Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Temný les

Zasmejem sa a prikývnem. "To je v poriadku. A presne ako hovoríš. Všetko sa to naučíš za pochodu. Ja som sa tiež veľa vecí naučila za pochodu." Vysvetlím jej. "To mu chápem. A to je pravda. Sme predsa na ostrove a ten je obklopený morom. Aj zlatá svorka sa nachádza pri mory." Obzerala som si stále miesto kde som ešte nebola. Buď toto miesto tu už bolo a nevedela som o tom alebo tu vzniklo. Ťažko povedať. Mykla som nad tým plecami a pokračovala som v ceste. Na jej slová som súhlasila a prikývla som. "Presne tak. Preto do toho lesa ani nechodím." A preto som bola rada keď sme sa ocitli tu. Tu aspoň bolo svetlo a vlk videl všade tak sa nemusel báť. "Tak to sme dvaja čo tu neboli. Dobre poďme na to. Možno objavíme aj nové miesta." Zamyslela som sa nad tým a bolo by super ak by som nejaké miesto mohla pomenovať.

//Oáza (cez Púšť)

//Nížina hojnosti

"Ak niečo potrebuješ vedieť tak sa opýtaj. Ja sa ti pokúsim odpovedať ak budem vedieť." Pousmejem sa. Za tie roky som čo to už vedela ale vedela som že nováčik možno toho tak moc zase nevie. Prikývnem. "To je pravda." Súhlasila som s ňou ohľadne ročných období. "Dobre budem rada a na to si rýchlo zvyknem." Usmejem sa a keď sme sa ocitli v temnom lese tak som sa obzerala okolo seba. Trochu som sa bála lebo jeden nikdy nevedel čo sa tu môže stať. Ale keď Rýdie povedala že je strašidelný tak som prikývla na súhlas. "To máš pravdu. A čo je na severe? Opýtala som sa lebo tým smerom som ešte nešla a podľa toho čo povedala to vyzeralo tak že tam je asi zima. Potom ale keď sme prešli les tak sme sa ocitli na mieste kde som ešte nebola. "Toto tu nepoznám." Poviem jej ale vyzeralo to ako na púšti ale čo som vedela tak púšť bola úplne niekde inde. Toto muselo byť asi nové miesto.

//Duny

Sama som nevedela čo si mám o tej svorke myslieť. "Prečo? Veď na tých hmlistých plániach nebolo skoro nič takže sa mohli presťahovať kvôli strave. Ťažko povedať." Myknem nad tým plecami. Možno ju nájdeme a v nej aj toho Enzoua. Uvidíme. "Súhlasím s tebou. Každé obdobie má niečo do seba a je čarovné." Pousmejem sa a potom som ju počúvala keď hovorila o korčuľovaní na ľade. "Tak tomu verím a dá sa to naučiť? Rada by som si to niekedy vyskúšala." Usmejem sa a toto som ešte nikdy nerobila a nikdy neni neskoro sa naučiť nové veci.
Potom som čakala kým Rýdie vyberie miesto kam pôjdeme a keď vybrala tak som prikývla. "Dobre poďme." Poviem a išla som s ňou. Keď som si všimla kam ideme tam som nebola moc nadšená. "Ten les moc nemám rada." Poznamenám ale pokračovala som v ceste.

//Temný les

Myknem plecami. Jeden nikdy nevie. "Presne tak ako hovoríš. Stačí mať len otvorené oči a sledovať okolie." Pousmejem sa a prikývnem. "Ano je to škoda. No ja viem iba o zlatej a ešte o daénskej. Ale tá sídlila na hmlistých plániach. Ale teraz tam už neni. Asi sa niekde presťahovala alebo zanikla. Ťažko povedať. Dlho som o nej nič nepočula a ani som nevidela ich členov." Povzdychnem si a spomeniem si na Cinteriona a Aristor ktorý boli alfami ale bohvie ako je to teraz.
Prekvapene som s apozrela na Rýdie keď povedala že má rada zimu. "To vážne máš rada zimu? To je pravda a už si sa kĺzala po jazerách?" Opýtala som sa jej. Ja som to nikdy nerobila ale ona možno ano a môže to byť celkom zaujímavé. Prikývnem a usmejem sa. "Ano úplne s tebou súhlasím. Jar mám rada." Poviem a potom som sa poobzerala okolo seba. "Kam pôjdeme teraz?" Opýtala som sa jej.

//Kvitnúca lúka (cez Hraničné pohorie)

Prikývnem. "To nevadí že nevieš kde začať. Tak stačí nájsť tu svorku a možno nájdeme aj jeho. Môžeme cestovať po ostrove a možno budeme mať šťastie." Poviem a pousmejem sa. Jeden nikdy nevie čo sa stane a ak budeme mať šťastie tak nájdeme toho Enzoua. "Dobre ak ho nájdeme môžeme sa s ním o tom porozprávať." Poviem a potom som pokračovala v ceste. Keď sme sa ocitli v horách tak som dávala pozor aby sa mi nič nestalo. Hory som nemala nikdy rada. Stačil jeden chybný krok a vlk mohol zomrieť. Preto som sa tešila keď som ich prekročila v bezpečí a zdraví a ocitla som sa v nížine. "To ano ale už čoskoro bude jar. Už sa na to teším kedy bude teplo. Zimu moc nemám rada. Ale kto by ju mal rád?" Opýtala som sa a pozrela som sa na Rýdie.

//Začarovaný les

Prikývnem na to. "Môžeme ho nájsť ak chceš?" Opýtala som sa jej a pousmiala som sa. "Nemyslela som to takže klame." Povzdychnem si a potom som pokračovala v ceste. Po ceste som sa obzrela či ide so mnou a išla. Myslela som si že sa hnevá ale asi som sa mýlila. Bola som rada že išla so mnou.
Keď sme prišli na lúku spomenula som si ako som tu bola s bratom. Povzdychnem si smutne. Tak moc mi chýbal. Ani sa nerozlúčil ani nič. Len proste zmizol. Tak rada by som ho chcela vidieť ale kde ho hľadať keď ani neviem či je na ostrove alebo či neodišiel niekam preč. Preto som túto lúku chcela čo najrýchlejšie opustiť a tak som pokračovala v ceste.

//Nížina hojnosti (cez Hraničné pohorie)

Obzerala som si strom a stále som tomu nemohla uveriť že by v ňom sídlil duch vlka. Lenže na tomto ostrove bolo možné všetko takže aj toto by dávalo zmysel. Povzdychnem si a len som nad tým pokrútila hlavou.
Keď mi Rýdie vysvetlila ako to je tak som ju počúvala. "To meno mi nič nehovorí. Asi som ho nestretla ešte. Ale je to zaujímavé aby sa nejaká duša len tak vsiakla do stromu alebo si to len ten vlk vymyslel aby mal aspoň nejakú pamiatku na otca." Poviem a bolo to pekné ak by vlk si takto pripomínal zosnulého rodiča. Ja som mala viacerých takých ale oni neumreli iba ma opustili. Ale stále dúfam že sa mi vrátia. Aj keď moc tomu neverím.
Potom sa ma Rýdie opýtala či pôjdeme ďalej. Prikývla som. "Ano poďme." Poviem jej a rozmýšľala som kam by sme mohli ísť. Po chvíľke rozmýšľania ma napadlo že by sme mohli ísť na lúku a tak som sa vydala smerom k lúke.

//Kvitnúca lúka

Nad jej otázkou myknem plecami. Ani ja som to nevedela. "To neviem. Ale jednu vec viem že to bol iný svet ako je ten náš. A tam boli umelé veci. A ten svet sa volal Yalor." Poviem jej a potom som s na pätím čakala čo povie a či ma zavedie tomu stromu. Trochu ma sklamalo keď povedala že neni istá či nájde cestu. "Jasné chápem a to je v poriadku." Pousmejem sa a potom som len prikývla a vydala som sa s ňou po lese. Po ceste som sa obzerala okolo seba a spomínala na veci čo som tu zažila. Všetko to bolo tak dávno. Niekedy som si pripadala ako 100 ročná vlčica. Ale keď Rýdie povedala kadiaľ máme ísť tak som len prikývla a išla som s ňou. Ako sme sa približovali tomu stromu tak som cítila ako vo mne rastie napätie. Už som tu zažila veľa vecí ale strom v ktorom je duša vlka to som tu ešte nezažila. Potom keď mi ukázala ten strom tam som si ho poobzerala. Pousmiala som sa keď sa mu Rýdie ospravedlnila že rušíme. "Zdravím. Nechceme rušiť len som vás chcela vidieť." Povedala som tomu stromu a stále som si ho obzerala.

Ani som nečakala že s Rýdie sa budeme mať o čom rozprávať. A už sme preberali zážitky ktoré sme prežili. Potom som sa zamyslela ako jej vysvetliť čo je to robot? "Robot je umelá vec. Si normálny vlk len cele telo aj orgány máš tvrdé a nepotrebuješ jedlo ani vodu." Snažila som sa jej to vysvetliť. Dúfam že som to vysvetlila tak že tomu pochopila a keď nie tak nevadí. "Máš pravdu v tej ríší mŕtvych by som nechcela byť." Súhlasila som s ňou ale ani Yalor nebol žiadna výhra keď sme boli roboti. Povzdychnem si a potom som počúvala čo hovorí. A najviac ma prekvapilo to keď povedala o strome v ktorom je zakliatí vlk. "Čože? Kde sa ten strom nachádza? Ukážeš mi to?" Opýtala som sa jej a dúfala som že mi ho ukáže. Teda som tu už niekoľko rokov ale toto počujem prvý krát. Je vidno že na tomto ostrove sa dejú divné veci. Pokrútila som nad tým hlavou a čakala som či tam pôjdeme.

//Zubria pláň (cez Hmlisté pláne)

"Tak to som zvedavá kde sa vynoríš teraz." Poviem so smiechom. Vážne by ma zaujímalo či sa to stane aj teraz a či sa mi stratí alebo budeme až do konca cesty spolu. No uvidíme. Ešte sme len na začiatku cesty. Keď začala rozprávať čo zažila tak som ju s napätím počúvala a bola som v šoku. Vôbec si neviem predstaviť že by mi niekto ukradol dušu a ja by som musela o ňo bojovať. "Tak to verím. to by som sa aj ja bála ak by som zažila niečo podobné ako ty. Ale našťastie som nič také nezažila. Ja som bola raz v krajine robotov ale také niečo. Neviem presne čo to bolo ale nemala som na seba nič. Bola som bez srsti a bola som silná. Dokázala som pohnúť aj skalou."Pousmejem sa a keď sme prišli do lesa tak som sa zastavila a pozrela som sa na ňu. "Ak chceš môžeme sa na chvíľu zastaviť."

//Zlatá svorka (cez zlatý les)

Prikývnem a pousmejem sa. "Presne tak ako hovoríš." Poviem ale nad tým čo povedala som sa musela zasmiať. "Tak to sa potom nebojím. Len som zvedavá kde sa objavíš?" Opýtala som sa jej so smiechom. Bolo vidno že si s toho veľkú hlavu nerobí a to bolo dobre.
Mala pravdu aj ja som za tie roky zažila toľko vecí že sa to nedá ani spočítať a úprimne si ich ani poriadne nepamätám. "Presne viem o čom hovoríš. Keď sa bohovia nudia tak nám vedia spôsobiť pekné dobrodružstvá. Už som ich zažila niekoľko a stále sa divím že ešte žijem." Poviem a pousmejem sa. Keď sme prišli na lúku tak som sa pozrela na ňu. "Toto je jedno z mojich najobľúbenejších miest na ostrove." Poviem jej a poobzerám sa okolo seba a pomaly som pokračovala ďalej.

//Začarovaný les (cez Hmlisté pláne)

"Jasné chápem." Prikývnem a pousmejem sa. "Veď to nemusí byť hneď. Máme na to veľa času. Isto ich jedného stretneme a ty ma s nimi zoznámiš." Žmurkla som na ňu. Keď začala rozprávať tak som ju počúvala a prikyvovala som. Potom som sa ale musela zasmiať nad tým. "Tak to aby som dávala pozor na teba aby si sa mi náhodou nestratila." Poviem so smiechom. To sa mi ešte nestalo aby som niekoho stratila. Toto môže byť po prvý krát. A tak som sa zamyslela kam by sme mohli ísť. Ako prvé ma napadla lúka ktorá je hneď vedľa tohto lesa a neni ani ďaleko. Tak by sme mohli ísť najskôr tam a potom sa uvidím kam pôjdeme. "Dobre teda tak môžeme začať na lúke a potom uvidíme kam nás laby zavedú. Tento ostrov je dosť veľký tak môžeme ísť kam len chceme." Usmiala som sa a potom som sa pomalým krokom vydala vpred. Po ceste som sa obzrela či Rýdie ide so mnou.

//Zubria pláň (cez Zlatý les)

Rýdie mala pravdu ešte sa môžem zoznámiť s členmi svorky. A dokonca sa ponúkla že ma zoznámi Ahvou a Mireldis. "Ano a som rada že som ťa spoznala. Tak to budem rada ak ma s nimi zoznámiš. To asi budú tiež nováčikovia že? Ano teraz sa môžem zoznámiť s členmi svorky. A musím povedať že to bol super nápad." Usmejem sa a bola som rada za to. Ja som do svorky nepriviedla nikoho. Teda až na môjho brata ale ten odišiel a ani sa so mnou nerozlúčil. Povzdychnem si lebo som si myslela že budeme navždy spolu ale asi som sa mýlila. Asi mi je súdené byť sama. Keď ani brata tu nemám a dokonca ani svojho syna. A tak som sa snažila aby som mu to všetko vynahradila a načo aby ma opustil. Povzdychnem si smutne ale uvedomila som si že život ide ďalej a musím sa s tým zmieriť a tak som svoju pozornosť presunula na Rýdie. "Čo sa stane?" Opýtala som sa jej zvedavo. A potom som sa zamyslela nad tým. "Tu v lese nepoznám ale mimo lesa poznám veľa zaujímavých miest. Len neviem či chceš opustiť svorku alebo či chceš ostať tu." Pozrela som sa na ňu.

Bolo to neuveriteľné ale bolo to tak. Ani ja sama som tomu nechcela veriť ale bola to pravda. "Ano niekoľko rokov. Po pravde nie. Poznám iba alfy a bety a to je všetko. Ostatných členov nepoznám. A to je neviem. Vlastne ani neviem koľko členov tu vlastne je." Poviem trochu zahanbene a povzdychnem si. Všetko som zanedbávala ale to sa dá všetko napraviť. Aj keď pochybujem že sa to dá zvládnuť. Podľa mňa ani alfy nepoznajú všetkých členov.
Pokrútim hlavou a usmejem sa. "To sa neboj. Ako sú tu pravidlá ale nie také čo by ťa obmedzovali. Podstate si môžeš robiť čo chceš a nemusíš sa báť následkov. Ja som toho živý dôkaz. Ano ja som to tiež tak robila. Niekedy sa aj stalo že som sa nevrátila niekoľko dní a keď som sa vrátila nikto sa ani nezaujímal kde som bola." Zasmiala som sa nad tým. "Tu ti nič neujde takže sa nemusíš báť že by ti niečo utieklo." Usmejem sa a prikývnem. "Dobre tak môžeme ísť ak chceš." Poviem a vydala som sa pomalým krokom vred.

Musela som sa nad tým zamyslieť. Možno mala Rýdie pravdu a možno nie. Ťažko povedať. Ja sama neviem koho som stretla a koho nie. A preto som len mykla plecami nad tým. "Sama neviem ale máš pravdu. Teraz to môžeme napraviť." Pousmejem sa a bola som rada že to chce napraviť a neodišla hneď pri provom slove. Potom začala rozprávať kedy prišla. "Tak to si tu moc dlho neni. Ja som tu už niekoľko rokov." Zasmejem sa nad tým. Ani som nechcela tomu veriť že som tu už tak dlho. Vždy sa mi zdá že som len teraz niekedy prišla. "Jasné chápem ale neboj po čase budeš všetko poznať a všetkých spoznáš." Pousmejem sa aj keď ja som za tie roky ešte všetkých nepoznala ale to sa môže všetko zmeniť. Potom som sa musela zasmiať nad tým. "Po pravde ja sama neviem. Ja som si vždy robila to čo chcem a chodila som kam som chcela. Nikdy som sa nepýtala alf či môžem ísť preč. Proste som sa zobrala a odišla som preč. Ale zase keď alfy zvolali svorku tak som tam vždy bola." Povedala som jej a pospomínala som si na to ako som chodila preč a dokonca som opustila svorku a vstúpila do inej a potom som sa vrátila. "Ale ak chceš môžeme to všetko zistiť." Pozrela som sa na ňu či by s tým súhlasila.