Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Tichá zátoka

"To som rada a veľmi." Pousmejem sa a bola som rada keď to povedal. A ešte keď ma ubezpečil v tom tak som bola pokojnejšia. Pri spomienke na to ako sme sa prvý krát rozdelili kvôli zajacovi som len pokrútil hlavou. "Beriem ťa za slovo inak ťa vyťahám za uši." Pousmejem sa a štuchnem do neho nosom. Potom sme pokračovali v ceste do lesa. Ako sme sa k nemu blížili zase som ucítila smútok. Uvedomila som si že za chvíľu odíde a ja budem zase bez neho. A najhoršie na tom bolo to že som nevedela ako dlho budem bez neho. Prečo to teraz musí byť tak ťažké? Povzdychnem si a keď sme prišli do lesa tak som sa zastavila a pozrela som sa na neho. "Tak a sme tu." Poviem potichu a dívala som sa po lese. Na jednej strane som bola rada že som tu ale na druhej mi to lámalo srdce že tu budem bez Erra. Ale čo mi iné ostáva? On povedal že do svorky nechce tak ho nemôžem nútiť aby tu bol so mnou. A navyše musia hľadať Seth. Povzdychnem si a skloním hlavu. Vedela som že toto bude veľmi bolieť.

Keď som to povedala že sa tam chcem vrátiť a keď som videla ako sa to Erra dotklo začínala som si to vyčítať. Myslela som si že robím chybu. "Erro ja ..." Skloním hlavu a nebola som schopná nič na to povedať. Prečo keď niečo spravím tak je to zle? Prečo to nemôže byť podľa mojich predstáv? Keď ale začal hovoriť o tom že je mu lepšie tak som sa pousmiala. "To som rada že ti je už lepšie." A potešilo ma keď sa o mňa obtrel. Bol to príjemný pocit. A preto ma mrzelo že ho znova opustím. Prečo keď si niekoho nájdem takt o vždy skončí takto? "Erro neďakuj spravila som to pretože teba aj Sagiho mám rada." Pousmejem sa a pokrútim hlavou. "Tak tomu neverím. Isto by si to zvládol aj sám." Žmurkne na neho a pousmejem sa. Pomaly som sa chystala že sa s ním rozlúčim a že sa vydám k svorke keď v tom Erro prehovoril. A to čo povedal ma prekvapilo. On ma chcel odprevadiť ku svorke? "To by si pre mňa spravil?" Opýtala som sa natešene a olizla som ho na nose. Bola som šťastná že ešte chvíľu budeme spolu a ešte viac ma potešilo keď povedal že ma so Sagim a so Seth navštívia. "Tak to budem veľmi rada ak ma prídete pozrieť." Pousmejem sa a díval som sa na Erra a po chvíľke som sa pomalým krokom vydala smerom ku svorke. Nikam som sa nenáhlila chcela som si užiť čas ktorý mi ostával s Errom.

//Zlatá svorka (cez Zlatý les)

ja som sa neprihlasovala keďže som nevedela či to stihnem ale vidím že to stíham a tak by som sa aj ja rada prihlásila :)

Len som prikývla na to čo Erro povedal pretože ani jeden z nás poriadne nevedel čo s tým spraviť. A tak som pokračovala v miešaní až do doby než sa ma Erro opýtal či sa chcem vrátiť ku svorke. Pozrela som sa prekvapene na neho. "Ano chcem." Poviem potichu pretože som vedela že ak sa vrátim k svorke tak Erra už možno nikdy neuvidím a to mi lámalo srdce. Bola by som rada ak by šiel Erro aj Sagi so mnou ale oni chcú nájsť Seth a to bolo pre nich dôležitejšie ako svorka. Potom sa ma Erro opýtal že či keď pôjdem s nimi hľadať Seth či ma potom svorka zoberie naspäť. V tomto som si nebola istá. Už raz som odišla od nich a znova sa k ním vrátila ale čo by sa stalo ak by som to spravila znova? Nad tým nechcem premýšľať. "Ono to je dosť komplikované pretože už som raz odišla zo svorky a znova som sa k ním vrátila. Takže nechcem riskovať že by som znova odišla potom by ma nemuseli zobrať späť." Poviem trochu smutne a povzdychnem si. A rozhodne som už nechcela žiť ako tulák. Už som sa chcela usadiť a mať konečne domov. Potom sme sa našťastie začali venovať tej tekutine. Prestala som to miešať keď Erro povedal že to vyzerá zaujímavo. "To ano len či to bude fungovať?" Opýtala som sa a aj Erro si želal aby to fungovalo a tak som ho pozorne sledovala ako to na seba všetko vylial a potom sa ešte v tom vyválal. Bolo to veľmi komické a tak som sa zasmiala nad tým. Potom som sa pozrela na neho a nedočkavo som čakala čo povie. "Tak čo? Pomohlo to?" Opýtala som sa a sledovala som ho.

Erro našiel Sagiho a ja som sa len zasmiala keď som videla ako spinka ale našťastie mal ryby pri sebe takže sme sa mohli rovno pustiť do roboty. "Tak to by si zaslúžil jednu po zadku." Poviem ale nechala som ho spinkať. Erro povedal že teraz to musíme všetko zmiešať. Chcela som na to niečo povedať ale v tom sa už vrátil aj s nejakou kôrou. "Dobre tak poďme na to." Poviem a položila som na zem chrobáka a kameň s krvou a potom som si tiež zobrala rybu a začala som pazúrom škrábať šupiny na kôru. Potom tam Erro pridal kvet a žlč a ja som tam pridala chrobáka a krv. Keď bolo všetko na kôre tak som to začala miešať. Nevedela som sa dočkať kedy to bude hotové aby sme mohli Erra zbaviť tej vyrážky. "Kedy to bude pripravené na potretie?" Opýtala som sa ho a stále som to miešala labou a sledovala som ako sa všetky prísady spájajú.

//Zauberwald

Prikývnem a pousmejem sa. "To ano." Súhlasila som s ním keď povedal že tvoríme dobrý tým. Potom ma Erro olizol na tvár ja som sa prekvapene pozrela na neho. Úprimne som nevedela ako to mám brať. A keď navyše povedal že nevie čo by si bezo mňa počal tak som mykla plecami. "Tak to je netuším." Poviem a pousmejem sa ale vážne čo by robil bezo mňa? Podľa mňa by asi so Sogim chodil po ostrove a užíval si voľnosť. "Nemusíš ďakovať. Radi sme ti pomohli. Teda aspoň ja. To dúfam že to bude stačiť lebo ak nie tak ma asi porazí s tohto." Povzdychnem si pretože ak by to vážne nestačilo tak ja neviem. Už som mala toho všetkého dosť a chcela som si konečne odpočinúť a pospať si. Veď ani neviem kedy som naposledy spala. Spánok budem riešiť až potom. Teraz musíme nájsť Sagiho a rybie šupiny. Keď som prišla do zátoky tak som sa začala obzerať a hľadala som Sagiho.

"Sme celkom dobrý." Konečne sa nám podarilo získať žlč. Bola som rada pretože už sme to skoro mali. Už nám ostávalo len zohnať šupiny ale tie mal na starosti Sagi takže by ich už mohol mať. Potom sa ale Erro opýtal kam ta dáme. Začala som rozmýšľať kam by sme to mohli dať. Nič ma nenapadalo a tak som sa začala dívať po nejakej nádobe. "Čo tak nejaký veľký list?" Opýtala som sa a skúsila som pohľadať nejaký list. Keďže bola jeseň tak na zemi bolo veľa listov. Jeden veľký som zobrala a položila som ho pred nejo. Skús toto." Poviem a potom som zobrala kameň s krvou a toho chrobáka a pomali som sa vydala do zátoky kde bol Sagi.

//Tichá zátoka

Všetko dopadlo podľa predsáv srnku sme ulovili. Už nám ostávalo získať len tú žlč. V tom sa Marcos opýtal či vieme kde má tú žlč. Po pravde som to ani ja nevedela a tak som sa pozrela na oboch. "Ja to neviem a vy? A viete vôbec ako vyzerá taká žlč?" Opýtala som sa ich a obzerala som si srnku a rozmýšľala som kde by sme mohli zobrať tú žlč. Lenže nič ma nenapadalo. Potom som sa pozrela na jej brucho. "Nebude ho mať niekde v bruchu?" Opýtala som sa oboch a pozrela som sa na nich. Podľa mňa to bolo asi jediné miesto kde by tá žlč mala byť. Ale možno ma moje myšlienky klamali a možno je niekde inde ale prečo to neskúsiť keď už je skoro mŕtva? Čo ak nebudeme vedieť ako vyzerá? Čo potom? Teraz som začala panikáriť pretože som sa bála či sa nám to vôbec podarí alebo nie.

Veci potrebné sme schovali a potom sme sa všetci sústredili na srnky. Erro potom začal hovoriť plán ako by sme ich mohli chytiť. Aj mne sa celkom páčil lenže brat mal námietky a keď som sa pozrela na Erra a na jeho vyrážku tak som súhlasila. "Marcos má pravdu teba by mohli ucítiť ale mňa a brata nie. Takže ja s bratom ich naženieme k tebe a ty ich dorazíš. Môže byť?" Opýtala som sa Erra a dúfala som že s tým bude súhlasiť. Pretože ak sa nám to podarí tak budeme mať všetky veci a potom pôjdeme do zátoky kde Sagi nazbieral šupiny. A tak som sa pozrela na brata a prikývla som. Potom som sa pomaly začala približovať k stádu. Keď som bola dostatočne blízko tak som sa pomaly postavila a rozbehla som sa smerom k srnkám. Pomaly som si začínala myslieť že sa nám to podarí a zachránime Erra. To by som bola veľmi rada ak by sa nám to podarilo. Vlastne som nič iné ani nechcela len zachrániť Erra a potom sa uvidí čo bude ďalej.

Nakoniec s tohto nič nebolo aj keď sa Erro opýtal či nám pomôže hľadať veci ale nakoniec sme šli iba ja Erro a Marcos. Videla som ako Erro zobral kvet a na mňa ostal kameň s krvou. Povzdychnem si a zobrala som kameň s krvou a šla som opatrne za nimi. V tom som počula ako Erro volal že aby sme šli za ním že si myslí že našiel toho chrobáka a tak som opatrne šla za nimi. Nechcela som vyliať tú krv. A keď som k ním prišla kameň som položila na zem a pozrela som sa na toho chrobáka a hneď mi do nosa udrel ten pach. "Myslím že je to ono. Tak ho zoberme a poďme hľadať nejakú srnku aby sme získali jej žlč. Či čo to má byť." Poviem a potom som znova zobrala ten kameň s krvou a išla som hľadať srnku. Našťastie netrvalo dlho a do nosa mi udrel pach srnky. Vydala som sa tým smerom a keď som tam prišla uvidela som stádo srniek. Pousmejem sa a kameň s krvou položím na zem a prikrčím sa na zem a počkám na Erra a brata aby sme spoločne ulovili srnku a získali by sme tak tú žlč.

za Sisi poprosím odznak za vrodený element a majster 1 mágie

PŘIDÁNO

Pomaly ale isto som si začínala myslieť že to nedokážeme a že sa Errov stav zhorší a boh vie čo sa stane potom. V hlave som mala myšlienku že to vzdám pretože je to aj tak zbytočné. Aj tak mu nepomôžeme. Len si povzdychnem a potom sa pozriem na vlkov ktorý prišli k nám. Erro im hneď začal vysvetľovať čo sa stalo a čo potrebujeme. Ja som len mlčala a dívala sa na nich. V tom sa ku mne postavil brat. Len som sa pozrela na neho a počúvala som čo mi hovoril. Hovoril že mu neverí že nerobil zrovna dobrý dojem. Len som prikývla. "Máš pravdu." Poviem a potom som sa len dívala na tých vlkov a neverila som že by nám pomohli aj keď všetko môže byť inak. Necháme sa prekvapiť ale moc veľkú šancu tomu nedávam. Nevyzerali že by nám chceli pomôcť.

Erro povedal bratovi ako to všetko bolo a kto to zavinil a aké prísady potrebujeme a potom ho pochválil ako dokázal pomocou šípu zabiť prasa. Ja som sa len pousmiala a sledovala som tých dvoch. Možno z nich budú najlepší priatelia? Kto vie? Keď ale Marcos povedal že to vyzerá horšie ako predtým tak som sa na to tiež pozrela a tiež sa mi to nepáčilo. "Marcos má pravdu je to horšie ako pred tým. Mali by sme sa poponáhľaď aby sa to nezhoršilo ešte vyše." Poviem a až teraz som si uvedomila že tie prísady čo máme nebudú stačiť. "Budeme potrebovať viac toho. Musíme sa poponáhľaď." Vzdychnem si a to som sa už tešila že to budeme mať za sebou a Erra vyliečime. Ale ako vidím mýlila som sa. Prečo sa všetko musí len zhoršovať? Prečo nemôže nič byť dobré? Poviem ale keď Erro povie že niekde tu musí byť srnka tak len prikývnem a vydám sa tým smerom a dúfam že ju nájdeme skôr a získame potrebné veci na záchranu Erra.

Najviac sa mi páčilo to že Erro neváhal ani sekundu a pustil sa do kanca. Musela som sa nad tým pousmiať a potom aj brat sa do toho pustil. "Si šikovný braček." Pochválim ho a keď sa opýta čo je to za liek ze to vyzerá ako na vyvolanie diabla tak som mykla plecami. "Ja neviem. To nám povedal boh Nero. Ak nazbierame potrebné veci tak vytvoríme liek a tým vyliečime Errovu vyrážku." Povedala som bratovi aj keď sama som nevedela ako všetky veci potom prenesieme k Sagimu. Ale to budeme riešiť potom teraz je čas na jedlo. Ani neviem kedy som na posledy jedla a preto ma to potešilo. Zohla som sa k prasaťu a zahryzla som sa do neho. Jeho mäso bolo zvláštne také niečo som ešte nejedla ale chutilo mi to a bolo aj veľmi sýte aspoň pre mňa. A keď som sa najedla tak som sa začala obzerať po tom chrobákovi a aj po srnke. Tá by tu mohla byť a tú nebude ťažké nájsť. Len ako získame tu žlč? To mi stále vŕtalo v hlave.

S tým sa nedalo nič robiť teraz bolo prednejšie uloviť toho kanca a získať jeho krv. Aj Erro s tým súhlasil viac menej a tak som sa len dívala a čakala čo sa bude diať. A zrazu z ničoho nič keď chcel Marcos niečo povedať sa objavil šíp a ja som len počula zvuk prasaťa. A potom Marcos zavolal rýchlo a tak som sa len postavila a bežala som za bratom. A keď som tam dobehla videla som prasa ktoré má v krku šíp. "Páni." Poviem prekvapene keď som to videla. Najskôr som sa chcela opýtať brata ako to dokázal ale teraz nebol na to čas. Možno neskôr sa ho to isto opýtam. "A teraz ako získame tú krv? Musíme ju do niečoho dať aby sme ju nestratili." Poviem a potom sa začnem obzerať a hľadať niečo ako nádobu do ktorej by som tú krv dala. V tom som diaľke uvidela kameň ktorý mal priehlbinku tak by sa v nej mohla tá krv udržať. A tak som rýchlo šla pre ten kameň. Zobrala som ho a položila som ho pod krk aby doň kvapkala krv.