Příspěvky uživatele


< návrat zpět

Strana:  1 2 3   další » ... 16

>> Orlí zrak

Prichádzala jar, ale miesto radostnej náladi som mal náladu pochmúrnu. Prišiel som na to, čo predo mnou Lissandra po love schovávala, a prichádzal som k záveru, že vlastne ani ona nie je tak racionálna, ako sa tvári. Navyše ma už skutočne nebavilo neustále premýšľať nad tým, čo asi robí a prečo. Veď koho by bavilo mať neustále plnú hlavu svojej ex?
Odfrkol som si a na moment sa hlbšie zamyslel. Ostával som tu, pretože som tejto svorke sľúbil ochranu, ale bolo vôbec to nebezpečenstvo reálne? Prechádzal som hranice deň za dňom, zabíjal hady a kosil kytky, ale žiadne znaky nadchádzajúceho boja som nevidel. Zakiaľ som ja chodil hore-dole ako hlupák, ostatní sa zabávali, a ja som túto svorku už ani nespoznával. Jednoducho, nastal čas sa pohnúť ďalej, nemalo zmysel tu ostávať z čistej nostalgie.
Lissandru som našiel s novým vrhom vĺčat. Výnimočne som však miniatúrnym klbkám chlpov nevenoval pozornosť, a prišiel rovno ku svojej čoskoro-už-bývalej Alfe. "Lissandra," oslovil som ju. "Svorka sa pekne rozrástla, odkedy som sa pridal so sľubom popmôcť." Rozprával som pomaly, dával som si pozor na každé svoje slovo. "Myslím, že je pre mňa vhodné a zdravé rozlúčiť sa a odísť," môj hlas znel faktuálne, nechcel som dávať navonok svoje emócie... síce si ich vlčica mohla z mojej hlavy kľudne prečítať. "Ak sa hrozba Chaosu niekedy stane bezprostrednou, sľub dodrží a pomôžem - vieš, kde ma nájsť," riekol som nakoniec a pobral sa preč skôr, ako sa mi mohla začať vysmievať. Na to som jednoducho naozaj nemal náladu.
Po pár krokoch preč zo srdca lesa som vyhodil do vzduchu svoj teleportačný prsteň s cieľom sa rýchlo dostať do svojho vlastného úkrytu. Po dlhej dobe mi trochu samoty prospeje.

>> Vlčie jazero

Lov bol úspešný. Pred zimou. Netušil som, koľko času obehlo. Kontroloval som les a vyšiel na pláň, aby som sa po nej prešiel. Zaklonil som hlavu a pozrel sa na ihličnaté stromy za mojim chrbtom. Boli posiate snehovou vrstvou. Zamračil som sa. Netušil som, čo som tu vlastne robil, ale po tej fujavici, čo bola v noci... všade na snehu bola vrstva ľadového povlaku. Zastrihal som ušami a vykročil vpred. Ľad pod mojimi labkami sa šmýkal, ale bol som schopný vďaka mojej mohutnej stavbe tela ďalej pokračovať bez väčších zranení. Nastražil som uši a sledoval svoje okolie. Nevidel som na pláni žiadnu zver. Azda mali viac rozumu než ja. Rozhodol som sa, že som sa otočil a pomaly sa začal vracať smerom k lesu. Chcel som ho ešte raz skontrolovať. Stále som sa obával prípadného útoku, ktorý by mohol prísť. Zašvihal som chvostom a uvažoval, čo asi robila Lissandra. Chcel som sa s ňou už od lovu porozprávať, ale zmizla z môjho dosahu. Niečo predo mnou tajila a ja som chcel prísť na to, že čo. Strihol som uchom a pokračoval vpred. Stromy ma objali a ja som nasal okolité pachy, aby som zistil, ktorí vlci sa nachádzajú v tomto perimetri.

>> Daén

Štvanie jeleňa bolo zdĺhavé. Mali sme aj my nájsť korisť, ktorá by bola jednoduchšia. Síce som tu bol ja, Zinek a Vino, no i tak to nestačilo na tak statného samca. Snažil som sa naďalej spomaľovať a zraňovať zviera. Až kým mu nedošli nervy. Stiahol som uši a s mega postrehom uškočil bokom. Trvalo chvíľu, kým vlk s mojou váhou zabrzdil. Jeleň stočil smer veľmi rýchlo. Musel to hajzlík plánovať. Zastavil som sa a díval sa na jeleňa, ktorý sa takmer okamžite vrhol dopredu a zrazil Nuntis. Zavrčal som a odrazil sa zo zeme. Spravil som pár krokov a skočil mu po krku, keď bol ešte sklonený, aby som ho stiahol ešte viac dole. Zahryzol som sa mu do krku a ťahal dole. Ak by sme sa teraz po ňom všetci vrhli, určite by sme ho skolili. Nuntis budeme riešiť potom. Jeleň mierne zaklopýtal... potreboval som, aby mi ešte niekto pomohol. Ak ho strhneme dole, aspoň konečne ukončíme tento lov a môžeme aspoň pomôcť Nuntis. Ktorá bude určiteoerme zranená. Krv mi stekala všade ako som ho držal v zovretí. Trpká a železitá. Bál som sa však, že až sa postaví alebo trhnr hlavou, som mŕtvy. Minimalme zranený voac než tá vlčica. Meno som si samozrejme nepamätal.

Bežal som pri jeleňovom pleci. Bol mohutný. Nie, že by som si neveril v jeho skolení... Ale prišlo mi to ako hlúpy nápad, hlavne pre Nuntis, ktorá bola slabá. Tento lov ju však mohol zosilniť. Zelenými očami som prechádzal po stáde a našej koristi. Dobiedzal som na jeleňa aj na druhé lane, aby som ich oddelil. Cestu sme korigovali pomerne dobre. Všetko nám vychádzalo. Nebolo preto divu, že sa nám podarilo jedinca stočiť a oddeliť od jeho skupiny. Bežali sme pláňou osamote. Jeleň zaručal. Vedel, že je v ohrození. Zablyslo sa mi v očiach. Teraz bola tá správna chvíľa na neho začať poriadne tlačiť, až ho eventuálne strhneme k zemi. Začal som teda skákať mierne po jeho krku a chytať ho tesákmi, čím som mu robil rany a zároveň tak robil záťaž, ktorou som u zhoršoval beh. U toho som sa snažil vyhýbať jeho kopytám a parohom, keď otočil hlavu do strany, aby sa ma zbavil ako otravnej muchy. Bol som však neustúpný. Mal už početné škrabance z mojej strany a videl som na ňom, že i keď je silný, tento beh, stres a bolesť, ktorú sme mu spôsobovali, ho značne vyčerpávala. Nebude trvať dlho a buď sa mu podlomí noha alebo zastaví a bude s nami chcieť bojovať ako zviera zahnajé do kúta.

//územie svorky

Vino, Zinek, Nuntis, Enzou

Nasledoval som Lissandra a spol na lúku. Počúval som jej slová a pozrel sa na Vina, ktorý nám mal predniesť pokyny pre náš nadchádzajúci lov. Nedokázal som pochopiť, ako veľmi jej preskočilo, keď uzavrela vzťah s ním. Potreboval som na vlastné oči vidieť, či je vôbec schopný niečoho iného, než miznutia z územia na celé mesiace. Bol som preto rád, že som s ním lovil v skupine. Privrel som zelené oči a počúval pokyny. Napokon som prikývol a hodil hlavou k Lissandre, čím som jej naznačil veľa šťastia. Pomyslel som si takú poznámku, že bude vtipné sledovať ako sa zelenáči zrania. Vedel som, že vie čítať myšlienky tak som vyhľadával jej tvár, aby som videl jej reakciu. Postupne som však prechádzal za Vinom a ostatnými, aby sme sa pomaly začali približovať k našej koristi. Skrčil som sa k zemi a nasledoval Vina. Nuntis sa ujala výberu koriste a rozbehla sa ako prvá k stádu. Nasledoval som skupinu, keď sa pohla. Zaujal som následne svoje miesto po boku vybranej koristi a začal ju štvať. Bolo však dôležité ju odohnať od stáda. Či teda skupiny u ktorej bola. Snažil som sa preto korigovať ich smer a pomaly ju oddeľovať od skupiny. Veril som, že Enzou nasleduje moje vedenie, ktorého som sa pri oddeľovaní ujal. Tento lov vyzeral, že prebehne hladko... Zatiaľ

Kontroloval som hranice svorky, keď som začul vytie Lissandry. Otočil som sa smerom, odkiaľ prichádzalo. Mala v pláne vyraziť na lov, s čím som súhlasil. Už nejakú dobu som sa poriadne nenažral. Môj jedálniček tvorili len zajace a myši, ktoré sa mi podarilo v lese nájsť. Nesťažoval som si, no mäso z jeleňa bolo určite výživnejšie aj lahodnejšie. Vedel som, že mám ešte nejaký čas, kým sa zlezú všetci členovia. Alebo aspoň väčšina, keďže mnohí z nich sa ani neunúvali sem chodiť. Pokračoval som preto vo svojej obchôdzke, aby som dokončil svoju úlohu. Z ničoho nič som v oblasti hôr ucítil cudzie pachy. Sprevádzala ich pachová stopa jedinca, ktorého som tu nevidel dlhšie, než som si vôbec vedel vybaviť. Zastrihal som ušami a zamračil sa. Išlo o nejaký druh útoku? Švihol som chvostom a vydal sa po ich pachovej stope. Nepáčila sa mi táto celá situácia. Pomaly som prichádzal k jazeru, kde už bolo pomerne dosť členov svorky. Niektorí boli noví, iní starí a ďalších som už pokladal len za duchov. Pachy, ktoré som nasledoval patrili odrasteným vĺčatám. Prezeral som si ich, snažil sa pochopiť túto situáciu. Neušlo mi však, že jedno z nich zmizlo v lese. Zamračil som sa. Srsť na šiji sa mi mierne naježila. Bol tu chaos... vydal som sa preto k Lissandre, aby som zistil, čo sa tu vlastne deje a ako sa so situáciou vyrovná. Bola chladná ako ľad na pohľad, ale poznal som ju natoľko, aby som na jej mikro pohyboch videl, ako vo svojom vnútri vrie. Zastavil som sa vedľa nej a kývol hlavou, pohľadom prejdúc i na ostatných prítomných. Ostával som mlčať. Necítil som, že by k tomu bola vhodná príležitosť.
Keď Lissandra dohovorila a vydala sa na sever, vstal som a pokračoval za ňou.

>> Sokoli zrak

Meno: Sar
Príspevky: 2
Postavenie: Delta
Funkcia: Obranca
Aktivita pre svorku: Skontroloval hranice
Krátke zhrnutie: ^

Prevalil som sa na druhý bok a nahlas zanadával, keď mi niečo kruplo v chrbtici. "Čert mi bol toto dlžný," zašomral som si popod ňufák. Zívol som si s hubou otvorenou do korán a poobzeral sa po okolí. Bol som vyvalený u jazera už dobre dlhý čas. Bolo na čase rozhýbať moje starecké kosti. Ako dlho som z tadeto nevyliezol von? Pekne dlho. Odfrkol som si. Vyškriabal som sa na rovné laby a otriasol sa. Ponaťahoval som si svoje svalstvo a pozrel sa niekam do diaľky. Nasal som okolité pachy. Lissandra bola na území. Mohol som ju ísť otravovať. Uškrnul som sa. Bolo by to určite zábavné, ale pre tento moment som si povedal, že sa na to vykašlem. Vydal som sa teda naprieč lesom niekam k horám. Mal som v pláne vypadnúť z tohto lesa a vydať sa trochu poprechádzať po ostrove. Keď som tu i tak nemal čo robiť. Nič sa tu nedialo. Celý les akoby spal zimným spánkom už teraz. Srsť mi stála do každej strany, ale bol som tak rozospatý, že som to viac než ignoroval. ŠIel som sa teda prejsť aspoň po jeho hraniciach, nech niečo užitočné urobím.

Vo svorke bolo v poslednej dobe priveľa faganov, a tak som sa strategicky vyhýbal všetkému, čo páchlo ako člen. Vďaka svojej funkcii som si to mohol dovoliť, pretože som vždy mohol povedať, že hľadám potenciálne nebezpečenstvá - jedovaté kytky a zvieratá, predátorov alebo nebodaj cudzích vlkov. Najlepšie na tom bolo, že nielen, že som sa tak mohol tváriť, ja som to aj naozaj robil, však lebo do čoho iného si kopnem, že. Nebolo to veľmi zábavné, ale jednoducho som v poslednej dobe nemal energiu na hlúpych, čo zvyčajne zahŕňalo buď šteňatá samotné, alebo niekoho v ich okolí, kto ich mal akože strážiť. Ani na Liss som nemal náladu, lebo už ma ozaj nebavilo snažiť sa vydedukovať, že čo to medzi nami chce alebo nechce byť. A tak som sa len prechádzal, pobehoval, trénoval a zabíjal všetko, čo mohlo byť nebezpečné šteňatám a hlupákom... čo bolo vlastne skoro všetko živé. Aspoň mi tá robota nemohla nikdy dojsť a vždy bola zámienka, prečo sa nesocializovať.

Meno: Sar
Príspevky: 6
Postavenie: Delta
Povýšenie: nope
Funkcia: obranár
Aktivita pre svorku: povedal Liss, že ho asi špehuje Riv
Krátke zhrnutie: ^
Questy: nope

Prikývol som. Bolo to presne tak, ako to popísala. Myslel som si to, ale nebol som si tým tak úplne istý. Možno sa mi to celé len zdalo, ktovie. Preto ma jej ponuka, aby sa mi prehrabala v mysli, nezdala byť až tak šialená. Vedel som o jej schopnostiach, len som na ne skoro furt zabúdal. "Hm, dobre, ale ak uvidíš v myšlienkach niečo pohoršujúce, budeš čeliť následkom sama," povedal som a zaškeril sa, i keď nemala v podstate šancu tam nájsť niečo, čo by už nevedela alebo ju prekvapovalo. Poznal som ju a vedel som preto, že určite bude hľadať len to, čo ju zaujíma a na iné sa sústrediť nebude. Bola raz už taká. Malichernosti ju absolútne nezaujímali. Zastrihal som ušami a posadila sa na zadok. Toto bude ešte na dlho. "Mám zavrieť oči, ľahnúť si alebo niečo také? A bude to bolieť?" opýtal som sa na rovinu a sledoval jej výraz tváre, ktorý mi určite povie viac než jej slová, ktoré vysloví. Vedela hovoriť veľmi pekné milosrdné lži, ktoré som fakt počuť nechcel, keď išlo o zahrávanie sa s mojim mozgom. Ešte mi v ňom napácha nejaké smrteľné škody a čo potom!

Lissandra sa nechcela so mnou ďalej naťahovať, pretože dobre vedela, že to nemá zmysel. Vedeli sme sa i normálne zhovárať a nie sa naťahovať ako také dve klebetnice. Preto som sa rovno pustil k tomu, čo som mal na srdci a s čím som sa chcel vlastne podeliť. "Bol som v pohorí, kam ústi portál z makovej lúky," začal som a hľadal tie správne slová ako to celé opísať tak, aby to pochopila a nemusel som zachádzať do príliš veľkých detailov. "Mal som taký divný pocit a napokon som zistil, že ma špehuje jedna šedivá vlčica. Mám pocit, že som ju už niekoľko ráz zahliadol a nemám z nej najlepší pocit," pokračoval som a zamračil som sa. Pokiaľ si vlk všímal jeden a ten istý tieň, znamenalo to len jedno. Muselo ísť o špeha. "Nechcem nič hovoriť, ale domnievam sa, že by mohlo ísť o nich," dodal som nakoniec a pozrel sa Lissandre do očí, čo si o tom bude myslieť. Jej názory boli zväčša rozumné a múdre. I keď tiež mala svoje skraty.

Samozrejme, že ma neprivítala normálne ako by urobil každý jeden vlk. Kyslo som sa na ňu uškrnul a premeral si ju. "Ty zas vyzeráš, že ti narástla nejaká hustejšia zimná kožušina alebo to nebude ňou?" rýpol som si do nej späť, pretože samozrejme si nebude zo mňa robiť srandu len ona. Mal som ale dôležitejšie veci, ktoré som chcel preberať, než je nejaký výzor. Podľa mňa som ale nevyzeral najhoršie, práve naopak. Lissandra bola ale slepá, hodnotenie vzhľadu jej skutočne nešlo. "Ak ťa to vôbec zaujíma, mal by som nejaké informácie o udalosti, ktorá sa mi nedávno stala a domnievam sa, že by mohla mať dopad na budúcnosť chodu svorky," povedal som a pozrel sa na ňu, či bude mať rovnako nabrúsenú náladu alebo sa s ňou bude dať viesť akási rozumná reč. Prišlo mi, že jej poslednú dobu chýbal výdatný spánok alebo už mala len abstinenčné príznaky, kedže tie magické huby počas zimy asi nerástli a ona nemala žiadne zásoby. Hah, tak jej treba. Možno si konečne od nich odvykne lebo som nemienil skončiť ako jej ďalšia obeť druhého vrhu šteniat. I keď by boli určite lepšie než tie, čo mala s Vinom. Egoisticky som sa uškrnul nad tou predstavou, bol som predsa lepší.

>> Sokolí zrak

Keď som sa dostal medzi stromy, chôdza po zasneženej zemi bola o niečo jednoduchšia. Len som si musel dávať bacha, keď som chodil okolo stromov, aby som na seba omylom nestiahol všetok sneh, čo ihličnany niesli na sebe. By ma ten sneh pochoval ako taká lavína za živa. A ja som mal rád svoj život. Vo vzduchu som narazil na niekoľko známych pachov a až som dorazil na územie svorky, ucítil som i ten, za ktorým som sa celú tú trasu trmácal. No konečne. Bol som rád, že tu bola. Aspoň moja veľkolepá výprava nebola tak úplne bezcieľna. Rovno som sa za svojou alfou vydal, aby som jej povedal, čo sa mi podarilo zistiť. Musel som sa na moment zastaviť a zašvihať chvostom, aby som sa uvoľnil zo zovretia krovia, ktoré ma zachytilo suchými konárikmi. Nakoniec som si musel pomôcť mágiou zeme, aby som sa vyslobodil. Tak, to by sme mali. Následne som sa narovnal a pokračoval ďalej, až som ten jej ryšavý kožuch mohol konečne na diaľku zahliadnuť.

>> Snežné tesáky

Hundroval som ako taký starý mrzút, ale čo som mal robiť, keď ten krám od Wua nikdy nefungoval tak, ako by som si prial. Nevadí, azda až sa dobije tak fungovať bude. Teraz som sa musel zmieriť s tým, že si to budem musieť všetko odšľapať po svojich, čo sa mi skutočne nepáčilo. Chcel som si trochu i oddýchnuť. Hlavne ma porazí úplne, ak na území svorky nenájdem Lissandru. Pretože tá sa vždy vedela, kde sa má flákať. Ale nikdy nebola tam, kde ju bolo potreba. Hrozné. Hneď ako som prešiel portálom, začal som sa brodiť snehom naprieč lúky, aby som sa dostal čo najskôr k hore a potom okolo rokliny na ďalšiu rozľahlú planinu. Mal som ten sneh hádam i v ušiach. K tomu sa všade pekne šmýkalo. To bolo viac než nepríjemné. Nemal som rád toto počasie. Sneh a zima boli fajn, ale poľadovica bola doslova o hubu. Čakal som len, kedy sa niekde pošmyknem a roztlčiem si hubu. Aspoň, že ten les sa mi približoval a bol čoraz viac na dosah labky.

>> Daénska svorka


Strana:  1 2 3   další » ... 16