bola som si istá, že to bolo pomocou mágie, pretože to by bola riadna náhoda, toľko vlkov tu a zrazu požiar. A ešte tá jeho farba. Bol viac do žlta, ako blesk. Takže to musel spôsobiť nejaký naozaj silný vlk. Alebo nie? Tak kto za tým stál?
Ozlomkrky som bežala, no nebolo to ľahké. Tentokrát som si musela dávať šialený pozor, kde stúpim, ak si nechcem popáliť labku. Ah, prečo práve toto miesto?
Smerovala som do hustejších, naneštastie ešte viac nepriechodných častí bažín. Prejsť cez toto bude ešte väčší problém. Mohla som len dúfať, že to skončí dobre...

// mangrovy