Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Bull Meadow

Bolo to príjemné ako sme šli bok po boku a navzájom sme sa trochu zohrievali. Cesta našťastie netrvala dlho a po chvíľke sme prišli do zátoky ale keď som tam videla čo sa tam deje tak som si len povzdychla. To nebude ani chvíľu pokoj alebo čo? Tak rada by som sa šla konečne vyspať a zohriať. Ale ako vidím toto sa ešte dlho nestane. A keď som videla že sa Erro prikrčil tak som to aj ja spravila. Potom mi povedal aby som sa pozrela na Sagiho a že mu musíme pomôcť. Povzdychnem si a prikývnem. "Ano vidím a máš pravdu mali by sme mu pomôcť." Poviem a všimla som si v jeho očiach paniku. Ani som sa nedivila. Isto odo mňa čakal či mám nejaký plán ako sa dostať k Sagimu. Lenže mňa nič nenapadalo. Bolo tu až moc zvierat takže dostať sa k Sagimu bude problém. "Máš nejaký plán? Lebo ja nemám." Poviem a povzdychnem si a pritom som sledovala Sagiho.

Aj keď mi bola zima a bola som unavená ale Sagiho pôjdem hľadať. On si to zaslúži. Erro sa ma opýtal či je ešte v zátoke? Nad tým som musela myknúť plecami pretože som si nebola istá či tam ostal alebo nie. "Ja sama neviem či tam je alebo nie. Neostáva nám nič iné ako tam ísť a presvedčiť sa na vlastné oči." Poviem a potom povedal že by to bolo najlepšie že sme ho tam nechali dosť dlho. "Dobre poďme teda." Poviem a na jeho poznámkou som sa musela zasmiať. "Hádam nie. Možno je niekde v teple." Pousmejem sa a potom som sa spolu s Errom vydala do zátoky za Sagi. Tiež som sa v duchu modlila aby tam bol alebo aby bol niekde v teple a v bezpečí. Lebo ak nie tak by som si to vyčítala že sme ho tam nechali. Aj keď Erro to nespravil naschvál on len ma šiel odprevadiť a dopadlo to tak ako nikto nečakal. Tak dúfam že to Sagi pochopí keď mu to povieme a nebude na nás nahnevaný za to. To by som nechcela aby sa hneval. Ale ako ho poznám tak si myslím že nebude nahnevaný a že skôr bude rád že sme spolu. Zaujímavé ale na tom bolo to že sme zase šli do zátoky. To miesto je nám asi súdené alebo čo. Lebo kto by na jedno miesto šiel už asi po 4 krát?

//Tichá zátoka

Erro sa ku mne pritúlil a olizol ma na ucho. Pousmiala som sa a pritúlila som sa k nemu a hlavu som si zaborila do jeho srsti. A keď sľúbil že ma neopustí a že ma má rád presne takú aká som tak ma to veľmi potešilo. Preto som zodvihla hlavu a pozrela som sa na neho. "Verím ti. Ešte nikomu som tak neverila ako verím tebe. Ani nevieš ako rada toto počujem. To sú tie najkrajšie slová aké som kedy počula." Pousmeje sa a potom si znova hlavu zaborím do jeho srsti. Keď ale začal o Sagim a o tom že by sme mu to malo povedať tak som prikývla. Má pravdu Sagi by si to zaslúžil vedieť. Obaja sme ho nechali v tej zátoke. A teraz už možno aj zamrzol. A preto som sa postavila oproti Errovi. "Máš pravdu. Mali by sme mu to povedať a ospravedlniť sa mu že sme ho tam nechali." Mala som výčitky že to takto dopadlo ale ako sa hovorí srdcu nerozkážeš. A keď ti zavelí tak je dobré ho poslúchnuť. Ale obaja sme Sagimu sľúbili že mu pomôžeme nájsť jeho sestru takže by sme to mali dodržať či už sme vo svorke alebo nie. "Chceš ísť teraz hneď za ním?" Opýtala som sa ho a pozrela som sa na neho. Mne by to nevadilo ísť za ním.

Keď Erro začal rozprávať tak som zodvihla hlavu a pozrela som sa na neho. Za celú dobu čo hovoril som mlčala a len som ho počúvala. Preto ma zaskočilo keď povedal že sa do svorky nikdy nepridá a že bude objavovať. Tak potom prečo tu je keď hovorí že sa do svorky nechcel pridať? Pomyslela som si a len som ho počúvala. Ale ako tak pokračoval tak mi skoro spadla sánka s toho čo hovoril. A keby sa dalo tak by som sa teraz asi červenala ako rajčina. Ako vidím tak moje obavy boli úplne ale úplne zbytočné. Že by sa po 100 rokoch konečne na mňa usmialo šťastie a ja som mala vlka ktorý ma má rád takú aká som a nechce ma meniť? Ak je to tak tak to je splnený sen. Lenže vždy keď som bola šťastná tak sa niečo pokazilo. A čo ak sa to stane aj teraz? Pokrútim hlavou nad tým. Nie nemôžem na to myslieť. Mala by som byť šťastná že ho mám a že chce byť so mnou. "Erro ja .... neviem čo mám na to povedať. Vážne som nemala slov teraz. A tak som len prišla k nemu a olizla som ho na nos. "Erro mám ťa rada a možno som ti to už niekedy povedala ale ani ja nechcem byť bez teba. Chcem byť s tebou pretože si prvý vlk ktorý ma berie takú aká som." Poviem a pousmejem sa. Konečne po dlhej dobe som bola šťastná a myslela som si že toto už nikdy neskonči. Budeme spolu navždy.

Jeleňa sa im podarilo skoliť. A alfovia nás pochválili. Čo ma prekvapilo pretože som skôr čakala že mi budú nadávať ale nič také sa nestalo. To som bola rada a keď sa všetci pustili do jedla tak som aj ja prišla k ním a tiež som sa pustila do jedla. Po dlhej dobe som konečne mala nejaké jedlo. Takéto chutné mäso som už dlho nejedla. A keď som mala dosť tak som sa pozrela na ostatných a hlavne na Erra a pousmiala som sa. Keď sme boli obaja po jedle tak mi Erro povedal že chce so mnou hovoriť. Tieto slová mi pripomenuli minulosť. Toto povedal aj Casper a skončilo to s rozchodom. To znamená že sa história opakuje? To nemôže byť pravda. Prečo som prekliatá a prečo so mnou nechce nikto byť? A tak si len povzdychnem a len prikývnem. Videla som ako ide Erro stranou aby sme mali súkromie. No ak to chce ukončiť tak na to súkromie netreba. Ale tak čo už narobím? A tak som so sklonenou hlavou prišla k nemu. Ani som sa na neho nepozrela len som sa smutne opýtala. "O čom sa chceš rozprávať?" Opýtala som sa ho. Aj keď som vedela že asi o čom bude chcieť hovoriť. Ale nechám to na ňom nech povie čo má na srdci.

Už som tento lov chcela mať za sebou preto som to spravila. A keďže sa k tomu nikto nemal tak som to musela spraviť sama. Sranda ale bola že keď som začala naháňať stádo tak v tom sa ku mne všetci pridali. Už bolo na čase lebo úprimne ma to už nebavilo. Už som chcela byť niekde v teple a pospať si a nie tu trčať bohvie do kedy ešte by sme tu všetci zamrzli a čo potom? Vedela som že to nahnevalo všetkých ale mne sa proste čakať nechcelo. Keď bolo stádo dostatočne blízsko tak som si všimla ako všetci začali útočiť na jeleňa. Konečne a tak som sa zastavila aby som sa vydýchala lebo ten beh v snehu mi dal zabrať.

Najradšej by som to už mala za sebou. Ale nikto sa k ničomu nemal. Asi to ulovím sama a bude pokoj. A konečne pôjdem do tepla a tam sa schovám a budem až do konca zimy. V tom mi Erro povedal že to budem mať ľahké že moja srsť ma jednoducho schová. Na jednej strane mal pravdu ale na druhej som si nebola istá či mi nebudú vidieť znaky čo mám na srsti. "No uvidíme." Poviem mu a potom som videla ako Athai s Aetasom išli na stádo ku ktorému sa približovali a potom som sa pozrela na Erra ktorý sa tiež prikrčil a začal používať mágiu. Snehu bolo dosť takže sa v ňom dalo dobre skryť. A tak som si ľahla do snehu. Úplne som s ním splynula a znaky mi zakrýval sneh takže som bola skoro neviditeľná. Takže nakoniec mal Erro pravdu. Pousmiala som sa a pomaly som sa začala približovať k stádu. Sem tam som vystrčila hlavu aby som videla kam idem. Pekne som videla ako sa k stádu približujem. A keď som bola dostatočne blízko tak som sa postavila na nohy a rozbehla som sa proti jeleňovi a hnala som ho k ostatným.

//Zlatá svorka (cez Zlatý les)

Keď som videla že sa brat vrátil tak som sa potešila. Nevedela by som si predstaviť že by som ho nemala ale moje obavy sa nenaplnili a to som bola rada. Keď sa Erro ku mne pritúlil tak som pocítila teplo. Aspoň na chvíľu mi nebola zima. Prišli sme na lúku a podmienky na lov sa zhoršili. Nevedela som si predstaviť že by sme mali v týchto podmienkach loviť. Medzi tým k nám prišla Athai a privítala Erra a predstavila sa a opýtala sa či ten súboj ho neodradí od svorky. Preto som s napätím čakala čo povie a na moje prekvapenie ho to neodradilo. Bola som rada že aj po tomto všetkom tu chce byť so mnou. Potom Athai povedala inštrukcie ohľadne lovu. Poobzerala som sa okolo seba a vôbec sa mi to nepáčilo ale čo iné nám ostávalo? Potom som sa pozrela na Erra a sama som rozmýšľala ako to spravíme lebo v týchto podmienkach to bolo nemožné. „Ako to spravíme?“ Opýtala som sa Erra a sama som rozmýšľala ako to spraviť.

Moja radosť hneď zmizla keď som počula Navina a Marcusa. Ako mi toto môže spraviť? Povzdychnem si a pozriem sa na Navina. "Môjho brata necháš na pokoji!" Šteknem na neho trochu nahnevaná. Nedovolím nikomu aby mu ublížil. Ale keď som videla ako Marcos ide preč tak ostanem smutná. Ledva sa mi vrátil a už ho mám znova stratiť? Bola som s toho smutná pretože som ho nechcela stratiť. Lenže našťastie za ním šla Acci tak ona by ho mohla prehovoriť aby ostal a aby neopúšťal mňa a ju. A keď sa brat vráti tak sa s ním porozprávam medzi štyrmi očami. Medzi tým sa Erro rozprával s alfami čo ma tešilo a chcel ísť na lov. Aspoň zase budeme spolu zase loviť. Potom mi Erro povedal že to myslí vážne že chce ostať so mnou a že nad tým už dlhšiu dobu rozmýšľal ale nedokončil to. "Erro ja neviem čo mám povedať. Veľmi ma to teší že chceš ostať so mnou." Pousmejem sa a oliznem ho na líce. Potom ma olizol za uchom a povedal že sa brat vráti. Povzdychnem si a prikývnem. "Dúfam že máš pravdu. Nechcem ho stratiť. Je to moja jediná rodina ktorú mám." Poviem smutne a vzdychnem si. Potom som videla ako Athai ide na lov a Erro povedal že by sme mali ísť že by nechcel prísť neskoro na prvý lov. "To máš pravdu. Tak poďme." Poviem a keď sa ku mne pritúlil tak som sa o neho obtrela a potom som s ním šla za alfou. Chcela som aby jeho prvý lov vo svorke dopadol skvele a aby na neho Aetas a Athai boli hrdí a aby ho prijali do svorky.

//Bull Meadov (cez Zlatý les)

Potešilo ma keď povedal že to nevadí ale zároveň aj prekvapilo keď povedal že mu to vlastne pomohlo. "To som rada že ti to nevadí ale vysvetli mi jednu vec v čom ti to pomohlo?" Opýtala som sa ho a pozrela som sa na neho a keď ma olizol na nos tak som sa pousmiala bolo to príjemné a tak som sa o neho obtrela a potom som už venovala pozornosť ostatným. A keď Athai povedala že lov bude teraz tak som sa potešilo aspoň si zase niečo ulovíme. Ale zároveň som bola smutná lebo som si myslela že Erro odíde a ja ostanem sama. Lenže sa stalo niečo čo som vôbec nečakala. Erro odišiel odo mňa a išiel k alfám predstavil sa im a povedal že by sa chcel pridať ku svorke. Ostala som sa na neho dívať šokovaným výrazom a v tú chvíľu pre mňa ostatný prestali exitovať. Nevnímala som nikoho len jeho. Netušila som či je to iba vtip alebo či to myslí vážne. Pretože jeho zamyslený pohľad pre mňa znamenal že nad tým rozmýšľa ale že si to takto rýchlo rozmyslí tak to som teda nečakala. Ale aj tak som bola šťastná aspoň som vedela že budeme spolu. Lenže potom ma napadlo že čo bude so Sagim a s jeho sestrou Seth to sa na neho vykašleme a necháme ho tak? Teraz to ale nebolo podstatné. Podstatné bolo to že Erro chcel byť so mnou vo svorke. Natešená som sa k nemu rozbehla k nemu a olizla som ho na líce. "Myslíš to vážne že chceš kvôli mne ostať vo svorke?" Opýtala som sa ho a natešene som poskakovala okolo neho. Bolo mi jedno čo si o tom ostatný myslia. Ja som bola šťastná že Erro bude so mnou.

Erro ma ubezpečil že dýcha určite bude v poriadku čo ma upokojilo. A to našťastie aj bol keď sa prebral. Potom sa Erro ku mne pritúlil a ja som sa pritúlila k nemu a len som sledovala vlkov. Nechcela som sa do toho miešať. Predsa len sme prišli až keď bolo po všetkom. Ale keď Acci povedala že sa pobili a alfy boli nahnevané tak som si len povzdychla a sklonila som hlavu. Ako to mohol Marcos spraviť? Veď mi sľúbil že sa už nebude biť a že nikomu neublíži. Aspoň vidím ako plní svoje sľuby ako mu mám po tomto veriť? Pomyslela som si a vzdychnem si. Teraz si Erro bude myslieť že som mu klamala a že toto neni žiadna priateľská a milá svorka a už nikdy nepríde za mnou. Prečo sa všetko musí pokaziť? Prečo nemôže byť nič v poriadku? Ale keď som videla že Erro sa nemá k odchodu a obaja sa k sebe túlime tak som bola rada a zatiaľ sa nikto nezaujímal kto to je. Všetci sa zaujímali iba o to prečo sa ty dvaja pobili. Nech sa pobili kvôli hocičomu tak moju dôveru k bratovi to zničilo úplne. Už mu nedokážem znova veriť a to ma mrzelo najviac. Ak si bude chcieť vybudovať moju dôveru tak sa bude musieť veľmi snažiť aby si moju dôveru znovu získal. "Erro moc ma to mrzí že si toto musel vidieť." Pozriem sa na neho a ospravedlním sa mu za toto aj keď to nebola moja vina ale cítila som sa za to zodpovedná.

Nechápala som prečo sa vždy moje nočné mory musia splniť? Bolo to presne ako v nej. Erro sa pritiskol ku mne a utešoval ma. V duchu som sa modlila aby to tak nebolo. "Nechcem aby zomrel." Zašepkám po tichu a pritiskla som sa k Errovi a stále som sa dívala na brata a ostatný mi boli ukradnutý. Keď som ale videla ako sa prebral a posadil sa v tú chvíľu mi so srdca spadol obrovský kameň. Veľmi ma to potešilo a keď som počula čo povedal že stratil Acci a aj mňa tak pokrútim hlavou. Potom prídem k bratovi a oliznem ho. "Mňa nikdy nestratíš. Nech sa už stalo čokoľvek. Hlavné je že si v poriadku a že si tu so mnou." Poviem a pousmejem sa. Potom som sa vrátila k Errovi a postavila som sa vedľa neho. Keďže som nevedela čo sa stalo tak som sa do toho nechcela miešať ale isto sa to dozviem ale bolo mi to jedno aký bol dôvod. Pre mňa dôležité bolo to že brat žije.

Spokojne som vzdychla a ani raz som sa nepohla. Stále som mala hlavu položenú na jeho rameni a pri tom som mala stále zatvorené oči. A keďže som cítila Errove teplo tak som ani necítila že sa ochladila. Čo mi teraz aj bolo jedno či je zima a či je teplo. Nič som nevnímala len Erra. Keď sa ma Erro opýtal či budú na mňa vážne dobrý tak som prikývla. "Ano neboj sa. Mám tu brata a Acci." Na ktorú som trochu žiarlila aj keď som nevedela prečo. Ale keď som počula ako sa o mňa bojí že nechce aby mi niekto ublížil a ak by mi aj niekto ublížil tak by sa hneď o neho postaral. Nad tým som sa musela pousmiať. "Erro to je od teba veľmi milé ale môžem sa ubezpečiť že tu mi vážne nič nehrozí. Nie som tu prvý krát ale je pekne ako sa o mňa bojíš." Pousmejem sa a potom som zodvihla hlavu a olizla som ho na uško a potom som znova zaborila hlavu do jeho srsti. Najviac ma ale tešilo to že sme tu len my dvaja a nikto nás neotravuje. V tom ale zavial studený vietor a ja som ucítila niečo divné. Niečo čo bolo iné ako vyrážka. Zodvihla som hlavu a znova som sa snažila zachytiť ten pach. Znova som to ucítila a už som vedela že to je krv. "Erro cítiš to?" Opýtala som ho a potom som sa vydala smerom za tým pachom. Pomaly som sa blížila k miestu odkadiaľ to vychádzalo. A keď som uvidela že na zemi je brat hneď som si spomenula na tú nočnú moru kde mi zomrel brat aj Erro. Pokrútila som hlavou že toto nemôže byť pravda.

Mne to vôbec nevadilo. Mala som ho rada takého aký je ako sa chová a nie preto ako vonia. Keď som ucítila ako sa aj on ku mne pritúlil tak som sa pousmiala. Keď ale povedal aby som neprišla o čuch tak som sa musela nad tým zasmiať. "Tak toho sa neboj. Ja som si už na to zvykla a už si ťa ani neviem predstaviť bez tej vône." Zasmiala som sa nad tým ale potom som už mlčala a len som sa stále túlila k nemu a mala som zatvorené oči a vychutnávala som si to. Bolo to príjemné a nechcela som aby to skončilo. Pokojne by som takto mohla byť aj niekoľko hodín. Pretože toto ma nikdy neomrzí. Ale musím si dávať pozor aby ma jeho odchod nezložil pretože aj to sa môže stať. Aj keď viem že ho uvidím že sa nevidíme na posledy ale lúčenie je vždy bolestivé. A preto si musím užívať každú chvíľu ktorú som s Errom.

Pozrela som sa na neho a pousmiala som sa. Vedela som že sa mu tento les bude páčiť. Pretože tento les sa páčil všetkým. Mal svoje čaro. "Veľmi sa mi tu páči a celá svorka je milá a priateľská." Ubezpečila som ho aby sa nebál. Lenže keď som zodvihla hlavu a pozrela som sa na neho tak som si všimla že je smutný aj keď sa to snažil skryť ale moc mu to nešlo. Ale nebol jediný kto je smutný aj ja som bola smutná. Vedela som že toto je koniec ale ja som ho nechcela. A videla som že aj Erro nechce aby bol koniec. Pretože si myslím že ak by chcel tak by dávno odišiel ale on tu stále bol. Na jednej strane som bola rada že je tu ale na druhej strane som vedela že ak to bude odkladať tak to bude ešte horšie ako to je. A najhoršie na tom bolo to že som mu nedokázala povedať zbohom a poslať ho preč. A preto som prišla k nemu a hlavu som si položila na jeho plece a zatvorila som oči a vychutnávala si jeho príjemnú srsť a na ten smrad som si už zvykla. Už mi to nevadilo. Teraz bolo dôležité že som s ním.