Příspěvky uživatele

< návrat zpět

<<Temný les
No, o kus príjemnejšie miesto než ten les, ale tiež nebolo dokonalé. Určite je nebezpečné, čo keď ma zastihne piesočná búrka? Môže ma to stáť život... Zrýchlila som, treba sa dostať preč. A navyše, začínalo mi byť horúco, ani sa tu nemám ako schladiť. Začala som kráčať rýchlejšie až som nakoniec behala. Nebolo tu čo obdivovať, všade len holý piesok. A to som asi robila zle, lebo tu bolo príšerne horúco a pri behu som sa len zapotila. Zastavila som, aby som si trochu oddýchla, a pitom som pokračovala ďalej. Kam to mám vlastne namierené? Sama som nevedela. Len sa čo najskôr dostať preč.
>>palmová pláž

Super, dalšie nepríjemné miesto. To ticho ma desilo. Nie žeby som sa bála, ale jednoducho som sa tu necítila dobre, veď ktorému vlkovi by sa už to páčilo? Naokolo boli rôzne kríky, z ktorých vyrastali divné bobule. Áno, hlad som mala, ale jesť z tohto miesta som nehodlala. Potkla som sa, ale naštastie nespadla. Bol to len kameň.
Celou cestou som mala pocit, ako keby za mnou niekto chodil. Stále som sa obzerala, ale nikto tam nebol. Ale áno, bol. Zajac sa tu zatúlal. Potešila som sa, aspoň si tu niečo ulovím. A aj sa mi podarilo, bol natoľko vystrašený, že nestihol utiecť. Zobrala som si ho do tlamy a niesla ho v papuli. Ľahla som si a rýchlo ho zjedla.
Už som bola na konci, konečne! Stromy boli redšie a cez nich presvitalo svetlo zo slnečných lúčov. Začala som behať, nech už som čo najskôr z tohto podivného miesta preč.
>>Duny

<<Lúka
Vyšla som z lesa a zrak mi padol na tento most. Oj... Zvládnem to a nezabijem sa? Už na prvý pohľad ste mohli vidieť, že tento most je vo veľmi zlom stave. Dole bolo more, takže keby som spadla, bolo by po mne. Rozbehla som sa a prudko pribrzdila. Alebo pôjdem naspäť? Nie nie, pekne prejdem. A bola som aj trochu zvedavá, čo je za tým mostom? Vydýchla som si. Nebuď taký bojazlivec! Nabrala som odvahu a opatrne položila labky na most.
Už som bola skoro v polke, keď podo mnou pukla doska.
Rýchlo som sa premiestnila na dalšiu, keď aj tá začínala praskať. Zrýchlila som, nech už som čo najskôr na pevnej zemi. Ach, dalšia prekážka. Chýbali dalšie 3 dosky. Nič iné mi nezostávalo, len skočiť. Tak som teda skočila a dopadla konečne na zem. Odľahlo mi, konečne som na pevnej zemi. Sadla som si a posvrbela ucho. Pokračovala som ďalej...
>>Temný les

Tu som už tiež bola, sa mi nepodarilo uloviť toho zajaca. Zasmiala som sa. Slniečko pekne hrialo, tak som sa len vyvalila na trávu a počúvala spev vtákov. Okolo mňa prebehla myška, no nemala som na ňu chuť, tak som ju nechala. Dokonalé miesto na oddych.
|Zápis rýchlohry s Excelom
Mireldis sa zoznámila s dalším vlkom- Excelisorom. Porozprávali sa, potom sa každý vydal svojou vlastnou cestou. |
Vstala som a zamierila do lesíku neďaleko. A na Aileen som úplne zabudla....
>>Most(cez Les u mostu)

,,Aha, tak v tom máš pravdu" tiež som sa zasmiala. ,,A vieš ktorým smerom sa tá svorka nachádza? Máme ísť na sever, juh, západ alebo východ? Tak čo keby sme zamierili týmto smerom? Možno tam niekoho nájdeme a on nám poradí"navrhla som a hlavou kývla smerom k západu. Zlatý les...áno,určite to tam musí byť super. Predstavila som si krásny les plný zlatých stromov.
A keď tam nikoho nenájdeme, tak sa jednoducho vrátime a skusíme to iným smerom pomyslela som si.
Tiež som vyšla z vody a otrepala sa. Ešte poslednýkrát som sa napila vody, lebo kto vie, ako ďaleko je dalšia pitná voda. ,,Tak čo?Ideš?" pousmiala som sa a pozrela sa na Aileen. ,,Mimochodom, máš peknú šatku, pristane ti" pochválila som a pomaličky kráčala na západ, pritom sa obzerala za seba.
>>Lúka

Ďakujem za akciu i za odmeny!
Prosím pripísať(samozrejme na Mireldis:
Labku do vzduchu
30% zľava do obchodíku
Mágia-svetlo
A potom ešte tie KŠM, rubíny a mince.
Odznáčik už nemusíte, už ho mám :D

,,Áno, som tu nová a ešte to tu vôbec nepoznám"odpovedala som vlčici. Pousmiala som sa nad jej slovami.,, Jasné, a vieš čo? Podľa mňa je takýchto svetov oveľa viac... Kto vie" premýšľala som nahlas.,, Zlatá svorka? To znie dobre, určite sa tam musíš cítiť dobre.,, A, musí to byť super, byť potomkom Álf" povedala som. Rada by som jej pomohla nájsť jej súrodencov. Tak poďme ich hľadať! ,, Hm, a čo keby sme ich išli spoločne hľadať? Čo ty na to? " veselo som navrhla vlčici. Aj ja by som už rada vyrazila, lebo tu som už bola. Neviem prečo, ale začínala som mať akúsi dobrodužnú náladu, a chcela som pomôcť tej vlčici. Viem, aký to je pocit, nevedieť kde si, a kde je tvoja rodina.

Labky som si máčala vo vode a o chvíľu som sa ponorila celá. Začala som pomaly plávať, keď mi vlčica odpovedala, zastavila som sa.,, Aileen? Pekné meno" pochválila som ju a pousmiala sa. Myslela som to úprimne, naozaj bolo pekné. Ani nevie ako sa sem dostala, čo tu robí... Tak trochu som ju ľutovala, musel to byť hrozný pocit. Chcela som ju nejak utešiť, ale ako? Plávajú tu vôbec ryby? Keď tak by som jej rada nejakú ulovila. Pozorovala som hladinu jazierka, no žiadnu rybu som nezahliadla. Ponorila som sa pod hladinu a hľadala nejakú rybku, ktorá by ju potešila.
Našla som! No bolo to len malá zlatá rybka, ktorá na zasýtenie vlka fakt nestačilo. Vypustila som ju.,, Chcela som ti urobiť radosť, uloviť ti nejakú rybku. Ale bohužiaľ bola taká maličká... "oznámila som jej.,, A je mi to ľúto, lebo to tu tiež nepoznám. Na tento ostrov som dorazila nedávno, a neviem kde čo je a tak. No a ja? Dobre, tak ti to vyrozprávam, chceš? "Opýtala som sa a hneď spustila:,, Narodila som sa v úplne normálnej krajine. Svojich súrodencov si nepamätám, ale viem to, že ja som bola najsvetlejšia, sestra tak v strede a brat najtmavší. Potom som sa pridala ku svorke, ktorá sa časom rozpadla a stala som sa opäť tulákom. Potom prišiel ten hrozný deň... Požiar, celý les horel. Bežala som až k moru a... Viac si už nepamätám. Ocitla som sa tu, na tomto ostrove. A čo ty, ako si sa tu dostala? "dorozprávala som a opýtala sa.

Z toho nepríjemneho miesta som sa dostala tu. Počkať, veď tu som už bola... No nevadí. Prešla som cez vodu, otrepala sa a začala plávať. Bolo to príjemné osvieženie, lebo slnko neskutočne pálilo a jazyk mi visel z tlamy
. Po chvíľke som vyšla z vody a zavetrila. Okrem mňa tu bol aj niekto iný... pohľad mi padol na hnedú vlčicu s rúžovo-žltou šatkou na krku. Opakovala nejaké meno... Azrael. Zrejme nemala ani potuchy kde je. ,, Ahoj, som Mireldis. " predstavila som sa.,, Vyzeráš skási smutná, deje sa niečo? " milo som sa jej spýtala a pousmiala sa. Rada by som jej pomohla, ak by som mohla.
Začala som ľutovať to, že som vyšla z vody. Stále bolo strašne horúco, tak som do vody vošla aj ja, napila sa krištáľovo čistej vody a sledovala vlčicu.

moje body: 89
52(týmové)+37(moje)=89 b.

Prosím rozdeliť 25%:
10%- sila
7%- obratnosť
5%- rýchlosť
3%- vytrvalosť
-70 b. (zostalo 19 b.)

1 kšm (za 2 b.)
Tak snáď je to dobre.

Dokopy zapísať: 25% do vlastností, vypísané hore a 1 kšm
A ďakujem za super akciu i za odmeny :D

ZAPSÁNO, komplet.

Nič. Vlčica nereagovala. ,,Em, tak ja radšej pôjdem...to tu preskúmať, ak chceš, môžeš sa ku mne pridať" povedala som ku vlčici,Nore. Vstala som a zamierila ku jednej diere v stene, bola to jaskyňa. Opatrne som vošla a kráčala. Obzrela som sa. Nora za mnou nešla, asi ju to tu nebavilo...
Musela som si dávať pozor, viackrát mi pod nohami prebehli pavúci a jašterice. Áno, bolo to nebezpečné, ale bavilo ma to. Už som zašla dosť ďaleko, radšej sa vrátim naspäť.
Takto som preskúmavala mnoho jaskyniek, niektoré neviedli nikam, v niektorých bolo dosť odbočiek a chodieb. A ja som pomaly začínala byť smädná...voda tu nebola. Ignorovala som smäd, kráčala som ďalej.
Bola som v jednej z mnohých jaskýň. Nebolo tu čo opisovať, len rôzne háveďe, kopu chodieb. Zrak mi padol na zoschnuté krovie.V ňom pobehovali pavúci. Len sa mi to zdalo, alebo to krovie zahaľuje nejaký vchod? Neviem čo to do mňa vošlo, ale rozbehla som sa a pršla cez krovie. Pekne som sa popichala, ale to mi bolo jedno.Naozaj, bola to chodba, kam viedla?
>> Nerové vodopády (cez Katakomby)

Prihlasujem Mireldis
Herne i neherne
Zviera-žirafa :DD

,,Aha, zaujímavé meno"pochválila som.Aj celkom zložité a dlhé, ale pekné. ,,Hm, no a? Možno sa tu skrýva poklad, kryštály.....kto vie"rozmýšľala som.Možno toto miesto navonok nevyzerá pekne, ale vo vnútri sa môže skrývať poklad...Zastrihala som ušami. ,,Nie, netuším kde sme, bohužiaľ.A áno sú tu i iný vlci, dvoch som nedávno stretla, oba boli ku mňe priateľský.Čo sa týka svoriek...všade sa na nich vypytujem, avšak veľa o tom neviem, len to, že tu na okolí by mala jedna byť, ale kto vie, ako je daleko....O samotnom tomto,em,ostrove veľa neviem, pochádzam z iného sveta." odpovedala som na jej otázku a odmlčala som sa.Zase som si ju obzrela.Bola vyššia než som ja, veľmi vysoká na vlčicu.Oči mala červené, jemne do fialova, takže určite ovláda oheň.Pozrela som sa na jej labky, na nich mala ako keby huňatejšiu srsť. ,,Ale viem o tom, že za nami sa nachádza veľmi vysoká hora,ja som okolo nej len prešla, žiaden vlk so zdravým rozumom by na ňu neliezol.Za ňou sa nachádza lúka plních vlčích makov, červených kvetov"dodala som, len tak pre info. ,,Povedz, ako si sa ty dostala na tento svet?"opýtala som si a opatrne si sadla,dávajúc pozor, či si nesadnem na nejakého hada.

Nebola som tu sama. Ucítila som pach dalšieho vlka. Predo mnou sa zjavila červenooká vlčica. Prehovorila ku mne. ,,Hm, asi máš pravdu, radšej vyjdem"prikývla som a vyšla z jaskyňe. Obzrela som si ju.Ale nezabudnúť sa predstaviť. ,,Som Mireldis, ale môžeš ma volať Mir" začala som. Švihla som chvostom. ,,Ako ťa môžem volať?" opýtala som sa. ,,Vieš, mám v pláne to tu poriadne preskúmať" pousmiala som sa. Obzrela som sa, neďaleko odomňa sa plazil had. Toto nebolo dobré a bezpečné miesto na zoznamovanie s inými vlkmi. Mala som chuť sa pohnúť ďalej. Iste to ani pre ňu nebolo príjemné miesto. Hm, asi som mala zostať na červenej lúke. Ale časť mňa to chcela všetko preskúmať. Smädná som naštastie nebola, lebo tu sa voda nenachádzala.

//červená lúka

Prudko som sa zastavila.Predo mnou bola priepasť.Ešte štastie, že som sa stihla včas zastaviť,inak by som ležala tam dole a bolo by po mne.Super, ako prejdem na druhú stranu?Rozhliadla som sa a hľadala nejaký chodník,ktorý by viedol dolu.Našla som, ale bol strmý, stačí jeden zlý pohyb a..... Priblížila som sa a pomaly kráčala dole.Nebolo to nič príjemné.Našľapovala som, začali ma bolieť laby, skaly boli rozohriate od slnka.Už len kúsok.....Zrazu mi ponad labami prešiel pavúk,zľakla som sa a zošmykla sa o kúsok dole.Takto to pokračovalo ešte asi polhodinu, keď som sa konečne dostala dole.Vydýchla som si. Som živá.Zbadala som nejakého vlka.Zrak ma neklamal, naozaj tam nejaký bol, a vyzeralo to, ako keby tu mal obchodík alebo niečo také.Ja som o jeho služby (zatiaľ) nemala záujem.Pohla som sa dalej.Zbadala som malú jaskyňu a vošla som do nej.Skvelý úkryt pred slnkom.Avšak musela som si dávať pozor, lebo sa tu môžu skrývať rôzne háveďe.