Příspěvky uživatele

< návrat zpět

"Čo vzdycháš?" Opýtala som sa ho a ja som s tým hlavu nerobila. Nejak bolo nejak bude. Hlavné je aby som bola s Errom a nič viac nepotrebujem. "Tvoj žalúdok ale hovorí niečo iné." Poviem a zasmiala som sa nad tým a štuchla som do neho nosom. Za toto sa nemusel vôbec hanbiť. Veď to bola úplne normálna vec. Tak s týmto sa vôbec nemusel trápiť. Erro s mojim plánom súhlasil čo som bola rada a veľmi. Povedal ale že aby som počkala že srnku naženie ku mne. Prikývla som. "Dobre." Poviem a potom som sa len dívala ako sa začal približovať k srnke. Ja som ostala schovaná a po tichu som sledovala Erra. Všetko som to pozorne sledovala a bola som pripravená na to kedy poženie srnku smerom ku mne. Po chvíľke som videla ako Erro hnal srnku smerom ku mne a tak som sa pripravila. Keď boli dostatočne blízko tak som vyštartovala proti ním. Medzi tým som si ale všimla že Erro zahryzol srnku do nohy a ona spomalila. Pousmiala som sa a keď som sa k srnke priblížila z predu tak som po nej skočila a zahryzla som sa jej do krku a pevne som ju držala a čakala som kedy srnka padne na zem. Netrvalo dlho a srnka začala pomaly padať na zem. Pousmiala som sa a stále som ju pevne držala až kým nespadla na zem. Potom som ju pustila a olizla som si ústa a tešila som sa na jedlo. Ale najskôr som sa pozrela na Erra a naznačila som mu aby sa najedol ako prvý.

Prikývnem a povzdychnem si. "Ano aby sme vedeli na čom sme. Musia ťa zobrať lebo ak nie tak ma nahnevajú a radšej odídem s tebou ako byť niekde kde nemôžem byť so svojou láskou." Pousmiala som sa a v kútiku duše som si priala aby Aetas a Ath prijali Erra kvôli mne a aby ho nevyhodili. A hlavne som sa aj modlila k tomu aby ma nevyhodili za to že čakám vĺčatá. Tieto myšlienky som ale zahodila za hlavu pretože teraz bolo podstatné aby sme sa obaja najedli. "Presne tak takže musíme niečo nájsť." Poviem a keď som počula ako mu zakručalo v bruchu tak som sa musela zasmiať nad tým. "Vidím že je tu niekto hladný." Poviem so smiechom a potom som si všimla že čuchá a tak som ostala ticho a sledovala som ho. Potom povedal aby som šla za ním a tak som prikývla a šla som. V tom som si všimla srnku ktorá pila vodu. Tak toto bude pre nás dvoch stačiť bohato. Keď sa Erro prikrčil tak som spravila to isté a sledovala som srnku. Potom sa ma Erro opýtal na plán. "Najlepšie by bolo sa nenápadne sa k nej priblížiť spredu aj so zadu aby nemala šancu újsť a potom na ňu zaútočiť. Čo ty na to?" Opýtala som sa ho a pozrela som sa na neho a čakala som či bude súhlasiť alebo či nebude mať lepší plán ako mám ja. Ak by mal tak by mi to vôbec ale vôbec nevadilo.

Zasmiala som sa nad tým a štuchla som do neho nosom. "To by si sa mal báť." Poviem veselo a páčilo sa mi že sme boli obaja v pohode a neriešili sme žiadne starosti. Najkrajší pocit bol keď mi olizoval srsť. Cítila som sa veľmi príjemne a šťastná. Už som nič nepotrebovala. Mala som všetko čo som chcela. A potom keď začal hovoriť že budeme navždy spolu a že ma miluje a vždy bude tak ma to potešilo ešte vyše. "To sú tak krásne slová od teba. Až neviem čo mám na to povedať. Úplne si ma dojal." Poviem dojalo a olizla som ho na nos. Potom sa ale opýtal či sa vrátime na územie svorky. Teraz som začala rozmýšľať či sa vrátiť alebo nie. Ale jedného dňa sa tam budeme musieť vrátiť. "Mali by sme sa tam vrátiť a všetko vyriešiť. A hlavne by bolo dobré ak by ťa už konečne prijali do svorky." Poviem a pousmejem sa ale najskôr bude dobre keď sa najeme. "Pred tým by sme sa mali ísť najesť. Nie je dobré riešiť veci hladný. Takže poďme sa najesť a potom pôjdeme do zlatej." Poviem a potom som sa postavila a poriadne sa ponaťahovala a pozrela som sa na neho a usmiala som sa na neho. Verila som že tu isto nájdeme niečo na jedenie.

Pokojne som odpočívala a sledovala som Erra a bola som šťastná že som s ním. A bolo mi jedno či som tehotná alebo nie. Bola som s vlkom ktorého som milovala a ktorého som nechcela nikdy stratiť. A bola rada že to Erro zobral tak ako to je a že ma kvôli tomu neopustil. Potom som videla ako vyšiel z vody a otrepal sa pri mne. Pozrela som sa na neho a pokrútila som hlavou nad tým. "Tak toto ti vrátim aj s úrokamy." Zasmejem sa nad tým ale keď si ku mne ľahne a položí si nos na môj chrbát tak som sa usmiala a pritúlila som sa viac k nemu. Najviac ma ale potešilo keď povedal že som späť. Úprimne aj ja som bola rada že som s ním pretože mi veľmi chýbal. "Veľmi si mi chýbal ani nevieš ako. Preto som rada že som konečne s tebou a už ťa nechcem nikdy stratiť. Moc ťa milujem." Poviem a usmiala som sa. Potom som sa otočila k nemu a olizla som ho. Konečne som bola šťastná a nič viac som nepotrebovala k životu. Už som si ani nevedela predstaviť že by som bola bez neho. On je môj život a bez neho by život nemal zmysel.

Potešilo ma keď povedal že ho nebolelo a že si o neho nemusím robiť starosti. "To som rada že ťa to nebolí. A starosti si budem robiť o teba. si moja láska o ktorú sa budem báť stále. A viem že ty prežiješ všetko. Ty si môj hrdina." Pousmejem sa a potom keď som bola pod vodou som len ucítila ako ma jemne kusol do chvosta a ťahal ma na hladinu. Vôbec som sa tomu nebránila. Potom keď som bola na hladine som sa pozrela na neho a usmiala som sa na neho. Neboj sa neutopím sa." Žmurknem na neho. Bolo zlatučké ako sa o mňa bál ale keď sa ma opýtal či sa teraz môžem potápať tak som mykla plecami. "Tak to neviem. Ale hádam sa nič nestane. Veď som nebola pod vodou tak dlho aby sa niečo stalo." Poviem mu a oliznem ho a usmejem sa. Bola som si toho vedomá že teraz by som si mala na seba dávať pozor ale ani sama som nevedela či som tehotná alebo nie. Zatiaľ som nemala žiadné príznaky takže ťažko povedať. Ale bolo pekné že bol Erro taký starostlivý. Veľmi sa mi to páčilo od neho. Potom som sa len usmiala a pomaly som začala plávať k brehu. Potom som sa dostala na breh a vyskočila som na zem a tam som sa otrepala a potom som si ľahla do trávy.

Keď som počula čo povedal že bez nej tak som pokrútila hlavou. "Myslím si že to pochopia. Už som spravila horšie veci ako je toto a stále som tam a nevyhodili ma. Takže si myslím že aj toto bude v pohode." Pousmejem sa a potom som si všimla ten kúsanec od tej vlčice a tak som prišla k nemu a olizla som mu ranu. "Nebolí ťa to láska moja?" Opýtala som sa ho a mrzelo čím si musel prejsť kým som bola preč. ak by som tu bola tak by sa nič také nestalo. Ale bohužiaľ sa stalo a už sa s tým nedá nič robiť. Dúfam že sa mu to zahojí a všetko bude v poriadku. Potom som len ucítila ako na mňa špliechol vodu a povedal že to by som nemala mať piesok za ušami. Zasmiala som sa nad tým. "Hold púšť. Čo mám na to povedať?" Opýtala som sa ho a neváhala som ani sekundu a hneď som mu to vrátila. Špliechla som po ňom vodu a potom som sa ponorila a jemne som sa mu zahryzla do nohy a ťahala som ho pod vodu.

//Kvitnúca lúka

Keby sa dalo tak by som sa pi týchto slovách začervenala. To boli tak krásne slová aké som kedy počula. "Ale no až tak nádherná zase nie som. Nepreháňaj toľko. To môžem povedať aj o tebe. Každý mi môže závidieť tak krásneho partnera ako si ty." Usmejem sa a pokračovala som smerom k vode. Už som sa nevedela dočkať kedy sa okúpem lebo ten piesok ma už začínal pichať a bolo to dosť nepríjemné. Potom ale keď sa opýtal na povolenie od alf tak som si len povzdychla pretože povolenie od nich potrebujeme. "Ano potrebujeme povolenie od nich ale už sa s tým nedá nič robiť keď už som v tom. A ak ma vyhodia tak ich problém. Ja som naučená žiť ako tulák a spolu to zvládneme." Usmiala som sa. Tohto som sa nebála lebo som vedela že to zvládneme spoločne. Ako sme tak pokračovali v ceste tak po chvíľke sa pred nami objavila voda. V tom Erro sa ma opýtal či si nedáme závod a rovno sa rozbehol k vode. Len som sa zasmiala a rozbehla som sa za ním. Keď som bola na brehu tak som skočila do vody a cítila som ako piesok z mojej koži konečne ide preč. Potom som priplávala k nemu a olizla som ho na nos.

Bolo to od neho veľmi milé a pekné keď mi olizol slzu. Pozrela som sa na neho a pousmiala som sa. Bola som šťastná že ho mám a že ma neopustí. Už chcem všetky starosti zahodiť za hlavu a užívať si spoločný život s Errom. A keď začal hovoriť tak to boli krásne slová ktoré ma hriali pri srdci. "To je nádherné od teba." Usmiala som sa a olizla som ho. "Verím že budeš najlepší otec na svete a všetci ti budú závidieť." Usmiala som sa ale potom čo povedal že budem musieť strážiť aj jeho tak som sa zasmiala. "Myslím si že by som to zvládla." Žmurkla som na neho. Bol veľmi roztomilý keď takto rozprával a ja som sa hneď cítila lepšie. Keď sa opýtal či nepôjdeme k vode tak som prikývla lebo aj ja som sa potrebovala umyť. Potrebovala som sa hlavne zbaviť piesku ktorý som mala hlboko vo srsti a ktorého sa nešlo zbaviť. "Ano poďme. A musím povedať že už teraz vyzeráš dosť dospelo." Olizla som ho na nos a usmiala som sa. Potom som šla s ním k vode a keď som videla ako poskočil tak ma to potešilo pretože to znamenalo že je rád. Teraz mi spadol veľký kameň zo srdca a veľmi som sa tešila.

//Small

Hlavu som zaborila do jeho srsti a z očí sa mi pustili slzy. Nespravila som to naschvál. Ak by tam bol aj Erro tak by som to nespravila ale v tom svete či kde som to bola bolo všetko inak. Prečo to všetko musí byť tak ťažké. Teraz som chcela vrátiť čas a spraviť všetko inak. Ale to sa už bohužiaľ nedalo. A tak sa s tým musím naučiť žiť. A ešte sa môže stať že sa narodia mŕtve. Ale to som nechcela. Keď začal hovoriť tak som ho počúvala a boli to tie najkrajšie slová aké som kedy počula. Čo viac som si mohla priať ako Erra? "Ja viem a mrzí ma to. Dúfam že mi jedného dňa odpustíš." Poviem smutne ale potom sa pousmejem aj keď som mala hlavu stále zaborenú do jeho srsti. "Ano budeš ten najlepší otec na svete. Ďakujem ale toto si nezaslúžim. Potom všetkom. " Poviem a povzdychnem si. "Aj ja teba budem vždy milovať nech sa stane čokoľvek. A tiež ťa nikdy neopustím. Si moje všetko bez ktorého si neviem predstaviť život. Si môj život. Bez teba si to už ani neviem predstaviť." Poviem a pousmejem sa.

Sledovala som ho a ani som sa mu nečudovala že takto zareagoval. A navyše keď spravil krok do zadu a videla som na ňom aký je smutný s toho tak som začala ľutovať že som mu to povedala. Mala som si to nechať pre seba a na všetko sa vykašľať. Čo ak ma teraz opustí? Povzdychnem si. "Erro prosím neopúšťaj ma. Milujem ťa." Poviem tichým hlasom a smutne som sa na neho dívala. Aj keď som si myslela že tieto slová asi nepomôžu ale snaha bola. Preto som ostala na svojom mieste a len som sa dívala na neho. Nebudem mu v ničom brániť. Ak chce odísť nech odíde. Ja ho nebudem držať. Aj keď bude mi smutno ak ma opustí. A to už bude tretí vlk ktorý ma opustí. Hovorí sa že do tretice všetko dobré ale u mňa to očividne neplatí. Povzdychnem si a skloním hlavu. Potom som už len ostala ticho a v duchu som sa modlila aby ostal. Ak ma miluje tak by sme to spolu mali zvládnuť lenže ak nie tak to nezvládneme a ja ostanem na výchovu sama. Ale ja to zvládnem aj sama. Nepotrebujem nikoho. Ukážem celému svetu že zvládnem všetko sama a nebudem potrebovať nikoho. Ale aj tak si želám aby sme ostali spolu. A tak zodvihnem hlavu a pomalým krokom sa vydám smerom k nemu. Keď prídem k nemu tak sa pritúlim k nemu a obtriem sa o neho. "Potrebujem ťa." Zašepkala som mu do ucha.

Po jeho slovách som sa pousmiala a na chvíľu som sklonila hlavu. Čím skôr mu to poviem tým lepšie a ak ma potom všetkom opustí tak nenarobím nič ale v kútiku duše som dúfala že sa na mňa nevykašle a že ma neopustí. Teraz som ho potrebovala najviac na svete. "Erro úprimne sama neviem kde som vlastne bola. Všetko to tam vyzeralo ako tu v MG ale niečo bolo iné. Na jednej strane som vedela že som s tebou ale na druhej ma to ťahalo k nemu a bola som s ním šťastná. Zažili sme spolu krásne chvíle také o ktorých som vždy snívala." Poviem a zodvihnem hlavu a pozriem sa na neho aby som videla ako sa tvári zatiaľ to bolo v poriadku všetko. Len teraz mala prísť ta horšia časť. "Isto vieš ako veľmi túžim po rodine a vĺčatách. No a tak jedného krásne ho dňa na pláži sme to spravili. Mali sme spolu sex." Poviem trochu po tichu a stále som ho sledovala ako na toto zareaguje. Ale medzi tým som pokračovala ďalej. "Keď bolo po všetkom tak som šla na púšť. A tam sa strhla piesočná búrka a objavilo sa tam svetlo. Lenže mňa to lákalo ísť do toho svetla a tak som tam šla. A potom bolo po všetkom a bola som na púšti. Takže teraz neviem či čakám vĺčatá alebo nie." Povzdychnem si a sledovala som ho a čakala som na jeho reakciu.

Prikývnem a pousmejem sa. "Od takých vlkov sa drž čo najďalej." Poviem mu lebo by som bola nerada ak by sa mu niečo stalo. Ale zase sa mi páčilo že ju chcel od toho odhovoriť. "Ty si vlk ako sa patrí. Do ničoho sa nepúšťaš a snažíš sa všetko vyriešiť pokojnou cestou. Ale máš pravdu niektorým vlkom nepomôžeš." Poviem a myknem plecami. Niektorý vlci sú tvrdohlavý a môžeš im hovoriť čo chceš aj tak si budú robiť čo chcú. A keď povedal že ma miluje a vždy bude tak som sa usmiala a olizla som ho. "to sa tak krásne počúva." Usmejem sa a obtriem sa o neho. Lenže keď sa opýtal či mu chcem niečo o Xinovi povedať a že by rád o ňom počul tak trochu začnem váhať. Mám mu to povedať alebo nie? Čo ak bude žiarliť? Čo ak si to zle vyloží a bude nahnevaný? Ale potešilo ma keď povedal že mám dobrý vkus na vlky. "Ďakujem snažím sa vyberať tých najkrajších." Žmurknem na neho a usmejem sa. "Bol trochu vyšší odo mňa taký šedo-čierno-biely presne si to už nepamätám ale to je jedno. A bol presne rovnako milý ako ty a tiež ma bral takú aká som a robil pre mňa všetko čo mi videl na očiach. Čo mi pripomína že je tu jedná vec o ktorej by si mal vedieť. Ale bojím sa toho ako zareaguješ na to." Poviem a vzdychnem si teraz prišla tá horšia čas a to povedať mu že som s ním mala pomer.

„Tak to gratulujem že ste ho porazili. Ćože? Keby som to vedela tak by som nikam nešla. Prepáč mi to.“ Pousmejem sa a obtriem sa o neho. „Som rada že si v pohode a nič ti nespravila." Ale keď som pčula čo hovoril o tej vlčici tak ma to prekvapilo. Ako môže niekto len tak bez dôvodu do niekoho kusnúť? „To čo bolo za magora že ťa chcela vyzvať k súboju? Veď keď si jej nič nespravil tak nemala dôvod na to aby ťa pohrýzla. Ale dobre si spravil že si povedal nie a keď ju stretnem tak jej ukážem. Nikto nebude do teby hrýsť bez dôvodu.“ Povzdychnem si a pokrútim hlavou nad tým. Nechápala som prečo niektorý vlci sú takýto a chcú len bojovať a nič iné. O čo im vlastne ide? Potom som ale ostala vážna keď sa opýtal či tu je. Keďže som ani sama nevedela či to bolo tu alebo niekde inde tak som nevedela na to odpovedať ale musela som ho ubezpečiť že Erro je môj jediný a nevymením ho za nič na svete. „Erro láska neviem kde je ale môžem ťa ubezpečiť že milujem len teba a nechcem ťa nikdy stratiť. Ty si moja láska ktorou chcem byť navždy a ktorú nechcem nikdy stratiť.“ Pousmejem sa a znova ho oliznem a potom som rozmýšľala či mu to mám povedať celé alebo nie.

//Púšť

Bola som rada že začal hovoriť a že som nemusela ja hovoriť o tom čo sa stalo. Keď povedal že sa o mňa bál tak som sa usmiala. to bolo nádherné toto mi ešte nikto nepovedal. "To vážne si sa o mňa bál? Jasné chápem ale neboj sa viem sa o seba postarať." Žmurkla som na neho a olizla som ho na nose. "To verím že si rád. Ešte aby si nebol rád." Zasmejem sa a štuchnem do neho. Potom začal hovoriť o tom z čoho je špinaví. Najviac ma ale zarazilo to keď povedal že ho pokúsala nejaká vlčica. "Kde si cestoval a myslíš ten v boj v tej zátoke? A čože? O čom to hovoríš? Aká vlčica? A prečo ťa pohrýzla?!" Opýtala soms a trochu nahnevane. Ako sa niekto opovažuje útočiť na môjho partnera? Toto je neodpustím ak ju niekedy stretnem tak jej ukážem. Nikto si nebude dovolovať do môjho Erra. "Dobre tak poďme." Poviem a pokračovala som v ceste. Medzi tým sa ma opýtal čo som robila tu. Ostala som ticho lebo som nevedela čo povedať. Lenže jedného dňa sa to dozvie tak či tak tak asi bude lepšie mu to povedať. A preto keď sme prišli na lúku tak som sa zastavila a pozrela som sa na neho. "Erro musím sa s tebou porozprávať." Poviem dosť vážnym hlasom. A zhlboka sa nadýchnem a potom vydýchnem. "Neviem ako to mám povedať ale prišla som sem a bolo tu podivné svetlo a tak som vošla dnu. A potom som z neho vyšla a bola som tu ale niečo bolo iné. Ty si tam nebol ale bola tam môj prvý partner. Volal sa Xin spoznala som ho dávno pred tebou ale potom zmizol. ale teraz tu bol a boli sme spolu a ..." Odmlčím sa lebo to že som s ním mala sex som mu nedokázala povedať.

Ani som si poriadne nestihla uvedomiť čo sa stalo a už začal na mňa sypať otázky. "Aj ja teba rada vidím." Poviem a pousmejem sa a keď som si ho poobzerala všimla som si že má niečo na krku a že je špinavý. "Čo? O čom to hovoríš? Veď som nikam nezmizla bola som stále tu." Pozriem sa na neho lebo som nechápala o čom to hovorí. "Prečo si to myslíš láska moja?" Opýtala som sa ho a potom som prikývla. "Ano som v poriadku a nič sa nestalo. To skôr ty mi povec čo sa tebe stalo a či si v poriadku. Prečo si špinavý a máš niečo na krku?" Opýtala som sa ho a pozorne som ho sledovala. Bola som rada že sa to otočilo na neho a nie na mňa. Lebo by som bola nerada ak by som mu musela hovoriť čo sa stalo lebo bohvie čo by si pomyslel. Teraz by ma zaujímalo čo sa stalo jemu. A dúfam že mi to povie. "Erro nepôjdeme sa prejsť?" Opýtala som sa ho a ešte raz som sa otrepala aby som sa zbavila piesku a pomalým krokom vydala preč s púšte.

//Kvitnúca lúka