Příspěvky uživatele

< návrat zpět

13

Pozriem sa na neho výrazom aby neklamal. "No tak. Ja viem že ti je zima." Pousmejem sa a oliznem ho. Bol zlatučky keď si povzdychol. Usmiala som sa a prikývnem. "Ano sľubujem máš moje slovo." Jasne že to splním. Hneď keď budeme obaja súchý a v poriadku tak sa pôjdeme hrať. "To máš pravdu. Nemá to cenu mi oponovať." Žmurknem na neho a usmejem sa. Bolo zlaté sa na neho dívať a počúvať ho a bola by sranda keby mi oponoval. Ako by to vlastne dopadlo? Kto by vlastne vyhral? On či ja? Ale nakoniec som videla ako sa natiahol a potom sa vydal k úkrytu. Hneď som sa otrepala aj keď to bolo zbytočné pretože som bola aj tak mokrá od dažďa. Potom som išla za ním. Ano chodili sme do úkrytu a von ale čo sa dá v tomto počasí robiť? V tomto počasí sa vážne nedá nič robiť. Povzdychnem si ale keď bude pekne tak mu to tu ukážem. Vlastne som sa aj na to tešila kedy mu to tu ukážem a možno stretneme aj nejakých vlkov. Čo by bolo isto super ak by sa Gwyn zoznámil s niekym iným.

//Úkryt

12

"Jasné že si šikovný chlapček a si môj šikovný chlapček." Usmejem sa a prikývnem. "Ano prasiatka." Žmurkne na neho a usmejem sa. Vždy bude pre mňa moja šikulka ktorú budem milovať navždy. Keď bolo po všetkom a obaja sme boli čistý tak som sa usmiala. Ale neviem ako on ale mne začínala byť zima. "Nemusíš ďakovať. Pre moju šikulku všetko." Usmejem sa a obtriem sa o neho. Lenže keď sa o mňa oprie tak som počula ako mu drkotali zuby. Povzdychnem si a vedela som že by sme mali ísť do tepla aby sme neochoreli. On sa opýtal či nebudeme pokračovať. Teraz nastal čas aby som povedala že nie. "Teraz by som šla niekam do tela aby sme sa zohriali pretože sme obaja mokrý a je mi zima a vidím že aj tebe je zima." Poviem a pozriem sa na neho. V tomto ma neoklame. Je to vidieť aj cítiť na ňom že neni v poriadku. "Ale sľubujem že keď sa zohrejeme a osušíme tak potom môžeme pokračovať dobre?" Pozriem sa na neho a pousmejem sa a tak trochu som dúfala že bude so mnou súhlasiť.

11

Bola som rada že takto trénuje aspoň neberie dostatočnú rýchlosť a iné schopnosti. Aj keď to bude musieť trénovať stále aby bol dosť rýchli ale on to zvládne je to predsa moja šikulka. Keď ale uistí že je v poriadku tak si vydýchnem. "To som rada že si v poriadku." Aj keď to nebolo až také hrozné aby sa mu niečo stalo ale predsa je ešte malý a stať sa môže všetko. Preto musíme byť opatrný aby sa mu niečo nestalo. Keď sa začal trepať tak niečo skončilo aj na mne. Pokrútila som nad tým hlavou a zasmiala som sa. "Teraz sme obaja prasiatka." Usmejem sa ale potom sa ma opýta ako to má dať dole. "Neboj sa pomocou vody to dáme dole." Poviem mu a potom sa aj ja otrepeme ale tiež na mne trochu ostane. Zamyslela som sa nad tým či by nepomohlo sa premeniť na vodu a tak to so seba spláchnuť. Za vyskúšanie predsa nič nedám. A tak sa premením na vodného vlka. Potom začnem malými vlnkami oplachovať Gwyna. Našťastie to blato nebolo uschnuté takže šlo ľahko dole. Po chvíľke bol Gwyn čistý. Potom som sa premenila na normálneho vlka a na moje prekvapenie som bola čistá aj ja.

10

Netrvalo dlho a ja som si všimla ako zaspinkal. Pousmiala som sa a nechala som ho spinkať. Veď si to zaslúži po takom náročnom výkone. A tak som sa za tú dobu čo spinkal dívala pred seba a rozmýšľala som. Neviem ako dlho spinkal ale keď sa rýchlo postavil na nohy tak som sa trochu zľakla toho ale potom som sa upokojila a sledovala som ho a čakala som čo bude robiť. Keď povedal že je rada na mne tak sa usmejem a prikývnem. "Dobre ak si pripravený tak môžeme začať." Poviem a usmejem sa. Bol tak zlatučký ako sa na mňa díval a ako na mňa vyplazil jazýček. Ale keď sa rozbehne preč tak sa postavím a trochu sa ponaťahujem a potom som sa pomalým tempom rozbehla za ním. Nemohla som bežať rýchlo pretože by to nebolo voči nemu fér. On ešte nebol taký rýchli ako ja. Takže preto som bežala pomaly. Keď som ale videla ako sa ledva vyhol stromu ale aj tak spadol do blata tak som hneď rýchlo pribehla k nemu. "Zlatíčko si v poriadku?" Opýtam sa ho a poobzerám si ho. Vyzeral v poriadku akurát bol od blata ale to nebolo nič vážne. To sa dá vodou umyť.

9

Bežala som pomaly ale pri tom som sledovala Gwyna ako sa mu dari. Neuniklo mi že má v tom blate problémy. Chcela som sa zastaviť a pomôcť mu ale uvedomila som si že toto bude potrebovať k životu. A tak ho teda nechám nech beží. Takto získa aspoň skúsenosti ako sa pohybovať v blate a daždi. Aj keď som vedela že to neni nič príjemné hlavne pre tak malé vĺča ako bol Gwyn. Ale vedela som že on sa nevzdá a bude v tom pokračovať aj keby neviem čo bolo. A presne tak aj bolo. Neprestal dokým ma nedostal. Pousmiala som sa na neho ale neuniklo mi že je unavený. "Ano veď si šikulka. Ten bodík si zaslúžiš." Usmiala som sa a potom som prišla k nemu pod strom a sadla som si k nemu. "Pokojne si odpočiň ako dlho budeš chcieť. Dobre." Poviem a potom som ho začala olizovať aby som ho aspoň trochu osušila pretože som nechcela aby ochorel. A teraz to bola dosť veľká šanca že by mohol ochorieť ale dúfala som že neochorie a bude v poriadku. Keď som mala istotu že je osušený tak som ho prestala olizovať a nechala som ho nech odpočíva. Po takom veľkom výkone si to rozhodne zaslúži.

8

Bolo veľmi zábavne sledovať ako sa Gwyn dokáže tešiť s každej maličkosti. Až mi bolo trochu ľúto že ja som toto v detstve nezažila ale s tým sa nedá nič robiť. Môžem sa akurát tak tešiť s ním a to je isto lepšie ako myslieť na minulosť ktorá je už aj tak dávno preč. "Jasne že to dokážeš. A to som rada že si budeš dávať pozor. Lebo by som bola nerada ak by sa ti niečo stalo." Žmurkne na neho a oliznem ho. Potom som sa pozrela na počasie ktoré sa vôbec nechcelo zlepšiť. Povzdychnem si pretože som chcela aby bolo pekne a teplo a takto akurát obaja zmokneme a ochorieme. Teda dúfala som že Gwyn neochorie. To by som rozhodne nechcela. Z myšlienok ma ale vytrhne jeho hlas. Pozriem sa na neho. Navrhoval či by sme sa nešli naháňať že ak ma chytí tak bude mať bod a potom sa to vystrieda. Nebola som si istá či je to dobrý nápad sa naháňať v lese a ešte keď prší. Ale keď som videla ten jeho pohľad ktorému sa nedalo odolať tak som si len povzdychla. "Och ty moje zlatíčko čo by som pre teba nespravila?" Usmejem sa a štuchnem do neho. A potom sa rozbehnem. Bežala som ale pomaly aby ma mohol chytiť. To by som mu nespravila aby som mu utiekla. To by nebolo voči nemu fér. A tak som len pomalým tempom bežala po lese.

7

Keď som mu ukázala môj element tak som čakala a dívala som na neho. Pri tom mi ale neuniklo ako sa na mne pyšne díva. Pousmejem sa a bol to ten najkrajší pohľad aký som kedy videla. Bola som rada že je pyšný na mňa. To som chcela aby bol pyšný na mňa. Nechcela som aby sa za mňa hanbil. Ale keď som videla ako išiel pod strom tak som to pochopila a len som sa na neho dívala a držala som mu všetky labky čo som mala aby sa mu to podarilo. V kútiku duše som verila že to zvládne. Bola to predsa moja šikulka ktorá zvládne všetko. Keď som videla ako sa mu to nedarí a je smutný tak som chcela ísť za ním a utešiť ho ale povedala som si že nepôjdem lebo by sa to inak nenaučil. A presne to sa stalo. Skúšal to ďalej až sa mu to nakoniec podarilo. Keď som videla aký je s toho šťastný a vykríkol natešene že to dokázal tak sa usmejem a prídem k nemu. "Ja som vedela že to zvládneš. Ty s šikulka." Usmejem sa a bola som na neho veľmi pyšná. Len ma trochu zamrzelo že to nevidel jeho otec ale čo už narobíme. "A keď budeš podctivo trénovať tak sa v tom zdokonalíš na toľko že sa dokážeš premeniť na oheň rovnako tak ako ja sa dokážem premeniť na vodu. Len si dávaj pozor na vodu." Poviem mu ešte a potom ho už len oliznem a usmejem sa.

6
//Úkryt

Keď som videla ako od radosti poskočil tak som sa usmiala. Nečakala som že ho to tak poteší. Ale aspoň viem ako na neho. "Tak vidíš." Žmurkne na neho a potom som vyšla von z úkrytu a počkala som na neho. Viem aj mňa to trochu mrzelo že za tú dobu čo sme boli v úkryte tak nikto neprišiel ale tak čo s tým narobím? Dúfala som že niekedy sa hádam stretneme so všetkými členmi svorky aby sa Gwyn mohol zoznámiť a hrať s vĺčatami. Pretože to teraz potreboval pretože pri hre sa tiež veľa učí. Keď sa ma opýtal či ovládam oheň tak pokrútim hlavou. "Nie neovládam ale myslím si že ovládanie elementu je zakaždým rovnaké. Takže ti poviem ako som sa to ja učila a ukážem ti to a keď tak to skúsiš potom po mne zopakovať dobre?" Opýtala som sa ho a pozrela som sa na neho. Síce pršalo čo mne nevadilo lebo som ovládala vodu ale on ovládal oheň tak neviem či to v ďaždi pôjde ale musíme to skúsiť inak to nezistíme. A preto som začala s niečím jednoduchým. Začala som pohybovať s kvapkami dažďa a potom som vytvorila malú vodnú vlnu ktorá narazila na strom ale nič mu nespravila. "Hlavne je aby si sa sústredil na svoj element a predstavil si ako ten oheň ovládaš. Možno to teraz hneď nepôjde preto sa musíš snažiť a skúšať ďalej."

5

Pousmejem sa a potom prídem k nemu a oliznem ho. "Čo by som pre teba nespravila. Ty môj pokladík." Poviem a usmejem sa a bola som rada že sa s toho teší že vyhral. Spravím všetko preto aby bol šťastný. Keď som mu dala tie možnosti tak som čakala čo povie. Bolo mi jedno ktorý nápad sa mu viac bude páčiť. Nakoniec si vybral učenie. Asi som sa nedivila že sa chce učiť. "Dobre budeme sa teda učiť." Poviem natešene a poobzerám sa okolo seba. Neviem či je dobrý nápad aby sa učil tu v úkryte kde sa toho môže stať veľa. Bolo by lepšie vonku. A v tom ako keby mi Gwyn čítal myšlienky sa ma opýtal či nepôjdeme von. Zamyslela som sa nad tým či je to dobrý nápad. Ale keď som počula že už nehrmí že len prší tak to by sme mohli ísť von. "Dobre poďme von. Budeme síce trochu mokrý ale to nevadí." Poviem a usmejem sa. Čo by som pre neho nespravila. Pre neho spravím všetko aj keby som mala ísť na samotný koniec sveta. A tak som sa teda vydala von s úkrytu. Po ceste som sa pozrela či Gwyn ide so mnou.

//Územie svorky

4

"Neboj sa keď sa znova stretnete tak sa isto spolu budete hrať." Pousmejem sa a snažila som ho nejako utešiť aby si nemyslel že na vine je on. Potom keď som sa postavila tak sa začal hrať s kamienkom. Pousmejem sa a hrala som sa s ním. Chcela som ho nejako zabaviť pretože som vedela že keď je sám tak sa bude nudiť. "Jej ďakujem ale si šikovný." Usmejem sa a ďalej som sa s ním hrala. Keď povedal že som získala ďalší bod tak som pokrútila hlavou. "Nie to neni môj bod. Ja ti môj bod dám. Takže to je 2:1 pre teba. Takže si vyhral." Poviem veselo ale potom som videla že ho to prestalo baviť a nudil sa. Povzdychnem si pretože som si myslela že ho to aspoň na chvíľu zabaví ale asi som sa mýlila. Potom po mne chcel aby som ja niečo vymyslela. A keď som počula s akou nádejou mi to hovorí tak som sa zamyslela nad tým a rozmýšľala som. Chcela som niečo vymyslieť aby sa nenudil. "Môžeme sa zahrať na schovávačku alebo ak chceš môžem ťa začať niečo učiť?" Opýtala som sa ho a pozrela som sa na neho a pousmiala som sa. Aj keď som vedela že tu v úkryte sa schovávačka sa asi moc dobre nebude dať hrať ale nič lepšie ma nenapadalo.

3

Pousmejem sa a oliznem ho. "To ťa nemusí mrzieť. Ja viem že si to nechcel aby odišiel ale možno mal niečo dôležité. Ale neboj sa jedného dňa sa s ním isto pohráš." Uteším ho a pousmejem sa. Aj keď aj mňa to mrzelo že odišiel ale s tým nič nenarobíme. Veď ak by sa chcel s niekym pohrať tak neni problém sa hrať so mnou. Aj keď viem že hrať sa s vĺčaťom je niečo iné ako sa hrať s dospelým vlkom. Potom ma ale prekvapí čo povie a tak som len prikývla. "Dobre." Poviem a postavím sa a posuniem sa trochu ďalej aby sa Gwyn dostal k tomu kamienku. Potom som už len čakala kým sa napije. Pri tom som ale rozmýšľala čo budeme robiť. Aj keď som vedela že tu sa nič poriadne robiť nedá ale isto by sme vedeli niečo vymyslieť aby sme sa zabavili dokým prestane pršať. Teraz bolo hlavné aby som vydržala tu a potom sa pôjdem konečne najesť lebo môj žalúdok mi čoskoro vypovie službu. Teraz som sa musela držať kvôli Gwynovi pretože on bol teraz dôležitý a na prvom mieste a ja som bola až na druhom mieste.

2

"Neboj sa všetko sa naučíš len treba na to čas. A sľubujem že keď bude vonku pekne tak ťa začnem učiť všetko čo budeš potrebovať. Či lovenie alebo ovládanie mágie. Aj keď mágiu sa učíš niekedy aj celý život. Ale ty to zvládneš ty si moja šikulka." Usmiala som sa a potom som sa len dívala na neho. "Pokojne sa napi." Poviem a potom som si ľahla aby sa Gwyn dostal k mlieku. Vôbec mi to nevadilo že chce mlieko. Veď je ešte maličký a mlieko je veľmi výživné pre neho. Potom ale keď sa ma opýtal prečo tu nikto neni tak myknem plecami. Vlastne ani sama som nevedela kde všetci sú. Vlastne neviem ani kde je môj brat ktorého som nevidela ani nepamätám. Moc mi chýbal tak moc rada by som ho videla. "Ani sama neviem kde sú. Ja som bola dosť dlho preč tak ťažko povedať. Ale neboj sa oni isto prídu." Žmurknem na neho a pousmejem sa. Jasne že by som bola rada ak by tu niekto bol. Ale musím sa zmieriť s tým že teraz tu sme len my dvaja. Ale my dvaja si nejako vystačíme. A keď je vonku tak škaredo tak isto čoskoro niekto príde.

1

Aj keď som odpočívala tak som vnímala okolie. A tak som otvorila oči keď som ucítila ako sa Gwyn postavil. Po tichu som ho sledovala a čakala čo bude robiť. Celú tu dobu som mlčala a len som ho sledovala. Bola som sama zvedavá čo spraví a čo povie na toho zajaca. Úplne som ho chápala že ten prvý hryz nikdy neni dokonalý a tak som sa len pousmiala. Ale keď som videla že to nevypľul ale prehltol to tak ma to potešilo. Pretože si neviem predstaviť čo by bolo keby nejedol mäso. "Jasné že sme mali pravdu. Som rada že ti chutí. A potom ťa naučím loviť aby si si dokázal takéto skvelé mäso uloviť sám." Poviem a usmejem sa. Bolo mi jedno či ho zje celé alebo nie. Veď keby niečo tak ja si ulovím zase niečo. Teraz je predsa dôležitý môj syn aby bol najedený a napitý. "A ak by si chcel ochutnať vodu tak tá sa nachádza v ďalšej miestnosti." Poviem mu ak by sa chcel ísť napiť. Aj keď neni problém mu dať mlieko. Ktoré som ešte mala. Takže mohol pokojne piť do kedy bude chcieť.

Ani som sa nedivila že povedal že chce spinkať. Úplne som to pochopila. "Dobre pôjdeme si pospinkať." Poviem a ako vidím on na mňa nečakal a rovno sa vybral na miesto kde si ľahol a po chvíľke zaspal. Pousmiala som sa a prišla som k nemu a ľahla som si k nemu a jemne ho olizla aby som ho nezobudila. "Dobru noc." Zašepkám potichu aby som ho nezobudila a potom som sa pozrela na neho a keď som mala istotu že spinká tak som rozmýšľala čo mám robiť. Úprimne som dosť dlho nejedla a tak by sa mi isto hodilo aby som si niečo našla na jedenie. Lenže sa bojím nechať Gwyna samého. Čo ak sa mu niečo stane? Čo ak sa zobudí a keď ma tu nenajde tak odíde čo potom? Úprimne som mala trochu obavy s toho ho nechať samého. Ale zase nemôžem byť hladná. Povzdychnem si a potom pomalým krokom idem von z úkrytu.
Keď som bola vonku tak som mala veľký strach o Gwyna a preto som sa nijako nezdržiavala a rovno som začala hľadať nejakú potravu. Našťastie to netrvalo dlho a zachytila som pach zajaca. A tak som sa vydala za pachom. Po chvíľke som ho uvidela a tak som sa prikrčila a začala som sa k nemu približovať. Keď som bola dostatočne blízko tak som skočila po ňom a pevne som sa mi zahryzla do krku. Chvíľu som ho držala kým nezomrel a potom som sa vrátila do úkrytu. Rýchlo som bežala na miesto kde spal Gwyn. Keď som tam prišla a videla som ako Gwyn spinkal tak mi spadol obrovský kameň zo srdca. Zajaca som položila na zem a ľahla som si vedľa neho a spokojne som odpočívala.

//Územie svorky

Keď s ním vojdem dnu tak ho položím na zem a potom sa otrepem od vody. "Jasne ty si moja šikulka ktorá zvládne všetko." Usmejem sa a poolizujem ho aby som ho osušila. Potom som sa šla pozrieť čo je s Errom. Keď som videla že ešte spí tak ho nechám spinkať a vrátim sa k synovi. "Ja viem že si rád. A čo by si chcel robiť keď vonku prší?" Opýtam sa ho a poobzerám sa okolo seba ale nikto tu nebol. Boli sme tu len my dvaja. Povzdychnem si ak by tu ešte niekto bol Gwyn by sa s ním mohol pohrať. Ale ak sa bude chcieť hrať so mnou tak sa s ním budem veľmi rada hrať. So mnou sa nechcel nikto hrať a preto nedopustím aby môj syn dopadol rovnako ako ja. A aspoň si pri ňom vynahradím všetko čo som v detstve nemala. Pri ňom mám všetko po čom som túžila keď som bola malá.