Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Až do poslednej chvíle som si myslela, že ma tento cudzinec chcel nachytať na hlúpy vtip - a ja som mu na to očividne skočila. Rýchlo som však prišla na to, že to myslel smrteľne vážne. Veď s ním už od prvého pohľadu nebolo niečo v poriadku. Mal zvláštny, nedôverčivý postoj tela a uhrančivý pohľad. ,,Vyzerám nejako hrozivo?"okomentovala som jeho uhýbanie pohľadom s miernou grimasou. Snažila som sa znieť čo najmenej výsmešne, teda tak to ani mierené nebolo, len zdalo sa, že si slová bral príliš ku srdcu a nechápal, čo som tým chcela povedať. Jeho odpoveď ma nanajvýš prekvapila a utvrdila v tom, že ten vlk absolútne nepochopil iróniu. Toto nebolo zmýšľanie dospelého vlka pri zmysloch. ,,Och, to bola irónia. Nemôžeš veci brať tak doslovne. Chcela som ti povedať, že tá vlčica bola dosť mimo, ak to, čo ti povedala myslela vážne. Nesmejem sa tebe, ale tej myšlienke, ktorá je absurdná! Žiaden vlk by nestrácal čas zamýšľaním sa nad takou hlúposťou."

,,Ovládnuť?Veveričky?!"nemohla som si pomôcť a vyprskla som smiechom, keď sa neznámy vlk spýtal to, čo mal na srdci. Tento rozhovor sa začal vskutku zaujímavo. Ihneď ma to prebralo z ospalej, nudnej prechádzky, ktorá ma viedla do svorkového územia. Avšak, zdalo sa, že sa tu ešte chvíľu zdržím. Prekvapili ma myšlienky v hlave tohto vlka a zvlášť to, že sa s tým so mnou tak zhurta podelil. Spomenula som si na tie malé oranžové zvieratká, ktoré som nebadala často,skôr som len počula zvuky ich pohybu - a keď som už ich zbadala, bolo to len rýchle presvišťanie na pár sekúnd a ony opäť dokonalo zmizli v zákutí stromu. A tento si myslel, žeproti nám chystajú akúsi zradu...Ako som sa zanedlho dozvedela, nebola to myšlienka čisto z jeho hlavy, ale aj tak to bolo absolútne bizarné. ,,Ako môžeš veriť niečomu takému? Ten, kto ti to narozprával, buď pojedol nejaké silné huby alebo si z teba vystrelil. Táto predstava je absolútne smiešna. Tie stvorenia sa o nás vôbec nezaujímajú a ledva ich spozoruješ, nezdá sa ti?"pousmiala som sa. Alebo aj on sám si zo mňa robil dobrý deň.

Nemala som v pláne sa pri vlkovi zastavovať. Nikoho som v ňom nespoznávala, takže som sa len chcela slušne odzdraviť, keďže sa zdalo, že zanedlho pôjdeme tesne blízko seba a naše pohľady sa už dávno stretli. A zdalo sa, že ani on neurobí nič iné - vyzeral byť zahľadený do svojich myšlienok. Ale keď sme boli už len na pár krokov od seba, prekvapil ma svojou zvláštnou otázkou, ktorú na mňa odrazu vychrlil. Ani sa nepozdravil. Nie, že by ma to urazilo, ale na moment som si myslela, či ma nepozná, keď sa ku mne takto zhurta prihovoril. To by však nebolo až tak zvláštne, keby sa neopýtal na čosi vytrhnuté z kontextu. A ja som na chvíľu mala vcelku nechápavý výraz. Boh vie, čo je s ním - možno má halucinácie, možno si ma s niekým poplietol, možno hovorí zo sna? Každopádne som ho nechcela odignorovať. ,,Ako prosím? Čože to máš za potýčky s veveričkami?" odpovedala som otázkou so zdvihnutým ,,obočím". Všimla som si, ako mu slzy zaplavili oči. Celkom ma zaujímalo, čo sa tomuto vlkovi stalo.

//Oáza

Čas šiel neuveriteľne rýchlo. Alebo naopak, pomaly? V púšti,tej jednotvárnosti, veľmi ľahko stratíte pojem o čase. Viac som si všímala tie červené a čierne potvorky hrabajúce sa v piesku tu a tam. Keby mi ich neukázal Strix, ani neviem, či by som im venovala nejakú pozornosť! Neraz sa mi v zornom poli zaplazil had. A potom sa stratil v béžovom mori. Púšť bola akoby osobitným druhom mora. Nemala som ani tušenia, čo ešte mi môže chodiť hlboko pod labkami. Mala svoju jedinečnú faunu a flóru. Často som sa do piesku zabárala. Ale plávať v takomto mori snáď vedeli len pavúky. Vlka však po čase táto jednoliatosť uspávala. Ani neviem, prečo bola cesta pre mňa tak dlhá. Na obzore sa zjavila stará známa zátoka, ktorej modrá postupne nahrádzala béžovú a opäť prekvitali fliačky zelenej. A ja som sa opäť niekde zašívala.
Zdvihla som hlavu. Neďaleko odo mňa stál vlk s podobnou, béžovou farbou srsti. Akosi sa vrtel, ale hneď som videla, čo ho otravovalo. Naše cesty sa ku sebe blížili.

Čas so Strixom mi ubiehal naozaj rýchlo.Ako správna prieskumníčka som sa tešila z nových informácií - aj keď som teda prichádzala dosť neskoro. Pritakal mi- úkryt v púšti bol ozaj nezvyčajný. Ale na tento ostrov prichádzajú vlci z rozličných krajín, takže pre niekoho to možno nie je až tak prekvapivé. Ja som sa s podobnými svorkami ešte nestretla. Lenže táto jej lokalita mala viaceré výhody a nevýhody.
Pozrela som sa na červené stvorenie, ktoré nám prebiehalo pomedzi labky. Ozaj to bol nezvyk, ani neviem, či som sa s niečím takým niekedy stretla. Rozhodne som bola rada, že som si takto rozšírila obzory.
Avšak Strix mi krátko na to oznámil, že si musí opäť plniť svoje svorkové povinnosti. ,,Iste,"kývla
som hlavou, ,,len bežte. Pekný deň,"odzrdravila som mu a pár minút po odchode som zazerala pieskovú krajinu. Ale musela som ísť ďalej. Nepatrila som tu. Nechcela som to tak hlúpo nazvať, ale na púšti sa okrem stráženia hraníc toho veľa robiť nedalo.

//Púšť

//Púšť

Oáza nebola ďaleko, naozaj nie. No zdalo sa, že široko-ďaleko bola v okolí len jediná. Preto by hádam každému došlo, že sa svorka usídlila práve tu - ale aby rozhovor neviazol, predsa som sa spýtala. A z polovice som mala pravdu. Prikývla som. Naozaj to dávalo zmysel a páčilo sa mi, že si nezabrali celú oázu len pre seba, ale takto sa z nej mohol napiť i náhodný pocestný. Aj ja som si teda odpila a sadla si poblíž. Avšak...boli sme tu len my, čo som teda nečakala. Na svorku by som čakala, že to tu bude niekto strážiť, ale samozrejme - oáza bola len malá časť z ich územia. Rozhliadla som sa. ,,Musí byť zaujímavé mať úkryt nie v strome, nie pod zemou, ale v piesku...hm,"začala som rozmýšľať, pretože taký spoľahlivý úkryt v púšti som si nevedela predstaviť. Ale možno ma prekvapí. Bola som zvedavá ako vĺča, ale tak to je úlohou prieskumníčky, nie?

Percentá do lovu, ďakujem

Prikývla som. ,,Bez akýchkoľvek väčších problémov. Našťastie. Už som vo svorke videla vlka, ktorý na tom bol oveľa horšie. Je zvláštne, ako niekto mal len najslabšie príznaky - napríklad ja - a potom sa nájdu také prípady."zamyslene som dodala. Ale nechcela som to ďalej rozmazávať, pretože nebolo o čom. A zvlášť, ak to nebola práve najaktuálnejšia téma. A už vôbec sa mi nechcelo pomýšľať na to, že som nestihla urobiť žiaden odvar z byliniek a tak pomôcť niekomu. Ale verila som, že choroba na ostrovoch slabne a čochvíľa zmizne. ,,Určite to už nie je tak vážne,"domnievala som sa, pričom som už bola na nohách a prešľapovala som z miesta na miesto. Deň to bol skutočne pekný, preto som nehodlala stráviť ho ničnerobením. Aj keď sa nič nežiadalo, chcela som mať aspoň trochu pohybu. Lenže púšť nebola miestom, kde by na vás na každom kroku striehlo niečo nové, naopak. No aj tak sa tu muselo nájsť niečo aspoň trochu odlišné. Kde by inak sídlila svorka a ako by si vyznačila hranice? Na to som sa mohla opýtať Strixa. ,,Samozrejme, že sa tu nič ohromujúce nenájde, ale presne niečo také som myslela. Oáza znie pekne."To sa mi páčilo, prísť ku srdcu púšte. ,,Takže tam sídlite?"opýtala som sa, aby reč nestála.

//Oáza

Bolo som rada, že som mohla šíriť túto informáciu ďalej a povedať to málo, čo som doteraz zistila. To bolo predsa rovnako dôležité, ako keby som sa ja mala dozvedieť niečo nové. Len ja som bola na opačnej strane. Prikývla som. ,,No musím povedať, že sú to už staršie informácie. Teda ťažko povedať, ako je to s chorobou teraz,"poznamenala som a pokračovala v informáciách ohľadom toho, že sa údajne našiel liek - bylina. Ani o tom nič netušil, pochopiteľne a všetko, čo vedel, sa dozvedel zo svorkového zrazu. Teda len to, že nejaká choroba existuje. Takže ani celá svorka nemohla vedieť viac, než sám Strix. Veď keby niekto niečo dôležité zistil, určite by sa o tom dozvedel každý vo svorke. Zaujímavé. Kde potom hľadať? U tulákov? Tí lietajú po ostrovoch kade-tade, takže zrejme oni vedia viac. Ani nikoho, kto by to chytil nepoznal. ,,Ja sama som ju mala, no okrem kašľa, únavy a bolesti hlavy nič viac. Popisoval ten vlk niečo takéto?"spýtala som sa a dodala: ,,Ale predpokladám, že choroba bude určite na ústupe, keď sa na ňu našla bylina ako liek. Rumnenka vlčia."
Viac už však ani jeden z nás nevedel. Povedala som všetko, na čo som si len spomenula. Vietor úplne ustal a slnko hrialo tak akurát. Vstala som. ,,Príde mi ľúto premárniť taký pekný deň sedením,"ozvala som sa s úsmevom, ,,Čo máte také zaujímavé v púšti?"navrhla som týmto prechádzku. Mohli sme sa len prejsť do okolia a možno by sme došli tam, kde som ešte nebola.

Mireldis
-prekonajte chorobu
-poučte sa o liečivej rastline
-predajte si informácie o nákaze
-predajte informácie svojej alfe

Dallius
-zbav sa mŕtvych zvierat
-nakazte iného vlka
-pripravujte sa na najhoršie
-prekonajte chorobu
-skontrolujte svojich chorých
-predajte si informácie o nákaze

Dalo sa povedať, že som tento náš zážitok zahodila za hlavu a pravdepodobne ho zakrátko zabudnem aj úplne. Moju teóriu som vyslovila, a preto sme sa ku tejto téme vrátili iba tým, že mi Strix odpovedal. Ďalej som to nechcela rozvádzať, pretože naďalej o tom polemizovať mi prišlo naozaj zbytočné. Najmä som bola rada, že sme z toho vyviazli obaja so vzájomným pochopením. Veď predsa, vlci sú rôzni - niekto by sa mohol uraziť, niekto možno nahnevať, niekto by sa úplne zahanbil. Ale všetko bolo v najlepšom poriadku.
Preto som, podľa môjho, prešla ku dôležitejšej, ale určite aj zaujímavejšej téme. Predsa keď nás takáto náhoda spojila, neodídeme bez ďalšieho slova. Neviem, prečo som si uprostred tohto momentu spomenula práve na to(aspoň pre mňa) najnovšie zistenie. Teda oná záhadná choroba. Ale veľmi ma zaujímal Strixov názor na to, takže som sa neváhala opýtať. Vedela som, že som sa mohla dočkať rôznych odpovedí. Mohol ma aj prekvapiť. Nestalo sa tak, naopak mal ešte menej informácií než ja. Samozrejme, že by som uvítala opačnú odpoveď, ale na druhú stranu, ani tak rozhovor nestrácal na dôležitosti. Aspoň som mohla povedať to málo, čo som vedela. ,,Pravdepodobne dokáže skoliť i zver - usudzujem to z toho, že nedávno som ešte s dvomi vlkmi z našej svorky uvidela na pláži mŕtve telá rýb a iných zvierat. Možno to má spojitosť. A nevyhla sa ani vlkom z našej svorky. No údajne sa už našiel liek - bylina. To je všetko, čo viem,"dokončila som a strihla ušami. ,,Aspoň viete o niekom, kto ju má? Príznaky a tak ďalej?"

Svet už dávno nebol taký ružový, ako sa zdal pri prvom pohľade na Strixa. A potom...to skrátka bolo zvláštne a skončilo sa tak rýchlo, ako sa začalo. Strix ako novší na ostrovoch sa z tohto podivného, mätúceho zážitku spamätával dlhšie. Ale to som veľmi dobre chápala. A tak sme sa opäť vrátili ku ostrovom a jeho zvláštnostiam. Snažila som sa mu poskytnúť širší rozhľad, aby chápal, že takéto nezvyčajné veci tu ešte môže očakávať. Prikývla som. Ani pri mojom vysvetľovaní nevyzeral, že by to chápal. Lenže ani ja som nevedela povedať, čo presne to bolo a čo to zapríčinilo. ,,Možno si z nás niekto vystrelil s nápojom lásky alebo také niečo, neviem,"mykla som ramenami a snažila sa odľahčiť situáciu. Pristupovala som k tomu ako ku niečomu, čo sa jednoducho...niekedy stane. Preto som bola s vysvetľovaním na konci - lenže jeho trápilo čosi, čo by mi ani vôbec nenapadlo. Nuž, keby som bola na jeho mieste, možno by ma tiež prepadli takéto obavy. ,,Nie, skutočne si z toho nič nerobte. Veď vieme, že by sme za normálnych okolností nič také nerobili. Možno za to ani nemôžeme my, ako hovoríte,"ubezpečovala som ho a z môjho pohľadu bolo jasné, že ja som si z toho nerobila ťažkú hlavu. ,,Mimochodom, zo zvláštnosti ostrovov nič neubúda. Nedávno sa tu rozmohla choroba. Počuli ste?"skúsila som prejsť na inú tému, ktorá bola pre mňa momentálne celkom dôležitá. Zaujímalo ma, či sa to donieslo aj ku nemu a či aj nemal iné informácie.

Strix, ako sa mi béžový vlk ešte v očarení predstavil, vyzeral byť oveľa viac zmätený, než ja. A k tomu zahanbnený. Hoci nemal za čo - možno to nebola jeho vina - ale na druhú stranu som chápala, že mu kvôli všetkým predošlým slovám, ktoré vyriekol, prišlo trápne. Celé to prišlo tak rýchlo a správali sme sa ako dospievajúci vlci, ktorí stretli svoju prvú lásku. Preto sa aj vo mne miešali pocity údivu, ale aj trochu hanby. Až som nevedela, či sa nad tým mám smiať, alebo sa diviť a radšej na to zabudnúť. Každopádne som to nechcela brať až tak vážne, aj keď mi úplne k smiechu nebolo. Veď sme vedeli, že by sme to za normálnych okolností nevyriekli. Mierne som sa pousmiala na Strixa, možno na upokojenie, že o nič nejde. Veľmi by som sa tým nezaoberala, no Strix bol poriadne popletený a vyžadoval si vysvetlenie. Nuž, sama som ho nemala, ale mohla som poskytnúť aspoň môj pohľad. Nechcela som predsa, aby sme sa v takomto duchu rozchádzali. Aby sa na mňa nenahneval alebo niečo. Veď jeho "pôvodnú" povahu nepoznám, takže ťažko povedať, aké reakcie budú nasledovať ďalej. A to, že tu bol nový, mu na upokojenie veľmi nepomáhalo. ,,Keďže na našu svorku úplne bezdôvodne zaútočil medveď, ocitla som sa kdesi v podsvetí, vtiahol ma portál, asi by som sa už nemala čudovať tomuto. Nemala by to byť náhoda, keďze toto zvláštne očarenie nás postihlo obidvoch. Zrejme to bolo len záhadné chvíľkové kúzlo. To si zvyknete,"uvádzala som ho do situácie.

V9 - koniec

Aj ja som začínala pociťovať čoraz väčšiu túžbu dozvedieť sa viac o vlkovi predo mnou. Poväčšinou sa vypytoval on. Ja som sa skôr vyhýbala tomu, čo sme v ten moment obaja k sebe cítili a odrážala to, čo by k tomu mohlo viesť. Lenže, akonáhle došli tému na rozprávanie okolo, naraz sa medzi nami vyskytlo ticho. Bolo očividné, že rozprávanie o ostrovoch k ničomu neviedlo. Striedavo som po Strixovi hádzala pohľady - už rovnako zasnené - ale napokon som sa naňho dokázala zadívať dlhšie. Na otázku som odpovedala pravdivo, nedomýšľala som si. Ale predsa to pre Strixa vyznelo zaujímavo, čo ma úprimne potešilo. ,,Ďakujem, ale vy iste máte väčšie prednosti,"pousmiala som sa. Osobne mi tieto vlastnosti neprišli ako nič výnimočné. Znalosti o bylinách mal každý druhý a ohľadom prieskumníka tak isto. Zmienila som sa o svorke a "pozvala" ho na návštevu nášho lesa. Šlo mi aj o vzťahy, ale aj potajme som dúfala v to, že ho tak raz uvidím. Odpoveď som očakávala hocijakú, keďže som netušila, aké vzťahy majú tieto dve svorky a postoj Strixa ohľadom návštev iných svoriek. Na moje milé prekvapenie súhlasil.  Horlivo som prikyvovala. To sa mi páčilo.
Doteraz som sa vznášala kdesi vysoko v oblakoch, ani sa nezaoberajúc, čo to mám za zvláštne pocity - a že tu skrátka čosi nesedí. Takýto pocit na mňa náhle došiel ako spŕška ľadovej vody. Akoby sme sa vrátili späť do reality, a to obaja. Strix bol zmätený a ja...som mala asi podobné pocity. To kúzlo začarovania sa kamsi rozpŕchlo. A všetko bolo zase, no, normálne. Strix bol ako prvý schopný prehovoriť po dlhom tichu. ,,Myslím, že obaja sme mali podobné pocity, ktoré nás trochu pomiatli. Nič by som si z toho nerobila,"usmievala som sa nad touto podivnou situáciou.

V8

Všimla som si, že Strix sa díval neprítomným pohľadom. Akoby ma počúval len jedným uchom dnu a druhým von - ale ja som sa neurazila, pretože som dobre vedela, o čo šlo. Obidvaja sme sa zhodli na tom, že rozprávanie sa o ostrovoch je len chodenie okolo horúcej kaše. Ani rozprávanie o jeho rodnom domove nebolo nič zaujímavé. Preto som na chvíľu zmĺkla a dala mu priestor na otázky. Lenže tentokrát sme sa obrátili späť na začiatok. Otázka bola o mne. Položil mi veľmi všeobecnú otázku, na ktorú som úplne nevedela ako odpovedať. ,,Ale to je veľmi všeobecné. Záleží, čo presne by ste chceli vedieť. Ale poviem to v skratke - som prieskumníčka Zlatej svorky. Okrem toho sa zaujímam o byliny a liečiteľstvo,"hlavou som kývla na náš zlatý les, čím som poukázala na sídlo svorky. ,,Inak ste u nás vítaný, keďže minimálne ja budem vedieť, kto ste. Neviem, aké má vzťahy vaša svorka a naša, ale tie dobré vzťahy sa vždy hodia," dodala som ešte. Hoci som svoju otázku nevyslovila nahlas, bolo na mne vidieť, že sa o Strixa taktiež zaujímam. ,,Mhm, to aj vám, ako som už povedala -,"rozpačito som zareagovala, nevediac, čo hovoriť ďalej.