Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Keby sa dalo tak by som sa pri týchto slovách začervenala. Usmiala som sa a obtrela som sa o neho. "Privádzaš ma do rozpakov." Poviem a bola som šťastná ako ešte nikdy pred tým. Konečne mám to po čom som túžila a to som si myslela že to nikdy nebudem mať. A teraz to mám a zrazu mi to prišlo ako krásny sen s ktorého som sa nechcela zobudiť. Keď som videla aký bol ochotný a pomáhal mi tak som bola s toho unesená aký je zlatučký keď mi pomáha. "Ďakujem ti veľmi pekne." Poviem a potom keď odišiel pre vodu tak som sa pozrela na Gwyna ktorý spinkal. Bol tak sladký a nemohla som uveriť že je môj. Po chvíľke sa Erro vrátil aj s vodou a ja som ho olizla. Bola som mu za to vďačná že mi doniesol vodu. A preto som sa do nej hneď pustila. Začala som piť. Bola som smädná ako keby som nepila niekoľko mesiacov. Vodu som mala za chvíľu vypitú. Potom sa ma opýtal či ešte niečo chcem. Bolo to pekné od neho ale zase som nechcela aby všetko robil sám. "To je pekné od teba ale zase nechcem aby si sa zbytočne namáhal. Teraz mi stačí to že si tu so mnou." Usmiala som sa a olizla som ho.

Pokojne som spinkala lebo som vedela že sa Erro o všetko postará. Konečne som bola spokojná a šťastná. Neviem ako dlho som spala ale keď som sa zobudila tak som si všimla ako bol Erro ku mne pritúlený. Usmiala som sa. "Ahoj som rada že si tu ostal s nami." Olizla som ho a bola som šťastná že je tu. Teraz som momentálne nepotrebovala nič. Stačilo mi to že som tu bola s Errom. Únava ma uuž trochu prešla ale bolesti som ešte mala ale nejako som ich nevnímala keďže som bola s Errom. "Erro nechcem ťa otravovať ale mohol by si mi prosím doniesť trochu vody?" Opýtala som sa ho a pousmiala som sa. Potom som sa pozrela na malé ktoré spinkalo a vyzeralo tak sladko. A až teraz som si všimla že je biele. Trochu som sa pousmiala lebo bolo celé po mne ale bola som zvedavá po kom bude mať povahu či po mne alebo po Xinovi alebo či bude po nás oboch. Veď uvidíme keď bude trochu väčšie a staršie po kom vlastne bude. Teraz bolo pre mňa dôležité aby Gwyn bol zdravý a v bezpečí nič iné som nepotrebovala.

% sú pre sisi zbytočné tak ak by to šlo tak by som ich preniesla na echa (do každej dať 4%) a labky dať sisi do zeme 1 a 1 do pavučiny :)

"Ďakujem že tu Erro môže ostať." Poviem natešene. Takže tieto vĺčatá sú Ath a Aetasa. "Tak to vám gratulujem. Sú krásne." Poviem a usmiala som sa a potom som len videla ako Ath odišla s vĺčatami a ja som tam ostala s Errom. Bola som rada že bol Erro celú dobu pri mne a utešoval ma. Bol pre mňa veľkou oporou. "Zvládla som to vďaka tebe miláčik." Pousmejem sa a tiež ho potom oliznem a pokojne som odpočívala a sledovala som malého ako potom zaspinkal. Najviac ma ale potešilo keď povedal že sa mu meno páči a že sa mu páči aj to vĺča. Aj keď ma trochu mrzelo že to neni Errove ale kto povedal že ani s Errom nemôžeme mať do budúcna ďalšie vĺča? "Som rada že sa ti páči. A verím že budeš skvelý otec." Usmejem sa a obtriem sa o neho. "Aj ja teba milujem Erro." Poviem mu a usmiala som sa. Cítila som že som unavená s toho všetkého a tak som si potrebovala odpočinúť. A tak som sa pritúlila k Errovi a zatvorila som oči a hneď som zaspala. Pokojne som spala pretože som vedela že Erro sa o malé postará keby niečo.

Poprosím o odznak vĺčatá

přidáno

Na moje prekvapenie Ath zareagovala celkom v pohode. Bola som rada že nič s toho nerobila. "Jasné za Erra dám pokojne aj labu do ohňa." Poviem a pousmejem sa a pozriem sa na neho a oliznem ho. "Ďakujem Ath za všetko. Moc si toho vážim od teba. Asi máš pravdu že to bude za chvíľu." Usmejem sa a potom sa pozriem na malé vĺčatá ktoré tu boli. "Ahoj my sme sa ešte nevideli. Vás vidím prvý krát. Komu patríte?" Opýtam sa ich a pousmejem sa. "Inak ja som Sisi členka svorky a toto je môj partner Erro." Predstavila som nás oboch a usmiala som sa na nich.
V tom som ucítila nejaký tlak v bruchu a tak som si radšej ľahla. Už je to asi tu povzdychnem si. Potom som začala mať bolesti ktoré neboli vôbec príjemné ale musela som to vydržať. Neviem ako dlho to trvalo ale potom sa bolesti zväčšili a ja som začala tlačiť. Neviem ako dlho to trvalo ale nakoniec sa narodil malé vĺčatko. Pozriem sa na neho a pousmejem sa. Potom ho opatrne priložím k mojim bradavkám a začala som ho olizovať.
Keď bolo po všetkom tak som si vydýchla a aj keď som bola vyčerpaná a ubolená tak som bola šťastná a pyšná že mam konečne vĺča po ktorom som túžila. Potom som sa pozrela na Erra aby som videla ako na to reaguje. "Erro čo by si povedal keby sa volal Gwyn?" Opýtam sa Erra a potom som sledovala vĺča ako pije.

//Územie svorky

Vošla som do úkrytu a poobzerala som sa okolo seba. Boli tu nejaký vlci a tak som si vzdychla. "Je tu nejaký alfa?" Opýtam sa a potom keď uvidím Ath tak sa pousmejem a prídem k nej. "Ahoj nerada ruším ale potrebovala by som sa s tebou o niečom porozprávať." Poviem a pozriem sa či je Erro so mnou. A keď ho uvidím tak sa usmejem a potom som pokračovala ďalej. "Ide o to že chcem aby ste prijali Erra do svorky. A asi čakám vĺčatá." Poviem jej narovinu. Nebudem predsa chodiť okolo horúcej kaše. Poviem jej to na rovinu. "Chcem vedieť aký máš na to názor ty?" Opýtala som sa jej a potom som ju s napätím sledovala. Bola som odhodlaná prijať akú koľvek možnosť. Ak jej to nebude vadiť tak budem rada ak jej to bude vadiť tak s Errom odídeme a nájdeme si nejaké miesto kde budeme vychovávať vĺča.

Prikývnem a pousmejem sa. "Ďakujem." Poviem a pokračovala som v ceste. Po ceste som sa pozrela či ide so mnou a keď som ho videla že ide so mnou tak som bola rada a pokračovala som v ceste s ním. Potom Erro povedal či sa nepôjdeme pozrieť do úkrytu. Prišlo mi to ako dobrý nápad. "Ano poďme sa pozrieť. Možno tam budú a konečne všetko vybavíme a bude konečne pokoj." Poviem a vydala som sa smerom k úkrytu. Teraz som si uvedomila že ani v tom úkryte som nebola už dosť dlho tak som teraz začala pochybovať či ho nájdem ale hádam ho nájdem veď to si musím pamätať predsa no nie? A tak som pokračovala v ceste a hľadala som úkryt.
Keď sa mi konečne podarilo nájsť úkryt tak som zastavila pred ním a pozrela som sa na Erra. Musela som sa zhlboka nadýchnuť a vydýchnuť aby som nabrala odvahu a vošla do úkrytu. Pretože ak tam budú alfy a povieme im to tak sa môže stať všetko možné aj nemožné. A tak som sa po pár minútach vydala do úkrytu.

//Úkryt

Aj keď som bola konečne doma tak som sa cítila divne ako keby sa malo niečo zlé stať. Ale dúfam že sa nič zlé nestane a všetko bude dobré. Z mojich myšlienok ma vytrhol Erro ktorý povedal že sa chcel len uistiť. A tak som sa pozrela na neho a pousmiala. "Jasne v pohode. To je v poriadku. Istota je istota." Poviem a potom som sa poobzerala okolo seba a tiež som nasala pachy a boli tu aj pachy ktoré som nepoznala. Možno je tu niekto nový. Potom sa ma Erro opýtal či cítim niekde alfy. Pokrútila som hlavou že nie. "Nie necítim ale môžeme sa niekoho opýtať. Možno oni budú vedieť kde sú." Poviem a potom som sa pomalým krokom vydala rovno za nosom a stále som sa obzerala okolo seba a dúfala že niekoho nájdeme a ten nám povie kde sú alfy. Pretože už by som to mala rada za sebou. Pretože žiť v neistote a s toho čo sa môže stať sa m vôbec nepáčilo.

//Bull Meadow (cez Zlatý les)

Keď sme prišli do lesa tak mi to prišlo ako večnosť čo som tu nebola. A preto som si to tu obzerala lebo sa mi to tu veľmi páčilo. Potom mi Erro potvrdil to čo som aj ja hovorila že sa to nebude dať skryť. "Presne tak." Pousmiala som sa ale potom začal o tom portáli a inom svete. "Aha ty myslíš aby sme im povedali o tom portáli a inom svete a že tam som asi otehotnela?" Opýtala som sa a zamyslela som sa nad tým. Myslela som si že ten portál nebude problém a to im možno ani hovoriť nemusíme. Tu ide o to že asi budú malé vĺčatá. Možno ak je to teda pravda. "Erro o tom portáli by som im nehovorila. Pretože si myslím že to neni také podstatné ako to že možno budú vĺčatá." Poviem a povzdychnem si a keď sme prišli na územie svorky tak som sa aj ja zastavila a poobzerala som sa okolo seba. Teraz nájsť alfy a povedať im to.

//Zauberwald (cez Hmlisté pláne)

Keď sme prišli na lúku tak som sa poobzerala okolo seba. Toto miesto som milovala a tu som sa cítila najlepšie. Lenže moje snívanie netrvalo dlho keď v tom som započula Errou hlas ako sa ma pýta či si dáme závod. A než som mu stihla odpovedať už sa rozbehol. Len som sa pousmiala a rozbehla som sa za ním. Netrvalo dlho a dobehla som ho a usmiala som sa na neho. Chvíľu sme bežali až sme dorazili k zlatému lesu. Tu som nebola pekne dlho ale teraz sme tu kvôli niečomu inému. A tak som sa len zhlboka nadýchla a keď sa ma Erro opýtal čo im povieme tak som mykla plecami a chvíľu som rozmýšľala. Ani som si neuvedomila že ma olizol. Až po nejakej dobe som sa pozrela na neho. "Povieme im pravdu. Možno čakám vĺčatá. V tomto sa nedá klamať. Jedného dňa by na to prišli tak či tak. Takže bude dobre ak im to povieme teraz a hneď." Poviem a pomalým krokom som sa vydala na územie svorky.

//Územie svorky (cez Zlatý les)

//Small (cez Kvitnúcu luku)

Bolo to veľmi príjemné ísť vedľa seba až tak že sme sa dotýkali. Bola som šťastná že som s ním ale keď sme prišli do lesa vynorili sa mi všetky spomienky ktoré som tu zažila a ktoré boli krásne ale aj zlé. Aj keď tento les bol krásny tak som ho nenávidela a nechcela som byť v tomto lese ani minútu. Chcela som byť s tohto lesa čo najrýchlejšie preč a chcela som aby tie spomienky boli preč. V tom som ucítila ako sa Erro ku mne pritúlil a ja som sa pozrela na neho a pousmiala som sa. Obtrela som sa o neho a bolo mi trochu lepšie ale tie spomienky sa mi stále vynárali. A preto som bola rada že sa tu nezastavil a pokračoval ďalej v ceste. Preto keď sme sa blížili na koniec tohto lesa tak som sa potešila. Vážne som v tomto lese nechcela byť. A pred nami sa objavili pláne v ktorých som tiež bola ale našťastie tu to nebolo také hrozné ako v tom lese. A tak sme pokračovali ďalej.

//Bull Meadow (cez Hmlisté pláne)

Vôbec sa mi nechcelo ísť nikam pretože toto bolo najkrajšia chvíľa a nechcela som aby skončila ale povinnosti volali a tak som toto všetko musela ukončiť. Potom ma Erro upokojil a povedal že to bude v pohode. Pousmiala som sa a prikývla som. "To dúfam." Poviem a potešilo ma čo povedal že to spolu zvládneme či už to svorka prijme alebo nie. "To súhlasím s tebou. Spolu všetko zvládneme." Olizla som ho a obtrela som sa o neho a spokojne som vzdychla a odpočívala som. Potom som si ale všimla ako sa ponaťahoval a pomalým krokom sa vydal preč. A tak som spravila to isté. Ponaťahovala som sa a pomalým krokom som sa vydala za ním. Keď som sa k nemu dostala tak som sa znova obtrela o neho a pokračovala som v ceste. A pripravovala som sa na všetko možné aj nemožné. Na každú jednú situáciu ktorá môže nastať. Ale jedno som vedela že s Errom budem nech sa stane čokoľvek. Pri ňom som mala pocit istoty a bezpečia a ničoho som sa nebála.

//Zauberwald (cez Kvitnúcu lúku)

Usmiala som sa a veľmi ma potešili tieto slová. "To som rada a veľmi. A môžem povedať že aj ja keď mám po boku tak ma nič netrápi." A tiež som ho potom olizla na uško. Toto bola najkrajšia chvíľa akú sme kedy spolu mali. Len sami dvaja a nikto nás nerušil. Cely svet sme mali len sami pre seba. "Nemusíš ďakovať." Usmiala som sa a obtrela som sa o neho. Po chvíľke sa ma ale opýtal či ideme. Pozrela som sa na neho a chvíľu som váhala čo povedať. Na jednej strane som nechcela aby táto chvíľa skončila ale zase na druhej strane som si bola vedomá toho že musíme ísť do zlatej a povedať to Aetasovi a Ath a s toho som mala trochu obavy. A tak neviem koľko dlho mi to trvalo než som mu odpovedala. "Dobre poďme." Poviem a aj keď nerada ale postavila som sa a zhlboka som sa nadýchla a potom som vydýchla aby som sa na všetko pripravila. Bála som sa toho všetkého ale v kútiku duše som verila že všetko dopadne dobre. A tak som sa potom pomalým krokom vydala preč. Aj keď moc sa mi nechcelo. Radšej by som tu ostala ležať a túlila sa k Errovi ale povinnosti volali a čím skôr to vybavíme tým lepšie.

"Vážne? Nechcem aby a niečo trápilo." Pousmejem sa a obtrela som sa o neho. Potom som už len čakala kedy sa pustí do jedla. Ešte pred tým ma pochválil že som skvelá lovkyňa. Keby sa dalo tak by som sa pri týchto slovách červenala. "Ďakujem veľmi pekne. Ale bez teba by som to nezvládla. Aj ty si skvelý lovec." Usmiala som sa na neho a bola som šťastná ako ešte nikdy pred tým. Potom sa už konečne pustil do srnky a ja som sa len dívala ako jedol. Bol tak roztomilý pri tom a páčil sa mi čím ďalej tým vyše. Keď sa napapal tak som sa usmiala a potom som sa tiež pustila do mäsa. Keď som zahryzla do srnky a odtrhla som si kus mäsa a zjedla som ho tak som musela uznať že to bolo vynikajúce. Už dlho som nejedla tak skvelé mäso ako teraz. Keď som sa poriadne nasýtila tak som si olizla ústa a pozrela som sa na neho a usmiala som sa. Potom som prišla k nemu a obtrela som sa o neho. Potom som si sadla vedľa neho a hlavu som si položila na jeho krk a pri tom som ho olizla za uškom.