Příspěvky uživatele
< návrat zpět
Veľký hrdina sa premenil na bojka ktorý nedokáže ani hovoriť. Pane bože kam som sa to vôbec dostala? Nevedela som či to len hrá alebo myslí vážne. "Sagi ak je to len tvoja hra ako nás vystrašiť tak sa ti nepodarí." Poviem ale vidím že nereaguje a tak si len povzdychnem. Takto ich nikdy nenájdeme ak sa budeme zdržiavať. Aj keď pochybujem že ich nájdeme. A ako vidím viac sa Sagi zaujímal o Erra ako o mňa takže ja môžem pokračovať v hľadaní. "Viete čo? Ak sa prestane hrať na deti a prestanete šaškovať tak sa môžete pridať. Ja idem hľadať súrodencov." Poviem trochu podráždene a toto ma vôbec nebavilo. Už to preháňali a mňa to nebavilo. A tak som sa rozhodla že idem hľadať súrodencov. Dúfala som že ma v tom nenechajú samú a pridajú sa k hľadaniu a nebudú takto blbnúť. A tak som chodila po púšti a hľadala súrodencov ale nikde som ich nevidela. Vzdychnem si a sadnem si do piesku a už som to vzdala. Bolo jasné že nikoho z nich nenájdeme. Neviem ako dlho som tam sedela ale keď mi bolo horko tak som sa postavila a šla som za Errom a Sagim. Myslela som si že budú na ceste ale oni sa s toho miesta ani nepohli.
Nad reakciou Erra som sa len pousmiala a potom som sa pozrela na Sagiho. "Neospravedlňuj sa to je v pohode. A tiež som toho nezažila až tak moc. Ale viem čo tu čakať a škorpiónov som tu na púšti nevidela takže som vedela že to je konár a nie škorpión. A ďakujem za ochranu ale to neni potreba ja to zvládnem aj sama ale je to pekné od vás že ma ochránite." Pousmejem sa lebo sa mi to páčilo že by ma ochránili aj keď po tomto som si nebola istá či by to dokázali. Ale tak jeden nikdy nevie. Potom sme pokračovali v ceste a Sagi volal mená našich súrodencov. Ja som už mala pochybnosti o tom či ich nájdeme a pomaly som strácala nádej že ich nájdeme. Musím sa zmieriť s tým že som nadobro stratila rodinu. Trochu zažmurkám očami aby som zahnala slzy a potom som pokračovala v ceste a dívala som sa do zeme. Takže čo sa stalo som nevidela. Hlavu som zodvihla až keď Sagi prehovoril. Poobzerám sa okolo seba a keď som počula ako kričí preč tak som len prekrútila očami. A už je to tu zase. Veľký hrdina sa posral od strachu. On by potreboval niekoho kto by chránil jeho. Keď sa ale opýta či sme to videli a čo to bolo tak pokrútim hlavou. "Ja som nič nevidela. Tak neviem." Poviem a pozriem sa na Erra či on niečo videl. "Ja som v poriadku narozdiel od teba ty bojko jeden." Zasmejem sa Sagimu a potom sa len pozriem na tu lebku a myknem plecami nad tým. Nijako ma to nevzrušovalo. Ale keď si dal agi na hlavu tu lebku tak poľa mňa s tým vyzeral hrozne. "Daj si to dole vôbec ti to nepasuje." Poviem a keď potom započujem v hlave pískanie a potom hlasy tak si vzdychnem. Bolo to nepríjemné ale ja som si s toho nič nerobila. A keď to skončilo tak som sa potešilo. "Konečne si zavrel hubu. Mňa to nezaujíma." Zamrmlem si pre seba a pozriem sa na Sagiho a Erra.
Mala som chuť niečo Sagimu povedať ale radšej som mlčala. A na jeho slova som len prikývla a nijako som na to nereagovala. Keď som videla ako sa oni dvaja báli tak som nad tým prekrútila očami. A to som si myslela že vlci sa ničoho neboja ale ako vidím tak som sa mýlila. Oni dvaja sa boja asi všetkého. Povzdychnem si nad tým. "Bože vy ste ale bojkovia." Poviem a oboch som sledovala ako sa báli. To sa mám akože o všetko postarať sama a navyše mám ešte ochraňovať týchto bojkov? Tak to sa mi rozhodne nechcelo. Nech sa starajú sami o seba a neboja sa. Síce som vnímala čo hovoril ale nereagovala som na to. Zareagovala som až na to keď povedal aby sme sa nebalí. "Tak neviem kto z nás troch sa bál? Ja som sa ničoho nebála ale vy ste tu kričali od strachu ako keby váš išli zožrať alebo ja neviem. Takže hovor o sebe a o Errovi aby ste sa vy dvaja nebáli. Ja sa nebojím narozdiel od vás dvoch." Poviem nahnevane a trochu zavrčím. Nechápala som prečo hovoril aj o mne aby som sa nebála keď ja jediná som nezľakla toho konára. Ale potom som to už nechala tak a šla som s nimi.
Súhlasila som s Errom tiež som si myslela že tu nebudú. "Erro má pravdu mali by sme hľadať niekde inde. Pochybujem že by boli tu." Poviem a potom sa pozriem na Sagyiho ktorý na mňa vyplazil jazyk na ktorom mal piesok. Potom začal hovoriť ale ja som mu nič nerozumela. "Prepáč ale ja ti nerozumiem ani slovo." Poviem a pousmejem sa nad tým že mu nič nerozumiem. Potom si povzdychnem nad tým čo povedal Sagi že ich tu niekde nájdeme. "Prepáč Sagi ale ja o tom pochybujem že by sme ich tu našli. Lebo ak sú pod zemou tak tam ich nenájdeme ani za 100 rokov." Povzdychnem si. Keď som ale videla ako Sagi vykríkol a schoval sa za Erra tak sa zasmejem. "Náš veľký hrdina." Poviem so smiechom ale keď sa opýta ako vlastne vyzerá veľký škorpión tak sa prestanem smiať a pozriem sa na Sagiho a pokrútim hlavou. "Ja neviem ako vyzerá. Nikdy som škorpióna nevidela tak neviem ako vyzerá." Povzdychnem si a pozriem sa na to miesto kde pred tým stál Sagi.
//mne to nevadí :)
Ani ja som ešte nevidela škorpióny väčšie ako vlky ale na tomto ostrove ma nič neprekvapí. Na otázku Erra ako ich v podzemí nájdeme tak myknem plecami. "Tak to nemám ani tušenie." Povzdychnem si ale nejako ich predsa nájsť musíme či nie? Potom som len prikývla a sledovala som oboch. Potešilo ma keď sa Erro pridal k nám. "No vidíš že to ide. Ale dostaneš neboj sa." Poviem a pousmejem sa. Keď Erro začal hrabať piesok tak som rýchlo odskočila na bok aby som to neschytala. Všetko schytal Sagi a tak som sa začala smiať. Potom som sa smiať prestala a sledovala som tých dvoch.Sagi mu to vrátil aj s úrokami. "Ako chutí ten piesok?" Opýtam sa Sagiho a pousmejem sa.
Potom som sa postavila a otrepala som sa. Na to čo hovoril Sagi som len prikývla. "To máš pravdu. Ja viem že to nevyzerá nebezpečne ale sú tu diery ktoré vás môžu stiahnúť pod zem. Tak na to musíte byt opatrný." Poviem a potom som sa poobzerala po okolí a myknem plecami. "Neviem či sa nám budú ľahšie hľadať súrodenci. Je tu len piesok a diery takže môžu byť pod zemou." Vzdychnem si a potom sa pozriem na Erra a prekrútim očami. "Čo je s tebou? Na lúke si sa choval ako vĺča a teraz si zrazu dospelý? Čo sa stalo?" Opýtam sa ho a sledovala som ho a pokrútila som nad ním hlavu.
//Kvitnúca lúka
Ja som stála na mieste a sledovala som okolie a spomínala som na to keď som tu bola prvý krát. Nemohla som ani tomu uveriť že je tomu už niekoľko rokov čo som tu bola naposledy. A to som si povedala že sem už nikdy neprídem ale ako vidím mýlila som sa. Nikdy nehovor nikdy. Pozriem sa na Sagiho a prikývnem. "To ano. Tu je to dosť nebezpečné takže by sme si mali dávať pozor." Poviem a pozriem sa na oboch. Bola by som nerada aby sa im niečo stalo. Nad tým čo povedal Sagi že nevieme čo ho napadlo pokrútim hlavou. "Nie neviem čo? Povieš nám to?" Opýtam sa ho ale ani mi neodpovedal a hneď sa vrhol do piesku. Hodil sa do piesku a začal sa v ňom válať. Musela som sa nad tým zasmiať pretože toto ma vôbec nenapadlo že by niečo také chcel spraviť. Ale vyzeral smiešne pri tom. Vážne som si myslela že sú to vĺčatá a nie dospelý vlci ale aspoň je sranda. A tak som sa teda rozhodla že sa pridám k nemu. Skočila som do piesku.
Bolo pekné že Erro a aj Sagi sa ma snažili upokojiť. A tak len prikývnem. Erro mal pravdu neviem predpovedať budúcnosť a Sagi zase povedal že ak by som neodišla tak by som ich nestretla. To bola tiež pravda. Takže má to svoje výhody a aj nevýhody. A navyše som bez bratov bola niekoľko rokov tak teraz to už nejako zvládnem kým ich nájdeme. "Ďakujem vám obom. A dúfam že nájdeme mojich bratov a tvoju sestru." Poviem a pousmejem sa. Potom som videla ako sa Erro rozbehol za motýľom a naháňal ho. Musela som sa nad tým zasmiať lebo sa vážne choval ako malé vĺča. A trochu si povzdychnem nad tým že ešte nemám žiadne vĺčatá. V tom ale Sagi zavelí kadiaľ pôjdeme a tak sa pozriem na neho kam sa vydal. A hneď sa vydám za ním. Po ceste sa ale pozriem či ide aj Erro. Potom som prišla k Sagimu a zastavila som sa vedľa neho a pozrela som sa pred sebou a uvidela som púšť a hneď sa vybaví ako som tu bola s Rain a ostatnými vlkmi a snažili sme sa získať elementy. "Tu som už bola." Poviem a dívala som sa na púšť.
//Púšť
Erro volal ich mená a hľadal ich. Ja som si povzdychla a začínala som si myslieť že je to úplne zbytočné. Lenže z myšlienok ma vytrhol Sagi ktorý prehovoril. Pozrela som sa na neho a prikývla som. Mal pravdu. Toto museli počuť všetci vlci na ostrove. "To máš pravdu Sagi. Pomaly si začínam myslieť že sú už neni na ostrove a že možno odišli." Povzdychnem si smutne. Bola som trochu smutná pretože rada by som ich znova videla. Veď sme boli rodina a sľúbili mi že ma už neopustia. Takže mi zase klamali ako vždy. V očiach ma začnú štípať slzy a tak ich zatvorím aby som ich zahnala. Keď sa mi to ako tak podarí tak ich otvorím a pozriem sa na Sagiho a trochu sa pousmejem. "Ďakujem veľmi pekne." Poviem a potom myknem plecami. "Mracos neviem kde by mohol byť. A Lucasa som videla naposledy tu na lúke v jednej malej jaskyni kde sme sa schovávali pred dažďom. Lenže on zaspal a ja som odišla. A teraz si to vyčítam. Asi som mala ostať s ním a nič by sa nestalo." Poviem smutne a vzdychnem si.
Bola som rada že ani jeden z nich nebol alergický a nemusela som počúvať kýchanie. V tom ale ku mne priskočil Erro a v ústach mal kvet. Pozriem sa na neho a keby sa dalo tak by som sa asi červenala. "Jej ďakujem to je od teba milé. Je veľmi krásna." Pousmejem sa a kvet si od neho zoberiem. Bola som s toho dojatá pretože mi nikto ešte nedal kvet. Erro bol prvý vlk ktorý mi dal kvet. Sagi na to nijak nereagoval a venoval sa hľadaniu súrodencov. A potom sa k nemu pridal aj Erro. A tak som sa aj ja pridala k ním. Ja som hlavne počúvala či náhodou nezapočujem kýchanie alebo niečo také ale žiadne kýchanie nebolo počuť. Ale dúfala som že sa mi to podarí a budem ho počuť.
//Common forest
"Erro môžeš mi veriť že je to najkrajšie miesto na celom území." Poviem mu a pousmejem sa. Potom keď sme tam dobehli tak som sa pousmiala a prikývla som. "Ako som hovorila je to krásne miesto." Poviem obom lebo aj Sagimu sa tu páčilo. A potom som si spomenula že Lucas bol alergicky na tie kvety takže by mohol kýchať. A tak to hneď poviem aj Errovi a Sagimu. "Ak by ste počuli nejaké kýchanie tak to je môj brat Lucas. On má totiž alergiu na kvety." Pousmejem sa a potom sa započúvam či náhodou nezapočujem nejaké kýchanie. Ale bohužiaľ som nič nepočula a to ma trochu zamrzelo. Možno spí tak preto nekýcha. "Takže hor sa do hľadania." Poviem a rovno sa vydám hľadať súrodencov.
"Nemáš prečo ďakovať." Pousmejem sa pretože za toto nemusel vôbec ďakovať. Začnem sa ale pri tom smiať na Sagim ako sa triasol od zimy a pritom tvrdil že má rád studenú vodu. "Podľa toho čo som videla tak asi ju nemáš rád." Poviem so smiechom. Potom ma ale zaujme keď Sagi povedal že sestru videl na lúke plnej kvetov. "Tam som naposledy videla aj svojho brata. Tak možno tam obaja sú." Poviem natešene a potom sa rozbehnem smerom k lúke a dúfam že tam stretnem aspoň jedného brata presnejšie Lucasa pretože o Marcosovi nemám ani tušenie kde by mohol byť. Ako som tak bežala na lúku tak som sa pozrela na tých dvoch či idú so mnou alebo nie.
//Kvitnúca lúka
Ja som už bola konečne na brehu a sledovala som tých dvoch. A keď som videla ako letel Erro do vody tak som sa musela nad tým pousmiať. "Erro ty si najväčší blázon na svete vieš o tom? Máš pravdu hľadanie nám ide skvelo. Myslím si že nie len celý les ale aj celé územie." Pousmejem sa a potom som sa dívala na Sagiho ako sa bojí ísť do vody. "Bojko." Poznamenám k nemu ale keď vidím ako nakoniec skočil do vody tak keby som mohla tak by som mu isto zagratulovala. "Nápady? Chcel si byť radšej špinavý?" Opýtam sa a pozriem sa na Sagiho a veselo po ňom šteknem. "Tiež si myslím že ak by nás počuli tak by prišli. Ale vyzerá to tak že tu asi nie sú takže ich musíme ísť hľadať niekam inam. Ale kam by sme ich tak mohli ísť hľadať?" Opýtam sa a pozriem sa na oboch. Mňa napadla Kvitnúca lúka lebo tam som videla Lucasa ale Marcosa neviem kde mám hľadať.
"Vy dvaja ste blázni a koniec debaty." Pousmejem sa a vyplazím na nich jazyk. A potom mňa a Sagiho zvalí na zem. "Tak toto si vypiješ. Takto mi zničiť srsť." Potom sa postavím a otrepem zo seba všetku špinu a blato. Teda aspoň sa o to pokúsim. Lebo niektoré veci mi tam ostali. A tak som sa poobzerala po okolí či náhodou nenájdem nejaký potom kde by som sa mohla okúpať a zbaviť sa tej špiny. Keďže som nič nevidela tak som sa vydala pohľadať nejakú vodu. Netrvalo dlho a podarilo sa mi nájsť vodu presnejšie potok. A aj keď bola ešte zima tak som do tej vody skočila aby som sa očistila. Keď som sa zbavila špiny tak vyleziem z vody a otrepem sa a potom sa vrátim k tým dvom.
Pozriem sa na nich dvoch a pousmejem sa. "Hmm rada by som ťa ochutnala." Poviem a oliznem si ústa. "Spravil si mi chuť. Sagi on nežaluje on len komentuje." Pousmejem sa a prikývnem na súhlas že sme zohratý tím. "Prečo nie? Rada sa pridám." Poviem ale než som stihla čokoľvek spraviť tak Erro skočil po mne. "HEEEEJ to nie je fér. Potom sa ale Erro postavil a skákal okolo nás ako malé vĺča. Zasmiala som sa nad tým a chystala som sa že na neho skočím ale môj plán mi prekazil Sagi keď na nás skočil a všetkých nás zvalil na zem. "Takže sa zhodneme že sme blázni všetci." Vyplazím na neho svoj jazyk a pousmejem sa.