Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Rozmýšľala som nad ich slovami ohľadom svorky. Najmä,keď došlo k prieskumníkom. ,,Tiež si myslím, že je to dobrý nápad. Pokiaľ viem, prieskumníkov nikto neorganizuje,"povedala som. Určite to nebolo na škodu navrhnúť. Že nemôžu poznať naše ostrovy lepšie? Nechcela som byť negatívna, ale naozaj mohli vedieť veľa vecí, čo my nie. Opäť to boli len dohady. Najlepšie je informácie zisťovať, a nie si ich domýšľať.
Rozhovor sa obrátil ku neznámej pevnine za morom. Úprimne? Netušila som. Alyanna toho jednoznačne vedela viac. Tam, kde bola tá vysoká hora, som poznala. Za nimi bola lúka vlčích makov, kde bol aj nejaký portál, ktorý premiestňoval asi na tento ostrov. Mala som to domotané. ,,Mihotavý ostrov? Zvláštne, že ten som si nikdy nevšimla,"hovorila som upierajúc zrak na onen neznámy ostrov. ,,To by aj mňa zaujímalo,"pritakala som Rhaaxinovi a pohliadla naňho. Ako jediný z nás bol ešte stále od blata. ,,Nechceš sa ísť umyť?"navrhla som mu.
Rozhovor sa viedol o viacerých témach naraz a ja som zahľadená na ostrovy si ledva všimla,o kom bola reč. Alfu som si pamätala, avšak veľmi ju nepoznala. A myslím, že Alyannu som prvýkrát videla práve na jej pohrebe. ,,Nemôžes si to dávať za vinu,"povedala som Alyanne, aj keď som ju vedela pochopiť. Každý by za stratu svojho blízkeho vinil seba, no všetko je čo by bolo keby.

//Mangrovy cez Bažiny

Piesok, šum mora a západ slnka. Nenašiel by sa vlk, ktorému by sa neuľavilo po odchode z bažín a  príchode na tento raj. Využila som more na umytie bahna z môjho kožuchu. Naplánované bolo niečo pod zub, no na pláži sa samozrejme veľmi nenajeme. Prišla som ku dvojici a obrátila sa na Alyannu, ktorá mi položila zdĺhavú otázku. Bohužiaľ som toho vedela ešte menej, ako si myslela. ,,Zatiaľ si nič nemyslím. Nerada si niečo domýšľam, keď nemám dostatok informácií. Vy toho viete pomerne veľa narozdiel odomňa. Záleží, aké boli ich zámery, neviem ako to napokon skončilo. Ak si to s nami nedoriešili, možno behajú rozdelení po ostrovoch s tajným úkrytom. Možno poznajú miesto, ktoré my sami nepoznáme. Kde by sa mohli skrývať, netuším. Ostrovy som ešte neprešla celé. Možno to hodili za hlavu a sú niekde preč. Zdá sa mi však, že takéto domýšľanie nemá zmysel,"odpovedala som zamyslene. Môj názor vlastne nebol nič nové. ,,Podľa mňa sa veľa výprav aj robí. Keď som na území, vždy je tam málo vlkov. Určite nie sú rozdelení po jednom,"odvetila som na slová Alyanny. Podľa mňa sa svorka poznala celkom dosť, len je rozdelená na skupinky. To sa ukázalo i pri boji s medveďom.

Hľadali sme ďalej, no tak, ako som očakávala - bohužiaľ sme nič nenašli. Bohužiaľ ako pre koho. Ja som ku tomu, že sme nič nenašli, mala neutrálny postoj. Aspoň to znamenalo, že hrozba nie je blízko svorky, no na druhú stranu to vyvolávalo mnoho otázok. Moja teória bola, že sa skryli niekde úplne inde. Teda, nemyslela som si, že je to pravda. Len mi to napadlo ako jedna z možností. Tí dvaja o tom taktiež diskutovali, avšak nezdalo sa, že by sme prišli k nejakému záveru.
Našli sa stopy, rýchlo sa však prišlo na to, že o dôkaz prítomnosti cudzincov nepôjde. Vraj tadiaľ nedávno bola jedna vlčica zo svorky. Nikto nevie, koľko ďalších vlkov tu ešte bolo. Preto sa zdalo nemožné vypátrať akýkoľvek dôkaz cudzincov. Teda, aspoň pre mňa.
Hľadať sa nám už nechcelo. Všetci sme dospeli ku tomu, že je to márne. Vraciame sa teda do svorky? Vlk s odznakmi vyslovil iný plán. Ktorý znel ešte lepšie. ,,Fajn,"prikývla som a vydala sa za nimi smerom ku pláži. Rozhodne to bolo príjemnejšie než dohadovanie sa o cudzincoch, ktoré akoby nemalo konca.

//Mäkká pláž cez Bažiny

Počúvala som rôzne teórie. Čo keď je tu vlk sám, čo keď samotná "pomsta" nebola pomstou, ale náhodou? Mala som podobné myšlienky, ešte pri preskúmavaní príčiny. Bolo síce jasné, že cudzinci sa s nami kamarátiť nechceli, no prečo by všetko malo byť zlým zámerom? Bola by to zvláštna náhoda, ale mohlo sa stať všeličo. Zdalo sa mi, že vlk veľmi chcel, aby to náhoda nebola a cudzinci boli rovno tu, pripravení na naše odhalenie. Že sa to stalo presne podľa jeho predstáv. Trval na tom, aby sme to preskúmali až do konca. Síce som nemala nič proti, no zostala som na chvíľu stáť. To, že by sa skrývali pomocou mágie tiež nebol zlý nápad, ale prečo by to robili, keď určite majú lepšie možnosti? ,,Možno sa skryli na chytrejšom mieste. Prečo by mali zostávať práve tu, kde si všetci vlci pamätajú, že sa to celé začalo?"vyslovila som nahlas svoje myšlienky. Napokon som začala opäť pátrať po akejkoľvek nápovede.

//Bažiny

Zápach z bažín mizol. Namiesto neho som cítila okolitú soľ z morskej vody. Ani tu sa nám nechodilo dobre, no určite to bola príjemná zmena oproti bažinám, keďže sa nám labky nezabárali do blata. Stúpali sme prevažne po piesočnatých ostrovčekoch, no to bolo všetko,čo nám toto miesto mohlo ponúknuť. Taktiež mi to tu prišlo povedomé, aj som vedela, že som sa tu určite pohybovala...No nedalo sa to porovnávať. Vtedy, keď tu bolo napätie a veľa akcie, kedy som netušila, čo ma na nasledujúcom kroku stretne. A teraz, keď by nikto nepovedal, že sa na tak tichom mieste niečo dialo.
Alyanna niečo spomínala tiež. Samozrejme, netušila som, aký medailón myslela, no nevyzerala, že by jej bolo do reči. Mala na to nie veľmi príjemné spomienky, preto som nezaťažovala otázkami.
Netušila som, čo im behalo v hlavách. Rozhliadala som sa po celom okolí, no bolo to to isté dookola. Ani náznak po cudzincov. ,,Kam teraz?"neisto som sa ozvala v dlhom tichu.

Napoly som ticho počúvala rozhovor, napoly som zrakom pátrala po akejkoľvek stope. Odbiehala som sem i tam, no nejak to význam nemalo. Nechcela som to hovoriť, no čoraz viac to vyzeralo, že nič nenájdeme. Stalo sa to už dávnejšie, s cudzincami samohlo stať hocičo. Možno to niekto vie, možno nikto - každopádne ja nemám veľkú šancu sa to dozvedieť, keďže v tej situácií ani náhodou nie som kľúčová postava.
Smrad bažín mi ani neprekážal tak ako to, že na každučkom kroku si musím všímať všetko. Úplne do toho zapadnúť by bolo dosť nepríjemné. Hlavne sa od toho bahna očistiť. Nie, že by som bola citlivka, no bol to naozaj veľký nezvyk oproti rovnej zemi. Snáď jediná výhoda tohto miesta bola, že je tu skoro až nepríjemné ticho, kde je počuť každý, aj najmenší pohyb. Jediné zvuky však zatiaľ boli len naše hlasy a šliapanie do bahna. Ani najmenší náznak niečoho nezvyčajného. Nikto z nás nič nepostrehol. Až do chvíle, kým vlk niečo nespozoroval a nenamieril tam. Snáď konečne niečo, čo nás vytrhne z tohto monotónneho našľapovania. ,,Čo si spozoroval?"opýtala som sa nasledujúc ho do miesta, kde sa bažiny celkom menili...

//Mangrovy

Počúvala som Alyannu hovoriť o jej zážitku s ohňom, a o tom, ako má odvtedy voči nemu rešpekt. Ja som sa do tejto konverzácie nezapájala. Nemala som k tomu čo povedať. Nejaký podstatný zážitok s cudzincami,ktorý by niečo niekomu priniesol nemám. Každopádne bolo zaujímavé, ako to mnohých vlkov postihlo. Vlastne som mohla byť rada, že som takéto zážitky nemala. Zvedavo som sa rozhliadala po okolí v snahe niečo zachytiť, no naozaj to vyzeralo, že po ničom takom tu nie sú stopy. Skutočne by som nepovedala, že sa tu niečo také odohralo. Kto vie, kam zmizol ich tábor. Veď sme ani nemuseli ísť do hĺbky bažín. Zjavilo sa nám to samo. Na otázku vlka som odpoveď nemala. V mágiách sa "vyznal" len obchodník Wu, no ten by naozaj nevedel, čo sa deje. Každý vie, že mu ide o obchod, a nie o to, čo sa s mágiami stane potom.
To sa už však začal riešiť plán a ja som k nim obrátila pozornosť. Len som kývla. Súhlasila som s tým, že by sme sa im nemali ukazovať na oči. Avšak išlo mi o to, že sme nemali veľkú šancu ich stretnúť. Nechcela som nič predpovedať, no mala som to tušenie. Nakoniec sme sa vydali do hĺbky bažín. Ani mne sa tu nechodilo dobre, no pociťovala som, že od mojej poslednej návštevy to so mnou bolo lepšie. Pátrala som po okolí, no nič nás ešte neprekvapilo. V bažinách bolo mŕtvo.

//Zlaťák

Alyanna mi neváhala vysvetliť celú situáciu s cudzincami, za čo som jej bola vďačná. Nad tým, čo som sa však dozvedela, som mohla len krútiť hlavou. Unášať vĺčatá? Ukradnúť mágiu? Skutočne to znelo hrozne, no zdalo sa, že ohľadom mágie sa im veľmi nedarilo. Teda, aspoň sa mi nikto nesťažoval na ukradnutú mágiu. Naozaj by som si mala rozšíriť prehľad. Nebolo mi jasné, ako by už chceli zachrániť svoj svet tým, že by nám ukradli mágiu, no nepýtala som sa. Alyanna toho vedela viac neż ja, no asi v tom nebola až tak zapojená, že by vedela všetky detaily.
Obrátila sa na vlka, čím začala aj ona rozprávať to, čo sa jej stalo. Zanedlho som o tom mala oveľa jasnejšiu predstavu. Bolo fajn, že takto som sa to mala odkiaľ dozvedieť. Tábor? Áno, na niečo také si určite spomínam.
Otázka však bola, čo teraz. Pátrať po cudzincoch? V bažinách bolo priam hrobové ticho. Pomaly som nadobúdala pocit, že je nepravdepodobné, že by sme tu niekoho alebo niečo objavili. Zdalo sa, že vlk s odznakmi zaváhal. Vlastne som ho aj trochu chápala, pretože strata kontroly nad vlastnou mágiou by sa nepáčila ani mne...,,Čo navrhuješ robiť ty?"obrátila som sa na Alyannu, pretože ja som nemala ani tušenie, čo teraz.

//Zubria pláň cez Baštu

Prechádzali sme cez známe územia a mierili do bažín - presne tam, kde sa to celé s tými cudzincami začalo. Zanedlho sme na začínajúce bažiny mohli dovidieť. Boli na druhej strane jazierka. Zamyslene som ich pozorovala, zatiaľ čo sa rozprávali. Riešili situáciu svorky. Obrátila som sa na Alyannu až vtedy, keď sa ma na niečo opýtala. ,,Áno, ako som už však povedala, doteraz som z toho zmätená. Netuším, o čo išlo, kto tí cudzinci boli a čo mali v pláne. Rada by som sa o nich dozvedela viac,"odpovedala som. Práve preto som sa ku nim pripojila v nádeji, že sa nám niečo podarí vypátrať. Pretože ako inak,než byť s niekým, kto o nich vie oveľa viac, než ja?
Aj ja som sa z jazierka napila. Bola to jediná zastávka, kde tak môžem urobiť. Napokon sme sa konečne vydali na pravdepodobne cieľové miesto. ,,Bohužiaľ som asi bola dosť mimo centra diania,"odpovedala som vlkovi s odznakmi, čím som chcela naznačiť, že neviem o ničom, čo by nám mohlo pomôcť. Na žiaden výbuch si nepamätám. Patrila som medzi tých, ktorí sa tam vyskytli akoby náhodne a doteraz nevedia, o čom to celé bolo.

//Bažiny

Alyanna so mnou problém nemala,potrebovala som však i názor žltého. Pretože, mohli ho mať na moju prítomnosť odlišný a nebola by som rada, ak by to tak bolo.
Netrvalo dlho, kým sa vlk ozval. Po jeho slovách sa mi trochu uľavilo - čo by som robila, ak by som sa musela vrátiť? Síce to nepovedal priamo, ale brala som to tak, že mu to nebude vadiť. Ani tak nevyzeral. Bez váhania sa pustil do vysvetľovania, čím mi zodpovedal moju otázku skôr, než som ju stihla vysloviť. Do bažín? Zastrihala som ušami. Spomienky na útočisko neznámych cudzincov sa mi hneď vynárali z pamäti. Ako to, že som na nich tak rýchlo zabudla? Jednalo sa o niečo väčšie, než som si myslela. Už som v tom mala jasno o dosť viac. ,,Spomínam si na to, bola som tam, no čo sa s nimi stalo potom, neviem,"prehodila som. Bolo však nanajvýš jasné, že sa vec neuzavrela. Do hlavy mi však prichádzalo mnoho ďalších otázok, no nechcela som vlkov nimi zaťažovať. Zatiaľ. Keď dorazíme na miesto a niečo nájdeme, bude čas na otázky...

//Zlaťák cez Baštu

//územie Zlatej cez les

Vlk s Alyannou sa mi rýchlo stratili z dohľadu. Keď som sa však už za nimi vydala, nepôjdem naspäť. Musela som trochu zrýchliť, no ak by to takto pokračovalo ďalej, nehodlala by som ich večne dobehovať. Dúfala som, že sa tak nestane.
Pri lúke konečne trochu spomalili a v tú chvíľu som sa im mohla prihovoriť. O niečom sa rozprávali, nevyznala som sa do toho. Kiežby tu bol niekto, kto by mi to celé vysvetlil. Oni sú na ostrovoch dlho, čiže dobre vedia, o čo ide. Ja nie, no vedela som, že mali v pláne nájsť majiteľa chlpov. Nebola som si istá, či ma tu budú chcieť...za skúšku však nič nedám. Trochu sa votriem. ,,Nebude vadiť, ak sa k vám pridám?"ozvala som sa. Bola som prieskumníčka, preto bolo pre mňa dôležitá, aby som sa do toho zapájala aj ja. Aj mňa samú zaujímalo všetko, čo je za tým.

Meno:Zephir
Preferencia: nemám

Druhá pátracia skupinka už taktiež mala dôvod, ktorý ma prekvapil. Jeden z nich doniesol chumáč šedých chlpov, ktoré nepatria nikomu zo svorky. Aj spolu s našim dôkazom to do seba pekne zapadalo. Neznámy vlk ho zranil a medveď hneď na to narazil na našu svorku, a tak si mohol myslieť, že my sme ho poštvali. Bezpochyby to dávalo zmysel. Komu však chlpy patrili a prečo tak vôbec učinil, sa samozrejme nevedelo, no verila som, že to Aetas nenechá takto bez vysvetlenia. Určite bude pátranie pokračovať a ja som hodlala pomôcť. Samu ma to zaujímalo, nevedela som si vysvetliť, prečo by to niekto robil. Históriu svorky som nepoznala, takže dôvodov mohlo byť...naozaj veľa.
Najprv sa však musel poriešiť medveď. Aetas učinil tak, ako som očakávala - vytvoril priechod, vďaka ktorému sa aj s pomocou ostatných členov vyprevadil von. V mojich silách bolo len dávať pozor, či medveď nevylezie, no nijaké problémy nenastali. Po doriešení tejto situácie sa však vlk s tmavými odznakmi vrátil ku tomu, čo našla jeho skupinka. Zvedavo som sa započúvala - keď sa spýtal, kto sa s ním vydá na hľadanie, váhala som. Videla som však, že sa okrem Alyanny nikto nepridal. To už sa však rozbehli a zmizli za stromami. Až vtedy som sa za nimi rozkráčala.

//Pláň

Meno: Mireldis
Posty:13
Postavenie:kappa
Funkcia:prieskumník
Aktivita: pomáhala svorke pri boji s medveďom
Zhrnutie: vydala sa na cestu, na to však stretla Alyannu, s ktorou sa spoznala a spolu prišli do svorky, kde na nich čakalo prekvapenie v podobe medveďa. Mireldis sa zapájala do obrany a následne so Zarinou a Minkarom šli na prieskum dôvodu napadnutia.

Mireldis - 8% do rýchlosti
Zephir - 7% do obratnosti
A úlohy znejú fajn

Ďakujem!