Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Percentá prosím do lovu

Zapsáno

Predátori 8 - KONIEC
Minkar, Zarina, Aetas
So Zarinou som mohla len súhlasiť. Čo iné nám ostávalo, len oznámiť Aetasovi, čo sme našli a on bude vedieť, čo ďalej. Predpokladala som, že s nápadom medveďa zabiť určite súhlasiť nebude. Vyviesť vystrašeného medveďa bola jediná cesta. Ďalšie hľadanie by sa nám neoplatilo, predsa len nám táto stopa napovedala dosť ohľadom toho, čo sa stalo, a strávili sme tu dosť času. Ono to ani nebolo zložité. Zmätený narazil na svorku a my sme sa doňho pustili príliš rýchlo, čo ho naplno rozzúrilo.
Ešte som sa obrátila na tmavého a počúvala jeho informácie. Vraj plán vyslovila Renbli. Asi som vedela, o koho šlo, aj keď som sa v tom, čo kto povedal, strácala, keďže som tých vlkov nepoznala.
Bolo načase sa vrátiť, tak sme vykročili do stredu územia, tam, kde sa to stalo. Hluk z tadiaľto však neprichádzal, preto ma zaujímalo, čo sa tam deje. Pritom som si už formulovala vety, ktoré oznámime Aetasovi. Vyšla som spomedzi stromov a zrakom našla alfu. ,,Neďaleko odtiaľto sme našli krvavú škvrnu na kameni. Predpokladáme, že patrí medveďovi. Ak by to tak bolo, vysvetľovalo by to jeho zúrivosť. Naša teória je, že neútočil, vďaka zraneniu bol len vystrašený,"oznámila som a pootočila sa na Zarinu a tmavého, či niečo chcú dodať.

Predátori 7

Netrvalo dlho, kým ku mne pribehla Zarina a ozvala sa ako prvá. Tmavý vlk prehovoril neskôr, takže som sa obrátila ku Zarine, ktorá len vyslovila to, čo som si myslela ja. Pravda, nemal nejaký dôvod zaútočiť na našu svorku, avšak každý vie, že zranený a vystrašený medveď takto nerozmýšľa. To by však bolo pravdivé len vtedy, ak by tá krv bola skutočne jeho, ja som počítala s tým, že áno. Mohla som sa mýliť, no spôsob ako to zistiť, neexistoval. A ani sme na nič iné neprišli, ťažko teda povedať, či sa nám pátranie podarilo.
Čo teraz? Jasné, že liečiť ho nikto nebude. Medvede nie sú priatelia vlkov. Avšak, zabiť ho tiež nebola cesta. ,,Samozrejme, že nie,"odpovedala som Zarine na túto otázku a počúvala vyjadrenie tmavého. V podstate nepovedal nič nové, len to, čo sme si všetci mysleli. Ja som len prikyvovala, pretože ak krv by naozaj patrila jemu, znamenalo by to, že sme zrejme prišli na príčinu. Dôležitejšie však bolo poriešiť, čo s medveďom teraz. Na to som mala jasnú odpoveď - nijak mu neubližovať, nedajbože zabíjať. ,,Myslím, že niekto tu už spomínal plán, a to vytvorenie chodieb pod zemou, ktoré by medveďa vyviedli mimo naše územie,"odpovedala som a zamyslela som sa. ,,S tým by som už však nepomohla, keďže mágiu zeme neovládam,"dodala som po chvíli. Bol to však asi to najrozumnejšie, čo by mohla svorka spraviť.

Predátori 6
Zarina, Minkar

Aetas rozradzoval iných členov, až sa dostal ku nám trom - pridala sa ku mne Zarina a jej šedý...priateľ? Ku slovám Zariny som mierne pokrútila hlavou. ,,To nie, určite máš dosť skúseností,"odvetila som a kráčala smerom, odkiaľ sa medveď zjavil. To mi však šedý vlk položil otázku. ,,No teraz hlavne po nejakých náznakoch, že by sa tu pohybovalo malé. Keď ho nenájdeme, tak po akýchkoľvek stopách, ktoré by nám napovedali príčinu." Vetrila som a pozerala sa po stopách, ktoré by tu nejak naznačovali prítomnosť malého. Ostatní vlci to síce vylučovali, no istota je pre mňa istota. Zanedlho sa však ukázalo, že mali pravdu. Skutočne nič nenaznačovalo, že by tu niekedy nejaké bolo, naviac sa mi medveď nezdal ako samica. Vyprovokovalo ho niečo iné, ale čo? Až tak veľa možností nebolo. Pozrela som na nich, či nezachytili niečo, čo ja nie.
Pokračovala som ďalej, nechodila som však príliš ďaleko. Chcela som postupovať postupne, pokiaľ by sme naozaj nič nenašli tu, šli by sme o kus ďalej. V hlave som si pritom premietala scénare, ktoré sa mohli stať, keď to teda medvieďa nezavinilo. Pokiaľ by bol vyhladovaný, neexistovalo by nič, čo by nám to mohlo nasvedčovať pri pohľade na okolie, nie na medveďa. Pri tom usilovnom premýšľaní, ktoré neviedlo nikam, som takmer nepostrehla čerstvú červenú škvrnu na kameni. Krv. Koho iného, keď nie medveďova? Pri pohľade na ňu sme všetci mohli približne vedieť, čo sa stalo. ,,Zranil sa a tým sa rozzúril, ťažko však povedať, čo sa mu v hlave odohrávalo." A tak nás asi nedorozumením vyhodnotil ako hrozbu. Súvislosť v tom bola, ale celé to bolo nejasné. Kto vie, či vôbec zistíme, ako presne sa to stalo. Krvavú ranu sme na ňom nevideli, to však ešte nedokazovalo, že sa nezranil.

Predátori 5

Po tom, čo sa medveď prepadol do jamy, sa začalo ozývať viac vlkov. Alyanna ako prvá navrhla ho odlákať medom. Nuž neviem, či by ho takého rozzúreného nejaký med zaujímal, naviac máme čas ho tu hľadať? Medveď sa bude snažiť vykopať von. Druhý nápad sa mi nepozdával ešte viac. Rázne som zakrútila hlavou, ked vlk s tmavými odznakmi navrhol nechatie medveďa v zemi. Odľahlo mi, keď s ním nesúhlasili aj iní. Áno, nebol to náš priateľ, ale stále to bola cítiaca bytosť a nechať ho takto zbytočne zomrieť mi prišlo prehnané. Hnedá vlčica, ktorá ani nemala pach svorky, sa pustila do Alyanny. Nie, že by som ju nejako obraňovala, pretože sama som bola zo slov Alyanny zmätená, ale idú sa tu teraz dohadovať? S použiteľným nápadom sa ozval hnedý vlk - vytvoriť podzemnú chodbu a zakončiť to mimo svorky, kde by medveď vyliezol. To sa mi už pozdávalo, bohužiaľ som nemohla pomôcť, keďze som element zeme neovládala. Ani som tak nemohla prispieť s ďalším plánom, lebo s vetrom a svetlom by som už nič nedocielila. Chcela som pomôcť ako som len mohla, ale nakoniec som bola rada, že som na medveďa neútočila. Jediné, čo bolo v mojich silách, bol krátky prieskum okolia. Aj keď by to bolo užitočné len vtedy, ak by sa našlo malé. Na iný dôvod nikto neprišiel. Neviem o tom, že by predátori ako medvede len bezdôvodne útočili na svorku. A aj keď, tak by ho nezastrašili mágie - tento sa správal opačne.
Zaujal ma návrh tej zväčša bielej vlčice ohľadom toho, že by medveďa na nás mohol poslať nepriateľ. Na mojej tvári sa značil mierne spýtavý výraz - Zlatá má nepriateľa? Pokiaľ viem, nie sme svorkou, ktorá by sa v bojoch vyžívala, nedávalo mi teda zmysel, ako by sme si mohli proti sebe niekoho poštvať. ,,Tak ja idem na prieskum,"vyhlásila som a očkom prebehla po ostatných v nádeji, že sa ku mne niekto pridá.

Predátori 4

Nakoniec som mágiu stíšila. Naozaj som medveďa nechcela veľmi rozzúriť, len ho oslabiť tak, aby nemusel nikomu ubližovať, no zároveň som nechcela nejak ubližovať ja jemu. Neviem, či som mu znemožnila vidieť na chvíľu, alebo len jeho zrak oslabila. Tak či tak, so zviazanými labami a oslabený nemohol nikomu ublížiť. Dialo sa toho veľa, preto som sa v tom začínala strácať, čo vlastne svorka chce urobiť, pretože sa zdalo, že sme sa veľmi nezhodli. Alyanna to vzala dosť bojovo, zatiaľ čo niektorí chceli na to ísť miernejšie, a ja som sa skôr prikláňala k druhej strane. Naďalej som zostávala v úzadí a očkom behala po Aetasovi, asi sme všetci čakali na jeho vyjadrenie, pretože doteraz sa zvláštne neozýval. Vytvoril jamu,do ktorej sa v okamihu medveď prepadol. Zostal nám tak čas na poriadny plán. Ako prvá prehovorila jedna vlčica,ktorá mala viacmenej rovnaký názor ako ja. Spýtala sa, či niekto nevedel o medvieďaťi, čo by dávalo zmysel, ak by tak bolo. Veď keď som naposledy kontrolovala hranice, čo nebolo tak dávno, nič som nezaznamenala. Prísť tu však mohli tesne po mne. ,,Súhlasím, riešila by som príčinu, nie jej dôsledok. Naozaj nikto nespozoroval nič, čo by nám niečo napovedalo?"akákoľvek informácia nám bude podľa mňa užitočná, pretože ja som bohužiaľ nevedela o ničom.

Predátori 3

Napokon sme sa všetci rozostavili do polkruhu, no napriek tomu to medveďa neodradilo. Ani naše výstražné vrčanie. Tým viac som strácala nádej, že medveďa vyženieme a pôjde si po svojom. A dopadne to dobre pre oba strany. Vedeli sme, že fyzické schopnosti by nám veľmi nepomohli, napriek tomu, že nás tu bolo naozaj dosť. Pár kúsancami by sme ho len skôr rozoštvali, než vyhnali. Zostávali nám mágie, vďaka ktorým by sme to zvládli múdrejšie.
Niekto už obmotával medveďovi laby s koreňmi. Medveď ešte urobil pár krokov dozadu, akoby videl, čo my nie. Ilúzie. Šikovné. Obidve mágie však dlho nezapôsobili, keď sa postavil na zadné laby s hrozivým revom, čím jasne dal najavo, že sa len tak nevzdá. Mne sa to nepozdávalo, hoci som vlastne bola rada, že som súčasťou a pomáham obraňovať svorku. Vlk s tmavomodrými znakmi sa oddelil od polkruhu, čím na seba náročky upútal medveďovu pozornosť, aby sme my mohli robiť svoju prácu. Ja som taktiež bola pripravená na použitie môjho svetla, len som čakala, kým bude najvhodnejší čas. Zatiaľ už činila Alyanna, ktorá koreňami obmotala medveďovi tlamu. Vtedy som usúdila, že je čas - mierne som vyšla z polkruhu a namierila svoje paprsky na jeho oči za účelom ho nadobro oslepiť. Moja mágia však bola dostatočne silná, preto som vedela, že to nebude problém. Nepochybovala som o tom, že ho tým rozzúrim a preberiem na seba jeho pozornosť, no keďže oslepol, nemohol si už vybrať cieľ a zaháňať sa bude do prázdna.

Predátori 2

Ako sme všetci čakali, medveďov hustý kožuch sa prelínal pomedzi kmene stromov, až sa nám zjavil celý, aj s odhalenými zubami. Ja som sa vrčania stránila, no nie preto, že by som chcela, aby si ma nepovšimol. Naopak, podišla som bližšie, aby som dokázala, že sa schovávať nebudem. A ešte bližsie, keď na mňa Alyanna kývla hlavou a predstavila jej plán, pričom môj názor bol viacmenej rovnaký, aj keď... Zmätený možno bude, ale nie na dlho. Že na niekoho zaútočí, bolo isté. Nebála som sa. Napätie som cítila, ale strach určite nie. Skôr odhodlanosť byť užitočná a nápomocná svorke. Sekundy sa tiahli, zatiaľ čo som sledovala medveďa očkom sledovať nás všetkých. Zvláštne stretnutie. Aký mal k tomu dôvod? Niečo sa jednoducho muselo stať. To sa už asi pravdepodobne nedozvieme. Na vymýšľanie nemáme veľa času, naozaj nikto nevie, čo má teraz medveď v hlave a na čo sa pripravuje.

Predátori-začiatok

Po skončení svorkového zhromaždenia som viacmenej zostávala na mieste. Už som naozaj nemala v pláne vyrážať na prieskumy. Veď som vlastne ani nemala kde.
Otočila som sa na Alyannu, od ktorej som sa dozvedela, že Aetas je jej otec. Opäť nová informácia. Určite toho neviem ešte veľa. O inom sme sa však baviť nestihli, pretože sme všetci spozorneli a upriamili sa na pach, ktorý nám oznamoval, že poblízko územia sa nachádza nevítaný hosť - medveď. Zakrátko sme aj dostali správu o tom, aby sme boli v strehu. Ja som už dávno bola, nechápala som však, kedy sa tu stihol objaviť, a čo tu vlastne hľadá? Na túto otázku však odpoveď dostaneme, až keď sa pred nami zjaví na oči. Ako dobre, že nie som na potulkách mimo svorky, pretože presne toho som sa obávala. Všetku moju pozornosť som smerovala na hrozbu v napätí, pripravená akokoľvek pomôcť.

//Zlatý les

Domov. Konečne sme tu. Od Alyanny som sa dozvedela, že sa tu narodila a strávila tri zimy, no tentoraz to bude štvrtá. Čo je celkom dosť. Pohliadla som na ňu a potom sa poobzerala po členoch, scéna predo mnou ma však mierne prekvapila. Za ten krátky čas, čo som tu nebola, sa tu stihlo nahromadiť celkom dosť vlkov, čo som nečakala, pretože nedávno tu bolo pomerne ticho, teraz však opak sa stal pravdou. Naozaj dosť. Vyzeralo to, že sme dorazili vo vhodnú chvíľu, pretože sa začínalo niečo diať.
Zápis rýchlohry
Keď sme počuli zavytie Aetasa, obe sme vedeli, o čo šlo. Sadli sme si na miesta a počúvali nasledujúce slová. Riešilo sa povyšovanie, prijímanie nového člena i oznamy od členov. Keď už nikto nemal ďalšie informácie, rozišli sme sa.

//Hmlisté pláne

Hmlu sme už dávno prešli a ocitali sa v známom lese, v ktorom som cítila zmes pachov, ako sme sa približovali ku svorke. Náš rozhovor však pokračoval. Dozvedela som sa, že pamätala som si dobre, svätyňa skutočne bola na druhom konci ostrovov. ,,Áno, už dávnejšie,"odpovedala som a zdalo sa, že týmto sme túto tému uzavreli a ku svorke prišli aj čo sa týka témy rozhovoru. Pred tým, než som jej odpovedala na ďalšiu otázku som sa krátko zamyslela. ,,Celkom krátko, teda ako pre koho. Som tu už dve zimy. A ty?"hoci mi bolo jasné, že tu bude dlhšie než ja, pretože mi niečo napovedalo, že má vyššie postavenie, napriek tomu ma zaujímalo, ako presne dlho. Určite toho vedela veľa čo sa našej svorky týka, predsa tu už strávila nejakú dobu.
Pomaly sme vstupovali na územie. Síce sa nič zaujímavé nedialo, no bolo fajn, že možno budem mať možnosť dozvedieť sa o iných.

//Územie Zlatej

Šedá vlčica sa predstavila ako Dail, rýchle mi však došlo, že nie je našim členom a vyzeralo to, že sa od nás odpojí. Keďže ako som predpokladala, Alyanna mala namierené do svorky. ,,Idem," oznámila som jej a kývla som Dail teda na pozdrav. Obrátila sa na Alyannu, pričom sme boli takmer na konci územia a tak sme teda na seba mohli konečne poriadne vidieť. ,,Svätyňa? To je na druhom konci ostrova, však?"chcela som sa uistiť, pretože už to bol nejaký piatok, čo som sa u majstra zastavila. A teda, zišlo by sa mi to, veľa to nestojí - len mince a úsilie, od svorky to však bol kus cesty, ak som si dobre pamätala. A teraz keď som bola jej členkou, by som sa tak nevzdiaľovala. Problém by to nebol, keby nebolo obdobia, kedy som sa svorke neukázala dosť dlho. Chcela som to vynahradiť.

//Zlatý les

Na odpoveď vlčíc som nemusela čakať dlho. Hmla sa ešte viac rozostúpila a ja som teraz mohla jasne vidieť obidve vlčice - tú so zelenými odznakmi a nakoniec aj na jej sivú spoločníčku, ktorá ma pozdravila ako prvá. Tá s odznakmi, Alyanna patrila do svorky, čo som si uvedomila tesne pred tým, než sa ma spýtala na otázku, z ktorej sa to dalo ľahko odvodiť. Samozrejme to bola pre mňa dobrá správa, pretože rozhovor s členom svorky, dokonca ešte vyššie postaveným, bolo pre mňa užitočnejšie než rozhovor s tulákom. ,,Nie, nedávno som kontrolovala hranice, nič sa nedeje, zdá sa. Vybrala som sa však na krátky prieskum a som rada, že som stretla člena svorky,"odvetila som. ,,Mireldis,"predstavila som sa po nej. Alyanna mi ďalej vysvetlila, kde sme sa stretli. Na to som len krátko prikývla. Zdá sa mi, že aj ju som niekde v tej kope vlkov zahliadla. Pritom sme pomalým krokom kráčali z hmly, predsa to nebolo najvhodnejšie miesto na spoznávanie. ,,Mierite do svorky?"spýtala som sa počas cesty.

//Zlatý les

Tak ako som aj plánovala, tak som sa aj vybrala na prieskum okolia. Prešla som cez lúku a pokračovala na pláne, kde sa aspoň podľa mojich pozorovaní celoročne, za akéhokoľvek počasia udržiavala hmla a nikdy sa nešírila do ostatných miest. Raz za čas sa hmla rozostúpila tak, že som mohla uvidieť pár metrov pred sebou. A presne to sa dialo teraz. Nestávalo sa to často, preto som sa rozhodla využiť to, vstúpiť hlbšie a bližšie tak spoznať toto miesto. Šla som len rovno, aby som sa tu tak ľahko nestratila. Taktiež pomaly, lebo sa tu ľahko dalo zakopnúť o množštvo kameňov. Jeden by si pomyslel, že tu nikto nebude, no vlčích pachov tu bolo dosť. A zdalo sa, že niekto sa tu aj skutočne pohybuje. Naviac bolo očividné, že som ku dotyčnému kráčala priamo smerom, ktorým som mala namierené. Netrvalo dlho a z hmly som mohla dovidieť na svetlú vlčicu s trochou zelenej na srsti, viac som zistiť nevedela. Rozprávala sa však, tak som počkala na chvíľku ticha a rozhodla sa pre jediný spôsob, ako zistiť kto je. ,,Zdravím,"prihovorila som sa im jednoduchým pozdravom. Pristúpila som dostatočne blízko na to, aby na mňa cez hmlu dovideli, no taktiež nie tak blízko, aby som prerušila ich osobnú zónu.

Meno:Mireldis
Posty:12
Postavenie:kappa
Funkcia:prieskumník
Aktivita pre svorku:-
Zhrnutie: na osudovke spolu s inými zachraňovala slnko