Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Počúvala som ho a prikyvnem. "Ano a preto ma každý len využíva a odkopne. A ja neviem prečo. Prečo sa takto ku mne chovajú? Myslíš to vážne že ma už nikdy neopustíš? To si spravil že si sa zmenil? Ano vždy ťa tak budem brať." Prikývnem a pozrela som sa na oboch. Potom keď mi začal hovoriť o tej vlčici menom Acci tak som ho len počúvala a prikyvovala som. Potom aj ona prehovorila a tak som sa na ňu pozrela. "Tak to vyzerá že si hovoril pravdu keď aj ona to potvrdila. Rada ťa spoznávam Acci. Ja som Sisi." Predstavila som sa jej a pousmiala som sa na ňu. Potom keď začal hovoriť o tom že som silná tak pokrútim hlavou. "Vôbec nie som silná. Som slabá a to že nikomu neubližujem ešte neznamená že som silná. A čo mi iné ostávalo? Ak by som to nezvládla tak by som tu teraz nebola. Bola by som už dávno mŕtva. Ale som rada že konečne vieš aké to je keď ti niekto blíži a ty sa nedokážeš brániť. Som rada že už nebudeš používať hrubú silu." Trochu ma to potešilo a tak som sa pousmiala. Keď ale povedal že neklame tak som si len povzdychla. "Tak mi to dokáž. Ukáž mi že ti môžem znova veriť." Poviem a zadívala som sa na neho smutne. Rada by som niekomu verila ale zatiaľ tu nebol nikto taký komu by som mohla veriť. Dokonca aj Erro so Sagim ma zradili. Tak ako môžem niekomu veriť keď mi všetci len klamú? A ja ako hlúpa vždy všetkým naletím. "Som rada že to chápeš. Ale?" Opýtala som sa a sledovala som ho a čakala som čo povie. A keď začal hovoriť tak som ho počúvala. "Tak mi to dokáž." Zopakovala som a teraz to bolo už len na ňom aby mi dokázal že sa zmenil a že dodrží to čo sľúbil.

Pokrútila som nad tým hlavou. To mi hovoril každý a ako to skončilo? Tak že odišiel. "Prepáč ale toto mi hovorili všetci a nakoniec ma opustili tak prečo by si ma neopustil aj ty? Ano si môj brat." Poviem smutne a skloním hlavu. Teraz by som si priala aby tu bol Erro alebo Sagi aby mi s týmto pomohli pretože ja som nevedela čo mám robiť. Bolo toho na mňa moc. Pred chvíľou ma opustil Erro a Sagi a teraz toto. Prečo sa všetko zlé musí diať len mne? To si nezaslúžim aby som bola šťastná? Potom zodvihnem hlavu a pozriem sa na neho. "Aha a kto to vlastne je?" Opýtam sa pretože som ju vôbec nepoznala a navyše tu stála a len nás pozorovala. Ale prekvapilo ma keď povedal že na mňa myslel a prikývla som keď povedala že som nikomu neubližovala. "To je pekné že si na mňa myslel. A máš pravdu neubližovala som a čo som s toho mala? Bola som pre vás iba odpad a nič viac. Vôbec vám na mne nazáležalo." Poviem smutne ale potom ma prekvapilo keď to povedal. "Som zvedavá ako dlho ti to vydrží." Vzdychnem si a potom som som sa len prekvapene dívala na neho keď povedal že ho Lucas nútil a že keď som odišla tak ho týral. "Čože?" Opýtala som sa prekvapene tak toto som teda nečakala. Potom som len pokrútila hlavou. "JA by som to ale nechcela aby si šiel so mnou. Pretože som vás nenávidela všetkých." Rozplačem sa pri tom.

Obaja mi povedali že nie sú partneri. Tak asi to tak vážne bolo že nie sú partneri ale oni tak vyzeralo. Povzdychnem si a prikývnem. "Dobre teda. Lenže ty máš niekoho a ja nemám nikoho. Všetci ma opúšťajú." Skríknem smutne a potom som počúvala Marcosa že by ma bez nej nenašiel? Čože? On o mne hovoril iným? To je skvelé teraz ma budú všetci nenávidieť a moja nočná mora sa splní. "Prečo bez nej?" Opýtam sa ho a dívala som sa na oboch. Potom sa mi ale začal ospravedlňovať za to všetko a ja som si povzdychla. "Na jednej strane je to pekné že si to zažil aspoň vieš ako som sa ja cítila. Aha takže tu ide o to že si zažil niečo horšie ako ja. A ja to čo som ja zažila tak to bolo nič čo?" Opýtam sa smutne a skloním hlavu a zatvorím oči aby som zahnala slzy. Prečo sa všetko musí točiť okolo nich? Prečo sa niečo netočí okolo mňa? Keď sa mi ako tak podarilo zahnať slzy tak som zodvihla hlavu a pozrela som sa a oboch. "Vážne si na mňa myslel? Nikdy? Tak prečo si to robil?" Opýtala som sa ho a dívala som sa na nich. A keď začal hovoriť o Lucasovi tak som pokrútila hlavou. "Nehovor o ňom." Poviem smutne a potom sa pozriem na tú vlčicu a chcela som sa jej predstaviť ale potom som si uvedomila že on jej isto o mne všetko povedal tak som jej nemala čo povedať. Akurát že ja som o nej nevedela nič.

Ako som tam tak sedela tak som rozmýšľala nad tým prečo so mnou nechce nikto byť. Prečo ma každý len opúšťa. Bola som tak zamyslená do myšlienok že som nevnímala okolie. Keď ma niekto objal a ozval sa hlas tak som sa zľakla a od strachu som od toho vlka odskočila. Postavila som sa oproti im a pozrela som sa na oboch. Jedna bola vlčica a druhý bol vlk. No skvelé ďalší par. To sa mi bohovia takto vysmievajú alebo čo? Čím som si toto vôbec zaslúžila že každý niekoho má a ja nemám ani posratých kamarátov. Potom si ale uvedomím kto to je a čo povedal. Najskôr som ale mlčala pretože som nevedela čo mám povedať. Na jednej strane som mala chuť mu nadať za to všetko a na druhej som bola rada že tu niekto je koho poznám. Lenže som nevedela čo mám robiť. A tak som si vzdychla a sklonila som hlavu. Neviem ako dlho som takto stála než som zodvihla hlavu a pozrela som sa na oboch. "Keby si aspoň neklamal. Vidím že máš partnerku tak nehovor že si ma hľadal. Je to ťažké odpustiť to všetko." Poviem smutne a závidela som im že sú spolu a ja som sama.

//Bull Meadow

Keď som dobehla do lesa tak som sa zastavila a poobzerala som sa okolo seba. Hneď sa mi vynorili spomienky a trochu som sa pousmiala. Potom som pokračovala v ceste ďalej až som sa dostala na územie svorky. Spoznala som to podľa pachu. Za tie roky som si to dobre pamätala. Teraz už len nájsť Aetasa a všetko bude dobré. Lenže niečo mi to nehralo. Začala som sa obzerať okolo seba a nevidela som ani Erra a ani Sagiho. Hneď sa mi nahrnuli slzy do oči pretože sa to znova opakovalo. Keď som si myslela že som šťastná a mám priateľov tak zrazu všetko stratím. Prečo som takto prekliatá? Prečo ma musia všetci opúšťať? To je všetkým tak zle so mnou alebo čo? Smutná som si sadla na zem a sklonila som hlavu. Tak veľmi som sa tešila a zase to dopadlo zle. Mne asi neni súdené aby som bola šťastná. Teraz som začala pochybovať o tom či sa chcem sem vrátiť alebo nie. Rozmýšľala som či mi ako tulákovi nebolo lepšie.

Prikývnem. "Neboj sa dočkáš sa. Za chvíľu sme tam." Pousmejem sa trochu a potom som sa obzerala po lúke a chvíľu spomínala. Z myšlienok ma vytrhol hlas Erra a tak som sa pozrela na neho. Erro mi sľúbil že ak ich stretne tak budú obaja o uši kratší. Pousmiala som sa a prikývla som. "To som rada. Ďakujem za všetko." Pousmejem sa a chvíľu som ho sledovala a chcela som mu nejako poďakovať za to ale zatiaľ som nemala odvahu niečo spraviť. Potom sa začne vypytovať ohľadne svorky a ja len pokrútim hlavou. "Ano je to územie svorky.Tú svorku poznám a viem aký su tam vlci. Nebudú naštvaný. Skôr budú radi že tam niekto prišiel. Poznám všetkých vlkov čo sú tam takže nemusíš sa ničoho báť." Pousmejem sa a potom prikývnem keď povie že je to skvelé miesto. "Tak to máš pravdu. Mám ho veľmi rada. Dobre tak poďme už sa neviem dočkať." Pousmejem sa a rozbehnem sa smerom k zlatému lesu. Tešila som sa že znova uvidím Aetasa a ostatných ktorých som nevidela pekne dlho.

//Zlatá svorka (cez Zlatý les)

dobre teda :)

takže má sisi odisť do zlatého lesa?

//Zauberwald (cez Hmlisté pláne)

Pozriem sa na Erra a pousmejem na neho. "Neboj sa budem vás viesť aby ste sa náhodou nestratili." Žmurknem na neho a prikývnem. "Ano je zlatý veď nakoniec uvidíte sami. A je veľmi romantický." Pozriem sa na Erra a usmiala som sa. Ale keď Erro znova začal s tým že ich isto nájdeme tak pokrútim hlavou. "Možno tak sestru Sagiho ale na som už vzdala hľadanie súrodencov. Aj tak je to zbytočné." Vzdychnem si a radšej sa zameriam na niečo iné ako na hľadanie. Mala by som sa zamerať na to že by som mala ísť do svorky. Aetas povedal že sa môžem kedykoľvek vrátiť tak dúfam že to stále platí. Po ceste som sa pozrela na Sagiho a pousmiala som sa. "Ak by im Erro musel odhryznúť uši tak by to bol ten najlepší trest za to ako sa ku mne chovali. Takže v tomto som na strane Erra." Pousmejem sa vôbec by mi nevadilo keby im Erro ublížil. Ale potom ma potešilo keď Sagi povedal aby som im hovorila o zlatom lese. "Tak to už bude pekných pár rokov čo som tam bola naposledy. Ale máš pravdu sú tam stromy ktoré majú zlatú farbu a nie len stromy dokonca som videla aj pár rastlín čo boli zlaté. Máme dve možnosti buď sa pridať ku svorke ktorú mám veľmi rada lebo som si tam našla priateľov alebo môžeme preskúmať les lebo je vážne nádherný. A ďalej sa už ísť nedá lebo okolo lesa je už len more." Po ceste sme sa ocitli na lúke ktorú som tiež mala rada a na ktorej som tiež už dlho nebola a tak som sa na chvíľu zastavila a poobzerala som sa okolo a pospomínala na staré časy.

Jedno zašpinenie nevadí. A bola som rada že sa nám to podarilo a bola som pyšná na Erra že to dokázal. Zamyslela som sa kam by som chcela ísť. Vedela som kam ale nevedela som či by tam oni šli tiež. "Nemusíš ďakovať. Rado sa stalo. Môžeme sa vydať k zlatému lesu. To je to najkrajšie miesto aké som kedy videla. Moc sa mi tam páčilo." Poviem a pozriem sa na oboch. Pretože som nevedela či budú súhlasiť alebo nie. Ale nebudem ich nikam nútiť. Všetko je na nich. Keď Sagi povedal že možno niekedy narazíme na Seth tak som sa pousmiala a prikývla som. "Presne tak. Možno sa stretnete keď to budete najmenej čakať. Na tomto ostrove je všetko možné." Pousmejem sa a potom sa otrepem aby som sa zbavili špiny ale moc mi to nevadilo. A potom som sa pomalým krokom vydala smerom k lesu. Išla som pomaly aby ma oni dvaja mohli dobehnúť ak by sa chceli pridať.

//Bull Meadow (cez Hmlisté pláne)

Všetci sme sa snažili pohnúť s hlinou. Neviem ako dlho nám to trvalo ale po chvíľke sa nám to podarilo a Sagi sa vyslobodil. Bola som rada že sa nám to podarilo a nemuseli se hrabať. Aj keď Erro chcel hrabať ale myslím si že to hrabanie by nám trvalo omnoho dlhšie ako toto. Ak by sme hrabali tak by sme ešte teraz hrabali. Potom som sa pozrela na Sagiho a pousmiala som sa. Bola som rada že sa dostal von. "Som rada že sa nám to podarilo." Pousmejem sa a keď si ho poobzerám tak sa trochu zasmejem nad tým. "Mohol by si sa skúsiť okúpať to by možno pomohlo." Poviem a myknem plecami. "To ano a veľkú vďaku si zaslúži Erro že našiel svoju silu a dokázal ju použiť a dostať ťa von. Erro klaniam sa pred tebou." Pousmejem sa a ako poďakovanie sa k nemu nakloním a oliznem ho. Potom sa pozriem na Sagiho ktorý zahlásil že hromadné objatie aby sme boli tiež od hliny. Nijako som nenamietala a tak som sa vydala k Sagimu a keď som k nemu prišla tak som sa o neho obtrela.

Erro povedal že nevie ako ovládať mágiu zeme. Povzdychnem si lebo som si myslela že na to budem sama ale keď prehovoril Sagi tak ma to potešilo. A navyše sa mu môj nápad z mágiou páčil. Čo som bola rada. Ale potom sa venoval Errovi a snažil sa ho prehovoriť aby sa naučil ovládať svoju mágiu. Dúfala som že to pomôže a že Erro zapojí svoju mágiu a pomôže nám. Ja som zatiaľ mlčala a len som sledovala tých dvoch a dúfala som že Sagiho preslov bude mať úspech a že Erro použije mágiu. Veď by to bolo super ak by sa teraz naučil ovládať svoju mágiu ale všetko to záviselo od neho. Potom sa Sagi opýta či som pripravená a keď to nepôjde tak budeme hrabať. "Ano som poďme na to." Prikývnem a dúfala som že to zaberie a nebudeme musieť hrabať. A keď prehlási že môžeme tak len prikývnem a sústredím sa na hromadu hliny. Celou silou sa snažím s hlinou pohnúť.

Po chvíľke sa konečne zobudil aj Erro a prišiel k nám. "Dobré ráno." Pozdravila som ho a potom som mlčala a čakala som čo vymyslí Erro. Ten sa začal smiať a opýtal sa Sagiho ako sa mi spalo pod hlinou. Ja som sa len pousmiala a pozrela som sa na neho. Keď povedal že by sme mali hrabať tak pokrútim hlavou. A keď Sagi povedal že tiež má zem tak som sa potešila. "To isto nebudem. Veď všetci ovládame zem tak by sme to mohli skúsiť mágiou najskôr nie?" Opýtam sa a pozriem sa na oboch. Ja by som najskôr toto chcela skúsiť a až keď nepôjde tak potom by som hrabala. Pretože s ami do toho hrabania moc nechcelo a navyše by som sa isto zašpinila tak preto som to nechcela. "Tak ako teda? Skúsime mágiu zeme?" Opýtala som sa oboch a sledovala som ich a čakala som ako sa rozhodnú.

Ani neviem ako dlho som spala ale keď som sa zobudila tak už bolo svetlo. Postavila som sa a poriadne som sa ponaťahovala. Takýto dobrý spánok som už dlho nemala. A dokonca mi ani nevadilo že som v tomto lese. Potom sa poobzerám okolo seba a vidím že Erro ešte spí ale Sagi už je hore ale je stále zasypaný. Povzdychnem si a prídem k nemu. Ani som sa ho radšej nepýtala ako sa vyspal. "Musíme ťa nejako dostať von. Ovládam zem tak by som mohla niečo skúsiť. Teda ak chceš." Poviem a poobzerala som si to ako je zasypaný. Aj keď to bola riadna dávka hliny tak som si myslela že by som s tým dokázala pohnúť a vyslobodiť Sagiho ale mohlo ma to vyčerpať tak radšej nebudem riskovať. Ale nemusela by som byť na to sama. Všimla som si že aj Erro ovláda zem takže keď sa zobudí mohli by sme sa spojiť a spoločnými silami vyslobodiť Sagiho. "Radšej ale počkám na Erra a spoločne ťa vyslobodíme. Sama by som to asi nezvládla." Poviem Sagimu a povzdychnem si.

Keď už som sa ako tak chystala k spánku tak sa pri mne objavil Erro. Pozriem sa na neho a vzdychnem si. Nechcela som aby za mnou išli. Veď ja som bola zvyknutá spať vonku takže toto mi problém nerobilo. Lenže Erro mal očividne iný pohľad na to. "Mne sa dobre spí vonku a hlavne som ťa nechcela vyhnať s toho úkrytu. A prečo sa tam nevrátiš ty?" Opýtam sa ho a lenže on miesto toho aby sa vrátil do krytu tak si ľahol k stromu. Prekrútila som nad tým očami. "Tak to si vymýšľaš isto je ten úkryt pre teba ako robený. A o tom pochybujem." Poviem a než som ešte stihla niečo namietať tak sa chystal spať. A tak mi neostávalo nič iné ako sa postaviť a ísť k úkrytu. Lenže v tom Sagi vystrčil hlavu a začal rozprávať. "Som zvyknutá spať vonku takže žiadny problém. Pousmejem sa a pokrútim hlavou že to tak neni."Sagi tak to vôbec neni. Neni to kvôli tebe ver nám." Poviem a v tom som len videla ako sa na neho zosypala hlina. Povzdychnem si lebo som vedela že teraz budeme spať vonku skoro všetci či chceme a či nie. Na Sagiho poznámku aby sme to to neriešili som len prikývla a tak som sa vrátila na svoje miesto tam som si ľahla a zaspala som.