Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ako som tak šla tak som započula že niekto volá moje meno. A tak som sa zastavala a začala som sa otáčať. Keď som uvidela že je to Erro tak som skoro odpadla. Kde sa tu ten zobral? Ale zrazu mi to bolo jedno a hneď som sa za ním rozbehla. V tú chvíľu mi bolo jedno kde je Xin bol tu Erro moj partner ktorého som milovala. Keď som k nemu dobehla tak som sa k nemu hneď pritúlila a začala som sa o neho obtierať. "Erro." Poviem natešene a oliznem ho. V tom som si ale uvedomila čo sa stalo a hneď som sa od neho odtiahla a pozrela som sa na neho. V túto chvíľu som nevedela čo mám robiť a hlavne či to čo sa stalo medzi mnou a Xin bolo skutočné alebo len sen. Preto som zohla hlavu aby som sa pozrela na brucho. Vyzeralo normálne a tak som zodvihla hlavu a rozmýšľala som čo mu mám povedať. Bála som sa že ak mu to poviem tak ma opustí a to som nechcela. Nechcela som ho stratiť. Na to som ho až moc milovala.

//Para

Keď bolo po všetkom tak som sa ocitla na púšti a hneď som sa otrepala aby som sa zbavila piesku ktorý som mala po celom tele a bolo to dosť nepríjemné. Keď som sa otrepala trochu to pomohlo ale tuto bude lepšie ak sa okúpem a tak sa zbavím aj piesku ktorý som mala až na koži. Myslela som si že to bola len nejaká búrka alebo čo a že je všetko tak ako má byť. Lenže niečo bolo iné. Niekto tu chýbal. Bol to Xin. Hneď som sa začala obzerať či ho náhodou neuvidím. Lenže nevidela som ho. Hneď ma napadali hrozné veci čo sa mu mohlo stať. Čo ak ho to odnieslo niekam preč alebo čo ak ho to zabilo? Nad tou myšlienkou som hneď pokrútila hlavou. Nie nemôže byť mŕtvy musí byť v poriadku. Veď sme mali ešte veľa vecí na robote. Lenže ak budem stáť na jednom mieste tak ho nenájdem. A tak som sa vydala pomalým krokom vydala po púšti hľadala som dve veci vodu a Xina.

Mince pripisat sisi a dáke jem velmi pekne za vsetko a akcia bola dobra

Keď som mala istotu že Xin ide so mnou tak som sa usmiala a pokračovala som v ceste. Znova sme prišli na púšť a ja som znova uvidela tú scénu čo pred tým. V tom sa ozval Xin že to nevypadá zase tak nebezpečne. Prikývla som. "Máš pravdu. A neviem prečo ale lákama to aby som sa šla na to pozrieť." Poviem mu a moje nohy už automaticky išli k tomu svetlu. Teraz som mala zase pocit že ma nikto nezastaví tie nohy šli samé od seba. "Budeš stále so mnou?" Opýtala som sa ho a pozrela som sa na neho a dúfala som že povie ano že bude so mnou. Pretože sama by som to asi nezvládla. Ale ako som sa približovala k tomu svetlu tak sa znova zdvihla tá búrka. Povzdychla som si ale keď som videla že Xin je so mnou tak som sa ničoho nebála a pokračovala som v ceste. Keď som bola na blízsku toho svetla tak ma to stiahlo dnu. V tom momente som stratila Xina. Začala som panikáriť pretože som ho nechcela stratiť. "XIN!" Zavolám na neho ale jediné čo som počula bolo hukot a nič iné.

//Púšť

Pokojne som spinkala a konečne som mala to čo som potrebovala. Takže som ani netušila čo Xin robí. Vlastne mi to bolo teraz jedno hlavné bolo že som sa mohla teraz v pokoji a v kľude vyspať. Pokojne som spinkala dosť dlho. ani neviem aká dlha doba utiekla ale keď som sa zobudila tak som pred sebou videla mŕtve zviera. Pozrela som sa na Xina a usmiala som sa. "Ďakujem veľmi pekne." Poďakovala som sa mu a potom som sa hneď pustila do jedla. Bola som hladná veď som nejedla ani nepamätám a toto bolo od neho veľmi milé že sa takto o mňa postaral. Keď som sa najedla tak som si olizla ústa. Bolo to veľmi chutné. Potom som sa postavila a prišla som k nemu a olizala som ho na nose. Potom som sa pozrela na neho a usmiala sa. "Nejdeme sa prejsť?" Opýtala som sa ho a potom som sa pomalým krokom vydala rovno za nosom. Neviem prečo ale zase ma to ťahalo do púšte ako keby tam malo byť niečo pre mňa čo musím spraviť. Po ceste som sa otočila či ide Xin za mnou a pokračovala som v ceste na púšť.

Xin začal znova rozprávať a tak som ho len počúvala pretože čo iné mi asi tak ostávalo než ho počúvať. A musím povedať že to bol riadne preslov. Ale keď skončil tak som nevedela čo mám na to povedať. A tak som len prikývla a povedala. "Jasne chápem." Poviem pretože na nič iné som sa ani nezmohla na to všetko čo povedal. A teraz som už dúfalaže bude koniec jeho rečiam a ja si budem môcť odpočinúť. A keď bolo konečne chvíľu ticho tak som zatvorila oči a snažila som sa zaspať a aspoň trochu si odpočinúť. Pretože neviem ako Xin ale ja som bola riadne unavená a spánok som potrebovala ako soľ. Tak dúfam že keď uvidí že spím tak bude aspoň na 5 minút ticho a nechá ma konečne vyspať. Medzi tým sa on môže ísť najesť alebo napiť alebo ja neviem čo by chcel robiť. Ale ja si chcem konečne odpočinúť.

Keď začal znova rozprávať tak som ho počúvala a dívala som sa na neho. "Na tomto ostrove je možné všetko. Takže by ma neprekvapilo ak by v tom mali prsty Nero alebo Iris. Aj keď vďaka Iris mám toto sfarbenie za čo som jej vďačná. Ale toto by nemuseli robiť. Toto sa mi ani trochu nepáči čo robia." Povzdychnem si a pokrútim nad tým hlavou. "Prečo mám pocit že je všetko proti tomu aby som bola šťastná?" Opýtala som sa ho aj keď som asi ani nečakala že by mi na to odpovedal. Možno to tak nebolo ale ja som mala taký pocit. A vôbec sa mi to ani trochu nepáčilo. A chcela som vedieť prečo je to tak. Prečo je všetko proti mne? Od kedy som na tomto svete tak všetko je proti mne. Či bratia či partnery či rodina. Bolo mi ľúto že všetci ostatný sú šťastný len ja som smutná a nikdy nebudem šťastná. Možno si to nezaslúžim. Možno majú moji bratia pravdu možno som sa nemala narodiť. Povzdychnem si a skloním hlavu.

Pousmiala som sa a potom som len počúvala čo hovoril. Musím povedať že to bolo veľmi zaujimavé toto som ešte nepočula. Ako niekto môže vedieť čo sa stane? To sa mi zdalo neuveriteľné. Veď nikto nevie predpovedať budúcnosť ani to čo sa stane či? "Pani tak to je veľmi zaujímavé. Až na to nemám slov a neviem čo mám povedať. Akurát sa len môžem opýtať ako je to možné?" Opýtala som sa ho a dívala som sa na neho. A bola som mu vďačná za to že ma tam nenechal a že mi pomohol sa s toho dostať. Neviem čo by som robila bez neho. On je môj život moje všetko. A už si neviem predstaviť že by som ho nemala a že by som ho stratila. Aj keď povedal že ho nikdy nestratím ale tá púšť mi ukázala že ho môžem stratiť a veľmi ľahko. A preto by sme si obaja mali dávať pozor na to čo budeme robiť a hlavne si musíme dávať pozor kam pôjdeme. Ale jedno som vedela že na tú púšť sa budem musieť vrátiť.

Keď sme konečne prišli na lúku a ja som sa ocitla na nohách tak som bola rada a najviac ma tešilo to že som mohla s nimi pohybovať. Potom mi ale začal vysvetľovať čo to malo byť. Počúvala som ho a po pravde ani sama som nevedela čo si mám o tom myslieť. "S tvojho sna? Ano spomínam si ale že by sa tvoje sny plnili? Tak to je zvláštne to som ešte nezažila aby sa sny plnili. Ale máš pravdu strach som nemala keď si tam bol so mnou. To bolo ako keby ma tam niečo držalo a nechcelo ma to pustiť. Ale som rada že sme spolu a že mi nič nehrozí. Viem že ty ma ochrániš." Pousmejem sa a rozmýšľala som nad tým lebo to bolo vážne zvláštne. "Jasné chápem. Ťažko povedať čo to malo všetko znamenať. Hlavné je že sme v poriadku a v bezpečí." Poviem a pousmejem sa. Potom som sa vyvalila do trávy a odpočívala som. Pretože ma to dosť vyčerpalo a preto som potrebovala nabrať energiu.

Sama som nevedela čo sa deje ale mala som strach a veľký. Takto som sa ešte asi nikdy nebála ako som sa teraz bála. Našťastie Xin povedal že ho nestratím. Pousmiala som sa prikývla som. "To som rada a veľmi len ako mi chceš pomôcť?" Opýtala som sa ho a potom som rozmýšľala čo spravíme. V tom ale Xin vliezol podo mňa a zobral ma na chrbát. Bola som prekvapená keďže som musela byť isto ťažká ale on sa nevzdal a keď som bola na jeho chrbte tak sme šli preč. "Ďakujem." Poďakovala som mu a dívala som sa kam ideme. A keď som uvidela lúku tak som sa potešila. Tu to bude omnoho bezpečnejšie ako na púšti. "Čo to malo znamenať?" Opýtala som sa ho lebo som tomu nechápala prečo ma tá púšť nechcela pustiť. Prečo teraz keď som šťastná tak je všetko proti tomu aby som bola s Xinom šťastná a prečo mi ho chcú vziať? Nechápala som ničomu ale chcela som to vedieť a pochybovala som že Xin bude vedieť čo to bolo.

Presne tak nič netrvá večne a aj túto krásnu chvíľu narušila búrka. Xin povedal že bude lepšie ak sa pôjdeme niekam schovať. Proti tomuto som nemala námietky. "Súhlasím s tebou." Prikývla som a pozrela som sa na neho ako ma chránil pred tou búrkou. Bolo to od neho veľmi milé a zlatučké ako ma ochraňoval. Potom povedal že nerád kazí príjemnú situáciu ale mali by sme ísť preč s púšte. "Ano ja viem. Ale neviem ako ti to vysvetliť. Niečo mi hovorí že tu mám ostať." Poviem ale neviem prečo ale niečo ma tu držalo a nechcelo ma to pustiť. Začínala som sa báť že takto stratím Xina navždy. A najhoršie na tom bolo to že sa to zhoršovalo. V hlave som mala útek ale moje nohy ma nepočúvali. Boli ako keby priklincované vôbec sa nechceli pohnúť. Smutne som sa pozrela na Xina. "Nechcem ťa stratiť." Poviem smutne a nemohla som tomu uveriť že by to malo takto skončiť. Prečo je všetko proti mne? Prečo mi nikto nič nedovolí? Prečo? Smutne som sa dívala na neho a snažila som sa pohnúť z miesta ale nešlo to.

Pokračovali sme v tom a ja so nemala v pláne s tým skončiť. Už som si to nevedela ani predstaviť že by sme sa takto k sebe netúlili. Po chvíľke ticha Xin povedal že dobre viem čo pre neho znamenám. Usmiala som sa a olizla som ho na hlave. "Ano viem a isto to aj ty vieš čo pre mňa znamenáš." Poviem a znova som sa o neho obtrela. Všetko bolo tak nádherné a dúfala som že toto nikdy neskončí. Lebo si to ani neviem predstaviť že by to skončilo a že by sa niečo stalo. Dúfam že už bude všetko v poriadku a budeme obaja šťastný a budeme mať dokonalú rodinu a budeme na ňu pyšný. Pretože čo viac si priať než mať skvelého vlka a dokonalú rodinu. Po celý ten čas som mala zatvorené oči ani na sekundu som ich neotvorila. Pretože som sa bála že keď ich otvorím bude toto všetko preč a ja budem niekde sama a to som rozhodne nechcela. Preto si chcem toto užívať pokiaľ to ide a nikdy s tým neskončiť.

Keď sa aj on ku mne pritúlil cítila som sa ako v raji. V tom najkrajšom raji aký len môže byť a v ktorom sme len my dvaja a nikto a nič nám to nepokazí. Ešte vyše som sa k nemu pritúlila a hlavu som zaborila do jeho srsti a nasala som jeho vôňu. Tú najkrajšiu vôňu aká len môže byť. Potom Xin povedal že ani on si už bezo mňa nevie predstaviť život. To boli tie najkrajšie slová aké som kedy počula. "Milujem ťa." Zašepkala som do jeho srsti a pousmiala som sa. Táto chvíľa bola s tých najkrajších a s tých ktoré nechcete aby skončili. Bola som šťastná ako ešte nikdy pred tým a to všetko vďaka Xinovi ktorý bol moja životná láska a ktorý robil všetko pre mňa. Takého to vlka som si vždy priala a teraz keď ho mám tak som najšťastnejší vlk na celom svete. A nič viac mi k životu nechýba. Mala som všetko po čom som túžila už ako malé vĺča. A to som si myslela že to nikdy nebudem mať a teraz to mám. Čo viac si ešte priať?

Po dlhom chodení som si sadla do piesku a rozmýšľala som čo bude teraz. Ako to vlastne teraz bude? Po hlave mi behali rôzne myšlienky takže som moc nevnímala okolie. Až som započula nejaký hlas. Hneď som sa pozrela kto to je a bol to Xin. Opýtal sa ma čo sa stalo hneď som chcela na neho vyletieť ale keď povedal že šiel na lov a že išiel dať tú obeť bohom o ktorej hovoril tak som len sklopila uši a sklonila som hlavu. Zase som to prehnala a zase ma hneď napadali veci že ma opustil a on pri tom bol loviť. Povzdychnem si. "Láska nič sa nestalo som rada že si tu a že si v poriadku." Poviem a hneď som sa postavila a prišla som k nemu a začala som sa o neho obtierať. "Neviem si predstaviť čo by som robila ak by som ťa stratila." Poviem mu a stále som sa k nemu túlila a obtierala som sa o neho. Bola som šťastná že som s ním a nechcela som ho nikdy stratiť. A potom som už sa upokojila a hneď mi bolo lepšie. Preto som zatvorila oči a spokojne som si vychutnávala chvíle s ním.

Neviem ako dlho som spala ale keď som sa zobudila tak som čakala že Xin bude vedľa mňa ale na moje prekvapenie tam nebol. Povzdychnem si smutne a tak som sa len postavila a najskôr som sa prechádzala po pláži a rozmýšľala som čo mám alebo nemám robiť. Nechápala som prečo to spravil. To ma zase len využil a odkopol ma ako každý? Ostala som smutná a mala som čo robiť aby som nezačala plakať. Prečo ma musel opustiť aj ten jediný vlk ktorého som mala rada? Asi som taka hlupaňa že som zase uverila. Musím sa konečne naučiť že nemám nikomu veriť a vtedy to bude najlepšie. Pokračovala som v ceste a ani som nevedela kam idem. Mala som sklonenú hlavu a myslela som na to prečo to spravil a prečo ma opustil. Čo som spravila zlé alebo čo som povedala zlé? Ak je to kvôli tomu že chcem rodinu tak potom ju nechcem. Nie takto že mi ju spraví a potom ma opustí. Do mojích očí sa nahrnuli slzy a začala som plakať. Pláž sa zmenila na púšť. Pod nohami som videla len piesok a ja som pokračovala v ceste a nevedela kam vlastne idem. Hádam sa niekam dostanem a keď nie tak asi odídem lebo toto ma vážne už prestávalo baviť. Každý mi len klamal a nikto nedodržal to čo sľúbil.