Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Zavrčala na Ceruma, keď počula ako s ňou hovorí. Áno?! Skoro dospelá vlčica, ktorá nevie absolútne nič, lebo ju to rodičia nenaučili! Prebodla ho pohľadom. Každý rodič má naučiť svoje vĺčatá všetkému, čo budú v živote potrebovať. Mňa to ale nikto nenaučil! Namiesto toho mi len nadávali, že nemám rada svojich súrodencov a stále sa s nimi škriepim! To je podľa teba normálne?! Zavrčala znovu, bola veľmi nahnevaná a prístup Ceruma sa jej prestával páčiť.Keby ma všetkému naučili, už tu dávno nie som a spoznávam svet okolo nás. Ale nepripravená nepôjdem nikam. Namiesto toho, aby bola mama a otec so mnou sa túlajú kto vie kde. Zakňučala, ten hnev ju vyčerpával. Keď počula, že má jej mama pri sebe niekoho z jej súrodencov, sklonila hlavu. Jasne, viac sa venuje im ako mne, to je teda úžasné. Povie si skôr sama pre seba. Mal si mi pomôcť nájsť mamu a nie ma tu poúčať čo mám a čo nemám robiť! To mi stačí, že robili rodičia, ale ako vidím, všetci dospelí sú rovnakí! Vieš čo? Mám už toho všetkého dosť, keď o mňa nikto nestojí, asi by som mala odísť kto-vie kam. Pozrie napokon na Ceruma so smútkom v očiach, no potom sa rozbehne čo najďalej od všetkých. Dajte mi už všetci pokoj! Keď ma tu nechcete, tak už tu nebudem ani minútu. Zašteká ešte napokon, po tvári sa jej kotúľajú slzy, nečakala, že bude musieť tak rýchlo dospieť bez rodičov. Bežala čo jej sily stačili niekde do hôr, kde sa chystala zomrieť. Mala pocit, že ju nikto nemá rád, všetko robí len zlé. Tak prečo by mala byť na tomto svete, keď o ňu nikto nestojí.

Mierne nadvihla hlavu, keď počula od Ceruma, že môže nájsť vodu aj ňuchaním.Skúsim to. Povie po chvíli, keď sa zhlboka nadýchne, aby nasala všetky vône okolo nej. Celú dobu ho počúvala, to, čo je to genetika celkom pochopila, aj keď jej niečo z toho nedávalo zmysel, nechcela to však riešiť. Keď sa však nadýchla, zacítila pre ňu veľmi silný, no najmä známy pach vlka, či skôr vlčice. Mama, naozaj môžem cítiť mamu? Pýta sa sama seba, keď si všimne, že jej chvost sa myká zo strany na stranu. Niečo v nej sa radovalo, no nevedela čo to je. Preto skúsila zavyť, dúfajúc, že ju mama bude počuť a príde jej na pomoc. Potom však pozrie na Ceruma. J-ja ja. ju cítim. Cítim moju mamu. Viem, že je tu. Pozrie na neho, nevie, čo má robiť, či má čakať na mamu, alebo sa má vydať k vodnej ploche a pokúsiť sa hľadať jedlo. Č-čo mám robiť? Som hladná, ale chcem ísť za mamičkou. Zakňučí smutne.

Pozerala na Ceruma, počúvala každé jeho jedno slovo, no pritom nezabudla kráčať cestou, až dorazili do lesa, kde už bola s maminkou, tak sa obzrela, či ju niekde neuvidí. Bol to však veľký les, a tak nevidela nikoho pre ňu známeho, z čoho zosmutnela. Genetika? Nakloní mierne hlavu doprava, ďalšie jedno slovíčko, ktorému nerozumela, ale znelo veľmi zaujímavo. Čo je to genetika? Opýtala sa Ceruma, dúfajúc, že jej to vysvetlí. Keď počula, ako jej vysvetľoval tie slová predtým, pokývala hlavou. Rozumiem, takže vojna je niečo veľmi zlé, čo by sa nemalo stávať? Položí mu ďalšiu otázku, či správne pochopila to slovo. Dúfala, že áno, to slovo sa jej vôbec nepáčilo. Áno, áno prosím, chcem sa to naučiť. Och, áno, to máš pravdu, mali by sme sa najesť. Zakňučí, keď pocíti, že jej zakŕka v brušku. Nevedela však ešte dobre loviť, tak dúfala, že sa jej niečo podarí uloviť samej. To znie fajn, pri vode to pôjde ľahšie. Pokýva súhlasne hlavou, snaží sa nájsť, kde by mohla byť najbližšia vodná hladina. Niečo cítim. J-je možné, že cítim vodu vďaka mojej mágii? Pozrie na Ceruma, keď pocíti niečo veľmi príjemné. Myslím, že stále niečo nosí v sebe. Niečo také spomínal, že nám o tom raz porozpráva, keď budeme väčší. Spomenie si na slová svojho otca, no vtedy mu vôbec nerozumela, bola ešte veľmi maličká. Tvoja princeznička budem veľmi rada. Nadskočí od radosti do vzduchu, je v nej predsa ešte stále to pojašené malé vĺča, ktoré by sa chcelo celé dni a noci len hrať a hrať. Z toho už však pomaly musela vyrásť, aj keď sa jej to nepáčilo, musela sa naučiť žiť, ako dospelý vlk.

<--Furijské hory
Kráčala popri staršom vlkovi, pričom celú dobu počúvala jeho slová, ktore jej venoval. Občas pokývala súhlasne hlavou, že rozumie jeho slovám, aj keď bola ešte priveľmi mladá. Nie, to nemá. Otec aj mama majú mágiu ohňa, ja mám mágiu vody, jeden brat má dokonca mágiu zeme. Povie po chvíli premýšľania smerom k Cerumovi. To by ste pre mňa naozaj urobili? Bolo by to úžasne, chcem sa naučiť svoju mágiu používať skôr ako moji bratia a sestra. Prosím, naučte ma ju používať. Zastrihá ušami, pričom stále hľadí na Ceruma.V-vojna? Č-čo je to vojna? Opýta sa po chvíli, mierne nakloní hlavu doprava, nevie, čo to slovo znamená, s takým slovom sa ešte nikdy nestretla, no nepredpokladala, že to znamená niečo pekné. M-mŕtvi? T-to akože už nie sú medzi nami? Alebo čo to znamená? Zasype ho ďalšími otázkami, vôbec tomu nerozumela, veď bola ešte veľmi mladá, s kým sa o tom mala rozprávať, keď stále len riešili ich vzťahy s ostatnými súrodencami a potom utiekla. A-ale ja chcem byť otcova princeznička. Ja chcem, aby ma mal najradšej. Aj keď mám bratov a sestru, rodič predsa môže mať obľúbenca, len to nemôže povedať pred ostatnými vĺčatami. Zamyslí sa nad tým, dáva jej to celkom zmysel, veď prečo by nemohol mať vlk svojho obľúbenca medzi vĺčatami. A-ale aj keby ho nemal, nemal by byť nestranný a snažiť sa pochopiť všetky svoje vĺčatá? Pozrie sa znovu na Ceruma.

Och, áno, to už hovorila aj mama aj otec, keď videli akú farbu očí majú ich vĺčatá. Spomenie si na slová rodičov, ktoré im o tomto venovali. Vtedy počúvala každé jedno ich slovo, čo sa už nedalo ale povedať o tom, že ich počúva aj teraz. J-ja sa snažím to trénovať, ale to by som musela chodiť viac k vodným zdrojom, a tam nás mamička nebráva tak často. Vlastne sme pri vode boli iba raz, a to som trochu osprchovala brata. Zachichoce sa, príde jej to vtipné, aj keď jej bratovi to tak asi neprišlo. To si ona však neuvedomila. Musím viac trénovať, inak sa nezlepším. Či už s mamou alebo bez mamy. Uzavrie to nakoniec, bola pripravená zdokonaliť sa v mágií, aj keby mala hľadať pomoc u iného vlka v svorke ako u svojich rodičov. Na jeho ďalšie slová pokývala súhlasne hlavou. Áno, to používajú ale neuvedomujú si, že niekoho tie slová môžu raniť. Potom je jasné, že sa necíti chcený v tom prostredí. Potrasie nesúhlasne hlavou, to bol presne jej prípad. Áno, áno uschol, veď to bol iba menší prúd vody, ktorý na neho vyšplechol, no mám pocit, že to bolo preto, že som bola na neho nahnevaná. Moja mágia, akoby to cítila a chcela ma brániť. Povie po chvíli keď si uvedomí, že bola vtedy na brata nahnevaná za to, čo povedal a chcel jej prebrať kamarátku. Ah... to je krásne, mohla by som ju niekedy spoznať? Chcem poznať celú svoju rodinu, do ktorej patrím. Znovu hravo nadskočí, no potom sa vyberie popri Cerumovi k miestu, odkiaľ predpokladala, že prišla. A prečo nie? Svojim spôsobom môžu, ale ak by aj nemali obľúbenca nemusia brániť len jednu alebo druhú stranu. Chránili bratov, a ja tom bola tá zlá, ktorá niečo spôsobila. Pritom to tak vôbec nebolo. Keď mi brat omotal laby rastlinami, až som skoro spadla na ňufák, nebyť tam môjho otca. To nebolo fér. Jemu na to nič nepovedali, ale keď som ja omylom pokropila brata vodou, už po mne štekala, že sa mám ospravedlniť. Povzdychne si, niekedy jej to prišlo, že Akrosa a Arrowa rodičia chránia, zatiaľ čo ju a Solari vychovávajú tvrdšou labou. V to dúfam, ja nechcem zle vychádzať so súrodencami, veď je to moja rodina, za ktorou by som mala stáť, no niekedy mám pocit, že sa proti mne spykli a nechcú so mnou mať nič spoločné. Zvesí hlavu, no ďalej kráča k lesu.
--> Les Álf

Počúvala Ceruma, no potom potriasla hlavou. A-ako ste to vedeli? Áno, mám mágiu vody, ale ešte ju veľmi neviem používať. Povzdychne si, rada by svoju mágiu vedela viac ovládať, no dobre vedela aj to, že to chce veľa času a tvrdý tréning. Zatiaľ viem len vyslať neúmyselne prúd vody na svojho brata, keď sme pri vodnom zdroji. Zachichoce sa, spomína si na to, ako oprskala brata pri prvej prechádzke s ich mamičkou. Och, tak veľmi jej to chýbalo. Chcela byť znovu s bratom a s mamou. J-ja viem, ale keď som sa v rodine necítila bezpečne, stále ma z niečoho obviňovali, pritom som za nič nemohla. Čo predsa vĺča môže za to, že ešte nevie ovládať svoju mágiu a občas sa zadarí ju využiť, keď to najmenej čaká? Pozrie na Ceruma. T-tak počkať, vy ste teda pre mňa niečo ako strýko? Nakloní mierne hlavu doprava, začína tomu celkom rozumieť. Áno, prosím, to by bolo úžasné. Potrebujem spoznať svorku, ak mám byť pre ňu užitočná. Rodičia mi zatiaľ ukázali iba úrkyt a nejakú vodnú plochu, ale nič viac. Skloní hlavu, chcela toho čo najviac spoznať, aby mohla pomáhať rodičom pri love a neskôr i v celej svorke. Počúvala jeho slová o otcovi, vie, že jej niečo už otec spomínal, no nerozumela tomu. J-ja cítim, že ma má rád, ale ako sú na tom ostatní to neviem. Bratia ma asi radi nemajú, sestra neviem a mama. Tá sa snaží byť nestranná, ale niekedy by som potrebovala jej podporu. Zakňučí trochu smutne, stále sa myšlienkami vracia k tomu úkrytu a čo jej kto povedal. Počúvala Ceruma ďalej, celkom tým slovám nerozumela, no asi to bolo tým, že bola ešte primladá, no potom hravo vyštekla. Áno, už čoskoro vraj budem dospelá. Štekne, no potom sa poobzerá okolo seba. Mali by sme ich ísť nájsť, nech nám neutečú ďaleko. Pripomenie, čo mali v pláne.

Keď pocítila príjemne teplo, otočila sa na pre ňu neznámeho vlka. T-to robíte Vy svojou mágiou? Opýta sa trochu vyplašene, no páči sa jej to. J-ja nemala som to v pláne, chcela som sa len vyvetrať a prísť na iné myšlienky, n-no potom som sa stratila. Ešte nepoznám územie svorky, tak som nevedela trafiť do úkrytu, a-až sa mi napokon stalo to s labami a už som sa tam nedostala vôbec. Vysvetlí rýchlo, pôvodne išla iba na pár minút von s úmyslom sa potom vrátiť k rodičom a súrodencom, no osud to zariadil inak. N-neviem, zatiaľ kým som bola v úkryte bol s nami aj s mamičkou. Povie po chvíli premýšľania. Keď pocítila, že mravčekovia z jej láb pomaly ustupujú pokúsila sa labami pohnúť. Po niekoľkých minútach sa jej to konečne podarilo, a tak sa postavila na laby. Ďakujem Cerum. Som Ricca, jedna z dcér Taylora a Solfatary. Povie napokon pokojným hlasom. Keď pevne stojí na labách, podíde bližšie k Cerumovi. Mala som byť v úkryte, no mala som pocit, že ma nikto tam nemá rád, tak som sa vybrala von. Ale teraz sa už chcem vrátiť za mamičkou. Zakňučí, no keď začuje, čo hovorí, tíško zavrčí. Oni sú dobrí rodičia, a to je jasné, že sa musia postarať o potravu. Ale neopustili by nás. Precedí pomedzi tesáky, no potom vyplazí jazýček. Áno, áno, prosím nájdime ich. J-ja chcem byť pri nich, tam kde patrím. Mierne nadskočí, čím si overí, že jej laby ju už pevne udržia nad zemou. Keď sa jej podarilo nespadnúť, pozrela na Ceruma.Ale kde ich budeme hľadať? Svorka je obrovská a na moje vytie či kňučanie ani jeden z nich nereagoval, čo je divné, nie? Nemali by si chrániť dcéru, keď je v nebezpečenstve alebo zranená? Pokrúti hlavou, nedávalo jej to zmysel.

Stále kňučala, nemohla sa pohnúť, no nikto ju nepočul, až po chvíli uvidela, ako sa k nej blíži nejaký vlk. Keď sa jej prihovoril, pozrela na neho. J-ja neviem. Túlala som sa svorkou, a-ale z ničoho nič som sa nemohla pohnúť. A stále nemôžem pohnúť zadnými labami. Zakňučí, začína jej byť už aj celkom zima, nie je ešte zvyknutá, tak dlhý čas tráviť vonku sama, bez ochrany rodičov. Á-áno, prosím, neviem prečo sa to stalo, no bojím sa. Akoby som mala laby plné mravcov, príšerne to bolí. Zakňučala znovu, pričom sa pokúšala postaviť na laby, no znovu spadla do snehu. Kožúšok na bruchu mala už komplet mokrý a zlepený do jednej veľkej guče, no neriešila to. Dôležité bolo, aby sa znovu postavila. Keď počula jeho otázku, pozrela sa na neho. T-Taylor. T-tak sa volá môj otec. Vykokce zo seba, tá zima je ukrutná pre jej jemný kožúšok. Och, čo by len dala, keby mohla byť pri svojej mamičke a súrodencoch, no cítila sa stále odvrhnutá a nechcená. M-mama. J-ja chcem mamu. Vyštekne po chvíli smutne, pričom sa snaží zavyť dúfajúc, že Solfatara spozná hlas svojej dcéry, ktorá ju potrebuje.

Celé hodiny sa túlala sama naprieč celou svorkou, ktorú ešte veľmi nepoznala. Veď od malička poznala zatiaľ iba úkryt a to krásne miesto, kde bola spolu s maminkou, keď ich prvýkrát zobrala von. Bola nahnevaná na všetkých z rodiny, cítila sa odtrhnutá a nenávidená, čo sa jej vôbec nepáčilo. Keď prechádzala okolo vody, na chvíľku sa pristavila, aby sa mohla upokojiť, čo jej aj celkom pomohlo. /Je to predsa moja mágia, mala by ma vedieť upokojiť, nie?/ Pýta sa sama seba. Keď sa však vracala naspäť k úkrytu neuvedomila si kam ju vedú jej laby, a tak skončila na zemi. Nedokázala sa postaviť na zadne laby. /Č-čo sa to deje? Prečo nemôžem vstať?/ Začína ju premáhať strach. /T-tati. M-mami. Kde ste kto, prosím mami.../ Zakňučí, veľmi sa bojí, aj keď už nie je malým vĺčaťom chce byť pri svojich rodičoch, aj keď sa na nich ešte stále hnevá. Napokon smutne zavyje, dúfajúc, že ju niekto začuje a príde jej na pomoc.

Počúvala slová svojich rodičov. Ja som ale nezačala. Som v tom nevinne mami. Zakňučí, je z toho smutná, ale zároveň dosť nahnevaná. Im prejde všetko, zatiaľ čo ja nemôžem nič. Takmer už od začiatku ma neustále prezývajú aj keď vedia, že sa mi to nepáči. Vyvyšujú sa nado mňa! A to nie je fér. Sme súrodenci, mali by sme si byť všetci rovní a nie sa vyvyšovať jeden nad druhým! Zavrčí, pričom labou udrie do zeme. Ale ako vidím asi ma tu nikto nemá rád. Pozrie na otca keď mama odíde z úkrytu. Prečo? Prečo práve ja? Snažím sa byť len dobrou vlčicou a nič nevychádza. Všetko čo urobím je zlé. Zakňučí znovu, celé ju to už hnevá, a tak sa po chvíli otočí všetkým chrbtom a s plačom vybehne z úkrytu. Beží ďaleko, ani vôbec vlastne nevie kam, nechce však vidieť nikoho, kto by jej mohol ublížiť.

--> Furijske hory

bez toho zásahu prúdu vody na Akrosa ... :) nestihla som už upraviť post kvôli výpadku notebooku

Keď ju privítal otec v úkryte, smerovala k nemu. Chýbal si mi tatiiii. Zapiští veselo, hoci mala rada oboch rodičov, otca mala o niečo radšej. H-h-hej č-čo sa to deje? Zakňučí, keď na svojich labkách pocíti nejakú trávu. V tom ju však chytí otec za kožu na krku, na čo trochu zaskučí, no keď už necíti tú trávu, oblíže mu ňufák. Ďakujem tati. Pritúli sa k nemu bližšie, pričom si nechá od neho oblízať tváričku. V tom však začuje Akrosa, na ktorého sa prudko otočí. No jasne, mohla som to čakať, že sa ho hneď zastaneš a mňa potopíš. To si teda veľmi dobrý braček. Otec nebol spolu s nami vonku, tak ako podľa teba môže vedieť, čo sa tam udialo a čo nie? Tam ma mala potrestať mama. Zavrčí na neho dosť nahnevane, pričom na neho upriami pohľad. Na Akrosa sa z ničoho nič vyleje prúd vody, po ktorom ostane úplne mokrý. Tak titreba, nemá sa čo starať do niečo o čom vie veľké nič. Je nahnevaná, no potom sa pozrie na otca. Áno, áno, áno prosím nauč ma používať mágiu. Zakňučí veselo, chce sa to naučiť čo najrýchlejšie, aby predbehla svojich bratov a sestru. No to ma podrž, chytil hada, čo ma potom, ja chytím väčšie zviera ako on. Uvidíme ako sa bude potom tváriť. Pomyslí si. Tak a dosť, toto si prehnal Akros! Vyštekne na brata, ku ktorému sa rozbehne a prudko do neho narazí. Už od začiatku si ku mne hnusný a to som ti nič neurobila. Si hnusný Akros! To sa nerobí! Zavrčí čiastočne nahnevane ale i dosť smutne, chce so svojimi bratmi a sestrou vychádzať. Mami, prečo sa ku mne správa Akros tak hnusne už od prvej chvíle čo sa naučil hovoriť? Pozrie na mamu dosť smutne, no po chvíli uhryzne svojho brata silno do laby. Potom ale pribehne naspäť ku otcovi, ku ktorému sa začne líškať. Prosím, prosím poďme von. Tu ma očividne niekto veľmi nemá rád. Zakňučí dosť smutne.

<- Les Alf (cez územie svorky)

Počúvala jej mamičku, na čo pokyvovala hlavičkou. J-ja som len ošpliechala Akrosa. Vyštekne od radosti, hoci to na prvý pohľad tak nemuselo vyzerať, bola z toho veľmi šťastná, že sa jej podarilo ošpliechať brata, na ktorého bola v tej chvíli dosť nahnevaná. Len čo vliezla do úkrytu a uvidela svojho otca, rozbehla sa k nemu. Tatiiiiii.... Zapiští, keď sa na neho vrhne. Zúbkami mu prejde po labe. Akú mágiu máš ty? Nemáš náhodou vodu? Nenaučíš ma niečo z nej? Zahltí otca otázkami, je tak veľmi zvedavá, čo by mohla dokázať so svojou mágiou. Po chvíli sa zaprie labkami do svojho otca, aby ho zhodila na zem a mohla si na neho ľahnúť ako na veľký mäkký vankúš. Tatiiii, môžem ísť nabudúce s tebou? Opýta sa tíško, aj keď má veľmi rada mamičku, ocka má o niečo radšej. Dnes som mala rybu čo nám doniesla mamička. Pokýva súhlasne hlavou, keď počuje mamičkine slová o tom, že im doniesla rybu, keďže bola stále hladná. A dnes som sa hrala s bublinkami v jazere a potom som osprchovala Akrosa. Zasmeje sa, no potom unavene zívne. Pár krát prejde pár krokov do kolečka, až kým si neľahne na labky. Hlavičku si položí na predné labky. Ale už je čas ísť spinkať. Zívne znovu, pričom pomaly zatvorí očká.

<- Němé údolí (Cez Ostříží zrak)

Keď počula od maminky, že už idú za ockom a ostatnými súrodencami, nadskočila od radosti. Na ocka i ostatných sa veľmi tešila, aj keď bola spokojná aj s maminkou ale už chcela mať pokoj od Akrosa. Dúfala, že bude vychádzať s ostatnými. Počúvala, čo hovorila maminka Akrosovi o mágii Mielei. Mamii, a-ako zistím akú mágiu mám. C-cítila som čudné pocity k-keď som mala labku vo vode. Zakňučí, ale dúfa, že jej to maminka bude vedieť vysvetliť a možno ju aj niečo naučiť z mágie, ktorú dostala do daru. Pozrie sa na Akrosa, akoby čakala na jeho reakciu. S n-ním nebudem mať rovnakú mágiu, t-to asi nie, ale chcela by som vedieť, a-akú mágiu mám. V tej vode som cítila t-takmer všetko. Boli tam bublinky a p-príjemný pocit. Pokračuje v hovorení, je jej úplne jedno ako bude na ňu reagovať Akros. Stále bola na neho trochu nahnevaná, ale dobre vedela, že sa s ním niekedy udobrí, ale teraz na to nebol ten správny čas.

-> Úkryt (cez územie svorky)

Pozrie na Akrosa. A prečo nie? Kým sme ešte mali, je to úplne normálne. Ale ako vidím ty si chceš robiť čo sám uznáš za vhodné, tak si rob. Pretočí očami, dosť ju to vytáča, ale snaží sa nebyť tak nahnevaná. Labkou stále však krúži vo vode, snažiac sa zistiť, či tie bublinky vytvára ona alebo nie. Po chvíli sa však pozrie na Akrosa, No wow, cíti teplo a čo ja s tým? Pýta sa sama seba, nevie pochopiť, prečo sa jej brat snaží nad ňou povyšovať. Nehádame sa kvôli tebe, len tuto niekomu vadí, že nechcem aby sa nám niečo stalo. Vôbec ho nespoznávam. Pokrúti hlavou, snaží sa zistiť, prečo sa Akros správa tak ako sa správa, veď doteraz sa tak nikdy nesprával v úkryte, kde boli predtým, ako ich mamička zobrala von. Keď ale začula mamičku, vynorila labku z vody, pričom z ničoho nič vyšplechla jemný prúd vody na Akrosa. Hups, sorry bráško. Ospravedlní sa, no potom sa už rozbehne k mamičke, o ktorú sa začne obtierať. Mamiii, ideme už za ockom? Opýta sa. Potom sa však otočí na Mielei. Snáď sa niekedy ešte uvidíme a budeme sa môcť hrať a učiť sa mágiu. Povie s miernym pousmiatím sa na tlame, pričom veselo kýva chvostom zo strany na stranu. Potom sa pozrie na kamarátku jej mamičky. Však sa s Mielei znovu uvidíme? Prosiiiiiiim. Zakňučí.

-> Les Alf (Cez Ostříží zrak)