Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Netrvalo dlho ma Xin ma dobehol. Pozrela som sa na neho a pousmiala som sa. Po ceste som mu olizla líčko a pokračovala som v ceste. Obaja sme mlčali. Čo mi nevadilo. Mne stačilo to že som s ním. Po ceste do nášho úkrytu som tiež rozmýšľala čo budeme robiť. A pár vecí ma napadlo. Otázkou ale bolo či by s tým Xin súhlasil a či by vôbec mal chuť. Bola som do toho tak zamyslená že som si nevšimla že sme už pri našom úkryte. Všimla som si toho až keď Xin zastavil a mňa pustil ako prvú. "Ďakujem." Poďakovala som mu a vošla som dnu. Hneď ako som tam vošla som pocítila teplo. Spokojne som si vzdychla pretože toto som teraz potrebovala. Teplo a prítomnosť môjho partnera ktorého milujem. Pousmiala som sa keď som videla ako si ľahol na svoje miesto. Preto som prišla k nemu a ľahla som si vedľa neho a pritúlila som sa k nemu aby sme sa navzájom zohrievali. Potom som mu olizla uško a spokojne som zatvorila oči a odpočívala som pri ňom.

Naberala som sily a kyslík do pľúc. Po pár minutách už mi bolo lepšie a bola som pripravená pokračovať ďalej. Lenže než som stihla čokoľvek spraviť alebo povedať ucítila som ako na mňa niekto skočil a zhodil ma na zem. Keď som videla že je to Xin tak som sa pousmiala. "Ty môžeš všetko." Žmurkla som na neho a pousmiala som sa. Keď som videla ako mi prechádza nosom po srsti tak mi to bolo veľmi príjemné. Preto som zatvorila oči a vychutnávala som si to. Najviac sa mi páčilo keď mi dal bozk. To bol môj najkrajší okamžik na ktorý nikdy nezabudnem. Keď ale prestal tak som otvorila oči a pozrela som sa na neho. Bola som zvedavá čo sa deje a prečo skončil. Chcela som sa ho opýtať prečo skončil ale on ma predbehol a opýtal sa ma či pôjdeme radšej do pelechu. Na to som prikývla. "Ano poďme. Neviem ako ty ale ja som s toho behania po snehu dosť vyčerpaná." Poviem a potom som sa postavila a otrepala som sa. Potom som sa pozrela na neho a olizla som ho na nose. Potom som sa len otočila a vydala som sa smerom k nášmu úkrytu. Po ceste som sa otočila aby som sa presvedčila či ide za mnou.

Bežala som za ním a videla som čo stvára. Na jednej strane som ho obdivovala že sa mu niečo také chce a na druhej som nechápala prečo to robí. V tomto snehu sa ťažko bežalo ale jemu to bolo asi jedno. Povzdychnem si a len som za ním bežala. Pokrútila som nad tým hlavou. "Hej nemôžeš zastaviť?" Zavolala som na neho a potom som spomalila a už som len tak mierne bežala. Bola som vyčerpaná s toho bežania po snehu. Ale on neprestával a stále bežal. Ja som sa zastavila a začala som sa vydýchavať. Potom keď som nabrala trochu sily tak som sa pomalým krokom vydala smerom za ním. Bolo mi jedno že on beží a že ho možno stratím. Na posledy som ho videla ako bežal k rieke a tak som šla tým smerom. Keď som prišla k rieke tak som sa poobzerala okolo seba. Nikde som ho nevidela a tak som si len sadla na zadok a dívala som sa na vodu a naberala som silu a hlavne vzduch do pľúc.

Bola som pyšná keď to povedal. "Som najlepšia." Pousmejem sa a veľmi sa mi páčilo ako sa o mňa obtrel nosom a potom mi nosom prešiel po čele až prešiel môjmu nosu. Bolo príjemné a romantické. Lenže než som stihla čokoľvek spraviť tak štuchol labou do mňa a povedal že mám babu. "HEEEEEJ!" Vykríkla som veselo a zasmiala som sa. A potom som už len videla ako beží preč. Tak toto nemal. Toto mu vrátim aj s úrokami. Bežala som za ním a pri tom som si všimla ako sa pozrel na mňa či za ním bežím. "Ano beží za tebou. Len počkaj čo s tebou spravím keď ťa chytím." Poviem veselo a bežaa som za ním. Pri tejto naháňačke mi ani zima nebola. Skôr na opak. Bolo mi teplo a veľmi ma to bavilo. Bolo super že sme sa takto zabávali a nič nás netrápilo. Boli sme len my dvaja. Xin a ja a nikto iný. Dokonalý deň.

Pokračovala som v tom a veľmi som sa na tom zabávala. Keďže som bola otočená chrbtom tak som nevidela čo robí. Iba som počula jeho hlas. A tak som sa pozrela na neho a nevinne sa usmiala. "A to vadí?" Opýtala som sa ho a veselo som po ňom zaštekala. Potom som videla ako začal válať sudy a potom sa bežal schovať za strom. "Mne sa neschováš." Poviem veselo a aj keď som vedela kde je schovaný tak som sa robila že ho hľadám. Prechádzala som okolo stromu kde bol schovaný. Aj keď som vedela kde je schovaný tak som tam nešla. "Hmm kde si?" Opýtam sa sama seba a pousmejem sa a stále som sa robila že ho hľadám. Potom som obišla strom dokola kde sa schovával a potom som sa postavila pred neho. "Mám ťa." Veselo po ňom šteknem a usmejem sa.

S napätím som čakala čo povie. Pretože som nevedela či sa v tejto zime chce hrať alebo nie. Ale keď som počula čo povedal tak ma to potešilo a veľmi. "Som rada že súhlasíš." Usmejem sa. "Ano to je super. Poďme sa hrať." Poviem a potom som ho sledovala čo robí. Videla som som ako odskočil odo mňa a potom po mne hodil sneh. Teraz vyzeral ako malé vĺča čo bolo veľmi zábavné. "Hej tak toto ti vrátim." Poviem a otočím sa smerom k nemu a vrátim mu to. Labou po ňom hodím sneh. Keď som videla ako sa hodil do snehu a nechal na seba padať sneh tak som chcela po ňom skočiť lenže som to nestihla lebo on po chvíľke vyskočil na všetky štyri a začal chytať vločky. Preto som sa otrepala od snehu a keď že bol zaujatý tým chytaním vločiek tak som mala šancu ho prepadnúť. A tak som sa k nemu začala nenápadne približovať. A keď som bola dostatočne blízko tak som skočila po ňom a zvalila som ho do snehu. Potom som sa prednými labami postavila na neho a držala som ho v snehu a dívala som sa ako na neho padá sneh. Potom som odskočila od neho a zadnými nohami som začala po ňom hádzať sneh. Pritom som sa smiala. Takéto zimné radovánky ma bavili.

Keď som videla ako máva chvostom tak som sa nad tým musela pousmiať. Bolo to veľmi milé a zlaté. Potom sa ma opýtal či nepôjdeme do nory pokiaľ neprestane snežiť že má rád sneh ale nechce aby mi bola zima ale ak nechcem tak nemusíme. Musela som sa usmiať nad tým aké starosti si robím. A tak som mykla plecami pretože mi to bolo jedno kde budeme. Bola som s ním a to bolo hlavné. A bolo mi jedno aké je počasie. "Mne je to jedno. Ja pôjdem s tebou kam koľvek. A neboj sa neni mi zima. Ty ma príjemne zohrievaš." Poviem mu a pousmejem sa a oliznem mu uško. Potom som sa ale nad tým zamyslela že by sme sme v tej nore robili. Tam by sme sa isto nudili a takto aspoň môžeme niečo vystrájať. Ale zase môžeme nachládnuť takže by bolo dobre ak by sme boli v nore kde je teplo a príjemne. A tak som sa pozrela na neho. "Vieš čo? Môžeme ešte chvíľu ostať vonku a potom pôjdeme do nory. Čo ty na to?" Opýtala som sa ho a pozrela som sa na neho a bola som zvedavá čo na to povie.

Táto realita sa mi veľmi páčila. Bola som šťastná že vidím Xina. Tu by som dokázala žiť stále. Ale niečo mi hovorilo že Xin neni jediný koho mám ale s tým som si hlavu nerobila. Keď som videla ako mi ide oproti tak ma to potešilo. Preto hneď keď sme boli pri sebe som sa začala o neho obtierať. "Dobré ráno." Pozdravila som ho a olizla som mu noštek. Potom sa ma opýtal že čo sa mi prihodilo že mám tak dobrú náladu. Ja som sa len pousmiala a obtrela som sa o neho. "Prihodilo sa mi to že som s tebou." Poviem natešene. V tejto chvíli mi bolo úplne jedno aké je počasie. Bola som s Xinom a nič viac som mu šťastiu nepotrebovala. Potom som sa postavila pred neho a pozrela som sa na neho. Nemohla som z neho spustiť oči. Prišlo mi to ako keď sme sa videli prvý krát. To bol môj najkrajší deň aký som kedy mohla zažiť. A preto som nechcela aby toto skončilo. Ale ako som poznala MG vedela som že to nebude trvať dlho a tak si musím užívať každú chvíľu čo som s ním. "Tak moc ťa milujem." Zašepkala som sa potichu a pritúlila som sa k nemu a hlavu som zaborila do jeho srsti a spokojne som odpočívala.

//Púšť

Pokračovala som v ceste a obzerala som si to tu. Bolo to tu presne také isté ako na MG ale isto je v tom nejaký háčik. Za tie roky som na ostrove zažila veľa vecí takže toto je ďalší nápad bohov ako nám spestriť zimu. A tak mi asi neostáva nič iné ako to tu preskúmať a zistiť o čo tu vlastne ide. Ako som tak pokračovala v ceste ocitla som sa v zlatom lese. Musela som sa nad tým pousmiať pretože ten les mi je asi súdený keď som stále v ňom. Ale aspoň miesto ktoré mám rada. Pousmiala som sa a začala som zachytávať pachy. V tom sa mi ale dostal do nosa pach ktorý som veľmi dobre poznala. Ale to predsa nemôže byť pravda alebo že by predsa? "Xin?" Rozbehla som sa za tým pachom a keď som ho uvidela moje srdce poskočilo od radosti.

//Tichá zátoka

Bežala som tak rýchlo ako som len vládala. Zastavila som sa až v tedy keď som si všimla že nie som v zátoke. Začnem panikáriť. Pretože teraz som stratila Erra a hlavne toho čierneho vlka ktorý potreboval pomoc. Povzdychnem si a len pokrútim hlavou. Už sa nedá nič robiť. A ak ostanú v zátoke tak ich ľahko nájdem a tak som si moc veľkú hlavu nerobila. A preto som pokračovala v ceste. Toto miesto som poznala. Bola to púšť v ktorej som sa kedysi prepadla pod zem. A tak som si dávala pozor aby sa to nezopakovalo. Miesto toho som uvidela divné svetlo. A tak som sa pomaly začala približovať k tomu svetlu. Keď som prišla dostatočne blízko všimla som si že je to akúsi brána. Vôbec ma to už neprekvapilo. Za ten čas čo som tu som si už zvykla na všetko a tak som sa len zhlboka nadýchla a potom som vydýchla a pomalým krokom som pokračovala k bráne. Vošla som do brány a zdalo sa mi že som stále na MG tak som tomu nechápala na čo tá brána vlastne funguje. Musím to preskúmať lebo tento ostrov je samé prekvapenie takže ani táto brána tu neni len tak.

//Paralelný svet

Čierny vlk povedal že nevie čo sa stalo a tak som si len povzdychla. Ale možno to tak bolo lepšie že nevedel. Pretože to asi nebolo veľmi príjemné. "Dobre netráp sa." Poviem mu a sledovala som ho. Vážne nevyzeral dobre. Potom ma poprosil o pomoc. Lenže ja som nevedela ako mu pomôcť a to ma trochu trápilo. Ako mu mám pomôcť? "Neboj sa niečo vymyslím" Poviem mu a začala som sa obzerať okolo seba. Bolo by lepšie ak by tu bol ešte niekto kto by nám pomohol. Lenže ako som sa tak dívala každý mal problémy sám so sebou. Takže to vyzeralo že je to len na mne. Povzdychnem si a pozrela som sa na neho. "Skúsim nájsť nejakú pomoc. Vydrž."" Poviem mu a potom som sa rozbehla hľadať pomoc.

//Púšť

za sisi prosím odznačik za Lásku :)

PŘIDÁNO

Bola som trošku ďalej od Erra ale všetko som videla. Keď som videla ako Erro dostal kopanec dostala som strach a hneď som sa rozbehla k nemu. Keď som k nemu pribehla tak som sa ho opýtala. "Erro si v poriadku?" Opýtala som sa ho a v tom sa Erro pozrel na mňa. Pousmiala som sa keď som videla že je v poriadku. Zato som si všimla že má ranu na tvári. Presnejšie škrabanec. Povzdychnem si a olizla som mu ranu. "Musíš si dávať pozor." Pousmejem sa na neho. Okrem toho škrabanca nemal nič. Čo ma tešilo.
V tom som započula v hlave nejaký hlas. Poobzerala som sa okolo seba ale nevidela som nikoho kto by ku mne hovoril. Ten hlas v hlave mi hovoril že nejaký čierny vlk je zranený a potrebuje pomoc. Hneď som sa začala obzerať okolo seba aby som ho našla. Lenže tu bol taký chaos že nájsť toho vlka bude ťažké. V tom som ale uvidela niečo čierne a tak som sa hneď rozbehla za tým vlkom. Pribehla som k Elricovi. Našťastie bol pri vedomí. "Čo sa stalo?" Opýtala som sa ho.

1. Sisi

2. Stretne sa tam s Xinom s ktorým mala byť. Aké by to bolo keby Sisi a Xin boli spolu? Spoznala ho krátko po rozchode s Casperom. Ako sa teraz zachová keď už má partnera Erra?

3. Zmeny na vlkovi žiadne

4. Už nebude taká citlivá ako pred tým a už ju len málo vecí dokáže rozplakať. Bude viac múdrejšia. A už nebude taká naivná.Bude trochu žiarlivá lebo sa bude báť aby jej Xina nikto neprebral. Inak bude taká ako je teraz.

5. ------

Bola som prikrčená vedľa Erra a stále som rozmýšľala ako to spraviť a pri tom som sledovala okolie. Ale čo sa tam dialo sa mi vôbec nepáčilo. A tak som sa snažila čo najrýchlejšie niečo vymyslieť. Lenže ma nič nenapadalo. Preto som sa pozrela na Erra a videla som že aj on rozmýšľa. Musíme čím skôr niečo vymyslieť inak toto nedopadne dobre. Neviem či to bolo tou únavou alebo s tou zimou ale vážne ma nič nenapadalo. Našťastie Erro na mňa prehovoril. A tak som sa na neho pozrela. Povedal že ho musíme rozptýliť keďže ma všetkých takto pri sebe tak ich môže rozpučiť. Na to som prikývla. "To máš pravdu a musíme to spraviť čo najskôr inak to nedopadne dobre." Povedala som mu a potom som sa znova pozrela na tu situáciu. Lenže než som stihla čokoľvek spraviť a povedať Erro sa postavil a bezhlavo skočil do situácie. Len som si povzdychla pretože takto riskoval že príde o život. A tak som sa postavila a šla som za ním a počula som ako Erro kričal. Rozbehla som sa za ním aby sa mu niečo nestalo. Nechcela som aby sa mu niečo stalo. Ledva sme si povedali čo k sebe cítime a zrazu mám o neho prísť? Tak to v žiadnom prípade. Videla som ako sa Erro ohnal po lani. S nou nemal problém a tak som sa rozbehla pomôcť k Sagimu.