Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Prikývla som.Veď to aj robím, všade sa pýtam a hľadám. ,,Aha, chápem" povedala som. No, každému je inak dobre.
Oznámila mi, že sa vydáva preč.Trochu som zosmutnela, ale vedela som, že nemôžeme byť stále spolu. ,,Nevadí, tak maj sa tiež"usmiala som sa.Dúfala som, že sa ešte stretneme.Sledovala som ako odchádza, až zmizla v portáli.Zostala som tam ešte chvíľu ležať, oči sa mi zatvárali.Nakoniec som pomaly zaspala.
Zobudila som sa.Je načase tiež sa pohnúť dalej.Vstala som a mierila som ku konci tejto lúky.
//rokľa(cez najvyššiu horu)

,,Vážne?super"potešila som sa.Ale potom Rýdie dodala, že nevie kde presne je a ako sa volá.Tak to bolo celkom škoda, ale nevadí, nemusím sa ponáhľať, asi ešte zostanem tulákom, chcela by som preskúmať viac miest v tejto krajine, keby som sa teraz pridala do svorky,daleko by som sa vzdialiť nemohla...Potom mi povedala o jednom vlkovi, ktorý údajne žil v tej svorke.Asi to bude jej kamarát. ,,Aj keby to bola tá najhoršia svorka, nevadí, určite je ich tu oveľa viac"povedala som .
Počúvla som, ako hovorí Rýdie o svojich plánoch. ,,Aha, a do svorky by si sa nechcela pridať?"spýtala som sa. Spomenula som si na jej poslednú vetu.Rodina....čo keby som si skúsila aj ja nájsť svoju rodinu?

Bola som najedená.Myši neboli až tak chutné a dnes som ani tak hladná nebola, ale lepšie než nič. ,,Nemáš zač" riekla som.Ľahla som si a odpočívala, keď sa ma Rýdie spýtala, či nemám nejaké plány.,,Áno, mám, uhádla si, snažím si nájsť svorku.A keď sa mi to podarí....neviem, čo dalej."odmlčala som sa.,,Nevieš, kde je tu nejaká najbližšie?"spýtala som sa. ,,A stratená rodina?hm, o tom som ešte nerozmýšľala...ale teraz mi ide o svorku.
,,A tiež by som ráda preskúmala celú túto...krajinu"pokračovala som. ,,To by bolo asi všetko.A čo ty?máš aj ty nejaké plány do budúcna?"opýtala som sa Rýdie.

Poslúchlala som Rýdie a nič nehovorila.Až potom som niečo dodala: ,,No, tak to teda hej"usmiala som sa a zastrihala ušami.Ona začala zase vyhrabávať dalšiu myšiu dieru.Nechcela som tam len tak postávať, išla som si aj ja niečo uloviť.Hrabala som a hrabala,chytila som myš, prehryzla ju a tadá, prvá myš ulovená. ,, A táto je pre teba"prehovorila som s myšou v papuli.Hodila som ju na zem a posunula ku Rýdii.Zatiaľ som zjedla myšku ktorú mi darovala a pokračovala dalej v lovení.Ani som nemusela, vystrašená myš vyliezla zo svojej diery a pobehovala okolo.Ja som sa pustila za ňou, a za chvíľku som ju mala v žalúdku.Porozhliadala som sa okolo.Z jednej diery vystrkovala hlávku dalšia vystrašená myš.Pomaly som sa priblížila k nej a chytila som ju, potom som ju samozrejme zjedla.Nadnes by stačilo.

Ešte ma z toho trochu pobolievala hlava, ale nebolo to až tak hrozné. ,,A mágia, tá bohužiaľ sa mi už nevráti.Keď som odchádzala, vedela som, že mágiu navždy stratím a nepôjde získať späť."povedala som a odpovedala na jej dalšiu otázku. ,,áno, prišla som z iného sveta.Nebol ničím zaujímavý.Vlci tam boli rovnaký ako tu.Žila som v jednej svorke.Bolo mi tam dobre, až na jeden deň, keď sa svorka rozpadla, každý šiel svojou vlastnou cestou.No ja som kráčala, až kým som neprišla na koniec.Tieto svety rozdeľovala neviditeľná hranica.Ja som cez ňu prešla, a ani som nevedela , že som inde.Nakoniec som to zistila tak, že som v okamihu pocítila, ako keby sa mi vyparila mágia,cítila som to.A naozaj.Mágia bola fuč, a vtedy som si uvedomila, že som v novom svete.Vedela som však, že dostanem novú mágiu.Po čase sa to ukázalo.Ovládam vzduch."
dokončila som svoje kratšie rozprávanie a medzitým ma hlava úplne prestala bolieť.Potom Rýdie vybehla a ňuchala, až našla myšiu dieru.Hrabala až hlina sa rozprskla na všetky strany, odstúpila som.Myšku darovala mne. ,,Oh, ďakujem" poďakovala som sa a ňuchala som aj ja, či nenájdem dalšiu myšiu dieru.

Fúha, bolo riadne horúco.Skúsila som si privolať ten najsilnejší vetrík, aký som len dokázala.(aj tak nebol až tak silný, ale snažila som sa.)Prešiel cez Rýdiinu srsť, potom prišiel ku mne a točil sa okolo mňa asi 5 sekúnd, potom zmizol. Vyčerpane som sa zvalila na zem. ,,Uf" vydala som zo seba a zostala tam ležať, medzi voňavými kvetmi. Potom sa tak-tak zdvihla. ,,Neboj, nič sa mi nestalo, len som sa trochu vyčerpala, chcela som si privolať vetrík na osvieženie, ale aj tak bol slabý.Mám sa ešte čo učiť."pousmiala som sa. ,,A ďakujem, ale....nebolo to nič výnimočné, jednoduchá a obyčajná mágia.No a...tá mágia sa mi už nevráti.Z toho sveta som dobrovoľne odišla a neviem, či by to išlo.Ale nechajme to tak.Minulosť je minulosť.Teraz mám vzduch, a ten je ešte lepší.A myslím, že by sa tu niekde dala získať aj iná mágia....kto vie." odmlčala som sa.Jazyk mi padal z tlamy.Potom Rýdie navrhla, nech ju pôjdeme nájsť. ,,Vieš.... ono sa to už nedá.Mágia je proste fuč, a my s tým bohužiaľ nič nezrobíme.Ale mne to ani nevadí....veď aj pomocou vzduchu dokážem niečo zdvihnúť!"až teraz som si to uvedomila.Lenže problém je, že do vzduchu nedokážem zdvihnúť ani zajaca...len zopár kamienkov. ,,Hmm, vieš čo, poďmne si niečo uloviť."Porozhliadla som sa, či tu naokolo nepobehuje nejaký zajac alebo myš.

,, ale veď jasné, ani ja by som to radšej neriskovala"povedala som a usmiala som sa. Potom, keď som začala hovoriť o love, odmietala loviť veľké zvieratá. ,, Ani ja neviem poriadne loviť veľké zvieratá, a myslela som len pár myší a zajacov. Ale ak sa ti nechce loviť, nenútim ťa, ja si asi nejakého toho zajaca potom ulovím"stále som sa usmievala. Rýdie začala hovoriť ku mágii. Tiež ovláda vzduch! Zaujímalo by ma, koľko toho dokáže. Privolala mierny vetrík, ktorý mi pošteklil srsť, ja som jej urobila to isté. Dobré osvieženie, bolo fakt horúco. Začala sa zaujímať o moju starú mágiu. ,, Telekinéza" opravila som ju a trochu sa zasmiala.,, A ide o to, že pomocou myšlienok ovládaš predmety. No čím bol ťažší predmet, tým viac som musela vynakladať úsilia. Ale napríklad taký strom som samozrejme zdvihnúť nevedela". Pokračovala som ďalej. Pokúsila som sa niečo zdvihnúť.... Ale čo? Tak kvet. Sústredila som sa najviac ako mohla, no márne. Nepodarili sa mi ho zdvihúť. Celá moja mágia je preč.

,,Hmm,podľa mňa je ich určite aj viac" riekla som.,, A nemyslím si, že by sa niečo také mohlo stávať" ďalej som hovorila. ,,Ale máš pravdu, predsa je len bezpečnejšie normálne chodiť." Tá vie toho ale rýchlo a veľa hovoriť. pomyslela som si. ,,Prejdime k inej téme, čo tak si niečo uloviť?" usmiala som sa.Niežeby som bola hladná ale.....bola som troochu zvedavá, ako Rýdii pôjde lov. ,,Alebo, akú mágiu ovládaš?Ja vzduch, ale veľmi nejde, ešte sa len učím.Predtým, než som objavila tento svet, som ovládala telekinézu, no potom som tú schopnosť stratila, bola nahradená vzduchom. Ale to nevadí, uvidíme, čo mi pôjde so vzduchom." Uf, už som začínala byť ukecaná, ako ona.

Uisťovala ma, že tam naozaj je.No, to sa ešte uvidí, ale mala som pocit, že mi neklamala a ten portál tam je.Nakoniec súhlasila zo mnou, chcela mi ho ukázať, ale prechádzať cez neho nechcela.Veď chápem, ani ja by som doňho tak bezhlavo nevošla, čo keď ma premiestni niekde na vrchol hory a bol by koniec.Rýdie mierila ku portálu a ja som pobehla za ňou.Keď sme dorazili.....on tam naozaj bol.Ťažko ho opísať. Nemal žiadnu farbu, bol priesvitný, dalo sa cez neho pozerať, ale bol trochu do biela a v strede niečo ako vzdušný vír.Cítila som, ako ma to ťahá do vnútra,lákal ma. Odstúpila som, aby ma tam náhodou nevtiahol.Švihla som chvostom. ,,Mala si pravdu, prepáč, že som ti neverila" povedala som. ,,Je takých portálov viac, alebo je len jeden, priamo tu?" spýtala som sa.Ohľadom portálu som mala kopec otázok, no nechcela som sa príliš veľa vypytovať.

,,Ďakujem, aj ty máš pekné meno,Rýdie" povedala som a usmiala sa. Vzápätí rýchlo spustila dalšie slová,hovorila veľmi rýchlo, rozumela som iba to, že vraj je tu nejaký portál. ,,Hmm, spomaľ, portál?Fakt?Nezdá sa mi, žeby na takomto mieste mohol byť portál,určite si mala halucinácie alebo sa ti to len snívalo" Úprimne, ani som jej neverila,jeden vlk mi raz povedal, že v lese sú zlé sily a tu zas portál.Ale bolo by to super, keby tu naozaj bol.Ktovie, možno tu naozaj je.Rozhliadla som sa okolo, samozrejme že nikde nič. ,,Tak vieš čo, zaveď ma k nemu" dodala som. Začínalo m byť horúco,dúfam že tu je niečo kde by som sa mohla skryť pred slnkom. Mala som chuť vojsť do jazierka,ale bolo malé a nechcela som vyzerať blbo.

Ležala som medzi kvetmi a zrazu na mňa niekto zvolal.Otočila som sa za hlasom a uvidela som drobučkú hnedú vlčicu, ktorá bola až príliš blízko pri mne.Pozdravila ma a ja ju tiež. ,,Ahoj" povedala som a odtiahla som sa.Táto vlčica bola zrejme rada že má spoločnosť a ja tiež asi. ,,Volám sa Mireldis" predstavila som sa. ,,A ako sa voláš ty?" spýtala som sa.Čakala som na jej reakciu a zatiaľ som si ju prezerala.Bola naozaj drobná a vyzerala krehko, takže určite nemohla byť silná, ale zato mohla byť veľmi rýchla a obratná.
Ešte štastie, že som zatiaľ stretla len dobrých vlkov.Táto vlčica mi prišla svojím chovaním trochu ako malé vlča, ale mne to nevadilo, hlavne že bola priateľská.

//les u mostu

Po dlhej ceste som sa dostala tu. Krásne miesto plné červených kvetov.Vlčie maky.Tieto poznám. Myslím, že majú aj liečivé účinky. Zopár by som si ich natrhala, ale kde si ich mám dať? Nemôžem ich celú dobu niesť v papuli. Škoda. Ľahla som si medzi kvety a oňuchávala ich. Zrazu na nebi preletel kŕdeľ vtákov a pristál pri jazierku. Aj som trochu vysmädla, tak nič sa mi nestane keď sa trochu napijem. Keď som došla ku jazierku, vtáky už boli preč. Poriadne som sa napila, kto vie ako ďaleko je zase zdroj pitnej vody. Rozhliadla som sa okolo seba. Za mnou bola vysoká hora. Okolie lemovalo more. Položila som hlavu na zem a zatvorila som oči, relaxovala som, keď mi na ňufáku pristál motýľ. Nechala som ho, ale za chvíľu odletel.

Oddychovala som a počúvala som spev vtákov.Bola som výborne najedená a plná energie.Ucítila som na pohľad,Wissfeoh sa na mňa pozrel a ja na neho tiež.Myslím si, že sa už bolo načase rozlúčiť, nemôžeme byť spolu navždy.Vstala som a chystala som sa mu to povedať.Akoby čítal moje myšlienky,predbehol ma a povedal to čo som chcela ja.,,Tak maj sa tiež "povedala som a sledovala ho ako odchádza, až zmizol.Bolo mi s ním dobre.V tom lesíku som ešte chvíľu zostala, no potom som sa vydala preskúmať iné miesta.

>>bull meadow

meno vlka ktorého prihlasujem:Mireldis
účastnila som sa: ešte nie
tým: náhodný

Do krku srnky som zapichla svoje tesáky a vytieklo z nej veľa krvi. Srnka už to nezvládala, videla som, že bola dosť oslabená, možno sa nám to podarí! zvalila sa na zem, skoro bola mrtvá. Potom Wissfeoh to už s ňou dokončil. Srnka ležala v mláke krvi. Tadá! Srnka ulovená ! Musím uznať, že Wissfeoh mal veľmi dobré lovecké schopnosti. Usmiala som sa a bola šťastná, po prvý raz som ulovila niečo väčšie, síce s pomocou....ale konečne sa poriadne najem. Len som tam tak stála, medzitým Wissfeoh už začal jesť. Potom som sa už aj ja konečne pustila do jedenia.
Keď som dojedla, sadla som si a oddychovala. Začala som rozmýšľať o svorke.Nachádza sa tu nejaká niekde? Musí tu nejaká byť, určite je ich tu viac. Ale keby som sa pridala, nemohla by som sa od nej vzdialiť....Ešte som to tu nepreskúmala všetko. Zatiaľ zostanem tulákom.....