Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Xin bol ticho a nič na to nehovoril. Ani som sa nedivila veď ja všetkým idem len na nervy. Tak prečo nie teraz? Povzdychnem si a len som sa dívala do diaľky a nevnímala som okolie. Veď na čo sa vôbec snažiť keď aj tak nič s toho nebude? A navyše už som aj tak stará takže to je ďalšia vec ktorá nedovoľuje mať rodinu. Z myšlienok ma vytrhol jeho hlas. Pozrela som sa na neho a počúvala som ho. A trochu ma to nahnevalo čo povedal. "Ty chceš mať so mnou rodinu? Veď práve nikdy na to nebola vhodná chvíľa a pritom vhodných chvíľ bolo veľa lenže ty si to nikdy neprijal keď som ti to dávala najavo. Na čo to chceš plánovať? Za ten čas čo si to odkladal a plánoval sme mohli mať dávno vĺčatá ale ty nič. A teraz som už stará. Mám už 7 rokov. A prečo stále riešiš hviezdy? Veď oni s tým nič nemajú spoločné. Ak to nechceš tak to povec rovno a nevyhováraj sa na hviezdy." Poviem trochu nahnevane a smutne. A keď sa znova opýtal či sú znamenia na oblohe pre tento týždeň priaznivé tak len nad tým prekrútim očami. "Čo s tým stále máš? To hore nemá nič s tým spoločné tak s tým už prestaň." Poviem lebo mi to už vážne išlo na nervy. Ale pravda je že by som to chcela lenže aká ja šanca že ich budem mať keď som už stará? "Chcem to ale už neverím že ich budem mať keď som stará." Poviem smutne a odsuniem sa od neho.

Dívala som sa na more a túlila som sa k Xinovi. Bolo mi sním dobre a príjemne. Preto mi ani nevadilo že bolo ticho. Bol to krásny okamžik ktorý nepotreboval slová. Vedela som že si plač všimne ale to ma netrápilo veď vedel aká som takže prečo to pred ním skrývať. Potom som si len povzdychla pretože som si začala uvedomovať že rodinu nikdy nebudem mať a nikdy nepocítim aké to je sa starať o malé vĺčatá. No čo asi sa s tým budem musieť zmieriť že nikdy sa mi nesplní môj sen. A len sa budem dívať na to ako ostatný majú vĺčatá a ja nie. Potom sa ma Xin opýtal či si niečo prajem. Pozrela som sa na neho a prikývla som. A nakoniec sa to aj opýtal založiť rodinu. "Ano to si prajem ale asi sa mi to nikdy nesplní. Takže na čo sa snažiť? Nikdy nepocítim ten pocit aké to je mať vĺčatá a starať sa o ne. Budem do smrti sama." Povedala som mu smutne a potom som sklonila hlavu. Nechcela som ho nútiť do toho keď to nechcel. Ja som sa s tým zmierila že to nechce a preto som sa ho to prestala vypytovať. Keď sa ku mne pritúlil tak som sa aj ja k nemu pritúlila a hlavu som zaborila do jeho srsti. Bola šťastná že je s ním ale hlboko vo svojom vnútri bola smutná že nebude mať to po čom najviac túži a to rodinu.

Z myšlienok ma vytrhol jeho hlas a to že do m§a štuchol nosom a zaboril hlavu do mojej srstitak som sa pozrela na neho. Opýtal sa ma či sa niečo stalo. "Nie nič sa nestalo. Všetko je v pohode." Pousmejem sa a oliznem ho. Bolo to príjemné a moje spomienky na Erra boli zrazu preč. A hneď mi bolo omnoho lepšie. Bola som s Xinom ktorý bola moja prvá láska po rozchode s Casperom. Na toho som už úplne zabudla a bola som rada pretože tak moc mi ešte nikto neublížil ako on. Ale vďaka Xinovi a Errovi som si uvedomila že život je stále pekný. Len nás skúša aby sme boli silný a odolný. A teraz som mu za toto všetko vďačný. Keď sme boli pri mori tak som si sadla na piesok a dívala som sa na hladinu a rozmýšľala som nad budúcnosťou. Čo mi asi tak prinesie? Budem mať niekedy rodinu a deti? Budem vôbec niekedy šťastná? Budem mať všetko po čom túžím? A čo ak nič s toho nebudem mať? Čo ak nebudem mať rodinu ani deti? Čo ak budem do konca života sama? Musela som zatvoriť oči lebo sa mi nahrnuli slzy do očí.

Keď ma trochu predbehol tak som sa len pousmiala a pokračovala som v ceste. Medzi tým ma on obehol dokola. Len som nad tým pokrútila hlavou a pousmiala som sa a nič som na to nepovedala. Potom už šiel po mojom boku a tak som do neho jemne štuchla nosom a pokračovala som v ceste. Videla som jeho úsmev a tak som sa aj ja usmiala a pokračovala som ďalej. Potom som si ale všimla ako ma napodobňoval a tak som sa len pousmiala nad tým a išla som ďalej. Bola som zvedavá kam sa dostaneme. Ako sme tak pokračovali tak som si uvedomovala kam sa blížime. Bola to Tichá zátoka hneď som si spomenula na Erra. Bože na neho som úplne zabudla. A hneď som vo svojom vnútry začala panikáriť. Odišla som od neho bez toho aby som mu niečo povedala. Čo ak ma opustil a našiel si inú? Smutne som si povzdychla a sklonila som hlavu. Prečo musím vždy stratiť to čo získam. Preto som sa zastavila a začala som sa obzerať okolo seba. Musím ho nájsť a porozprávať sa s ním. Nemôžem ho stratiť aj keď som bola šťastná so Xinom ale Erro mi chýbal a chcela som ho nájsť. Lenže som nevedela kde začať.

Musela som sa nad tým pousmiať keď povedal že by sa so mnou prešiel pokojne až na koniec sveta. "Neviem či by sme to zvládli ale prečo nie?" Opýtala som sa ho a veselo som do neho štuchla nosom. Potom keď som videla ako sa postavil zo zeme tak som sa usmiala. Bola som rada že sa so mnou chce prejsť. A keď stál tak som sa na neho dívala čo robí a musela som sa nad tým zasmiať. Bol tak zlatý a bola som rada že som s ním a že ho mám. "Tak môžeme ísť." Poviem a pomalým krokom som sa vydala rovno za nosom. Tiež som bola zvedavá kam sa dostaneme. Možno nájdeme nejaké miesto ktoré ešte nikto pred nami neobjavil. Po ceste som sa pozrela či Xin ide so mnou a keď som videla že ide tak som sa pousmiala a pokračovala som v ceste a tešila som sa na to čo nás čaká.

Vôbec mi nevadilo že mi hneď neodpovedal. Pretože som videla že má plné ústa mäsa a tak som ho nechala nech sa v kľude a v pokoji napapá. Keď dojedol tak mi povedal že nemám zač a že mám ďakovať tým havranom. Pousmiala som sa. "Dobre." Poviem a pozrela som sa na vtáky ktoré sa pustili do jedla. "Ďakujem vám za pierko." Povedala som im a potom som svoju pozornosť presunula na Xina. "Tak a čo teraz?" Opýtala som sa ho a pritom som sama začala rozmýšľať nad tým čo by sme mohli robiť. Predsa obaja sme boli vyspinkaný a najedený takže teraz ostávala len otázka čo teraz? Mohli by sme sa ísť prejsť alebo si odpočinúť. Jedno s toho by sme isto mohli robiť. Ale čo tak to som nevedela. Preto som sa pritúlila k Xinovi a olizla som mu uško. "Čo keby sme sa šli prejsť alebo odpočinúť?" Opýtala som sa ho a nechala som na ňom nech si vyberie jednu z možností alebo nech vymyslí on čo by sme mohli robiť ak by mu moje nápady nevyhovovali.

Zodvihla som hlavu od srny a pozrela som na neho keď povedal že to bola tímová práce. "Dobre ako povieš." Usmiala som sa a potom som znova ohla ku srnke a začala som trhať mäso a jesť. Medzi tým ako som jedla som počula ako Xin zavrčal a povedal že ak niečo ostane. Vtedy znova zodvihla hlavu aby som sa pozrela komu hovorí. A keď som uvidela havranov tak som sa zasmiala nad tým a nevšímala som si ich. V tom ma ale z jedla vyrušil pohyb. Hneď som zodvihla hlavu a pozrela som sa čo sa deje. Bol to Xin ktorý pre do mňa položil pierko. Pousmiala som sa. "Ďakujem veľmi pekne. Je krásne." Pousmejem sa a pustila som sa do jedla. Pri tom ako som jedla som dávala pozor aby mi to pierko neuletelo. Pokračovala v jedení kým som nebola plná. Keď som bola plná tak som si olizla ústa od krvi a potom som si sadla a do úst som zobrala pierko a sledovala som Xina ako je. Bolo vidno že je vážne hladný a tak som ho nechala nech sa poriadne naje.

Keď som počula čo Xin povedal tak som sa nad tým musela zasmiať. Teda on mal ale odvahu a to sa mi na ňom páčilo. Ja som sa znova sústredila na srnu ale v tom som videla ako ju Xin obehol a zo zadu na ňu zaútočil. A tak som to sledovala to a dávala pozor aby mu srna neublížila. Našťastie sa mu to podarilo a spôsobil jej rany. Čo ma tešilo. A tak som sa aj ja pridala aby sme ju obaja dorazili. Keď som videla že ide po bruchu tak som sa sústredila na krk. Lenže Xin ma predbehol a aj on sa sústredil na krk ale môžeme sa obaja zahryznúť aspoň bude rýchlejšie mŕtva. Lenže srna sa uhla a tak som sa pokúsila skočiť jej po krku. Mne sa to podarilo ale začala so sebou hádzať takže som ju musela pustiť. Xinovi sa podarilo ju zložiť na zem a tak som sa znova zahryzla do krku a pevne som držala. Pri tom som videla že aj Xin sa jej zahryzol do krku. Pousmiala som sa a držala som ju kým som nemala istotu že je mŕtva. Potom som ju pustila a pozrela som sa na Xina. "Skvelá práca." Pochválila som ho a potom som sa pustila do srnky.

Išla som s ním a po chvíľke som to aj ja ucítila. Čo ma potešilo aspoň niečo ulovíme. A tak som bola v strehu a pripravená na všetko. Bola som vedľa neho takže som bola rovnako schovaná ako on. Ako som bola schovaná tak som sledovala Xina čo robí. Celú dobu som mlčala a len som čakala čo sa bude diať. Keď som ale videla čo robí tak som to pochopila. Chcel to stádo nahnať ku mne. A tak som len prikývla a čakala som na signál a bola som pripravená na lov. Po chvíľke som videla ako vyštartoval smerom ku stádu. Srnky sa rozbehli a on bežal za nimi. Bola som pripravená na nich vyskočiť a jednu z nich chytiť. Sledovala som celú situáciu a videla som ako Xin jednu srnku zahryzol do nohy. Pousmiala som sa lebo som vedela že toto už bude ľahké. Ale keď som videla ako ho tá srnka kopla tak som sa rozbehla mu pomoc. Predsa ho v tom nenechám samého. Bežala som k nemu a keď som bola u neho tak som sa snažila som srnky zahryznúť do boku. Našťastie sa mi to podarilo a zahryzla som srnku do boku ale ona sa my vytrhla takže jej na boku ostala malá ranka.

Počúvala som ho a prikývnem. "V tomto svete je možné všetko takže by ma ani neprekvapilo ak by boli niekde preč." Pousmejem sa a potom som sa len obzerala okolo seba. "To je super." Pousmejem sa a vážne som si myslela že asi bude hladný čo by mne nevadilo ale neviem čo na to Xin. On isto chce jesť. Keď som videla ako Xin čuchá tak som to aj ja začala robiť ale nepobehovala som ako on. Len som sa snažila zachytiť nejaký pach. Keď som ale videla a počula ako povedal pst a naznačil mi aby som šla za ním tak som len prikývla a šla som za ním. Keď som k nemu prišla pozrela som sa na neho. Potom mi povedal že je tam stádo sŕn a tak som sa pousmiala. "To je super takže predsa máme šťastie. Dobre môžeme to skúsiť a možno sa nám podarí niečo uloviť." Poviem a pousmejem sa a potom som sa pripravila na lov.

Keď konečne začal vnímať tak ma to potešilo. "Nad čím si rozmýšľal?" Opýtala som sa ho a potom mi vysvetlil čo to bolo a len som sa nad tým pousmiala. "Ano poznám takže nič vážne? To je dobré. Pretože už som sa bála že sa niečo deje." Poviem mu a pousmiala som sa. Potom sme sa vrátili k lovu. Pomaly som si začínala myslieť že nič nenájdeme a že je to úplne zbytočné. Asi budeme o hlade čo mne nevadí pretože ja som naučená byť bez jedla aj niekoľko dní. A tak som to nechala tak. Sadla som si do snehu a sledovala som ako Xin niečo hľadá. Držala som mu palce aby niečo našiel. Aj keď ja som o tom pochybovala že niečo nájdeme. Ale ako sa hovorí nádej zomiera posledná a preto to treba skúšať a možno niečo nájde.

Videla som že mi neodpovedal a tak som to teda nechala tak a pokračovala som v ceste. Po celú dobu bolo ticho Xin nepovedal ani slovo. čo ma trochu mrzelo že je ticho a nič nehovorí. Viem že pri love by malo byť ticho ale veď som sa ho niečo pýtala tak prečo mi neodpovedal? Povzdychnem si a pozrela som sa na neho ako sa snaží zachytiť pach. A tak som sa zastavila a pozrela som sa na neho. Chvíľu som ho len tak sledovala a mlčala som a rozmýšľala som či sa mám niečo opýtať alebo byť ticho. Neviem ako dlho trvalo medzi nami to ticho ale už sa to nedalo vydržať a tak som sa ho opýtala. "Xin stalo sa niečo keď mlčíš?" Opýtala som sa ho a pozrela som sa na neho. Bola by som rada ak by mi povedal čo sa deje pretože toto ticho mi liezlo na nervy a ja som nevedela čo mám robiť. Preto som dúfala že mi aspoň odpovie na to čo sa deje keď na ten sen mi odpovedať nechcel.

Keď začal hovoriť o tom sne tak som sa pozrela na neho a počúvala som ho. Ale keď povedal že som potom zmizla tak som sa prekvapene na neho pozrela. "Čože?" Opýtala som sa ho a prekvapene som sa na neho dívala. Potom pokračoval ale nie o ne ale o love. Poobzerala som sa okolo seba a prikývla som. "Asi máš pravdu. Tiež si to myslím ale zase ťažko povedať či nejaká zver bude vonku keďd je zima. Ja si myslím že najlepší spôsob je niečo nájsť v lese a vyhnať to na lúku ale neviem či sa nám to podarí keď je tu toľko snehu v ktorom sa zle chodí a nie to ešte bežať." Poviem mu ale pokračovala som ďalej v ceste a už po ceste som sa snažila zachytiť nejaký pach zvieraťa. Nechcela som vyzerať ako niekto kto nevie zachytiť pach zvieraťa. Aj keď si myslím že Xin by to zvládol ale som tu preto aby som mu pomohla nemôžem to všetko nechať na neho. Musím mu pomôcť.

"Ďakujem." Poďakovala som mu a potom som čakala čo povie. Keď začala hovoriť že sa mu niečo snívalo tak ma to zaujalo. "A čo sa ti snívalo?" Opýtala som sa ho a zaujato som sa na neho dívala. Potom sa aj on mňa opýtal ako som sa vyspala. "Ja som sa vyspala skvelo keď som bola s tebou." Pousmiala som sa a olizla som ho na noštek. A keď povedal že dneska bude pekný deň na lov tak som prikývla. "To ano už sa naň teším." Pousmiala som sa a dívala som sa ako Xin išiel von. A tak som išla za ním. Keď som prišla k nemu tak som sa postavila vedľa neho a pozrela som sa na neho. Neuniklo mi ako sa na mňa díva. Mal v očiach otázku a výzvu. "Tak kde začneme?" Opýtala som sa ho a stále som sa na neho dívala.

Najskôr som odpočívala pri ňom. Ani neviem ako dlho som takto odpočívala a zrazu ani neviem ako a zaspala som. Spala pokojne a nič ma nerušilo. Dokonca som ani sny nemala. Čo mne nevadilo pretože som si ich aj tak nepamätala. Zobudila som sa až ráno. Keď som sa zobudila videla som ako sme s Xinom k sebe pritúlený. Pousmiala som sa pretože to bolo to najkrajšie zobudenie aké som kedy zažila. Preto som hneď zodvihla hlavu a olizla som ho na líčko. "Dobré ráno. Vyspal si sa dobre?" Opýtala som sa a potom som sa postavila a poriadne som sa ponaťahovala. Potom som si sadla vedľa neho a pozrela som sa na neho. "Mali by sme si niečo uloviť na jedlo. Neviem ako ty ale ja som hladná." Poviem mu a pousmejem sa. Myslela som si že aj on je hladný pretože by sme mohli ísť spolu na lov a niečo si spoločne uloviť. Na to som sa veľmi tešila. S ním loviť je veľký zážitok.