Příspěvky uživatele

< návrat zpět

// úkryt
,, Pôjdem s tebou" odpovedala som a pousmiala sa.
Rozhodne by bolo fajn, keď vyrazíme niekam do okolia. Moc som to tu ešte nepoznala, preto bol najvyšší čas sa tu porozhliadnuť. Dobehla som Aetasa a nasledovala ho. ,,Šestnásť? Tak to je tu vás potom dosť." pochválila som a už sa tešila, ako sa so všetkými zoznámim. Dúfam, že všetci budú taký milý a priateľský ako tuto Aetas, Barnatt a Zarina.
Nakoniec sme prekročili hranice svorky a prešli do toho zlatavého lesa, ktorého som stále obdivovala. ,, Sú tu na okolí aj iné svorky? Len tak pre info, aby som sa tu vedela zorientovať" spýtala som sa. Mala som viac otázok, ale pýtala som sa ho len na tie, ktoré ma najviac zaujímali.
Postupne ako sme sa oddiaľovali, som cítila pach Barnatt a dvoch cudzích vlkov čoraz slabšie a slabšie. Kto vie kam sa podeli ostatný vlci z tejto svorky. Okrem Barnatt a tých dvoch vlkov som necítila nikoho.
Spokojne som ťapkala za Aetasom a bola aj trochu zvedavá, že kam nás zavedie.
// Bull meadow cez les

Nachvíľku som odbehla trochu sa napiť z jazierka, no potom som sa vrátila späť k Aetasovi.
,, Určite" pousmiala som sa. Stále som bola rada, že som dostala možnosť mať túto funkciu. Bola som presvedčená, že ju zvládnem. A ak nie.... nie, prečo by som ju mala nezvládnuť?
Aetas súhlasil, takže vyšiel von a ja za ním. Zavetrila som. Moc pachov som necítila, ale v okolí bol známy pach. Žeby Barnatt? Ťažko povedať. Okrem nej tam boli další dva neznámy vlci. Zívla som si a švihla chvostom. Tu vonku bolo o niečo chladnejšie. V úkryte bolo oveľa teplejšie, no zas žiadna extrémna zima vonku nebola. Slnko moc nesvietilo, skôr bolo zamračené.
Chcela som prerušiť to ticho, tak som sa Aetasa na niečo spýtala:,, Len tak pre zaujímavosť, koľko vás tu približne je? Ste malá alebo veľká svorka? "

,, Tak to si alfou už pekne dlho" pousmiala som sa na Aetasa. Hneď sa mi zlepšila nálada, keď mi Aetas oznámil, že môžem byť prieskumník. Zavrtela som chvostom. Síce už že vraj nejaký prieskumník je, ale rada sa s ním zoznámim. A kto vie, možno by mi chova vĺčat ani nesadla. Síce milujem tie malé, ale je s nimi veľa starosti a niektoré vedia byť dosť neposlušné. Asi by som z nimi stratila trpezlivosť. No prieskumník znie tiež dobre. Veď milujem skúmanie a objavovanie nových vecí. Nuž, každá funkcia má svoje výhody aj nevýhody.
Pršať už úplne prestalo, po daždi už len ostalo plno blata v tráve. Moc som vyjsť von nechcela, pretože by som si dosť zašpinila packy. Joj, no, nie som nejaká kráľovná alebo čo, veď si ich umyjem vo vode. ,, Už prestalo pršať, čo tak vyjsť von? " navrhla som.

,, Ale to nevadí, nehnevám sa na teba" pousmiala som sa na Zarinu. Veď ona za to nemohla. Možno tá funkcia prieskumníka bude tiež dobrá a bude ma baviť. Teda ak ju už niekto nezabral. Ak áno, tak ja už naozaj neviem. Ešte by mohol byť ten posol, ale neviem neviem.
Dážď už pomaly prestával. Už nepršalo tak prudko, len trochu kvapkalo z mrakov. Srsť som už mala skoro vyschnutú. Vtom mi Zarina oznámila, že sa pôjde prejsť. ,, Kľudne choď, veď ako chceš" povedala som a strihla ušami. Počkať, čo to za meno povedala? Ahvaryana? Niekde som to počula, ale kde? Zrazu som si spomenula. Hovorila mi o ňom Rýdie, tá maličká hnedá vlčica. Ale Zarina už vyšla von z úkrytu, takže teraz som už len čakala na odpoveď Aetasa.

Zosmutnela som, keď mi Aetas oznámil, že chov vĺčat je už zabraný. ,, Oh, aha.. " ticho som povedala a začínala rozmýšľať nad nejakou dalšiou funkciou. Snažila som si spomenúť, aké funkcie boli v mojej bývalej svorke. Hm, viem, že tam bol lovec. No, žiaden profesionál v lovení niesom, a ulovím maximálne tak zajaca, myš, a možno i nejakú tu rybku. Bol tam ešte bojovník. Nič pre mňa. A čo tak posol? Niesom rýchla, podľa mňa by mi to moc ani nešlo. Prieskumník? Noo, to už by aj mohlo byť.,, Škoda no. A čo prieskumník? " navrhla som a dúfala, že táto funkcia už nie je zabratá.
Vtom sa ma Zarina spýtala, že či pochádzam zo svorky. ,, Áno. Bohužiaľ sa pomaly, ale isto rozpadala. Ale to nevadí, teraz som vo vašej svorke. Už teraz sa tu cítim dobre" usmiala som sa.

//prepáčte za zdržanie, dostala som sa k tomu až teraz

Spolu so Zarinou sme nasledovali Aetasa, ktorý nám vysvetľoval, že ktoré,, izbičky" sú pre koho. Pozorne som ho počúvala a prikývla. Pekný úkryt, dobrou výhodou bolo menšie jazierko z ktorého sa dalo piť. Vtom mi Aetas položil otázku. ,, No, oddychovala som v Bašte, keď ku mne prišla vlčica - Barnatt. Porozprávali sme sa, keď som sa jej opýtala na svorku. Porozprávala mi o svorke, ktorá sa nachádza v Zlatom lese. Nakoniec som sa rozhodla, že sa k Vám pridám. Barnatt ma viedla cez Zlatý les, až sme prišli na územie svorky. Avšak už sa musela vrátiť domov, tak mi navrhla, že mi ukáže úkryt svorky. Súhlasila som, no a ten úkryt som našla ja, ale nebola som si istá, či je to naozaj on. Uistila ma, že vo vnútri to vyzerá oveľa lepšie a mala pravdu. Potom sme sa rozlúčili a ja som vošla do úkrytu.
Mimochodom, ten les, v ktorom sa nachádzame, je naozaj nádherný. dorozprávala som a pousmiala sa na oboch.,, Rada by som vo vašej svorke zastávala nejakú funkciu, rada vám s niečím pomôžem. Čo tak... Výchova vĺčat? Milujem tie chlpaté guličky. Viem, som cudzia vlčica a ešte mi nedôverujete. Ale potom, po čase, by som veľmi rada zastávala túto funkciu. "

<<Bull meadow(cez Zlatý les)

Milujem prechádzať cez tento zlatavý les. Vtáčiky štebotajú, stromy sa lesknú od zlata. Panuje tu taký kľud a mier... Aj cez dážd a škaredé počasie tu bolo krásne.
Pousmiala som sa na Aetasa a Zarinu a pokračovala ďalej. Oznámil mi, že už tam skoro sme. V tom zacítila další pach, no nebol cudzí. A k tomu bol slabý, bola tak trochu ďaleko. Bola to Barnatt, ktorá ma prijala do tejto svorky. Zrazu Aetas zavyl, možno ju chcel na nás upozorniť.
Už sme tam konečne boli.,, Ja ten úkryt poznám, Barn mi ho ukázala"informovala som ho. Bola tam aj Zarina, tak nečakala som a vošla do úkrytu.
>>úkryt

Zbadala som tých dvoch vlkov ako sa ku mne približovali. Teraz som ich mohla lepšie vidieť. Ako prvý ku mne prišiel hnedý vlk s bielymi časťami na tele. Potom tu docupitala aj šedo- biela vlčica. Predstavil sami ako Aetas, alfa Zlatej svorky. Počkať, Zlatej svorky? Veď pred chvíľou ma prijala Barnatt, ich beta. Okamžite som mu odpovedala. ,, Ja som Mireldis. Počkaj, Zlatá svorka? Prednedávnom ma do nej prijala vlčica menom Barnatt, vaša beta. Och, áno, poďme sa rýchle skryť, porozprávame sa až vtedy keď budeme v bezpečí. "dopovedala som, trochu sa uklonila, kedže to bol alfa. Vstala som a usmiala sa na vlčicu, Zarinu.,, Teší ma, Zarina. " riekla som, no vlčica už odchádzala. Aj Aetas už odchádzal, tak nečakala som a rýchlo sa vydala za nimi.
>>Zlatá svorka(cez Zlatý les

<<Úkryt Zlatej svorky(cez ich územie a Zlatý les)
Cupitala som po tráve, keď som v diaľke zahliadla dvoch vlkov. Teda jedna bola vlčica, šedobiela. Pomaly som sa k nim približovala. V tom som zbadala mŕtvu srnu, z ktorej už asi pravdepodobne jedli. Takže boli na love. Áno, zoznámiť by som sa chcela, ale nechcela som ich rušiť. A aj keby som k ním prišla, vyzeralo by to ako žobranie o jedlo, ale takto som to nechcela. Hladná som bola, ale nijak extra a dalo sa to vydržať.
V tom zahrmelo a začal padať dážď. Mala by som sa niekde skryť, ale kde? Celé sa to zkomplikovalo. Oni sa určite niekde skryjú, ale ja? Porozhliadla som sa. Neďaleko bolo rieka a pri nej strom. Docupitala som a sadla si pod ten strom. Naštastie zatiaľ len pršalo, neblýskalo sa. Toto bol len dočasný úkryt. Ešte tu bol les. Oj, veď to je lepší úkryt! No už bolo neskoro. Ani som nemohla prejsť, lebo ten dážď bol čoraz prudší a prudší a ja som nechcela zmoknúť. Už mi zostávalo len čakať.

<<Zlatý les(cez územie Zlatej svorky)
Rýchlohra s Barnatt
Boli na území Zlatej svorky, ale Mir žiaden úkryt nevidela. Jediné, čo zbadala, bola diera v zemi. Žeby toto bol vchod do úkrytu? Spýtala sa Mireldis. Áno, bol, ale Barnatt ju uistila, že vo vnútri to vyzerá oveľa lepšie.
Bol čas sa rozlúčiť. Barnatt vyrazila smerom ku svojmu domovu a Mireldis ju sledovala, ako odchádza. Otočila sa, nakukla do úkrytu a vošla doňho aby si ho poobzerala.
Koniec rýchlohry
Opatrne som vošla do úkrytu. Vchod nebol strmý, tak ako som ho čakala. Tento úkryt sa delil na 5 menších jaskyniek. Už som chcela vkročiť do jednej z nich, keď som prišla na to, že niektoré sú pre Alfy a bety. Tak teraz ktorá jaskyňa je určená pre mňa? Rozmýšlala som. Nakoniec som dospela k tomu, že to bude asi tá priestorná, vojde sa tam viac vlkov, určite to musí byť táto. Nakukla som dnu a potom aj vošla. Chvíľu som sa tam poobzerala ale potom som vyšla von a všimla som si dalšiu menšiu jaskyňku. Bola tam zásobárňa jedla, tak by sa to dalo nazvať. O trošku ďalej bolo menšie jazierko.
Tak, úkryt preskúmaný. Chvíľu som tam poležala ale potom som vyšla na denné svetlo.
>>Bull meadow(cesta cez územie Zlatej svorky a Zlatý les)

<<Bašta
Rýchlohra s Barnatt
Spolu s Barnatt pokračovali do tohto lesa, zatiaľ čo sa počas chôdze rozprávali. Barn jej opísala ako vyzerajú ich alfy a Mir sa to snažila zapamätať, keby niečo. Potom sa ešte spýtala, či majú vo svorke funkciu, ak áno, rada by sa starala o ich vĺčatá, ak nejaké majú. Samozrejme vedela, že jej tú funkciu pravdepodovne nedajú, lebo je tu nová, a oni určite nezveria ich vĺčatá nejakej cudzej vlčici. Pokračovali v chôdzi, už boli skoro tam. Barnatt už sa musela vrátiť domov, ale potom jej ešte navrhla, že jej ukáže brloh svorky. Mireldis súhlasila a presunuli sa na územie svorky.
>>presun rýchlohry ku úkrytu Zlatej svorky(cez územie Zlatej svorky

<<Tichá zátoka(cez Bull meadow)
Usmiala som sa. Slnko mi príjemne hrialo na kožúšok, bolo mi príjemne...
Naokolo bolo plno kríkov s bobuľami. Neváhala som si a odtrhla jednu. Zachutila mi, tak som si odtrhla ešte dalšie tri. Vyvalila som sa do trávy a zavrela oči, ale nespala som.
Rýchlohra s Barnatt:
Mireldis sa spokojne vyvaľovala v tráve, keď ucítila cudzí pach nejakej vlčice. Tá prišla k nej a predstavila sa pod menom Barnatt. Mireldis sa jej predstavila tiež a tak sa začali rozprávať. Až prešli ku svorkám. Mireldis sa jej spýtala, či nepozná nejakú svorku tu blízko v okolí. Barnatt jej porozprávala o jej svorke- Zlatej svorke. Nakoniec sa Mireldis rozhodla, že sa k nim pridá. Vstali a Barnatt ju viedla smerom ku Zlatému lesu, kde sa nachádza ich svorka.
>>Pokračovanie rýchlohry do Zlatého lesa

Tu bolo tak ticho... Dokonalé miesto na odpočinok. Ľahla som si a odpočívala. Nebola som tu sama, okrem mňa tu boli aj iný vlci. Už-už som si chcela položiť hlavu na zem, keď som tam zbadala niečo červené. Krab. Posunula som sa na iné miesto a tam som si ľahla a počúvala šum vĺn.
Ellie akcia
Mireldis položila labku na akýsi obraz a zrazu sa ocitla v rozprávkovom svete. Dostala aj nový vzhľad, bola celá farebná a narástol jej dlhý chvost. Okrem nej tam boli aj iný vlci. Oddelili sa na skupinky. Ona so svojou skupinkou sa ocitli v tmavom tuneli, keď sa pred nimi zjavil vílí kráľ a požiadal ich o pomoc-museli vyriešiť hádanku, a aj sa podarilo. Potom došli k vodopádom, kde sa stretli s inými skupinkami vlkov. Nasadli na pegasy, ktoré ich odniesli k obrovskému a mrzutému stromu, ktorý ich nechcel pustiť. Ich úlohou ho bolo omráčiť. Túto úlohu vyriešil iný tým. Dostali sa do chodby, kde vo vitrínach boli rôzne sladkosti. Neodolala a ochutnala jednu z nich, potom sa jej navrátil jej normálny vzhľad. Bol tam aj Fu, ale všetko sa vyrieśilo samo. Dotkli sa obrazu a boli naspäť.
Koniec akcie
Ocitla som sa opäť v zátoke. Porozhliadla som sa a zistila, že tu nie som sama. Chvíľu som len ležala a premýšľala o celom tom dobrodužstve. Vstala som a zamierila na niekde inde, kam ma len labky dovedú.
>>Bašta(cez Bull meadow)

<<Palmová pláž(cez púšť)
V diaľke som zbadala oázu. Alebo sa mi to len zdá? Nie, naozaj tam bola. Síce som pila nedávno, ale putovanie po púšti ma rýchlo unavilo a vysmädla som. Doťapkala som k tej oáze a napila sa vody, ktorá mi ešte kvapkala z tlamy. Uvítala by som nejaké jedlo... Možno tu žijú surikaty, ale netrúfam si na nich. A navyše, ani nestoja za to. A čo ryby?
Skúsila som to. Síce sa podarilo, bola to len malá rybka. Chvíľu som ešte ležala, medzitým mi pori nohách pobehovali rôzne pavúky a jašteričky. Hlavu som položila na zem a pomaly sa mi zatvárali oči.
Vstala som a pokračovala ďalej do neznáma.
>>Tichá zátoka

<<duny
Konečne príjemné miesto! Bolo to tu ako v raji. Ale tiež by som sa tu nemala zdržiavať dlho, lebo tu nie je pitná voda ani žiadna korisť. A tiež tu nebolo úplne bezpečné, lebo piesočná búrka môže byť aj tu...
Ňuchala som a snažila sa zachytiť nedávne pachy. Jeden vlk tu bol, asi pred... dvoma dňami? A viac som zachtiť nevedela. Ale to je jedno. Prišla som k moru a nechala vodu, nech mi obmýva labky. Ponorila som sa celá a začala plávať. No nešla som príliš hlboko a ďaleko, lebo kto vie čo sa v tom mori skrýva.
A bolo treba odísť. Predsa to tu len nebolo aź tak bezpečné, navyšve tu nebolo jedlo. Síce som nedávno zjedla zajaca, ale nezasýtil ma. Vyšla som z vody, otrepala sa a pokračovala ďalej.
>>oáza