Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ani neviem ako to vlastne dopadlo pretože sa mi zatmelo pred očami a ja som zaspala. A keď som sa zobudila tak som bola presne ta tom istom mieste ako pred tým. Hlava ma už tak moc nebolela čo som bola rada. A preto som sa hneď postavila na nohy a poobzerala som sa okolo seba. Boli tu aj ostatný vlci ale oni ešte spali a tak som ich nechcela budiť. Preto som sa potichu vybrala na prechádzku. Aspoň sa prejdem a prevetrám si myšlienky a bude mi isto lepšie ako pred tým. Išla som pomalým krokom nikam som sa nenáhlila. Pri tom som si všimla že je tma a na oblohe je nejaká žiara a všade sú povešané lampióny. Bolo to krásne a romantické. Povzdychla som si pretože túto krásu by bolo dobré s niekym zdieľať ale nebolo s kým. V tom ma ale napadol Erro. Boh vie čo s ním a hlavne kde je. Možno ho už nikdy neuvidím. Povzdychnem si smutne a pokračovala som v ceste. Ani som nevedela kam vlastne idem.

//Tichá zátoka (cez zlatá svorka)

Ten krtko ma bachol po hlave a ja som spadla na zem a chvíľu som tam ležala. Trvalo niekoľko minút kým som sa spamätala a bola som schopná sa postaviť a počula som nejaký smiech. Keď som sa postavila tak ma bolela hlava ale nebolo to také hrozné aby a to nedalo vydržať. Aj keď ma bolela hlava bola som schopná robiť všetko. Takže pohryzenie nezabralo takže musím vymyslieť niečo iné. Počkať mohla by som využiť mágiu alebo element. Veď toho ovládam dosť a ešte som to nikdy nevyužila takže teraz je čas aby som to využila. Napadlo ma že by som mohla použiť vodu a preto som sa začala obzerať okolo a skúšala som či je zemina mokrá. A na moje šťastie bola pôda mokrá a tak som vytvorila liany s ktorými som začala omotávať nohy krtka. Keď boli jeho nohy omotané tak som zmiešala kameň s hlinou a začala som to ňom hádzať.

Bola som rada že neriešia odchod brata a to že neverím. Pretože oni ho nepoznali tak dobre ako ja. Preto si ho aj zatávali čo bolo pochopiteľné ale toto teraz nebolo dôležité. Dôležité bolo to že sme stáli proti krtkovi. Krtko útočil na Acci, Athai a Ressa. Najskôr som tam len tak stála a dívala sa čo sa deje. Pretože sama som nevedela čo mám robiť. Takéto niečo som ešte nezažila. A najhoršie na tom bolo to že krtko mal nejaké kúzelné schopnosti čo ma prekvapovalo. Ale keď som započula ako Athai hovorí aby sme boli po tichu že sú slepý a že keď budeme po tichu tak to bude výhoda pre nás a tak som len prikývla a potom som len rozmýšľala ako s nimi bojovať keď tu bola tma a nič som poriadne nevidela. A tak som sa teda sústredila na pach. Prikrčila som sa k zemi a pomaly a hlavne po tichu som sa začala plaziť k tej príšere. Keď som bola dostatočne blízko pokúsila som sa krtkovi zahryznúť do nohy.

poprosila by som odznak pre Daleho za 1. miesto v MISS
a neviem či aj odznak pre Dail za to že hlasovala

Dalemu PŘIDÁNO. Za hlasování není žádný Odznáček.

Acci aj Athai ma stále prehovárali že ho zobrala nejaká diera ale mne to už bolo jedno. Znova som prišla o brata a neverím že by sa niekedy vrátil. "Acci Athai je pekné že mi chcete nahovoriť že to bola nejaká diera ale to sa vám nepodarí. Opustil ma ako vždy. A ja blbá krava som mu verila a on ma takto zradí." Poviem smutne a vzdychnem si. "Už som si zvykla že ma každý opúšťa že nikto so mnou nechce byť." Poviem smutne a skloním hlavu. Smutne som sa dívala do zeme keď som počula nejaký výbuch a potom som už len cítila ako som padala na zem. Keď som dopadla na zem tak som sa postavila a otrepala som sa a hneď som sa poobzerala okolo seba a uvidela som nejakého krtka či čo to bolo za príšeru. Nijako ma to neprekvapilo za tie roky som tu zažila už veľa vecí takže toto ma už neprekvapí.

moc ma to prekvapilo že Dale vyhral pretože žiadna moja postava ešte nevyhrala MISS takže toto som nečakala ale veľmi ma to potešilo a ďakujem všetkým za hlasy moc si toho vážim :) takže 6% dalemu rozdeliť vytrvalosť 2%, rýchloť 2%, obratnosť 1%, schopnosť lovu 1%
dail pripísať KŠM

PŘIDÁNO

Labky 1 do ohňa
1 do ilúzie
a element by so poprosila vzduch a všetko pripísať Dalemu díki

PŘIDÁNO

Videla som že sú tu nový vlci. "Ja som Sisi." Predstavila som sa im aby náhodou nepovedali že som nevychovaná alebo niečo iné. Potom som sa pozrela na Acci ktorá mala v očiach slzy. A potom mi povedala že môjho brata a nejakého iného vlka pohltila nejaká diera. Len som si povzdychla a prekrútila som očami. "Acci žiadna diera nen. Povec rovno že odišiel a vykašlal sa na mňa a na teba." Poviem a povzdychnem si potom som sa ale pozrela na Athai pretože povedala že nájde oboch. "To ani nemusíš on odišiel navždy. Jeho nikdy nenájdeš pretože už nie je na tomto ostrove. Takže sa ani nesnaž ho hľadať." Povzdychnem si a keďže som toho druhého vlka nepoznala tak to mi bolo jedno či jeho bude hľadať alebo nie ale môjho brata je zbytočné hľadať. Zase odišiel a už sa nevráti. Povzdychla som si a mrzelo ma to že odišiel ale s tým sa nedalo nič robiť. Keď som už konečne prestala myslieť na brata tak som ucítila že sa niečo deje zo zemou. Cítila som vybrácie zo zeme a tak som sa len pozrela na zem a chcela som vedieť čo to má znamenať toto všetko. Jedine čo som neriešila bolo to že je všetko čiernobiele to mi bolo jedno a neriešila som. Ale tú zem som riešila pretože to nebolo prirodzené.

//Bull Meadow

Prišla som do lesa a nezastavovala som sa a pokračovala som ďalej v ceste až som sa dostala kde sme mali územie. Prišla som tam a všimla som si vlkov a hlavne som si všimla Acci ale môjho brata nie. Len som si povzdychla nad tým. No skvelé to že všetci opúšťajú mňa chápem ale aby môj brat opustil Acci vlčicu ktorú mal očividne rád tak to je už vrchol. Asi som to prehnala s tým že som mu odpustila. Zase to len zneužil a odišiel ako minule. Asi bude najlepšie keď sa už nikdy nevráti lebo toto mu neodpustím ani keby neviem čo bolo. Bola som sklamaná ale tak čo už narobím? A tak som to nechala tak a prišla som k vlkom. "Zdravím." Pozdravila som ich a dívala som sa na nich.

Zaniah ma prestal vnímať a ja som si len povzdychla. Takto to dopadá vždy. Čo robím zle alebo čo sa deje keď všetko takto dopadne? Mohla som si myslieť že ostanem sama. A tak som si len povzdychla a postavila som sa. Poobzerala som sa okolo seba a rozmýšľala som kam pôjdem. Vôbec som netušila kam mám ísť. Marcos sto bude s Acci a Aetas s Athai takže ich otravovať nebudem. Takže kam mám vlastne ísť? Je tu vôbec nejaké miesto kde by som niekoho neotravovala alebo by ma hneď nezačal ignorovať? Mohla by som ísť nájsť Erra veď to som chcela ale po takom dlhom čase pochybujem že bude sám. Isto si už aj on niekoho našiel. Takže bude lepšie ak na neho zabudnem a vrátim sa k tomu že sa budem túlať po ostrove. To jediné mi asi teraz ostáva keďže nemám kam isť bez toho aby som niekoho neotravovala. A tak som rozmýšľala kam sa vlastne vyberiem. Bolo málo možností buď zlatý les, hory alebo hmlisté pláne. Po dlhom rozmýšľaní som sa vydala smerom k územiu svorky.

//svorka (cez zlatý les)

"Jasné že aj ty." Pousmejem sa a prikývnem. "Ano vážne. To máš pravdu ale tu je možné všetko. Aj ja som rada že si sem prišiel. Aspoň som spoznala niekoho nového." Pousmejem sa a bola som rada že som ho stretla a spoznala. Bol veľmi milý a priateľský. Čo sa mi veľmi páčilo. A potom keď začal opisovať miesta kde sa nachádzal tak o ktorých som vedela a o niektorých nie. "Prvé dve miesta ktoré si povedal nepoznám. Ale ten druhý les poznám a veľmi dobre. To je Temný les a je dosť nebezpečný. Tomu lesu sa vyhýbam lebo tam neni nič dobré. Hneď vedľa lesa je pohoria Pytias a vedľa neho lúka ktorá sa volá Kvitnúca lúka tú mám tiež veľmi rada. Niektorý vlci majú na ňu alergiu. Ja našťastie nie. A potom tam je les Zauberwald ktorý je veľmi romantický. A potom sú tam Hmlisté pláne kde sa nachádza aj Daénska svorka." Vysvetlila som mu všetky miesta ktoré som poznala ale tie ktoré som nepoznala tak o tých som nehovorila to dá predsa rozum nie?

Prikývla som a pousmiala som sa. "To som rada že je tu všetko čo sa ti páči. Každý vlk si príde na svoje. Je tu toho veľa takže máš čo obzerať." Poviem mu a bola som si 100% istá že si nájde to svoje miesto ako som si ja našla túto lúku. Potom prišla reč na svorky a celkom som ho chápala. Bol tu nový tak si to musel porozmýšľať. "Na rozmyslenie máš času dosť. Nikto na teba tlačiť nebude. Ano ako som povedala všetci sú milý a alfy sa nepovyšujú a vždy sa snažia pomôcť ak je to potreba." Pousmejem sa a potom keď som videla ako sa postavil a povedal že by sme mohli ísť ďalej tak som prikývla a tiež som sa postavila. "Dobre a kde všade si už bol?" Opýtala som sa ho aby som vedela kde bol aby som sa vedela podľa toho zariadiť. A potom som sa zamyslela nad tým kam by sme mohli ísť ktoré miesto by som mu ukázala ktoré ešte nevidel.

"Ale je za čo ďakovať. A navyše je to slušnosť." pousmiala som sa a zatiaľ som sa ničoho nebála pretože vlk vyzeral priateľský."Máš sa na čo tešiť." Poviem lebo som hovorila z vlastnej skúsenosti. Najviac ma potešilo to keď súhlasil s tým aby som mu to tu ukázala. "Veľmi rada ti to tu ukážem. Teraz sme na lúke ktorá sa volá Bull Meadow a je to moje obľúbené miesto a rada sem chodím." Oznámila som mu a potom sa ppýtal na svorky a tak som prikývla. "Ano sú tu 2 svorky. Jedna je v zlatom lese a volá sa Zlatá svorka a druhá je na hmlistých pláňach a volá sa Daénska svorka. V oboch som bola a v oboch sú veľmi milý vlci. A teraz som v zlatej svorke kde mám aj brata. Takže máš z čoho vyberať." Poviem mu všetky informácie o svorkách a teraz je to už na ňom ako sa rozhodne.

"Rada ťa spoznávam Zaniah." Pousmejem sa a zatiaľ vyzeral milo a zlatý. A keď mi povedal že ešte nikdy nevidel vlka s ružovým nosom tak keby sa dalo tak by som sa pri tom začervenala. "Ďakujem veľmi pekne." Ešte nikto mi nepochválil môj ružoví nos. On bol prvý vlk ktorý mi ho pochválil. A keď povedal že je tu nový a že to tu moc nepozná tak som prikývnem. "Tak to chápem ale neboj sa za čas spoznáš celú územie. A musím povedať že je to tu krásne a že je tu veľa vlkov." Usmejem sa a potom sa ma opýta či som odtadiaľto alebo som sa rovnako pritúlala ako on. "Na tento ostrov som prišla pred pár rokmi. Takže sa dá povedať že som odtadiaľto. A poznám to tu takže ak by si chcel môžem ti to tu ukázať. Stačí povedať." Pousmejem sa a dívala som sa na neho a čakala som ako zareaguje na moju ponuku. Aj tak som nemala čo robiť takže som mu mohla pokojne ukázať celé územie.

Z myšlienok ma vytrhol nejaký hlas. A tak som otočila hlavu za hlasom a uvidela som čierneho vlka. "Ahoj." Pozdravila som ho a poobzerala som si od hlavy až po päty. S tými červenými očami vyzeral troch strašidelne ale hádam taký nebude. Zatiaľ som mala šťastie na dobrých vlkov tak hádam sa to teraz nezmení. Aj keď tu na MG je možné všetko takže by som sa nedivila už ničomu. "Som Sisi a ty?" Opýtala som sa na meno aby som začala nejaké konverzáciu aby sme neboli len tak ticho. A zase som bola aj rada že poznám niekoho nového. Pretože vždy som sa rada zoznamovala s novými vlkmi. A aspoň tu nebudem sama a budem sa mať s kým porozprávať.