Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Pousmejem sa a prikývnem. "Ano je v poriadku. Čo som veľmi rada. Iba trochu špinavý a podvyživený ale to sa napraví." Poviem a bola som vážne rada že je Aetas späť. Pretože on bol jediný kamarát ktorého som mala od prvej chvíle čo som sem prišla. A nenahneval sa ani keď som odišla. Ale keď sa opýtala na to či bude alfa tak myknem plecami. "Ťažko povedať ale myslím že asi ano. Veď ak sa daju s Athai dokopy ako partneri tak aj on bude alfa." Pousmejem sa a keď sa opýta na jedlo tak pokrútim hlavou. "Nemám chuť teraz." Poviem a vzdychnem si. Vždy keď sa niečo podobné stalo tak som nemala chuť na jedlo. Vlastne som jedla iba v tedy ak bolo všetko v poriadku inak som nejedla ak sa niečo dialo.

Acci začala hovoriť a tak som ju počúvala a celú dobu čo hovorila som nepovedala ani slovo len som ju pozorne počúvala aby som pochopila čo to všetko malo znamenať. Až keď skončila tak som sa len zhlboka nadýchla a povzdychla som si. "Aha dobre teda." Poviem a bola som aj rada že chce byť moja kamarátka ale toto som už počula veľa krát a vždy to skončilo tak že sa na mňa potom vykašľali. "Som zvedavá ako dlho to vydrží pretože s tým to mám zle skúsenosti." Povzdychnem si a keďže som Acci nepoznala tak dobre tak som nemohla vedieť či hovorí pravdu alebo nie. Ale asi na to treba len čas a potom sa ukáže či to myslela vážne alebo nie. Potom prišiel brat a pozdravil nás a povedal že sa ide najesť a tak som mu len prikývla na to. "Dobre to som zvedavá či dodržíš svoj sľub." Povedala som jej a trochu som sa pousmiala.

Započula som hlas Acci a tak som sa otočila na ňu. "Dobre rano." Pozdravila som ju a keď sa opýtala či som mala nočnú moru tak som pokrútila hlavou. "Nie ale počula som vás a aj videla. Obaja ste ste mi klamali. Povedali ste že medzi vami nič neni. Ale ja som vás videla a ste partnery a milujete sa. Tak prečo ste mi klamali? A prečo ma zase brat opustil? Všetko ste to iba hrali. Bola som hlúpa že som mu odpustila a verila. Zase to zneužil a opustil ma. Uz mu nikdy neuverím a neodpustím." Poviem smutne a skloním hlavu. Všetko sa zničilo. Ľutujem že som sa otvorila. Zase to všetci znužili.

Ráno som sa zobudila a poobzerala som sa okolo seba. Videla som iba Acci ale brata nie. No skvelé takže zase odišiel bez rozlúčenia. Povzdychnem si a potom sa postavím a ponaťahujem sa. Prečo keď som šťastná tak sa vždy niečo pokazí? To nemôžem byť aspoň jeden deň šťastná? To som už vážne tak prekliatá že si to nezaslúžim alebo čo? A tak som si len povzdychla a išla som so sklonenou hlavou von z úkrytu. Toto ma prestávalo baviť. Každý ma len využíval a robil si zo mňa srandu. Nikomu na mne nezáležalo a to som si myslela že sa to už zmenilo ale mýlila som sa. Nič sa nezmenilo všetko je také ako bolo. A tak sa len idem smutná prechádzať pretože nemám čo robiť.

//Zlaty les

Cesta netrvala dlho a po chvíľke som vošla do úkrytu. Vzdychnem si a pozriem sa na tých dvoch a nič nepoviem iba si idem nájsť nejakú jaskyňu. Mohla som čakať že sa toto stane. Ale že až takto rýchlo to som teda nečakala. Keď som konečne našla miesto tak som tam zaliezla a smutne som si vzdychla.

//Úkryt

Len som sa prechádzala po lese a rozmýšľala som čo mám robiť. Lenže ma nič nenapadalo a tak som sa len prechádzala. Aj keď už bol večer a nevedela som kam mám ísť tak mi neostávalo nič iné ako sa len vrátiť. Aj keď sa budem dávať na tých dvoch ale tak čo už? Povzdychnem si a vydám sa späť do úkrytu. Po ceste som ale rozmýšľala čo tam budem robiť. A jedine čo ma napadlo bolo že si nájdem nejakú jaskyňu a tam si ľahnem a ostanem tam.

//Úkryt

//Územie svorky

Vošla som tam a poznala som to tu veľmi dobre. A až keď som tu bola tak som si uvedomila ako mi toto chýbalo. Potichu som tam stála a len som sa obzerala. V tom započula hlasy. Boli to hlasy brata a Acci a tak som ich počúvala. A keď som to počula tak som bola smutná. A to mi hovorili že medzi nimi nič neni. Takže mi klamali. Ale prečo by mi klamali? To si vážne nezaslúžim aby boli ku mne úprimný? A keďže som to nechcela počúvať tak som vyšla von z úkrytu a šla som sa prejsť po lese.

//Zlatý les

Prikývnem a pousmejem sa. "Ano aj ja som rada že som tu. A môžem ťa ubezpečiť že už taká hlúpa a sprostá nebudem aby som odchádzala. Už tu ostanem. Máš moje slovo." Ubezpečila som Aetasa a usmiala som sa. Teraz už isto neodídem pretože ak by som odišla Aetas by mi už druhú šancu nemusel dať a preto tu ostanem. Potom keď začne hovoriť o tej diere tak som ho počúvala. Bolo to zaujímavé počúvať. Skôr ma prekvapilo že tá diera si nezobrala mňa. "Tak to dúfam aj ja. Ja by som to tam asi neprežila." Poviem a povzdychnem si. Pretože mi stačilo ako vyzeral Aetas po návrate a ja by som sa nemusela vrátiť nikdy. "Dúfam že aj Tessa sa vráti aj ona mi moc chýba." Tessa bola moja prvá kamarátka. Ale potom som si uvedomila že oni dvaja chcú byť možno sami. "Dobre tak ja vás nechám samých isto si máte čo povedať." Usmejem sa a na posledy oliznem Aetasa. "Ešte raz vitaj medzi nami." Poviem a usmejem sa a potom som sa vydala do úkrytu.

//Úkryt

Brat a Acci odišli do úkrytu a ja som tam ostala s Aetasom a Athai sama. Bola som veľmi šťastná keď povedal že ma strašne moc rád vidí. "Aj ja teba rada vidím. Rozhodla som sa vrátiť. A som rada že sme sa vrátili obaja v jeden deň. Tento deň nemôže byť lepší." Usmejem sa šťastne a potom mi vysvetlil čo sa vlastne stalo. Počúvala som ho a len som neveriacky krútila hlavou. Ako sa niečo také mohlo stať? Prišlo mi to neuveriteľné že by tu na ostrove bola nejaká diera ktorá žere vlkov. Tak to aby som sa bála či ma ta diera nezje. "To je v poriadku nemusí ťa to mrzieť. Som rada že si tu a že si v poriadku. Dúfam že teraz si už budeš dávať pozor na diery." Usmiala som sa a kamarátsky som ho olizla. Potom som nechala priestor aj Athai lebo bolo vidno že medzi nimi dvoma očividne niečo bolo. A tak som sa len dívala a nemohla som uveriť že jediný kamarát ktorého mám sa vrátil. Teraz ma tak napadlo že ak sa vrátil Aetas tak sa možno vrátia aj Erro a Sagi. To by som bola nesmierne šťastná ak by sa to splnilo.

Len som prikývla a pousmiala som sa. A ďalej som to už nechala na Athai a na ostatných. Keďže som svorku poznala tak mne ju ukazovať nemusela pretože už som ju poznala. V tom sa ale Acci začala vypytovať a tak som sa len pousmiala. Na tieto otázky by som jej vedela odpovedať. Lenže oni boli mierené na Athai a tak som mlčala a išla som s nimi. V tom som ale započula známi hlas. Hneď som sa začala obzerať a keď som ho uvidela od radosti som sa k nemu rozbehla. "AETAS" Zvolám natešene. Keď som dobehla k nemu hneď som si ho začala obzerať. Nevyzeral zrovna najlepšie ale bol to on. Bola som taká šťastná že ho opäť vidím až mi od radosti začali tiecť slzy. A hneď som sa o neho obtrela aby som sa ubezpečila že je to on a nie niekto iný. "Vieš ako si ma vystrašil keď mi Athai povedala že si zmizol? Toto už nerob prosím." Poviem trochu nahnevane ale hneď som sa usmiala a bola som šťastná že ho znova vidím.

Brat povedal že sa chcú s Acci pridať do svorky. Ja som stále rozmýšľala či ano alebo nie. Keď ale Athai povedala že sa niekedy vráti a že sľúbila že ich nájde tak som prikývla hlavou. "To by bolo super. Ak by si chcela môžem pomôcť s hľadaním." Poviem a trochu sa pousmejem. Jasné že by som bola rada ak by sa Aetas vrátil. Potom som si všimla ako sa Acci na mňa usmiala a ja som len prikývla. Potom Athai začala hovoriť a tak som ju počúvala. Povedala že to nebude problém ale že najskôr by chcela vedieť čím by sme svorke pomohli a začala menovať čo všetko by mohlo pridať na kvalite. A keďže som bola dosť dlho tulák tak som sa naučila celkom dobre loviť. "Asi lovec život tuláka ma naučil dobre loviť." Poviem a pozrela som sa na Athai. Takže nakoniec tu asi predsa len ostanem.

S napätím som čakala čo povie Athai a keď začala hovoriť o Aetasovi a o tom že prehltla nejaká diera a tak isto aj Tessu tak som si povzdychla a ostala som smutná. Takže sa sem asi nedostanem. Pretože len Aetas povedal že sa môžem vrátiť a nikto iný o tom nevedel a pochybovala som že Athai ma znova príjme keďže som tu už bola a odišla som a navyše keď Athai prebrala svorku. "Aha tak to je škoda." Poviem smutne a skloním hlavu. Prečo sa všetko musí kaziť? Prečo aspoň niečo nemôže vyjsť podľa mojich predstáv? A tak som radšej už mlčala a dívala som sa do zeme. Počula som ako ju brat pozdravil a Acci sa opýtala či je alfa svorky a že ju rada spoznáva. Ak je ona alfa tak to sa môžem rovno otočiť a odísť. Myslela som si že keď sa vrátim tak tu bude Aetas a Tessa aspoň niekoho koho som poznala a mala rada ale teraz tu nebol nikto koho by som poznala a mala rada. Tak som rozmýšľala či sem vlastne ísť alebo nie.

Vzdychnem si a len prikývnem. "Aha." Poviem a zjedla som mäso a potom som sa dívala na to ako oni jedia mäso.Keď mi pochválil znaky tak som prikývla. "Ďakujem." Poďakovala som sa im a potom som sa na nich dívala. Keď ale povedal že sa začína smievať a že či nechceme nájsť nejaké miesto na spanie tak som pokrútila hlavou. Za ten čas som si už zvykla spať pod holím nebom. "Ako vy chcete. Mne je to jedno." Myknem plecami a nechal som to na nich. Potom som pozornosť presunula Acci. "Ano je tu veľa vlkov a majú aj rôzne povahy." Poviem jej a ani jej nevadilo spať vonku. Potom sa ma opýtala či poznám nejaký úkryt. Prikývla som. "Ano poznám." Poviem a potom prišla nejaká vlčica a pozdravila nás. Pozrela som sa na ňu a pousmiala som sa. "Zdravím. Chcem sa opýtať je tu Aetas?" Opýtala som sa vlčice a dúfala som že tu bude a budem sa s ním môcť porozprávať o tom či stále platí jeho ponuka sa vrátiť do svorky.

Prikývnem a pousmejem sa. "Ano chcela a to si spravil dobrú vec." Poviem a potom ma potešilo aj to ako rozdelil zajaca medzi nás troch. Pretože ak by som mala jesť sama a oni by sa na mňa dívali tak to by mi prišlo divné a asi by som to asi ani nedokázala. A ešte ma aj prekvapilo keď povedal aby som si dala viacej keďže som hladná. Ako mohol vedieť že som hladná? Veď som to nikomu nepovedala. "Ďakujem že sa tak o mňa staráš." Pousmejem sa a potom sa Acci opýtala na bohyňu. "Ano bohyňa. Videla som ju ako mi dávala tie znaky ale nerozprávala som sa s ňou iba povedala že to mám preto aby som sa páčila vlkom a potom odišla." Poviem a potom si odhryznem kus mäsa a zjem ho. Na otázku či som tu nová alebo to tu aspoň trochu poznám sa len usmejem."Už som tu niekoľko rokov a ostrov poznám skoro celý. A viem aký sú tu vlci." Odpoviem jej a potom som sa pustila do mäsa. Keďže som bola hladná za chvíľu som ho mala zjedené.

Prikývnem. "Neďakuj. A som rada že sa nechceš hádať. Lebo ani ja sa nechcem hádať. A to je dobré že sa to snažíš napraviť." Pousmiala som sa trochu. "Isto na niečo prídeš." Žmurknem na neho. Ak mu vážne na tom záležalo aby som mu verila a mala som ho rada tak isto príde na to čo má spraviť a ako mi to má dokázať. Lenže v tom povedal že ho niečo napadlo že teraz mu musím veriť aby sme tu počkali. A tak som teda prikývla. Keď odišiel tak som sa pozrela na Acci a pousmiala som sa. "To som rada." Poviem a obzerala som si ju. Potom ma ale prekvapilo keď mi povedala že sa jej páči moja srsť. "Ďakujem to som dostala ako darček od bohyne aby som sa viac páčila vlkom ale bohužiaľ to vôbec nepomáha." Vzdychnem si smutne a skloním hlavu. V tom sa tam objavil brat a položil predo mňa zajaca. Prekvapene som sa na neho pozrela. A on povedal že je to pre mňa. Znova som sa pozrela na zajaca a potom znova na brata. "Ďakujem veľmi pekne. Ale to si nemusel." Pousmejem sa trochu a vážne som mu bola vďačná za to že mi doniesol jedlo. Pretože som už nejedla pekne dlho. A v žalúdku mi vyhrávali muzikanti a tak som sa do toho zajaca pustila. Lenže mi bolo blbé tu pred nimi jesť. A tak som si odhryzla malý kúsok mäsa a ostatné som nechala im. "To je pre vás." Poviem a zajaca posuniem smerom k ním.