Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Keď som videla že je pohreb na konci tak som rozmýšľala čo budem robiť. Každý tu s niekym bol a už vymýšľali čo budú robiť. Povzdychnem si lebo ja som tu nemala nikoho. A aj keď som mala tak odišiel ako napríklad môj syn. Prečo ma vlastne opustil? Prečo odišiel zo svorky? Prečo ma tu nechal samu? Toto boli otázky na ktoré som nepoznala odpovede a veľmi ma to trápilo. A tak som sa rozhodla že spravím to čo vždy a to že si pôjdem ľahnúť a spať.
Keď som sa už chystala na odchod zastavil ma hlas vlčice. Bola to Aly a opýtala sa ma či pôjdeme. Musela som rozmýšľať nad tým čo tým myslela. "A kam by si chcela ísť?" Opýtala som sa jej keď mi to došlo. Ešte pred pohrebom sme chceli ísť na lov tak asi myslela to. Len som chcela vedieť či chce byť tu v lese alebo chce ísť loviť niekam inam.

Pozrela som sa na Aly a pousmiala som sa. "Nemusíš ďakovať. Rada som pomohla." Toto bola maličkosť čo som mohla spraviť. Tiež by som im mohla nejako inak pomôcť lenže tu sa inak pomôcť nedalo. Teraz to bolo na ich ako sa s tým vyrovnajú. Tu pomôže len čas nič iné. Povzdychnem sa a potom som počúvala ako sa rozprávali o tom kto jej to mohol spraviť. To sa nedozvieme. Podľa mňa by bolo dobré aby to už neriešili. Aj takto nevyriešia ale bola som ticho a len som sledovala okolie a v tichosti som spomínala na Athai.Bude veľmi chýbať.
Potom som si spomenula na to že sme mali ísť na lov a tak som sa len pozrela na Aly ale teraz nevyzerala na to že by chcela ísť loviť. Ale možno by to pomohlo aby prišli na iné myšlienky. Možno sa to opýtam ale až za chvíľu keď skončí pohreb.

Keď som to spravila tak som odstúpila od hrobu a pozrela som sa na ostatných. Potom mal Aetas príhovor a tak som mlčala a počúvala som ho. Mal pekný príhovor. Muselo to byť pre neho ťažké. Tak isto ako pre ich deti. A preto som len mlčky stála a sledovala som ako ju pochovávajú. Bolo mi to veľmi ľúto a stále som tomu nemohla uveriť že by Athai len tak zomrela. A navyše som nechcela uveriť tomu že by ju niekto mohol zabiť. Kto to bol a prečo to spravil? To sa asi nedozvieme. Povzdychnem si. Ahva povedala aby sme ostali spolu kým sa to neutrase. Nevedela som či je to dobrý nápad. Keď sme nevedeli kto to bol tak som si myslel že nemusíme byť spolu ale ako rodina by mali byť spolu aby truchlily za mamou. Na to mali právo. To im nikto nebral a nebránil.

Poobzerala som sa okolo a bolo tu dosť vlkov a na moje nešťastie tu boli taký ktorých som nepoznala. Teda až na Aetasa ale inak nikoho. Povzdychnem si. Vážne by som sa mala pozoznamovať s ostatnými členmi lebo takto to nejde. Ale to počká teraz sa konal pohreb Athai.
Hrob pre Athai bol pripravený a ja som odstúpila trošku ďalej a len som sa pozrela na Aly s ktorou sme kopali jamu. Vyzerala že ešte nejako nevníma ale to sa dalo pochopiť. Preto som to nechala tak. Keď nás Aetas pozdravil tak som len kývla na pozdrav. Bolo tu také zvláštne ticho ktoré bolo prerušované iba občasnými slovami. Nechcela som to nijako pokaziť. Aly chcela aby niekto na dne jamy nechal vyrasť trávu a tak som prikývla. "Ja to spravím." Poviem jej a potom som pomocou mágie nechala na dne jamy vyrasť jemnú a mäkkú trávu. Keď som skončila len som kývla že je to už hotové. Teraz tam už mohli uložiť Athai.

Meno vlka: Dail
Počet postov: 11
Postavenie: sigma
Krátke zrhnutie: Stray jej ukázala rastlinu aj jej všetko povedala o nej. Potom išli k modrému stromu a zase sa snažili dostať ovocie dole ale zase to nešlo a tak išli preč. Stray jej ukázala úkryt v ktorom si na chvíľu odpočinuli a potom sa vybrali hľadať Balroga.

Mer, Deir, Aly

Mer povedala že to zvládnu samy a tak som len prikývla a potom som sa len poobzerala okolo seba. V tom Deir povedal aby sme šli kopať jamu že telo tam odnesú oni. "Dobre." Prikývnem ale aj Aly súhlasila a ešte dodala že nás môžu požiadať o pomoc. Znova som prikývla. "Radi vám pomôžeme." Poviem a pousmejem sa.
Potom som sa pozrela na Aly ktorá kývla na mňa a potom išla na miesto kde bude hrob. Povzdychnem si a išla som za ňou. Keď sme prišli na miesto zem bola tvrdá a chcela som ju pomocou vody zmäkčiť ale Aly ma predbehla a potom začala hrabať. Len si povzdychnem a potom som začala aj ja hrbať. Keď prišli Mer a Deir tak som prestala a jemne som štuchla do Aly aby sa troßku upokojila aj keď som ju úplne chápala. Bolo dobré že to zo seba dostáva von lebo držať to v sebe neni dobré. "Aly už prišli." Zašepkala som jej potichu do uška.

Alyanna, Merlin, Deiron

Ostala som prekvapená že majú toľko detí a skoro všetky členovia sú ich potomkovia. "Páni tak to im závidím." Poviem trochu smutne a povzdychnem si. Ale potom som zatrepala hlavou aby som to všetko zahodila za hlavu. Už som bola s tým zmierená a nemôžem sa s tým nechať znova ovládať. Teraz tu bol pohreb.
"Ďakujeme." Poviem Deironovi a pousmejem sa. Bola som rada že sa im miesto páčilo. Rada som pomohla nájsť miesto. Potom sa Aly opýtala či chcú pomôcť s odnesením ale s vyhrabaním jamy. Len som prikývla a počkala som na to čo povedia. Aj keď som si nebola istá či by som zvládla odniesť telo Athai. Radšej by som šla hrabať hrob. Ale ak povedia že chcú pomôcť s odnesením tak pomôžem.

Alyanna

No čo narobíme nemôžeme predsa nútiť členov aby tu boli vždy keď sa niečo stane. Veď oni sa to možno dozvedia. "To som si myslela aj ja ale asi som sa tiež mýlila. Ja vlastne ani neviem koľko má zlatá členov. Dlho som tu nebola tak ani nepoznám tých vlkov čo tu boli a ani potom od Aetasa a Athai. Sill a Ahva sú tiež ich potomkovia?" Opýtala som sa a aspoň budem vedieť kto to je aj keď som si nebola istá či ich poznám alebo nie. Mená mi nič nehovorili. A tak si len povzdychnem.
"Dúfam aj ja. Veď uvidíme čo na to povedia ostatný. Dobre poďme." Prikývnem a potom som šla s ňou k ostatným. Bola som trochu nervózna s toho ako budú reagovať. Keď sme prišli k ním tak Aly im hneď povedala čo sme našli a ukázala im aj to miesto. Tak som s napätím čakala čo povedia.

Alyanna

Ako sme tak hľadali miesto pre Athai tak som rozmýšľala nad tým či sa jej neopýtam na rodičov. Predsa bola to ich dcéra a mohla mi o nich čo to povedať. Veď som ich nevidela ani nepamätám ale to zatiaľ nechám tak. Teda iba na schôdzy ale tá bol už pekne dávno. Na slova Aly prikývnem. "To je pravda. Čakala som že tu bude viac vlkov keď Aetas tak smutne zavyl tak som si myslela že prídu všetci." Myknem plecami nad tým. Možno tu ani neboli všetci. Možno chodia po ostrove ako ja. Takže to nemôžu vedieť.
Nakoniec sme predsa len našli pekné miesto pre Athai. Keď som si ho poobzerala tak som prikývla. "Myslím si že môže byť. Toto miesto dokonalé. Myslím si že sa bude páčiť aj ostatným." Usmejem sa a mne sa to páčilo ale čo na to povedia ostatný to je otázne.

Alyanna

Vypočula som si jej návrh a prikývla som. "Súhlasím s tebou." Tiež sa mi zdalo vhodné aby to bolo na území svorky a aby to bolo dosť blízko ale zase nie až moc. Potom som sa pousmiala a keby sa dalo tak sa červenám. "Ale no neďakuj a neni to milé. To je samozrejmosť. Každý normálny vlk by mal pomôcť." Zdalo sa mi to ako samozrejmosť. Neviem si predstaviť že by niekto odmietol pomôcť. To by musel byť nejaký lenivec alebo zloduch. Našťastie tu nikto taký nebol.
Aly súhlasila a ja som prikývla. "Dobre poďme." Poviem a tiež som sa potom začala obzerať okolo seba a hľadala som nejaké pekné miesto pre Athai. Trochu si povzdychnem pretože mne by asi takto miesto nehľadali. Vlastne by ani nevedeli že som tu neni ale tak čo už narobím. Musela som som to teraz ale zahodiť za hlavu a venovať sa pohrebu.

Keď Aly navrhla že spoločne by sme mohli nájsť nejaké mesto pre Athai tak som prikývla. "Dobre Aly. Teda ak s tým ostatný nemajú problém." Poviem a potom som sa pozrela na ostatných a pri tom som počúvala o čom sa bavia. "Nemusíš ďakovať. Vždy rada pomôžem." Pousmejem sa. Ostatný sa skôr dohadovali o tom čo kto spraví a tak som len počúvala. Bolo pekné počúvať ako sa dohadujú o tom čo kto spraví že sa ten pohreb takto rozdelí medzi všetkých členov.
Niektorý členovia aj odišli a niektorý tu ostali. Preto som sa pozrela na Aly. "Pôjdeme hľadať to miesto?" Opýtala som sa jej. Nechcela som tu len tak stáť a nič nerobiť keď ostatný už išli niečo robiť. A tak som teda čakala ako sa Aly rozhodne a či sa vôbec pohne z miesta.

Bola to veľká tragádia ale viac menej sa to týkalo rodiny a nie ostatných. Nevedela som čo mám robiť. Trochu som si tu pripadala nepotrebná. Ale čo sa týkalo pohrebu tak v tom by som mohla pomôcť ale potom asi sa pôjdem prejsť. "S pohrebom vám pomôžem." Poviem im a pozriem sa na všetkých.
A teraz som si uvedomila že z lovu nebude nič ale to mi nevadilo. Keď tak si ulovím niečo sama a pôjdem sa v kľude najesť. Potom som sa zamyslela nad tým že by som mohla ísť pohľadať Gwyna a povyprávať sa s ním keď nám to minule nevyšlo. Len či ho nájdem to je otázne.
Potom som si sadla na zem a len som sledovala ostatných a počúvala som o čom sa rozprávajú. Ale musím uznať že ma to všetko trápilo ale nedávala som to nijako najavo. Už som nechcela aby ma brali ako tú citlivú vlčicu. To už som dávno nebola. A preto som bola pripravená na všetko. Teda ak budú chcieť tak pomôžem ale inak sa vnucovať nebudem.

Stála som na mieste a len som počúvala čo sa stalo. A musím povedať že sa mi to ani trochu nepáčilo. Ak by bolo všetko v poriadku Merlin by hentak nehovoril. Povzdychnem si a len prikývnem. "Dobre fajn." Poviem a potom som sa pozrela na ostatných. A ako som tak počúvala skoro všetci boli deti Aetasa a Athai. Páni ako im len závdím že majú toľko detí. Pomyslela som si smutne a sklonila som hlavu a sadla som si na zem a dívala som sa do zeme. Teraz som už viac menej ani nevnímála čo vlastne hovoria. Teraz by sa mi hodilo ísť na ten lov ale vedela som že teraz asi nikto nepôjde loviť. Povzdychnem si a nevedela som či mám ísť sama alebo tu počkať. "Dúfam že bude všetko v poriadku." Zamrmlala som a potom som zodvihla hlavu a pozrela som sa znova na všetkých čo tu boli. Všetci mali právo vidieť svojho otca a vedieť pravdu preto som nechápala prečo im v tom bránia ale ja som sa do toho nemiešala. Toto bola rodinná záležitosť len som trochu dúfala že aj ja sa dozviem čo sa stalo a prečo je Aetas smutný.

Bolo to presne tak ako som si myslela. Skoro všetci chceli vedieť čo sa stalo. "Tak to poďme zistiť a potom usporiadame lov. A keďže nás je dostatočné množstvo tak dokážeme uloviť možno aj bizóna." Rozmýšľala som nahlas. Lenže potom som to nechala tak a pozrela som sa na dvoch nových vlkov ktorých som nepoznala. A to boli Deiron a Merlin. "My sa ešte nepoznáme či?" Opýtala som sa ich a obzerala som si ich. Vážne som som si nebola istá a preto bude lepšie ak mi to oni povedia aby som mala istotu.
Potom som sa znova presunula k Aetasovi aby som zistila čo sa vlastne deje. Lenže keď som sa pozrela lepšie videla som iba jeho ale Athai som nevidela. "Kde je Athai?" Opýtala som sa a obzerala som sa okolo seba či ju neuvidím. Dúfam že sa len niekde zabudla a že je v poriadku. Bola by som nerada ak by sa jej niečo stalo. Podľa toho ako vyzeral Aetas som sa začínala báť ale stále som dúfala že je všetko v poriadku.

"Aj ja teba rada spoznávam Akiko." Pousmejem sa a potom som si len povzdychla. No čo možno ich uvidím inokedy ale trochu som žiarlila že majú toľko detí. "Dobre dúfam že ich stretnem a musím povedať že sa podobáte na rodičov." Poviem Aly a Ail.
Mali pravdu bolo nás dosť na to aby sme ulovili aj nejaké veľké zviera. A aj keď nemali dostatočné skúsenosti to nevadilo. Teraz bola šanca sa všetko naučit. Nemusíš ďakovať Ail. A čo by ste chceli uloviť? Opýtam sa ich aby som bola v obraze a vedela sa na to pripraviť.
V tom som započula zavýjanie Aetasa a znelo to vážne. Všetci sa pýtali čo sa mohlo stať. "Neviem čo sa stalo ale asi by sme to mali zistiť. Nemali by sme ísť za ním a zistiť to čo sa stalo?" Opýtam sa a otočila som sa smerom k úkrytu. Lov teraz počká Aetas je dô ležitý.