Příspěvky uživatele

< návrat zpět

//Tichá zátoka

Ešte kúsok. Maličký kúsoček. Povzdychla som si. Vkročila som na územie zlatého lesa, ale ešte som musela prejsť do jeho južnej časti, kde sa rozprestieralo územie svorky. Zastrihala som ušami a nasávala pachy, aby som zistila, kto sa v okolí vlastne nachádza. Okrem známych pachov som cítila i tie menej známe. Čo to malo znamenať, kto tu vlastne bol? Natočila som hlavu na stranu a zadívala sa niekam do predu. Cítila som vlčicu, ktorú som nepoznala, ale ako som kráčala lesom, všimla som si, že sa nachádza u Rhaaxina. Čiže musela byť jeho známa alebo nová členka svorky. Ako dlho som tu preboha nebola? Museli ju prijať nedávno. Prítomný bol neďaleko i Aetas. Povzdychla som si a prešla okolo. Zo slušnosti som AETASOVI kývla hlavou. Vrátila som sa zo svojich ciest. A teraz som nechcela nič iné, len spať. Bola hlboká noc. Našla som si niekde v lese vhodný strom a zvalila sa na zem. Schúlila som sa do klbka a takmer okamžite som zaspala. Labky ma boleli a bola som hrozne unavená!
Chvíľu som si pospala, ale moje srdce ma nechcelo nechať dlho na jednom mieste. Preto som sa rozhodla, že pôjdem preskúmať hranice lesa. Ostatní mali čo robiť inde, preto by sem mohol hocikto vkĺznuť. A to som nemohla dopustiť. Boli tú vĺčatá. Vyskočila som preto na rovné labky, otriasla sa, ponaťahovala si svoje šľachy a kĺby. Zívla som si na celý les a rozhodne sa vydala na obchôdzku hraníc.

//Zlatý les (hranice)

//Hraničné pohorie cez luku

Ako som schádzala z hôr, premýšľala som nad tým, že by som mohla opäť navštíviť v Alatey svojich kamarátov. Einara, Vločku, ale i Xandera a Cinder. Určite budú mať plno noviniek! Lenže pred zimou musia mať plné labky práce. Hlavne v horách. Pozrela som sa niekam na nebo, akoby som chcela vycítiť, kedy tá zima udrie. Povzdychla som si. Napokon som sa sústredila na svoju cestu, keďže som takmer zakopla o nejaký náhodný kameň, ktorý sa rozvaľoval na zemi uprostred lúky. Že sa nehanbil. "Ježiši to sa mi ten les vzďaluje?" zašomrlaa som si popod ňufák, ako som pokračovala ďalej. Zamračila som sa. Už som bola v zátoke, ale nepociťovala som, že by som sa nejako blížila k svojmu cieľu, kam som mala namierené. Niečo mi tu nehralo. Ale bola to len predstava. Tak unavená som bola, že som už ani kráčať nevedela. Ja tiež musela bývať na druhej strane, ne.

//SVORKA

//Most

Bola som už unavená. Potrebovala som si niekde odpočinúť, ale najskôr som musela prejsť do zlatého lesa, kde sa určite rozčapím ako taká ropucha na zem a budem spať do ďalšieho rána, hah. Zastriahla som ušami a zadívala sa na sever hôr. Išla tam, kam som ju poslala? Dúfala som, že áno. Usmiala som sa a vykročila dopredu.Plánovala som prejsť cez tú prekvitnutú lúku a zamieriť okolo zátoky. Prišlo mi to ako najrýchlejšia voľba, ako sa dostať do zlatého lesa. Ten som mohla vidieť v diaľke i z hôr. Bolo to vtipné. Poskočila som. Bolo mi veselo, že sa konečne blížim k domovu. Pohľadom som prešla po okolí a nadávala som. Mala som krátke labky, ktoré ma už celé boleli. Bolo to hrozné. Povzdychla som si a zadívala sa niekam do diaľky. Zase. Zdalo sa mi to, alebo som niečo videla veľké nado mnou preletieť? Orol? No d´fala som, že nie. Nechhhcela som, aby ma uchmatol a odniesol bohvie kam.

//Tichá zátoka cez luku

//Mlžná džungle

Ťapkala som si to ďalej, po stopách mojej priateľky. Zamierila predsa späť k horám, no nie? Napadlo ma, že bude mojim ďalším spriazneným kamarátom, kto mi môže zdôverovať novinky, oh áno. Veselo som zavrtela chvostom. Pohľadom som prešla po okolí. Nikto tu nebol, i keď som vo vzduchu cítila i nejaký cudzí pach. Možno spadol do priekopy? Dúfala som, že nie. Opatrne som prešla cez most, ktorý sa kolísal vo vetre. Poznala som ho už naspamäť a i keď tu sem tam chýbala nová latka, ľahko som sa s tým vyporiadala. Zastrihala som ušami. Pri mojom prechode cez most som pôsobila skôr akoby som tancovala. Bolo to nádherné, už mi len hudba v pozadí chýbala. Kiežby teda. Zastrihala som ušami a pozrela sa na druhý breh, kam som došla. Vyskočila som na pevnú zem a otriasla sa. To teda bolo dobrodružstvo! Následne som sa zadívala do hlbín temného lesa a vydala sa do jeho útrob. Spokojná, že konečne som tak blízko svojho domova.

//hraničné pohorie cez les

Zamávala som labkou na rozlúčku. Mala som rada túto vlčku! A verila som, že sa jej bude v živote dariť. Pre mňa bolo na čase vydať sa späť domov. Zistiť, čo je v lese nového, áno. Vyskočila som na rovné labky, otriasla sa a rozišla sa smerom k mostu. Síce som ten prechod nenávidela, stále to bolo rýchlejšie, než aby som sa trepala naokolo celých ostrovov, no nie? Zastrihala som ušami a pozrela sa na svätyňu, keď som okolo nej prechádzala. Mohla som byť ešte mocnejšia, než som už bola? Asi ani nie. Nevadí, ale jedného dňa určite budem ešte silnejšia než som. Len ešte o tom neviem. Prešla som si jazykom po tesákoch. Mohla by som sa niekedy zastaviť z Wuom a pozrieť sa na jeho nové serepetičky. Bolo by to určite super spestrenie voľného času, no nie? A aspoň by som priniesla niečo užitočnejšie do života svorky. Trebárs automatický hliadkovač na hranice! To by teda bolo. Zasmiala som sa a pokračovala cez ďalší les k Mostu. Toto cestovanie ma fakt bavilo.

//Most

"To teda, škoda len, že sa odtiaľto nedá len tak odísť inam," dodala som s úškrnom. Bolo by to určite lepšie. Než tu furt tvrdnúť a behať v kruhoch. Nuž, muselo mi to stačiť. "Juu, tak to je super, že sa ti tie hory páčili," povedala som jej a zamávala chvostom. "A vieš čo môžeš skúsiť? Povedať im o jednej rastline, ktorá tam rastie. Nové vedomosti určite ocenia, ak teda o nej nevedia a budú ťa mať radšej," riekla som a poskočila na labkách. Mohla som jej pomôcť aspoň takto, preto som si pekne premyslela, čo jej chcem povedať a spomenula si na to, ako tá rastlinka pekne vyzerala. Vyčarovala som podobu Sioby horskej, aby si ju mohla Doubravka pozorne prezrieť. Nadýchla som sa a spustila dokumentárny monológ: "Je to skutočná kráska. Pozri na ten kvet! Volá sa Sioba horská, ale jej krása je doslova nebezpečná." Veľa som jej však k tomu nepovedala. Až v ďalšom kole. "Pokiaľ by si okusala ten krásny kvet, umrieš. Ale ak sa dostaneš ku korienkom, k jej cibuľke, má liečivé účinky. Dosť dobré nie? Dve využitia v jednej rastlinke! Určite to ocenia," povedala som jej a mávala chvostom zo strany na stranu. "Tak, budem ti držať palčeky až tam pôjdeš a až sa zase stretneme, tak mi o všetkom povieš, sľubuješ?" opýtala som sa jej, aby som si bola istá, že sme skutočné kamarátky.

//les pri Moste

"Neboj nič, ostrovy nie sú až tak veľké, ako si myslíš. Keď ich pár ráz prejdeš ako ja, tak to bude fajn a zapamätáš si i menej známe cestičky alebo si nájdeš svoje vlastné," povedala som jej, keď sme prechádzali z lesa do toho druhého. Blúdili sme chvíľu džungľou, keďže som si odmietala priznať, že som sa stratila. Zastrihala som ušami a konečne našla ten správny smer, ktorý ma doviedol až k mohutným ruinám, ktoré boli zarastené prírodou. "Aha!" vykríkla som a ukázala labkou na zrúcaninu. "Tak toto je svätyňa. Keby ideš dnu, stretneš tam nemého vlka, ktorý, keď mu dáš také okrúhle divné kamienky s dierou vo vnútri, tak ťa podrobí tréningu a ty zosilnieš fyzicky," vysvetlila som jej a mávala chvostom zo strany na stranu. "Tak, keď už to tu teraz poznáš, čo máš v pláne robiť? Ja sa asi vrátim domov, dlho som tam nebola, že či sa náhodou niečo nezmenilo," riekla som a nadvihla spýtavo obočie. Dúfala som teda, že sa niekde udomácni! Ale musela si to tu i precestovať... nuž. Bude si musieť vybrať sama, ja som jej dala len to, čo som vedela! A tak som čakala na jej odpoveď na moju otázku mávajúc chvostom zo strany na stranu. Náš čas rozlúčky sa blížil.

//Most

Keď sme prešli na druhú stranu, musela som sa zasmiať. Zdal sa jej ten portál ako lepšia voľba? To ním rozhodne ešte nešla! "Je to určite jednoduchšie, ale ja som si na to prenášanie tela naprieč priestorom musela zvyknúť. Nie je to tak príjemné, aj som vyvrátila občas žalúdok," priznala som sa. Nemala som sa za čo hanbiť. Zasmiala som sa nad tou spomienkou a pokrútila hlavou. Čo už. "Ale to je jedno, raz ho vyskúšaš. Len mne sa nechce veľa ráz chodiť cez celý ostrov pre lepší prechod, tak si vytrpím i tento most. Dá sa to, kým nie je fakt búrka, to by som po ňom radšej nešla," dodala som a zazubila sa. Nebola som žiaden samovrah. Zastrihala som ušami a zadívala sa niekam do lesov. Hľadala som miesto, kde sa les stretáva s džungľou. Pomaly som viedla Doubravku smerom k Svätyni, ktorá ležala práve v jej srdci. "Už sme skoro tam, len musíme prejsť do iného lesa," informovala som ju a zamávala chvostom zo strany na stranu. Tešilo ma, že jej ukážem niečo, čo jej v budúcne určite príde vhod! Bola som taký pán prievodca!

//Džungľa

//Temný les

Zastrihala som ušami a zadívala sa na most, ku ktorému sme prišli. Bol nebezpečný už od prvého pohľadu. "Na tomto mieste si musíš dávať pozor. Celý svet sa skladá z troch ostrovov. Ten hlavný, na ktorom teraz stojíme je najväčší. Nájdeš na ňom okrem lesov i púšte a zasneženú zem," vysvetlila som jej a sledovala pohyb mosty vo vetre, ktorý vyzeral dosť desivo, hlavne keď sme nevideli na vlny mora, pretože sa ukrývali v hmle. No počuť ich rozbíjanie sa o skaly sme mohli. "Na druhom, kam ideme, okrem lesov, lúk a hôr nájdeš jednu svorku o ktorej viem a svätyňu kam ideme," pokračovala som a pozrela sa na druhú stranu. Boli sme u mosta jediní, čo bolo dobre. "A tretí... tam skoro nič nie je a je maličký. Každopádne dostať sa na druhý ostrov z toho hlavného dokážeš buď tadiaľto alebo na opačnej strane je magický portál. Na ten tretí musíš preplávať more," dodala som napokon a potom kývla hlavou smerom k mostu. "Niektoré latky chýbajú, musíš si dávať bacha a veľmi sa nehýb, aby si most nerozhojdala viac, než vietor. Fakt nechceš spadnúť dole do mora na skaly," upozornila som ju a potom šla prvá, aby opakovala po mne kroky. Bola som pripravená sa otočiť a pomôcť jej, keby sa jej pošmykne na navlhnutom dreve alebo niečo také.

//les pri Moste

//Hraničné pohorie

Venovala som vlčici priateľský úsmev. "Stretla som môjho alfu mimo územia a tak sa dozvedela o svorke. Asi je to tak lepšie riešenie, ale nie vždy stretneš vodcu mimo svorky, pravda," riekla som a zastrihala ušami. Premýšľala som, ako by som najlepšie reagovala ja, keby mi nakráča niekto cudzí na územie svorky. "Alebo keby stretneš nejakého člena danej svorky, ktorý ťa tam vezme..." premýšľala som ďalej, ako sme pokračovali podivným lesom, ktorý vo mne vždy vzbudzoval nepríjemné pocity. Až strach by som povedala. "Ale úprimne, najlepšie by bolo prísť na hranice svorky, zavyť a on sa niekto ukáže. To je to najslušnejšie, čo môžeš urobiť a keď si ťa overia pri rozhovore, určite ti ukážu aspoň kus aké majú územie a ako to u nich funguje, aby si vedela, či je to to pravé pre teba!" povedala som s úsmevom a zamávala chvostom zo strany na stranu. Tentoraz sme však prichádzali pomaly k mostu, ktorý bol pre nových hrozbou. Musela som ju pred ním varovať!

//Most

//Kvitnúca lúka

Musela som sa na moment nad jej otázkou zamyslieť. Bolo to už dávno. "A vieš, že si to už presne ani nepamätám? Viem, že som sa tu jednoducho zjavila a... proste som tu bola. Takmer hneď som sa pridala do svorky v ktorej som, pretože som potrebovala nové zázemie a rodinu. Nuž a od tej doby tu zažívam samé dobrodružstvá," povedala som jednoducho a pokrčila ramenami. Ako sme prechádzali pohorím, zadívala som sa niekam na sever. "Ak by si niekedy chcela i ty skúsiť nájsť svoj nový domov... pokiaľ pôjdeš v týchto horách na sever, narazíš na svorku o ktorej som ti rozprávala," vysvetlila som jej a usmiala sa. Bolo by super, keby sa k nim pridá. Aspoň by som ju mohla chodiť navštevovať a nehľadať ju po celých ostrovoch. To by bolo mierne únavné. Naša cesta však nekončila a chcela som jej ešte ukázať aj tú svätyňu, ku ktorej sme mierili. Preto som pokračovala ďalej.

//Temný les

//Začarovaný les

Pozrela som sa na Doubravku. Jej slová ma mierne zaskočili, ale potom som si spomenula na svoj domov. Svoj pravý domov. "Ach, to chápem. Podobne som to mala i ja vo svojom domove predtým, než som sa dostala na ostrovy," povedala som a usmiala sa. Zašvihala som chvostom a pomaly pokračovala cez lúku, ktorá pomaly odkvitala s koncom leta. Zima sa blížila. Bolo mi smutno, že leto končí, ale to nič neznamenalo. Veď ono zase príde! "Ale mne príde, že tento svet tu je oveľa menší než ten, kde sme žili predtým a je tu viac svoriek, ktoré sú bližšie pri sebe, lebo inde ani nemajú byť kde, keďže sú to ostrovy," skonštatovala som a zamyslela sa nad tým. Dávalo to logiku. Azda preto bolo bežné, že som len tak narazila na niekoho z inej svorky. Strihla som uchom. "Možno. Ale tu žije plno divých zvierat. Nie sme tu jediný predátory," riekla som, i keď bola šanca, že to nebude vôbec obyčajné zviera, ale naopak. Niečo oveľa viac temnejšie a zákernejšie! Tak či onak som pokračovala k horám.

//Hraničné pohorie

Zazubila som sa a vyskočila na rovné labky. "Tak to je pecka, môžeme hneď vyraziť, aby som sa potom vrátila domov. Už dlho som tam nebola, že čo majú všetci nové," riekla som a usmiala sa. Bola som rozhodnutá, že ukážem Doubravke svätyňu a po ceste i hory, kde sídli svorka a potom sa vrátim aspoň na chvíľu domov. Musela som všetko vyzistiť, čo má kto nové! Potriasla som hlavičkou a pozrela sa na ňu. "V tej horskej sú fakt super vlci, tam by sa ti páčilo a alfa je hrozne fajn. Môj kamarát," riekla som a mávala chvostom zo strany na stranu, ako som sa veľmi tešila. Potom som sa pozrela niekam do lesa, kde sa mi zdalo, že počujem niečie hlasy. "Však i tej územie ti môžem ukázať, máme to po ceste do Svätyne," dodala som a usmiala sa. Kývla som hlavou, aby sme vyrazili. Pomaly som sa pobrala smerom k západnej časti lesu, kam som mala namierené. Nebolo to ďaleko, i keď pre moje krátke labky aj hej... ešte, že som mala takú dobrú výdrž! "Dobre robíš, uvidíš, že tá horská by bola pre teba ako stvorená!" podporovala som túto myšlienku. Aspoň by som ju mohla navštevovať, keď pôjdem i za Einarom, Vločkou a Bryce! Mala som toľko kamarátov!

//Kvitnúca lúka

Bola som rada, že sa to Doubravke páči, čo jej vlastne hovorím. Bola som nadšená, že ma konečne niekto počúval a ja som mohla byť pre nich nápomocná. Zamávala som chvostom zo strany na stranu a pousmiala sa. "A potom je tu ďalšia kopa vecí, ktoré by som ti mohla povedať, ale na začiatok ti stačí toto," povedala som so smiechom a pozrela sa po okolí. Počúvala som ju, keď mi pokladala otázku a ja len pokývala hlavou. "Na druhom ostrove, keď prejdeš cez most, narazíš na podivný prales, kde je veľa hmly a vlhka a sú tam divné zvieratá... no a tam je taká podivná kamenná stavba, kde by si ho mohla nájsť. Pokojne ťa tam môžem zaviesť," navrhla som, vzhľadom na to, že som nevedela veľmi dobre vysvetľovať. Aspoň takto som jej mohla pomôcť, i keď som pochybovala, že jej Majster pomôže, keď nemá žiadne tie podivné kruhové veci, ktoré chce. Ja mu ich dávala s radosťou, pretože som netušila ,ako ich mám vlastne využiť. "Ooo, tak to je dobre! A aké máš preferencie? Poznám tu hrozne veľa svoriek! V listnatom lese na rovine, v ihličnanom horskom lese, v púšti, priamo v horách... alebo všade," riekla som a zachichotala som sa. Hlavne ten chaos bol vtipný ako bol všade a nikde zároveň.

"Oh!" vyhŕkla som a tešila sa, že jej môžem všetko vysvetliť a objasniť. "Ani ja som netušila, čo to je, kým som sem neprišla, ale teraz to už veľmi dobre viem!" povedala som na úvod a pokývala hlavou, aby som si pritakala na svoje vlastné slová. "Je to taký starý vlk, ktorý má hrozne veľa vecí, ktoré sú začarované a potom má i lektvary, ktoré ti vedia dať mágiu," pokračovala som vo vysvetľovaní, i keď znelo trošku neohrabane. "Nooo a keď máš nejaké vzácne, lesklé kamienky, môžeš ich s ním vymeniť a on ti dá nejakú tú vec alebo ťa zlepší v mágií," dovysvetľovala som jej to a dúfala, že sa to dalo pochopiť, pretože ja som tomu chápala veľmi dobre! Usmievala som sa ako mesiačik a pozerala sa na Doubravku, či nebude mať na mňa ďalšie otázky. Ja som jej vedela predsa odpovedať na všetko!
"ktovie, ale asi som nič také ešte nevidela, že by nebolo možné. Hihi, jasne, že ti pomôžem a neboj, pokiaľ sama si nevieš dať rady, obchodník a jeho lektvary to napravia. Máme tu potom i takého nemého vlka, ktorý ťa dokáže zlepšiť i po fyzickej stránke, aby si nebola také slabko," zasmiala som sa a zašvihala chvostom zo strany na stranu. Čo ma dovádzalo k ďalšej otázke, ktorú som chcela položiť. "Hmmm a keď teraz budeš na ostrovoch, chcela by si si nájsť niekde miesto, kde by si chcela ostať?" opýtala som sa jej, aby som to nejako premostila k náboru do svorky. Potrebovala som tam viac kamarátov, ktorí budú viacej živí, než mŕtvi.