Příspěvky uživatele

< návrat zpět

Ja by som bola aktivna keby bolo s kym :'(

Z myšlienok ma vytrhol až jeho hlas. Pozrela som sa na neho a pousmiala som sa. "Jasne chápem a rada ťa spoznávam Noir." Poviem a potešilo ma že s ami predstavil. Už aspoň viem ako sa volá to je pokrok. "Nie nebudem pokojne tú srnku spapaj." Usmejem sa a nechám tu srnku pre neho. Ostala som prekvapená keď to povedal. "Tak to ja potom asi tvorím výnimku lebo už som tu dosť dlho." Pousmejem sa aj keď v minulosti som skoro zomrela keď sa rodina o mňa nestarala. Potom som si uvedomila že som spravila presne to čo mne spravili. Opustila som svojho syna. Skloním hlavu a sadnem si. A to som hovorila že nebudem ako moja rodina a presne taká som bola. Asi si vážne nezaslúžim aby som mala rodinu. "To asi preto že patrím do jednej svorky." Odpoviem mu na pach a potom som sa zase začala smiať. "Tak to teda neviem. Ten poltár používa malo vlkov takže si nemyslím že by ho dokázali upchať."

Nad jeho otázkou som sa musela zasmiať. "Myslím si že ten poltár sa nedá zničiť. A aj keby sa dal tak na môžu iba bohovia. My sme moc slabý aby sme to dokázali." Poviem so smiechom. Mňa nikdy nenapadlo že by sa to dalo zničiť. Aj keď som ho ešte nikdy nepoužila ale zase je to výhodná vec. "Dobre tak dobrú chuť." Poviem mu a potom som ho nechala aby sa najedol. Preto som si sadla a dívala som sa po okolí a rozmýšľala. Bolo vidno že vĺča na moje otázky neodpovedá. Takže niečo sa ho pýtať je úplne zbytočné a tak som to teda nechala tak. Bola som si vedomá že sa ani nedozviem či má nejakých rodičov alebo či je sám. Pri tom som si spomenula na Gwyna. Musím ho nájsť a porozprávať sa s ním. Chcem sa s ním udobriť. Predsa je to môj jediný syn a moja jediná rodina ktorú mám. Nechcem prísť aj o ňu. Povzdychnem si a sledovala som vĺča.

Mal veľa otázok čo sa dalo aj čakať. "Žijem na tomto ostrove niekoľko rokov." Odpoviem mu ale on sa mi stále nepredstavil. Možno nechcel alebo nevedel. V každom prípade som to teda nechala tak. Možno mi po čase povie ako sa volá. Keď ukázal na poltár tak som sa usmiala. "To je poltár ktorý ťa premiestni kam budeš chcieť. Ale musíš byť opatrný aby sa ti niečo nestalo." Poviem mu a ako som si všimla tak asi ho teraz zaujal poltár a vôbec nepomyslel na jedlo. Ale niečo by sa isto hodilo lebo aj ja som bola hladná. A tak som sa vybrala k tomu stádu. Sledovala som ho a vybrala som si jednu srnku ktorá krívala na jednu nohu. To by som mohla aj sama uloviť. No uvidíme. A tak som sa pomaly začala približovať k stádu. Keď som bola dostatočne blízko tak som sa rozbehla a rozdelila som srnku od stáda. Keďže mala niečo s nohou tak nebežala tak rýchlo ako zdravé srnky. A tak nebol problém ju dobehnúť a skočiť jej na krk. Pevne som ju zahryzla a držala som kým srnka nespadla na zem mŕtva. Potom som ju pustila a olízla som si ústa. Potom som ju chytila za nohu a dotiahla som ju k vĺčati. "Zvládneš to sám alebo ti mám natrhať mäso?"

Ostala som prekvapená keď ku mne prišlo vĺča. Teraz som nevedela ako to mám vlastne všetko brať. Čo to je ako náhrada za Gwyna alebo čo? Bola som s toho zmätená. "Ahoj. Ja som Sisi a ty sa ako voláš?" Pozdravila som ho a predstavila som sa mu a opýtala som sa ho ako sa volá. To vĺča nezaháľalo a hneď povedalo že je hladné a smädné a že chce aby som mu niečo ulovila. "Dobre všetko bude." Teraz si aspoň vyskúšam aké by to bolo keby som sa starala o Gwyna. A tak som šla najskôr nájsť vodu. Pozrela či vĺča ide so mnou. A po chvíľke som našla jazierko. "Poď sem niečo som našla." Zavolala som na neho a sama som sa zohla k vode a začala som piť. Keď som sa napila začala som sa obzerať po okolí či neuvidím nejaké stádo srniek alebo tak nejak. Medzi tým som ale čakala kým sa vĺča napije aby mohlo ísť so mnou na lov. Aspoň mu ukážem ako sa loví a možno ho niečo aj naučím.

//Príchod

Za tú dobu čo som bola preč sa veľa zmenilo. Môj syn ani poriadne nevie že žijem. Prečo by aj keď som ho opustila. Povzdychnem si pretože tak moc som túžila po vĺčati a keď som ho mala tak ho opustím. No čo ale život ide ďalej a Gwyn je už isto veľký a vie sa o seba postarať. Aj tak by mi odišiel a takto to aspoň bolo bez bolesti a bez lúčenia. A tak je čas začať od znova. A tak som blúdila po ostrove až som sa ocitla na lúke. Tu som ešte nebola. A tak som sa tu zastavila. Myslela som si že poznám celé Mg ale asi som sa mýlila. Toto miesto som nepoznala a tak som sa rozhodla že ho preskúmam a zistím čo sa tu nachádza. A podľa všetkého som tu ani nebola sama. Cítila som pachy nejakých vlkov. Pousmejem sa aspoň spoznám nových vlkov.

//Bull Meadow (cez Zlatý les)

Prišla som do svorky a poobzerala som sa okolo seba ale nikoho som nevidela ale nič som si s toho nerobila. Preto som sa zatavila a skúsila som zachytiť pachy ale cítila som pachy ostatných vlkov ale môjho brata nie. A tak som si šla nájsť nejaké miesto kde by som si mohla ľahnúť a odpočívať. Moje hľadanie netrvalo dlho a našla som vhodný strom. A tak som sa k nemu vydala. Keď som prišla k nemu tak som si ľahla a zatvorila som oči a zaspala som.

Už som bola od svorky dosť dlho a tak som sa rozhodla že sa vrátim. Už som dlho nevidela svojho brata. On jediný mi ostal. A tak som si len povzdychla a vydala som sa smerom k zlatému lesu a ku svorke. Po ceste som rozmýšľala čo im poviem keby sa náhodou pýtali kde som bola. A napadlo ma iba to im povedať že som sa bola prejsť a to je všetko. A tak som kráčala k zlatému lesu ktorý nebol našťastie ďaleko a čoskoro som ho uvidela a trochu som sa potešila ale iba trochu pretože okrem brata tam nebol nikto iný na koho by som sa mohla tešiť. Pokračovala som ďalej až som sa dostala o zlatého lesa a pokračovala som ďalej až do svorky.

//Svorka (cez Zlatý les)

19

Len prikývnem a pousmejem sa. "Ďakujem že mi tak veríš." Poviem a pozriem sa na neho. Bolo pekné od neho že mi takto veril. Aj keď je pravda že som tento ostrov poznala veľmi dobre takže sa tu už nestratím. "Môžeme to spraviť tak ako minule. Ja ti poviem čo to obnáša a potom ti to ukážem čo ty na to?" Opýtala som sa ho a dívala som sa na neho. Vedela som že je ešte malí ale ukázať mu to môžem aspoň bude vedieť čo ho čaká v budúcnosti. "Ano keď ulovíme niečo tak pôjdeme ďalej." Prikývnem a uistím ho že potom pôjdeme ďalej. Keď som mu chcela vysvetliť lov tak sa ma opýtal či existujú aj iné svorky. Prikývnem. "Jasne že existujú aj iné svorky ale ak mám pravdu bola som len v dvoch a to v tejto zlatej a potom daénskej." Odpoviem mu a povzdychnem si pretože pri spomienke na daén si spomeniem na Caspera. Hneď som pokrútila hlavou aby som na to hneď zabudla. A preto som sa začala venovať lovu. "Takže najdôležitejšie je zachytiť pach nejakej koristi. Potom keď zachytíš pach koristi tak sa začneš približovať a keď budeš dostatočne blízko tak sa rozbehneš a zaútočíš na korisť. A potom je to už len o šťastí či sa ti ju podari chytiť alebo nie." Vysvetlím mu v skratke o love a potom už len začnem čuchať aby som zachytila nejaký pach. Netrvalo to dlho a našťastie sa mi podarilo zachytiť pach zajaca. A tak som sa začala pomaly približovať ku koristi. Keď som bola dostatočne blízko tak som sa rozbehla a netrvalo dlho a skočila som po zajacovi a zahryzla som sa mu do krku a držala som ho v ústach. Potom som sa už len pozrela na Gwyna a pousmiala som sa.

18

//Zlatý les

"Skúmať MG? To znie ako dobrý nápad. A možno aj spoznáš nejakých vlkov ktorý tu žijú." Pousmejem sa a prikývnem. "Ano vážne a neviem či budem skvelá sprievodkyňa ale budem sa snažiť." Poviem a usmejem sa a potom keď sa ocitnem na lúke tak sa poobzerám a povzdychnem si. Moje obľúbené miesto. Ale najviac ma dostalo to že toto miesto sa páčilo aj jemu. "Veru je tu krásne. Môžeme sa ísť prejsť a možno sa aj k niečomu priučíš." Poviem a poobzerám sa okolo seba. Je tu veľa miesta a isto by sa tu našlo aj niečo na ulovenie. Tu by sa Gwyn mohol veľa vecí naučiť. Potom sa pomalým krokom vydám po lúke. Po ceste sas pozriem či ide Gwyn so mnou. "Čo by si povedal keby si sa naučil loviť a možno aj používať pri love svoj element?" Opýtam sa ho a pozriem sa na neho a dúfala som že bude súhlasiť pretože on sa veľmi rád učil a spoznával nové veci. Po ceste som si ale začala spomínať na to čo všetko som tu zažila a niektoré spomienky boli pekné a niektoré nie ale to patrí k životu.

17

//Úkryt (cez územie svorky)

Prikývnem a pousmejem sa. "Ano." Bolo veľmi zábavné sledovať ho aký je šťastný. Ako málo mu chýba aby bol šťastný. Tak trochu mu závidím že on má všetko čo len chce a ja som jeho veku nemala skoro nič. Teda ak nerátam súrodencov. Ale radšej nemať súrodencov ako mať súrodencov ktorý sa chovali tak ako moji. Takto sa všetko točí len okolo neho. "Neviem čo by si chcel robiť? Teraz môžeme robiť čo len chceš." Poviem mu a zamyslím sa nad tým. Teraz by som mu mohla ukázať celý ostrov. Potom sa ma opýtal či poznám celý ostrov. Pyšne som prikývla. "Môžem ti s hrdosťou povedať že poznám celý ostrov takže ti to môžem ukázať a povedať ti čo je tento ostrov zač." Poviem a usmejem sa a išla som s ním. Potom sme sa ocitli na mojej obľúbenej lúke. "Musím ti povedať že toto je moje najobľúbenejšie miesto na celom ostrove. Tu som strávila veľa času." Poviem mu a potom som sa poobzerala okolo seba a povzdychnem si. Ako dlho som už nebola na tejto lúke? To už ani sama neviem.

//Bull Meadow

dakujem velmi pekne za povysenie :)

16

Prikývnem a pousmejem sa. "Úplne ťa chápem." Poviem a pozriem s ana neho. Kto by mal rád dážď? Možno je niekto kto ho má rád ale ja som zatiaľ nikoho takého nestretla. Za ten čas ako som hovorila o sebe a o otcovi tak prestalo pršať a vyjasnilo sa. A keď Gwyn povedal natešene že môžeme ísť von tak som sa potešila a prikývla som. "Jasne že pôjdeme konečne von. A už ti to tu môžem všetko ukázať." Poviem natešene pretože aj ja som bola rada že konečne môžeme ísť von. A ani som sa nedivila že je Gwyn tak natešení. A keď som videla ako ide von z úkrytu tak som sa usmiala a potom sa opýtal či môžeme ísť ďalej a ja som prikývla. "Jasné poďme." Poviem a videla som že on ide aj keby som mu povedala že nie. A tak som sa len pousmiala a šla som za ním von z úkrytu. Ja sama som bola rada že môžem ísť von aspoň si konečne ulovím a konečne sa poriadne najem a napijem. A aspoň ukážem Gwynovi lovenie a možno sa aj niečo priučí. Keď som bola pri vchode tak som sa zastavila a pozrela som sa na Gwyna nevedela som čo sa deje. Veď chcel ísť von predsa tak čo sa stalo keď nejde. Povzdychnem si a ostala som stáť na mieste a dívala som sa na neho a čakala som čo bude robiť. Ale nech sa rýchlo rozmyslílebo už som vážne hladná aj smädná. Potom som šla za ním von.

//Zlatý les (cez územie svorky)

15

"Tak vidíš. Som rada že nechceš byť chorý." Pousmejem sa a oliznem ho. Bola som rada že je takýto rozumný a vie že byť mokrý neni dobré. Prikývnem. "Tak to súhlasím s tebou. Dážď je hnusný. Vtedy sa nedá nič robiť. Si stále len mokrý a nemôžeš ísť von." Povzdychnem si ale dúfala som že dážď čoskoro prestane a ja s Gwynom budem môcť ísť von a konečne sa s ním poriadne pohrať a ukázať mu aj iné miesta ako je len územie svorky. Keď uvidím že mal Gwyn slzy v očiach ale zahnal ich tak mi to bolo ľúto. Nechcela som aby bol smutný. Keby som vedela ovládať počasie tak by som to hneď pre neho spravila aby bolo pekne a aby sa mohol pokojne hrať vonku. Potom sa ma ale opýtal či by som mu niečo nepovedala o seba a o otcovi. Poviem mu radšej o Errovi pretože on sa o neho stará. "Čo by som ti mala tak o sebe povedať? Od 3tokov som žila sama a musela som sa starať sama o seba. Mám rada prechádzky lovenie. Rada sa zoznamujem s novými vlkmi. Som veľmi milá a spravím všetko aby si bol šťastný a aby si mal všetko čo ja som v detstve nemala. Otec je tiež veľmi milý priateľský ochotný. Rád pomôže keď to druhý vlk potrebuje a je ochotný sa pre priateľov aj obetovať. Len aby oni boli v poriadku."

14

//Zlatá svorka

Viem že nebol s toho nadšený ale ja som nechcela aby ochorel. "To ti verím. Pretože ak by si ochorel tak by sme sa už nemohli hrať vôbec." Poviem mu a snažím sa mu to vysvetliť aby ma pochopil že to robím pre jeho dobro a nie preto že sa mi chce. Dúfam že to pochopí a nebude sa hnevať na mňa za to. Po ceste sa pozrie či idem s ním a tak mu kývnem že idem. Cesta netrvalo dlho a po chvýlke sme boli pri úkryte. On vošiel ako prvý a ja som šla za ním. Vošla som dnu a hneď mi bolo lepšie. Konečne na mňa nepršalo. Hneď ako som vošla dnu tak som sa otrepala aby som sa zbavila zbytočnej vody. Potom som išla za Gwynom. Prídem k nemu a on sa opýta kedy sa urobí lepšie a čo budeme robiť. "Dlho to trvať nebude. Neboj sa. A teraz ťa osuším aby si neochorel." Poviem mu a začnem ho olizovať aby som ho zbavila čo najviac vody. Teraz by sa zišlo aby tu bol niekto z ohňom. To by sme rýchlo uschli ale Gwyn ešte oheň nevedel ovládať takže nám musí stačiť len môj jazyk.